Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 115/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť T., s. r. o., M., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D.,

vo veci namietaného porušenia základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa a práva na spravodlivé

prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. z 1. októbra 2007

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 27. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2009 doručená sťažnosť T., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), a práva na spravodlivé prejednanie

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 1. októbra 2007 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 27. novembra 2008.

1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „V decembri roku 2002 uzavreli ... PD T. ...

a sťažovateľ ... Zmluvu o pestovaní zemiakov...

Dňa 08. 02. 2004 podalo PD T. ... Návrh na vydanie platobného rozkazu pre

zaplatenie 1.009.996 Sk z titulu neuhradenej kúpnej ceny. PD T. v samotnom návrhu ...

uvádza, že odpredal sťažovateľovi odhlinené netriedené zemiaky, na základe čoho dňa

09. 11. 2003 vyhotovil faktúru 403/01127.2 so splatnosťou ku dňu 23. 01. 2004 na sumu

1.139.487,- Sk...

Dňa 02. 07. 2004 vydal Okresný súd v Martine ... Platobný rozkaz, ktorým uložil

sťažovateľovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil PD T. sumu

1.009 996,00 Sk ...

Dňa 23. 07. 2004 podal sťažovateľ proti Platobnému rozkazu ... Odpor...

Dňa 01. 10. 2007 Okresný súd v Martine vo veci vedenej pod sp. zn.

rozhodol ... sťažovateľ... je povinný zaplatiť ... PD T. ... 1.009.905,60.- Sk...

Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania sa žaloba zamieta...

Uvedený rozsudok Okresného súdu v Martine potvrdil aj Krajský súd v Žiline ako

súd odvolací a to rozsudkom č. k. zo dňa 27. 11. 2008.“

2. Podľa názoru sťažovateľky „... je jednoznačne zrejmé, že Okresný súd v Martine

nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe, takto nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci nesprávne právne posúdil vec. Uvedené konanie Okresného súdu v Martine

a Krajského súdu v Žiline spôsobuje vznik právnej neistoty u sťažovateľa. Čím dochádza

k porušeniu jeho práva na spravodlivé prejednanie veci. Rozhodnutie Okresného súdu

v Martine ako aj Krajského súdu v Žiline z vyššie uvedených dôvodov považujeme za

v rozpore so zákonom.“

3. Sťažovateľka «namieta porušenie práv na súdnu a inú právnu ochranu, konkrétne

. ods. 2 SR: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom.“

Sťažovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ako aj

navrhovať nové dôkazy.

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach a záväzkoch, alebo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je

obvinený“, ktorého je SR zmluvnou stranou a ktorý je súčasťou slovenského právneho

poriadku a bol vyhlásený pod č. 209/1992.

Sťažovateľ pocítil nespravodlivosť a to vtedy, keď súd nesprávne posúdil zmluvné

vzťahy medzi PD T. a sťažovateľom a na základe nesprávneho posúdenia veci súd rozhodol

v rozpore so zákonom.»

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie uvedených

práv zaručených a dohovorom postupom menovaných všeobecných súdov a ich

označenými rozsudkami. Žiadala zrušiť tieto rozsudky a vec vrátiť okresnému súdu. Ďalej

žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie „vo výške 100.000 €“, ako aj náhradu trov jej

právneho zastúpenia.

5. K sťažnosti sťažovateľka pripojila rozsudok okresného súdu č. k. 15 Cb 108/2004-

147 z 1. októbra 2007. Taktiež predložila rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 27. novembra 2008 (ktorý bol sťažovateľke doručený 13. januára 2009). Týmto

rozsudkom krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie a uložil žalobcovi (t. j.

Poľnohospodárskemu družstvu T., D.) nahradiť sťažovateľke trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie základného

práva sťažovateľky vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2

a jej práva na spravodlivé prejednanie záležitosti (súdne konanie) podľa

dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 1. októbra 2007

a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 27. novembra 2008 spôsobené tým,

že „okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe takto nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci nesprávne právne posúdil vec...“ a krajský súd toto

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

1. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou najprv napadla

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 1. októbra 2007. Vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup v konaní mu

predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý

sťažovateľka využila, a o odvolaní proti nemu rozhodol krajský súd ako súd odvolací

rozsudkom sp. zn. z 27. novembra 2008. Z tohto dôvodu bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25

ods. 2 .

2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 27. novembra 2008, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie

svojich v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu (ktorý však v sťažnosti

bližšie nekonkretizovala) a jeho rozsudkom, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, t. j.

stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto súdu, ktoré však podľa

sťažovateľkinho názoru vyplývalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci

a následného nesprávneho posúdenia takto zisteného stavu (pozri bod 2 I. časti

odôvodnenia).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu (vrátane práva na spravodlivé súdne konanie) je umožniť

každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť

súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to

znamená právo začať konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho

aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené v tomto článku, pokiaľ ide o organizáciu,

zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne

konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečená zárukami procesného

a inštitucionálneho charakteru ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

podľa o namietaných porušeniach alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci

všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve ().

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru označeným uznesením krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že

v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky

rozsudkom sp. zn. z 27. novembra 2008 sú zlúčiteľné s označeným

článkom dohovoru.

Po oboznámení sa s obsahom predmetného rozsudku krajského súdu (ako aj

s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

a naň nadväzuje) ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil, čo vyplýva aj z týchto častí odôvodnenia napadnutého rozsudku:

«... Krajský súd v Žiline... rozsudok okresného súdu potvrdil... keďže ... bol vecne

správny.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podstatou zdôvodnenia rozsudku krajského súdu je aplikácia vyššie citovaného

zákonného ustanovenia s poukazom na vecnú správnosť dôvodov rozsudku okresného súdu,

na ktoré odôvodnenie sa poukazuje a s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Na zvýraznenie

a doplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov sa uvádza nasledovné:

Krajský súd sa opätovne oboznámil so zmluvou o pestovaní zemiakov, ktorá sa

nachádza na č. l. 19 spisu, a to v celom jej znení. Z jej obsahu a jednotlivých dojednaní

vyplynula previazanosť vzájomných plnení žalobcu a žalovaného. Vzhľadom k vymedzenej

previazanosti zmluvných práv a povinností sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou

žalobcu, keď primárne možnosť započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok mala svoj

základ v dohodnutých zmluvných záväzkoch, resp. zmluvných plneniach, ktoré mali vznikať

priamo pri realizácii a napĺňaní zmluvy o pestovaní zemiakov. Dotvrdzuje to skutočnosť, že

si účastníci sporu v založenom súkromnoprávnom vzťahu, uzavretím zmluvy o pestovaní

zemiakov dohodli, aké záväzky a povinnosti pri naplnení zmluvy bude realizovať žalobca

ako pestovateľ a tomu oproti korešpondovali zase záväzky, povinnosti žalovaného ako

objednávateľa. V danom prípade založeného súkromného právneho vzťahu je určujúca

a podstatná vôľa zmluvných strán, tak ako ju zakotvili v zmluve o pestovaní zemiakov.

Princíp zmluvnej voľnosti v súkromnoprávnych vzťahoch je určujúcim a zasahovať doňho,

prípadne ho obmedzovať je zo strany súdu možné len výnimočne. Vzhľadom k tomu, keď

v danom prípade žalobca a žalovaný ako zmluvné strany odlišným spôsobom prezentovali

v spore výklad dohodnutia započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok, tak bolo

namieste, aby to bol súd, ktorý zaujme stanovisko k hodnoteniu zmluvne dojednaného

započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok.

Pre zaujatie tohto stanoviska krajský súd poukazuje na citáciu. Podľa dojednania

umiestneného na prvej strane zmluvy o pestovaní zemiakov pod piatou zarážkou sa

uvádza ... „pestovateľ (žalobca) dodané množstvo vyfakturuje v mesiaci október 2003

objednávateľovi (žalovaný) a tento faktúru uhradí po započítaní vzájomných záväzkov

a pohľadávok v rovnakých čiastkach v mesiacoch október až apríl 2004.“

Vzhľadom k už vyššie uvedenému hodnotil krajský súd dojednanie o započítaní

vzájomných záväzkov a pohľadávok v kontexte s celým obsahom zmluvy, nie izolovane.

Takémuto hodnoteniu zodpovedá záver, že možnosť započítania sa vzťahovala práve

k záväzkom a pohľadávkam, ktoré vznikali pri realizácii zmluvných povinností a zmluvných

plnení, tak ako to prezentoval aj právny zástupca žalobcu. Pokiaľ úhrada bola viazaná na

započítanie vzájomných záväzkov a pohľadávok, neznamená to, že ak sa neurobí započítací

prejav alebo ako to bolo v danom prípade, že bol uskutočnený, ale je neúčinný a nevyvolal

dôsledok stretu a zániku pohľadávok uplatnených na započítanie, že by nemalo dôjsť

k splatnosti nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. 403/01127.2 na sumu 1 009 905.60

Sk. o ktorej bolo spolu s príslušenstvom rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Je nesporné,

že zmluvné strany dohodli možnosť zániku vzájomných záväzkov a pohľadávok započítaním,

nie odkladaciu podmienku a bolo potom už na zmluvných stranách, v danom prípade na

žalovanom, aby túto možnosť využil a zrealizoval ju účinným a zmluvne dohodnutým

spôsobom. Na základe tohto zhodnotenia potom nekonštatoval krajský súd predčasnosť

podanej žaloby a ani to, že by nebola splatná pohľadávka žalobcu.

Bolo zrejmé z vykonaného dokazovania, že žalovaný uskutočnil započítanie

hmotnoprávnym úkonom, a to listom z 31. 12. 2003 na č. l. 18 spisu, ktorý bol vecne

správne hodnotený a posúdený okresným súdom, preto rovnako aj v tejto časti vecnej

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia sa na ne odkazuje a krajský súd sa s nimi

v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd sa rovnako ako okresný súd nezaoberal

pohľadávkou, ktorú použil žalovaný na započítanie, či ide o existujúcu pohľadávku, keďže

primárne bolo, čo aj urobil okresný súd, vyhodnotiť, či nastali účinky vyplývajúce z tohto

hmotnoprávneho úkonu započítania žalovaného z 31. 12. 2003. Prvostupňový súd správne

skonštatoval, že pri hmotnoprávnom úkone započítania bola použitá na započítanie

pohľadávka, ktorá nebola splatná, a to pohľadávka žalobcu vyplývajúca z faktúry

č. 403/01127.2, pretože táto nadobudla splatnosť až 23. 1. 2004 a úkon započítania bol

uskutočnený 31. 12. 2003. K dôkaznému stavu hodnotenia doručenia tohto hmotnoprávneho

úkonu započítania sa poukazuje na zistenia obsiahnuté po vykonanom dokazovaní

v napadnutom rozsudku okresného súdu.

K odvolaciemu dôvodu, že sa okresný súd nezaoberal s hodnotením, kedy

pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. 403/01127.2 bola splatná, keď z faktúry vyplývajú

viaceré termíny splatnosti, sa krajský súd oboznámil nielen so samotnou faktúrou, ale aj

s hmotnoprávnym úkonom započítania, ktorý robil žalovaný. Rovnaký princíp nazerania,

ako aj na uzavretú zmluvu o pestovaní zemiakov, bol na faktúru č. 403/01127.2, ktorú treba

hodnotiť podľa všetkých jej obsahových náležitostí, nie ako izolovaný daňový doklad, ale

v spojení aj s ďalšími listinami, v danom prípade s úkonom započítania žalovaného zo dňa

31. 12. 2003. Nepochybne vyplýva, že je na faktúre č. 403/01127.2 uvedený deň splatnosti

23. 1. 2004. Opätovne mimo akúkoľvek pochybnosť, ak sa aj v rámci textu faktúry uvádza

fakturovanie za odhlinené, netriedené zemiaky podľa dohodnutých podmienok o splatnosti v

termínoch 23. 11. 2003 379 829,- Sk, 23. 12. 2003 379 829,- Sk, 23. 1. 2004 379 829,- Sk,

tak z takéhoto dojednania nevyplýva zmena splatnosti predmetnej faktúry uvedená dňom

23. 1. 2004 za súčasného rešpektovania samotnej vedomosti žalovaného, ktorý sám

v jednostrannom úkone započítania z 31. 12. 2003 uviedol u tejto faktúry ako dátum

splatnosti 23. 1. 2004. Okresný súd preto pri správne zistenom skutkovom stave a aplikácii

ust. vyhodnotil, že proti splatnej pohľadávke nemožno

započítať nesplatnú pohľadávku a ak k tomu v danom prípade došlo, tak aj podľa názoru

krajského súdu, nenastali účinky z uskutočneného jednostranného hmotnoprávneho úkonu

započítania žalovaným, t.z. nebol vyvolaný stret a zánik vzájomných pohľadávok použitých

na započítanie.

K vzájomnosti plnení, na ktoré poukazoval žalovaný s odkazom, že táto okolnosť

nebola okresným súdom podľa vykonaného dokazovania riadnym spôsobom zisťovaná,

krajský súd uvádza, že práve obrana vzájomnosti zmluvných plnení sa môže premietnuť do

oprávnenia vyplývajúceho z ust. , keď je možné proti splatnej

pohľadávke započítať aj nesplatnú pohľadávku, pokiaľ by išlo o pohľadávku voči dlžníkovi,

ktorý nie je schopný plniť, avšak čo zdôrazňuje krajský súd, musí ísť o peňažné záväzky.

Toto ustanovenie má poskytnúť ochranu veriteľovi proti dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť

svoje peňažné záväzky. Pokiaľ v tvrdených nárokoch žalovaný vystupoval ako veriteľ proti

žalobcovi, dlžníkovi sa pre naplnenie ust. vyžadovalo, že

žalobca nie je schopný plniť voči žalovanému peňažné záväzky. Žalovaný však namietal, že

žalobca nebol schopný poskytnúť plnenie, ktoré sa týkalo dodania zmluvného dojednania 25

ton zemiakov na jeden hektár, čo charakterovo predstavuje reálne plnenie a nie je to tým

pádom zrelá peňažná pohľadávka žalovaného, resp. peňažný záväzok žalobcu. Táto

námietka neplnenia žalobcom nebola vo forme peňažného záväzku žalobcu.

Námietkou žalovaného, že žalobca neodpočítal, resp. nezapočítal do uplatnenej

pohľadávky dotácie, sa krajský súd nemohol zaoberať, keďže netvorila predmet

posudzovania napadnutým rozsudkom okresného súdu, z čoho vyplýva, že nemohla

následne tvoriť ani predmet konania - preskúmavania pred krajským súdom.

Na pojednávaní právny zástupca žalovaného predniesol návrh na pripustenie

dovolania. Otázku zásadného právneho významu formuloval nasledovne: „My navrhujeme,

aby boli hodnotené otázky samotnej odkladacej podmienky, ktorá bola dohodnutá v zmluve

o pestovaní zemiakov a z toho vyplývajúca možnosť vymáhania samotného nároku v zmysle

tejto zmluvy. Taktiež navrhujeme, aby bol zistený právny stav, čo sa týka samotného

domáhania sa nároku žalobcu voči žalovanému v zmysle

a taktiež žiadame, aby bolo preukázané, resp. prehodnotené stanovisko okresného súdu,

ktorý vykonal záver, že žalobca je schopný plniť, hoci k tejto otázke nebola položená ani

jedna otázka, ani nepredložený žiadny dôkazný materiál.“

Z ust. vyplýva, že v prípade potvrdzujúceho výroku rozsudku

krajského súdu je možné pripustiť dovolanie, pokiaľ ide o otázku, resp. o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu. Definícia, prípadne kritéria pre záver zásadného

právneho významu nie je obsiahnutá v . I napriek tomu však

vývoj súdnej praxe dal odpoveď v tom smere, že musí ísť o právnu otázku, ktorá doteraz

nebola nastolená na riešenie v rámci súdnej praxe a táto otázka má svoje uplatnenie

a dopad nielen v konkrétnej sporovej veci, ale je s dosahom na širokú pôsobnosť sporových

prejednávaných vecí obdobného charakteru. S prihliadnutím k formulácii zásadného

právneho významu, ako ju uviedol právny zástupca žalovaného, krajský súd konštatuje, že

ňou nie je takouto formuláciou splnená požiadavka zásadností právneho významu. Predsa

hodnotenie, posudzovanie založeného súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným uzavretou zmluvou je výsledkom dokazovania, ako aj výklad a hodnotenie

jednotlivých kreovaných zmluvných práv a povinností, čo však nemôže mať charakter

zásadného právneho významu. K týmto skutočnostiam preto krajský súd prihliadol a vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku dovolanie nepripustil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa

v spojení s ust. ..»

Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené, majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v aplikovaní na posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych

noriem. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru

krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi sťažnosťou napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom

prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označeným právom, sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

3. K námietkam sťažovateľky na porušenie základného práva „aby sa jej vec verejne

prerokovala... v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom“ zaručeného

V posudzovanej veci krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku – ďalej len „OSP“) nariadil na prerokovanie odvolania sťažovateľky pojednávanie

( ). Z dôvodu preverenia opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky (namietanie

porušenia uvedeného základného práva) nahliadol ústavný súd do „Zápisnice o súdnom

pojednávaní pred odvolacím súdom, konanom 27. 11. 2008“ (ďalej len „zápisnica“) vo veci

vedenej pod sp. zn. , na ktorom sa za sťažovateľku (v spore žalovaná

strana) zúčastnil jej právny zástupca „JUDr. R. S. – osobne“. Vzhľadom na predmet tejto

časti sťažnosti (namietanie porušenia práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti

sťažovateľky a možnosť jej vyjadrenia sa ku všetkým vykonaným dôkazom) ústavný súd

považuje za relevantné citovať zo zápisnice tieto časti:

„Po poučení o zložení senátu prítomní udávajú, že nemajú, ani nevznášajú žiadne

námietky zaujatosti.

Správu o doterajšom priebehu konania podala predsedníčka senátu JUDr. M. D.,

ktorá je súčasne aj referujúcim členom senátu.

Právny zástupca žalovaného udáva:

V plnom rozsahu zotrvávame na podanom odvolaní. Opätovne poukazujeme na

samotnú zmluvu o pestovaní zemiakov, kde je dohodnutá odkladacia podmienka viažuca sa

na započítanie vzájomných pohľadávok. Poukazujeme na to, že aj podľa ustanovení

sa vyžaduje pripravenosť vzájomných plnení obidvoch zmluvných

strán. Okresný súd sa vôbec nezaoberal, či bol žalobca, ktorý uplatnil žalobný nárok,

schopný a pripravený toto svoje vzájomné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, zrealizovať.

Máme za to, že nevykonal okresný súd všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie

vo veci s tým, že tie, ktoré boli vykonané, podľa nášho názoru boli nesprávne vyhodnotené.

Na otázku predsedníčky senátu právny zástupca žalovaného udáva:

Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorú uplatňoval žalovaný na započítanie hmotnoprávnym

úkonom započítania, tak o nej je prerušené súdne konanie pred Okresným súdom Martin až

do právoplatného skončenia tohto konania.

Predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý udáva ...

Právny zástupca žalovaného udáva:

My žiadame rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. My

len okrajovo tvrdíme, že predsa máme určité informácie, že žalobca mal dostať dotácie

a rovnako tieto neboli premietnuté do započítania, V prípade, že sa krajský súd stotožní

s rozhodnutím okresného súdu, žiadame, aby bolo pripustené dovolanie.

So súhlasom predsedníčky senátu právny zástupca žalovaného diktuje priamo do

digitálneho diktafónu svoj prednes na vymedzenie aj formulovanie otázky zásadného

právneho významu, pre ktorú žiada a navrhuje, aby bolo pripustené v prípade

potvrdzujúceho výroku zo strany krajského súdu dovolanie:

My navrhujeme, aby boli hodnotené otázky samotnej odkladacej podmienky, ktorá

bola dohodnutá v zmluve o pestovaní zemiakov a z toho vyplývajúca možnosť vymáhania

samotného nároku v zmysle tejto zmluvy. Taktiež navrhujeme, aby bol zistený právny stav,

čo sa týka samotného domáhania sa nároku žalobcu voči žalovanému v zmysle § 560

a taktiež žiadame, aby bolo preukázané, resp, prehodnotené

stanovisko okresného súdu, ktorý vykonal záver, že žalobca je schopný plniť, hoci k tejto

otázke nebola položená ani jedna otázka, ani nepredložený žiadny dôkazný materiál. To je

všetko.

Právny zástupca žalobcu udáva ...

Oboznamuje sa žaloba žalobcu, faktúra č. 403/01127.2 v celom znení, v celom

obsahu hmotnoprávny úkon započítania z 31. 12. 2003, zmluva o pestovaní zemiakov

v celom znení, písomné podania účastníkov, obsah zápisníc o súdnom pojednávaní, dôkazy

o dodaní plnenia žalobcom žalovanému, ďalšie listiny tvoriace súčasť spisového materiálu,

napadnutý rozsudok, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu.“

Po prerušení pojednávania „za účelom záverečnej porady senátu“ bol verejne

vyhlásený rozsudok.

Podľa právneho názoru ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania veci preskúmal existenciu

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 27. novembra 2008 a označeným základným právom sťažovateľky

podľa a vychádzajúc z už uvedeného priebehu verejného pojednávania

pred odvolacím súdom dospel k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi sťažnosťou

napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením označeného základného

práva. Preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009