Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 164/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť C., spotrebné družstvo, H., zastúpeného advokátom

JUDr. Š. P., H., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé prejednanie záležitosti

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Humenné sp. zn. z 31. januára 2008 a rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 24. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť C., spotrebné družstvo, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2009

doručená a na výzvu ústavného súdu 15. apríla 2009 doplnená sťažnosť C., spotrebné

družstvo (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé

prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 31. januára 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 24. novembra 2008.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že „Okresný súd v Humennom rozsudkom sp. zn.

zo dňa 31. 1. 2008 rozhodol, že C., spotrebné družstvo je povinná zaplatiť

žalobcovi B. H. čiastku 290.826 Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2006 do zaplatenia,

ako i trovy konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd svojim rozhodnutím sp. zn. zo

dňa 24. 11. 2008 rozhodol, že uvedený rozsudok potvrdzuje v jeho vyhovujúcej časti do

sumy 287.504 Sk s príslušenstvom, mení rozsudok v jeho vyhovujúcej časti nad sumu

287.504 Sk s príslušenstvom tak, že v tejto časti žalobu zamieta, pričom žalobcovi priznal

náhradu trov konania v sume 111.368 Sk...

Prvostupňový, ale i odvolací súd vyvodzovali nárok žalobcu od existencie listov

vlastníctva k nebytovým priestorom, zapísaným v prospech B. H...

Už od začiatku konania sme však namietali právnu ničotnosť (absolútnu neplatnosť)

uvedených listov vlastníctva, pretože označené listy vlastníctva vôbec neobsahujú titul

nadobudnutia, t. j. právny dôvod nadobudnutia nehnuteľnosti, ako i okamih jej

nadobudnutia.

Prvostupňový, ale i odvolací súd sa nesprávne stotožnili s konštatovaním, že takýto

zápis na listy vlastníctva možno považovať za hodnoverný...

... s poukázaním na uvedené, ale i s poukázaním na dobré mravy, ktoré sú i súčasťou

zákonodarstva Slovenskej republiky, na ktoré mali prvostupňový, ale i druhostupňový súd

prihliadnuť, považujeme ich rozhodnutia za nezákonné a protiústavné.“.

Podľa názoru sťažovateľa „prvostupňový, ale i odvolací súd porušili ust. § 157 ods.

2 a nasl. znenia, pričom ich skutkové a právne závery sú zjavne

neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné s tým, že mali

za následok porušenie základného práva sťažovateľa“.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo C. H., spotrebné družstvo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

v Humennom sp. zn. zo dňa 31. 1. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24. 11. 2008 porušené bolo.

2. Rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn. zo dňa 31. 1. 2008,

ako i rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24. 11. 2008 sa zrušuje

a vec sa vracia Okresnému súdu v Humennom na nové konanie a rozhodnutie.

3. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania.“

3. K sťažnosti sťažovateľ okrem iného pripojil rozsudok okresného súdu č. k.

-122 z 31. januára 2008. Taktiež predložil rozsudok krajského súdu č. k.

-152 z 24. novembra 2008 (ktorý nadobudol právoplatnosť 21. januára 2009).

Týmto rozsudkom krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie „v jeho vyhovujúcej časti

do sumy 287.504,- Sk s prísl.“ a zmenil „rozsudok v jeho vyhovujúcej časti nad sumu

287.504,- Sk s prísl. tak, že v tejto časti žalobu zamietol“. Súčasne uložil sťažovateľovi

nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 111 368 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie práva

sťažovateľa na spravodlivé prejednanie záležitosti (súdne konanie) podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -122 z 31. januára 2008

a rozsudkom krajského súdu č. k. -152 z 24. novembra 2008 spôsobené

postupom v jeho veci konajúcich všeobecných súdov už uvedenom v bode 1 I. časti

odôvodnenia.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

4. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol

rozsudok okresného súdu č. k. -122 z 31. januára 2008. Vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup v konaní mu

predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý

sťažovateľ využil, a o odvolaní proti nemu rozhodol krajský súd ako súd odvolací

rozsudkom sp. zn. z 24. novembra 2008. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

5. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 24. novembra 2008, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

v petite sťažnosti označeného práva už uvedeným postupom krajského súdu (pozri bližšie

bod 1 I. časti odôvodnenia) a jeho rozsudkom, ktorým v zásade potvrdil prvostupňové

rozhodnutie a v pomere k žalovanej sume (t. j. 299 680 Sk s prísl.) v nepatrnej časti (t. j.

v sume nad 287 504 Sk s prísl.) zmenil prvostupňový rozsudok a žalobu v tejto časti

zamietol (pozri bod 3 I. časti odôvodnenia). Podľa názoru sťažovateľa krajský súd sa

stotožnil s faktickými a právnymi názormi a závermi okresného súdu, ktoré však podľa

neho vyplývali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného nesprávneho

posúdenia takto zisteného stavu.

Sťažovateľ taktiež poukazoval na nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov, čo vyplýva zo sťažovateľom namietaného porušenia ustanovení § 157

ods. 2 a nasl. v znení neskorších predpisov

[ďalej len „OSP“, pozri bod 1 I. časti odôvodnenia].

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu (vrátane práva na spravodlivé súdne konanie) je umožniť

každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť

súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , , ), ako aj

konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na

súd“, to znamená právo začať konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden

z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené v tomto článku, pokiaľ ide

o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na

spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečená zárukami

procesného a inštitucionálneho charakteru ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

podľa o namietaných porušeniach alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci

všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve ().

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru označeným rozsudkom krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že

v danej veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa

rozsudkom č. k. -152 z 24. novembra 2008 sú zlúčiteľné s označeným článkom

dohovoru.

Po oboznámení sa s obsahom predmetného rozsudku krajského súdu (ako aj

s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

a naň nadväzuje) ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil, čo vyplýva aj z citovaných častí odôvodnenia napadnutého rozsudku.

V prvej časti odôvodnenia krajský súd uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili

základ faktickej a právnej argumentácie rozhodnutia (záverov) okresného súdu:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 290.826,- Sk so 6 %-ným úrokom z omeškania... Žalobcovi súd prvého stupňa

priznal náhradu trov konania vo výške 92.602,- Sk... Vykonaným dokazovaním zistil, že

žalobca v konaní osvedčil opodstatnenosť svojho nároku voči žalovanému čo do základu aj

do výšky. Vlastníctvo žalobcu k nebytovým priestorom užívaným žalovaným a tým aj právo

žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal listinnými dôkazmi. ...

žalovaný má nebytové priestory vo svojom užívaní, resp. ich mal v období, za ktoré žalobca

požaduje vydať bezdôvodné obohatenie vo výške bežného nájomného... žalovaný ani

nepopieral. Súd prvého stupňa zistil, že v súčasnej dobe neprebieha žiadne správne

konanie, ktoré by sa týkalo opodstatnenosti, či správnosti zápisu vlastníckeho práva k týmto

nebytovým priestorom na liste vlastníctva. Výška finančného nároku... nebola

spochybňované... Súd prvého stupňa preto považoval určenie výšky bezdôvodného

obohatenia za primerané v takom rozsahu, ako to žiadal žalobca, majúc za to, že táto nie je

v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi...“

V ďalšej časti odôvodnenia sa krajský súd zaoberal odvolaním sťažovateľa (proti

výrokom, ktorým bolo žalobe vyhovené a o trovách konania), „ktorý navrhol v tejto časti

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu žiadal zamietnuť. Má za to, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Už v priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že žalobca síce predložil v súvislosti

s podanou žalobou listy vlastníctva č. 7945, 7947, 7949 a 7975, kat. úz. H., ktoré majú

dokumentovať, že je vlastníkom nebytových priestorov, avšak tieto listy vlastníctva majú

závažnú právnu vadu a to, že vôbec neobsahujú titul nadobudnutia... Za daného stavu tieto

listy vlastníctva nemajú náležitosti kogentne stanovené zákonom. Súd prvého stupňa preto

nemohol mať za preukázané, že žalobca je vlastníkom nebytových priestorov... Žalobca

totiž nemá aktívnu legitimáciu v tomto konaní, lebo žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne

neobohatil bez právneho dôvodu. Napokon z procesnej opatrnosti už v štádiu konania pred

súdom prvého stupňa bola zo strany žalovaného uplatnená námietka premlčania...“.

Po uvedení stanoviska žalobcu k odvolaniu sťažovateľa krajský súd odôvodnenie

svojich faktických a právnych záverov prezentoval takto:

„Odvolací súd preskúmal rozsudok vo výrokoch dotknutých odvolaním žalovaného

a teda vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania... a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len sčasti...

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrené všeobecná zásada, podľa ktorej ten,

kto sa na úkor iného obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je

získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah

medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať

a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a teda kto má právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že žalobca je vlastníkom

sporných nehnuteľností, čo plynie z obsahu výpisov z už spomínaných listov vlastníctva

č. 7947, 7949, 7975 a 7945, kat. úz. H. Pokiaľ žalovaný spochybňuje vlastníctvo žalobcu

k týmto nehnuteľnostiam, je potrebné poukázať na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v

sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Je taktiež zrejmé, že v predchádzajúcom období

boli žaloby žalovaného o určenie vlastníctva resp. spoluvlastníctva k týmto

nehnuteľnostiam zamietnuté právoplatnými rozhodnutiami súdov (sp. zn. , sp.

zn. OS H.) a taktiež podľa Správy katastra H. neprebieha žiadne správne

konanie týkajúce sa opodstatnenosti, resp. správnosti zápisu vlastníckeho práva žalobcu

k týmto nebytovým priestorom. Spôsob a dôvod zápisu nebytových priestorov na príslušné

listy vlastníctva v prospech žalobcu objasnil v konaní vypočutý svedok Ing. J. V., riaditeľ S.

H. Preto žalovaný, ak disponoval s týmito nebytovými priestormi žalobcu bez právneho

dôvodu, keďže nebol ich vlastníkom, je tým subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu

bezdôvodne obohatil, čo vo svojom rozhodnutí správnym spôsobom zistil a odôvodnil aj

prvostupňový súd. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku takto získaného bezdôvodného obohatenia,

táto bola ustálená v rozsahu ceny obvyklého nájmu týchto nehnuteľností v rozhodnom

2

období a to v sume 800,- Sk za mročne. Takto ustálená výška bezdôvodného obohatenia

napokon ani účastníkmi konania namietaná nebola...

V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, odvolací súd

poznamenáva, že pri premlčaní ide o kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého

možno nárok odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik

vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne

priznať. Podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody, aj pri premlčaní práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie lehoty a to subjektívnu

(uvedenú v ods. 1 ) a objektívnu (ods. 2 ).

Žalobca žiadal od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových

priestorov bez právneho dôvodu za obdobie od 1. 3. 2004 do 1. 3. 2006. Návrh na začatie

konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému bol na súde prvého stupňa uplatnený dňom 9. 3.

2006. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku zo strany

žalovaného tak žalobca môže dôvodne žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie

dvoch rokov pred podaním žaloby a to od 9. 3. 2004 do 1. 3. 2006 (bezdôvodné obohatenie

do 9. 3. 2006 zo strany žalobcu žiadané nebolo)... Po spočítaní jednotlivo uvedených súm

bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov žalobcu od 9. 3. 2004 do 1. 3.

2006 tak tvorí spolu 287.504,- Sk. Odvolací súd poukazujúc na prezentované závery preto

rozsudok v jeho vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny do sumy 287.504,- Sk s prísl.

( ) a rozsudok v jeho vyhovujúcej časti nad uvedenú sumu s prísl. zmenil

( ) a v tejto časti žalobu vzhľadom na námietku premlčania ako nedôvodnú

zamietol.

O náhrade trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ,

v spojení s Žalobcovi patrí plná náhrada trov konania z dôvodu, že vo

veci mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti...“

Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené, majú oporu vo vykonanom

dokazovaní a v aplikovaní na posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych noriem. Pretože

namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne

odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd

nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj ,

) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi sťažnosťou napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom

prípade sú zlučiteľné so sťažovateľom označeným právom, sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009