Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti Mgr. R. V., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. M. W., Ž., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. R. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Mgr. R. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Žiline p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. R. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Krajský súd v Žiline

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. M. W., Ž., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. V. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka návrhom podaným

Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) 19. októbra 2005 žiadala, aby okresný súd

rozviedol jej manželstvo s bývalým manželom Mgr. V. V. (ďalej len „odporca“), maloleté

deti pochádzajúce z ich manželstva zveril do jej starostlivosti a zaviazal odporcu na platenie

výživného na maloleté deti. Rozsudkom okresného súdu z 18. januára 2006 bolo manželstvo

sťažovateľky a odporcu rozvedené a maloleté deti boli zverené do starostlivosti

sťažovateľky, zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Proti predmetnému

rozsudku podal odporca odvolanie vo výroku o určení výšky výživného pre maloleté deti.

Odvolanie proti rozsudku z 18. januára 2006 bolo zaslané na rozhodnutie krajskému

súdu 24. apríla 2006.

Napriek sťažovateľkou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní krajský súd do dňa

podania tejto sťažnosti vo veci odvolania odporcu nerozhodol.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v , priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 300 000 Sk a zaviazal krajský súd na úhradu trov právneho zastúpenia v sume

18 659 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 158/09 z 19. marca 2009 a právna

zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu listom

z 27. apríla 2009.

Predseda krajského súd vo svojom vyjadrení uviedol najmä, že:

„(...) K vecnej stránke môžem uviesť, že okrem subjektívnych dôvodov, ktoré viedli

k časovo posunutému rozhodnutiu, prispeli k rozhodnutiu súdu až v auguste 2008

i objektívne okolnosti, spočívajúce v prevedení veci do novovytvoreného senátu, do ktorého

bolo pridelených takmer 200 i iných nevybavených vecí Krajského súdu v Žiline plus bežal

rozvrhom určený nápad, ako i dlhodobou práceneschopnosťou predsedu senátu (infarkt

miocardu).

Súhlasím s tým, aby podľa o organizácii

Ústavného súdu SR súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky k vyjadreniu predsedu krajského súdu podala takéto

stanovisko:

„Navrhovateľka poukazuje na obsah vyjadrenia Krajského súdu v Žiline (...),

z ktorého vyplýva potvrdenie dôvodnosti namietaného porušenia základného práva

navrhovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na

Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

Navrhovateľka trvá na svojom návrhu, trvá na skutočnostiach uvedených v sťažnosti

zo dňa 4. 6. 2008 z dôvodov v nej uvedených. (...)

Navrhovateľka súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (...) upustil od

ústneho pojednávania o prijatom návrhu. (...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom krajského súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

:

- 25. apríl 2006 – spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 9. február 2007 – sťažovateľka žiadala o pokračovanie v konaní,

- 27. marec 2008 – sťažovateľka podala krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 15. apríl 2008 – krajský súd odpovedal na sťažnosť (uznal ju za opodstatnenú),

- 27. august 2008 – krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým

potvrdil rozsudok okresného súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby

sa toto právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu vo veci o rozvod manželstva došlo k namietanému porušeniu

základného práva sťažovateľky (v postavení navrhovateľky) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že dĺžka

namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd

konštatuje, že na celkovej dĺžke konania nemá sťažovateľka podiel a svojím konaním

neprispela k dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a konštatuje, že

krajský súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 25. apríla

2006, keď bol spis okresného súdu doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, do

27. augusta 2008, keď krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým

potvrdil rozsudok okresného súdu. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd po dobu viac ako

minimálne dvoch rokov nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článkoch (pozri napr. ,

). Uvedené obdobie nečinnosti krajského súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníka konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu krajského súdu,

podľa ktorého k prieťahom „prispeli (...) i objektívne okolnosti, spočívajúce v prevedení

veci do novovytvoreného senátu, do ktorého bolo pridelených takmer 200 i iných

nevybavených vecí Krajského súdu v Žiline, plus bežal rozvrhom určený nápad, ako

i dlhodobou práceneschopnosťou predsedu senátu“, nebolo možné akceptovať. V tejto

súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie

to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu krajského

súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. , ,

, , ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia

predsedu krajského súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných

opatrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Keďže krajský súd už vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 27. augusta 2008, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, nepripadal už do úvahy

postup v zmysle ustanovenia , t. j. prikázať, aby

ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou (krajský súd), vo veci

konal.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

300 000 Sk, t. j. 9 958,18 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na povahu veci (rozvod

manželstva) a všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, považuje za

primerané v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie

v celkovej výške 18 659 Sk, t. j. 619,37 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €

a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)

v celkovej sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 223,53 €, a za jeden úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume

122,85 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov

v sume 346,38 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009