Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 14/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť advokátky JUDr. K. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. K. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. K. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 €

(slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý uhradiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. Č., K., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 21. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. K. K. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

vidí sťažovateľka v tom, že „... podala dňa 19. 05. 2005 na Okresnom

súde... návrh na ochranu osobnosti proti odporcovi P., a. s. Vec bola... vedená pod sp. zn.

, dňa 21. 06. 2005 bola prevedená do registra C a zapísaná pod sp. zn.

...

Napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo už 3 a pol roka, vec doteraz nebola

právoplatne skončená, preto žiadam o zjednanie nápravy. Sťažovateľka poukázala na

prieťahy v konaní sťažnosťou zo dňa 24. 04. 2008 a žiadala príslušný súd o zjednanie

nápravy a rýchlejšie rozhodnutie vo veci. Predsedkyňa Okresného súdu... reagovala na

podanú sťažnosť listom zo dňa 09. 05. 2008, v ktorom konštatovala, že podaná sťažnosť je

dôvodná a celé konanie je poznačené prieťahom, keďže súd okrem úkonu zo dňa 27. 10.

2005 v uvedenej veci nevykonal žiadny ďalší procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo

veci, čo možno považovať za objektívne prieťahy. Na základe uvedeného je zrejmé, že

sťažovateľka využila všetky právne prostriedky, ktoré právne predpisy na jej ochranu

poskytujú...

Vzhľadom na uvedené tvrdím, že Okresný súd Bratislava I mohol uvedenú vec

v rozumnej lehote rozhodnúť, pretože od podania návrhu uplynulo už 3 a pol roka.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka žiada vydať nález v tomto znení:

„1. základné právo sťažovateľky JUDr. K. K. ... na prerokovanie a rozhodnutie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v SR v konaní vedenom na

Okresnom súde... pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou

konal bez zbytočných prieťahov.

3. sťažovateľke JUDr. K. K. ... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 180.000,-

Sk (slovom stoosemdesiat tisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd... povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd... je povinný uhradiť JUDr. K. K. ... trovy právneho zastúpenia...“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým,

že „... ochrana práv v uvedenom prípade nebola rýchla a účinná podľa ustanovenia § 6

0. s. p. a bolo porušené ústavné právo sťažovateľky“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním sp. zn. Spr 3086/09

z 10. februára 2009 písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu: „... S poukazom na

jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie

je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených

vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov

a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na

prieťahy v konaní je dôvodná.“

5. Právny zástupca sťažovateľky na toto vyjadrenie okresného súdu reagoval listom

zo 6. februára 2009, v ktorom uviedol: „... v danom prípade ide o vyše 3,5 ročné obdobie

súvislej nečinnosti súdu a to považujeme za vážne porušenie základného práva na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s prechodom na euro upresňujem

náš nárok ( poznámka: finančné zadosťučinenie) na sumu 5974, 91 €.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti, jej doplnenia, k nej pripojených písomností,

vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh a stav konania:

Sťažovateľka 19. mája 2005 podala na okresnom súde návrh na ochranu osobnosti

a zaplatenie 100 000 Sk s prísl., ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. . K návrhu

boli priložené listinné dôkazy, na ktoré sa navrhovateľka v návrhu odvoláva, a zároveň bol

s návrhom zaplatený aj súdny poplatok.

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 21. júna 2005 bol spis preradený do registra C, pridelený novému zákonnému

sudcovi a bola mu pridelená nová sp. zn. .

- 27. októbra 2005 vydal okresný súd uznesenie č. k. -25, ktorým

uložil odporcovi, aby sa vyjadril k návrhu. Uznesenie spolu so žalobným návrhom

a prílohami boli odporcovi doručené 7. novembra 2005.

- 14. januára 2009 dala sudkyňa pokyn kancelárii, aby nariadila termín súdneho

pojednávania na 13. marec 2009, a zároveň zaslala poučenie procesným stranám a výzvu

odporcovi, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (o návrhu na ochranu osobnosti

a zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 Sk) došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v .

Vo všeobecnosti platí, že všeobecný súd má venovať primeranú pozornosť každému

žalobnému návrhu (o to viac, ak sa dotýka profesionálnej cti navrhovateľa), v dôsledku

čoho má byť postup súdu efektívny a rýchly, aby bol naplnený účel súdneho konania, t. j.

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný

robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov.

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , I.

ÚS 54/02, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie týkajúce

sa ochrany osobnosti, ktoré sa začalo 19. mája 2005 a dosiaľ (teda po skoro štyroch rokoch)

nebolo súdom prvého stupňa meritórne rozhodnuté.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy

aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o ochranu

osobnosti nehodnotil ako právne zložité.

1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria v preskúmavanej veci, teda správania

sťažovateľky, ústavný súd nezistil skutočnosť, žeby sa sťažovateľka podieľala na

prieťahoch konania.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Ústavný súd

v tejto súvislosti zistil, že okresný súd vo veci v období od 27. októbra 2005 do 14. januára

2009 bol nečinný.

Ústavný súd hodnotí obdobie nečinnosti okresného súdu od 27. októbra 2005 do

14. januára 2009 ako zbytočný prieťah v trvaní viac ako 3 roky a 3 mesiace.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu poukazujúce na objektívne príčiny

spôsobujúce prieťahy v konaní, ktoré spočívajú v „neprimerane vysokým počtom

pridelených veci v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným

stavom sudcov a administratívnych pracovníkov“, nemožno akceptovať, pretože podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( ).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 974,91 €

(180 000 Sk).

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie.

Pri určení jeho výšky vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých

vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia jej práv (pozri body 1.1 až 1.3 tejto časti odôvodnenia) považuje za

primerané v sume 1 000 €. Pri posúdení celkovej výšky priznaného finančného

zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil tiež postoj okresného súdu (jej predsedníčky)

k namietaným prieťahom, ako aj samotný príkaz okresnému súdu (bod 2 výroku). Tieto

dôvody v prípade podania ďalšej sťažnosti na prieťahy v predmetnom konaní v súvislosti

s nečinnosťou všeobecného súdu už ústavný súd nebude akceptovať.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie z 21. novembra 2008, pričom vyjadreniu sťažovateľky

k stanovisku okresného súdu zo 6. februára 2009 ústavný súd nepriznal ústavne významný

význam.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátovi

odmena z výpočtového základu 19 056 Sk (632,54 €), t. j. 3 176 Sk (105,42 €) a režijný

paušál 190 Sk (6,30 €), teda spolu 3 366 Sk (111, 23 €). Odmena advokátovi za poskytnuté

služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x

paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 6 732 Sk (223,46 €), ktorú je okresný súd

povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (

v spojení s ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009