Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 139/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Bratislava II pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2008 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. ).

Sťažovateľ súčasne podaním doručeným ústavnému súdu toho istého dňa požiadal ústavný

súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom (spolu s potvrdením o majetkových a zárobkových

pomeroch).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Pre poškodenie môjho bytu stavebnou firmou T.,

s. r. o., S. a spol., podal som dňa 18. apríla 2006 žalobu na Okresný súd Bratislava II, kde

ju evidovali pod sp. zn. -34, pri reorganizácii slovenských súdov z hľadiska ich

teritoriálneho pôsobenia k 1. januáru 2008 bola vec odstúpená podľa novely zákona č.

o sídlach súdov SR staronovému zriadenému Okresnému súdu Pezinok, kde

je žalobný návrh v súčasnosti vedený pod sp. zn.: -94...“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „... doposiaľ nebolo vytýčené pojednávanie, pričom

žaloba je na súde už dva a pol roka... na Okresnom súde Bratislava II bol môj žalobný

návrh zaevidovaný pod č. sp. od 18. apríla 2006 do 1. januára 2008, pričom

tento súd za jeden rok a 8 mesiacov nerozhodol právoplatne ani o mojej žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Po spomenutej reorganizácii prevzal moju žalobu na konanie pre novú príslušnosť a to

dňom 1. januára 2008 Okresný súd v Pezinku, ktorý ju vedie pod sp. zn.: -94

a ktorý po celý rok 2008 vo veci takmer nekonal a nateraz dokonca právoplatne nerozhodol

ani o mojej opakovanej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov a to na základe súdom schváleného zmeny petitu

žaloby.“.

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje priebeh doterajšieho konania a uvádza

úkony súdu a doby, keď podľa jeho mienky došlo v konaní k zbytočným prieťahom. V tejto

súvislosti konštatoval, že „Značné prieťahy spôsobil konajúci súd pri rozhodovaní o mojich

opakovaných žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov. Na ilustráciu konania s prieťahmi uvádzam aspoň jeden

príklad: dňa 23. októbra 2007 poslal som súdu novú, opakovanú, žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov a ustanovenie mi právneho zástupcu z radov advokátov, čo som

zdôvodnil zmenou petitu a stiahnutím časti žaloby a súdu trvalo viac ako rok, trinásť

mesiacov, kým rozhodol o tejto mojej žiadosti v môj neprospech...“.

Sťažovateľ podal 28. júla 2008 Okresnému súdu Bratislava II sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. . V odpovedi zo 6. augusta 2008 predsedníčka

Okresného súdu Bratislava II vyhodnotila jeho sťažnosť ako neopodstatnenú, poukazujúc

pritom na prechod výkonu súdnictva k 1. januáru 2008 z Okresného súdu Bratislava II na

okresný súd.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 € (100 000 Sk), ktoré je mu povinný zaplatiť po

1 659,69 € (50 000 Sk) tak Okresný súd Bratislava II, ako aj okresný súd, a úhradu trov

konania v zatiaľ nevyčíslenej sume.

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (, , ).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného

súdu vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil, že sťažovateľ sa podaním

doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava III 18. novembra 2005 domáhal proti

obchodnej spoločnosti T., s. r. o., S. (ďalej len „odporca v 1. rade“), Spoločenstvu

vlastníkov bytov, D. (ďalej len „odporca v 2. rade“), PhDr. S. B., D. (ďalej len „odporca

v 3. rade“), MUDr. V. M., D. (ďalej len „odporca v 4. rade“), a O. K., D. (ďalej len

„odporca v 5. rade“), zaplatenia sumy 35 849,43 € (1 080 000 Sk) s príslušenstvom ako

náhrady škody. Svoj návrh sťažovateľ odôvodnil tým, že zo strany odporcov v 1. až 5 rade

došlo „k porušeniu jeho domácej slobody, poškodeniu bytu, poškodeniu dobrého mena

a k ohováraniu, vyhrážaniu sa, krivej svedeckej výpovedi, či k nesprávnemu

a protizákonnému nakladaniu so zverenými finančnými prostriedkami“.

Predmetná vec bola 8. februára 2006 odstúpená Okresnému súdu Bratislava II ako

súdu miestne príslušnému, ktorý vec zaevidoval pod sp. zn. . Uznesením

z 5. apríla 2006 Okresný súd Bratislava II vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu

neúplného a nezrozumiteľného podania, v ktorom absentoval petit.

Dňa 6. apríla 2006 sťažovateľ požiadal Okresný súd Bratislava II o oslobodenie od

súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a 24. apríla 2006

mu doručil opravený a doplnený žalobný návrh.

Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. zo 4. mája 2006 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne zamietol jeho žiadosť

o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov, keď dospel k záveru, že „podanie návrhu

možno dôvodne považovať za zmätočné obsahujúce prvky laickej mimoprávnej

argumentácie, pričom by zrejme viedlo k bezúspešnému uplatňovaniu práva“.

Sťažovateľ 24. mája 2006 doručil Okresnému súdu Bratislava II žiadosť o vylúčenie

zákonného sudcu z prerokúvania veci pre „zrejmú zaujatosť v dôsledku neobjektívnosti

v konaní s nadŕžaním žalovaným“. Toho istého dňa sťažovateľ podal odvolanie proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo 4. mája 2006.

Z dôvodu rozhodnutia o odvolaní Okresný súd Bratislava II odstúpil spis 9. júna

2006 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Odvolací súd uznesením

sp. zn. z 30. apríla 2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Okresnému súdu Bratislava II bolo predmetné uznesenie doručené 22. júna 2007.

Následne Okresný súd Bratislava II doručoval uznesenie odvolacieho súdu

účastníkom konania (sťažovateľovi bolo doručené 13. júla 2007). Prípisom z 22. augusta

2007 Okresný súd Bratislava II sťažovateľovi oznámil, že námietka zaujatosti, ktorú

uplatnil podaním z 24. mája 2006 z dôvodov spočívajúcich v postupe sudcu v prerokúvanej

veci, nebude predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pretože podľa § 15a ods. 5

(ďalej len „OSP“), ak sa námietka zaujatosti týka len

okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, súd na námietku

zaujatosti neprihliada.

Sťažovateľ 15. novembra 2007 doručil Okresnému súdu Bratislava II zmenu žaloby,

ako aj čiastočné späťvzatie žaloby spolu s opätovnou žiadosťou o oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

V súlade so , ktorým sa mení a dopĺňa

Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sa od 1. januára 2008 na

prejednanie a rozhodnutie veci sťažovateľa stal miestne a vecne príslušným novozriadený

okresný súd. Predmetná vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. .

Uznesením z 19. novembra 2008 okresný súd pripustil zmenu petitu žalobného

návrhu, zastavil konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby sťažovateľom, nepriznal

mu oslobodenie od súdnych poplatkov a jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov opätovne zamietol.

O odvolaní sťažovateľa (doručenom okresnému súdu 11. decembra 2008) proti

uzneseniu okresného súdu z 19. novembra 2008 v časti nepriznania oslobodenia od súdnych

poplatkov a zamietnutia žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 30. januára 2009 tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Zo zberného spisu krajského súdu ústavný

súd zistil, že predmetné uznesenie krajský súd ešte okresnému súdu nedoručil.

K právoplatnému rozhodnutiu vo veci zo strany okresného súdu tak do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu nedošlo.

Z uvedeného prehľadu úkonov vykonaných v danej veci vyplýva, že predmetné

konanie trvá od podania návrhu (18. novembra 2005) dosiaľ takmer tri a pol roka bez

nariadeného pojednávania vo veci. Je však nesporné, že vo veci konajúce súdy (Okresný

súd Bratislava II a okresný súd) v tomto období (okrem doby rozhodovania krajského súdu

o dvoch podaných odvolaniach sťažovateľa) rozhodovali o procesných otázkach z dôvodov

na strane sťažovateľa (odstúpenie žaloby z dôvodu miestnej príslušnosti, odstraňovanie vád

žalobného návrhu, rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych

poplatkov, o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ako aj

o jeho opätovnom návrhu a žiadosti v tomto smere, o námietke zaujatosti vybavujúceho

sudcu, o zmene návrhu a jeho čiastočnom späťvzatí). Na tomto základe možno konštatovať,

že na doterajšiu dĺžku namietaného konania majú objektívne vplyv najmä procesné úkony

sťažovateľa, na ktoré má na jednej strane právo, ale na druhej strane skutočnosť, že

v dôsledku ich uplatnenia došlo k predĺženiu namietaného konania, nemôže byť pripísaná

na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že doterajšia dĺžka

namietaného konania, počas ktorého ešte nebolo nariadené pojednávanie vo veci, by bez

zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu mohla signalizovať, že došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa . Na druhej strane zo zistení

ústavného súdu vyplynulo, že Okresný súd Bratislava II a následne okresný súd sa

objektívne museli zaoberať a vysporiadať s procesnými návrhmi sťažovateľa, čo si

vyžiadalo primeraný čas. Aj keď okresný súd po delimitácii agendy z Okresného súdu

Bratislava II k 1. januáru 2008 začal vo veci efektívne konať až po uplynutí viac ako

11 mesiacov (pripustenie zmeny žaloby a rozhodnutie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa), tento nedostatok podľa názoru ústavného súdu ale nevykazuje takú intenzitu,

že by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru, že v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Bratislava II pod sp. zn. ) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa .

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, z ktorej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , , ). V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto

článkom (), prípadne sťažnosti buď nevyhovel (napr. ), alebo

ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ,

).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa (žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, priznanie finančného

zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009