Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 146/09
PDF · 169.28 KB
No categories available
IV. ÚS 146/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii, so sídlom D., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28 K/24/2008-103
z 11. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 CoKR/13/2008
z 11. novembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii, o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára
2009 doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii, so sídlom D. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa
čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu
Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 28 K/24/2008-103 z 11. septembra 2008
a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 CoKR/13/2008
z 11. novembra 2008, ktorým tento súd potvrdil označené uznesenie okresného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«Uznesením Okresného súdu v Trenčíne č. 28 K/24/2008-103 zo dňa 11. 09. 2008
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spol. R., a. s. v likvidácii, so sídlom: D...
Voči tomuto rozhodnutiu Okresného súdu v Trenčíne naša spoločnosť podala
v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd uznesením
č. 1 CoKR/13/2008 zo dňa 11. 11. 2008 doručeným sťažovateľovi dňa 13. 01. 2009 potvrdil
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu.
Voči tomuto právoplatnému Uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne ako i Uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave podávame... sťažnosť a to z nasledujúcich dôvodov:
... Sťažovateľ má zato, že Okresný súd v Trenčíne v zmysle § 205 ods. 2 písm. d)
O. s. p., pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, úpadcu. Zároveň v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uvedené
tvrdenia uviedol vo svojom odvolaní. V zmysle citovaného zákona č. 7/2005 Z. z. v čase
vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu, neexistoval druhý veriteľ navrhovateľa. Zároveň
neexistovala pohľadávka navrhovateľa uvedená v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá
bola ku dňu vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu v plnej výške úpadcom, sťažovateľom
uhradená.
Okresný súd v Trenčíne v odôvodnení svojho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu ďalej
uviedol, že podľa oznámenia navrhovateľa je celkový nedoplatok voči úpadcovi vo výške
48.499.507,71,-Sk. Tento daňový nedoplatok a teda i pohľadávku navrhovateľa sťažovateľ
neuznáva, a to z nasledujúcich dôvodov:
Správca dane Daňový úrad Žilina I. oznámil sťažovateľovi, spol. R., a. s. (ďalej len
„dlžník“), že vykoná daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl-
december 2005, ktorá sa mala začať dňa 04. 01. 2007. Nakoľko ale ku dňu 31. 12. 2006
došlo k vzdaniu sa funkcie všetkých členov dozornej rady i predstavenstva sťažovateľa,
dlžníka, nemal dlžník v deň začatia kontroly oprávnenú osobu, ktorá by mohla zastupovať
spoločnosť pri tejto daňovej kontrole. O uvedenej skutočnosti bol správca dane riadne
oboznámený. Skutočnosť, že od 31. 12. 2006 do 02. 08. 2007 došlo viackrát k vzdaniu sa
alebo k odvolaniu členov predstavenstva t. j. štatutárneho orgánu bola spôsobená obavami
pred útokmi zo strany osôb uvedených v podanom trestnom oznámení zo strany
štatutárneho orgánu dlžníka. Dňa 15. 11. 2007 bola sťažovateľovi, dlžníkovi doručená
výzva Daňového úradu Ž. č. 694/320/109001/07/Chv zo dňa 14. 11. 2007, v ktorej správca
dane vyzval dlžníka na prerokovanie Protokolu o určení dane podľa pomôcok. S týmto
protokolom č. 694/320/108994/07/Chv zo dňa 14. 11. 2007 dlžník, sťažovateľ nesúhlasil, čo
uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 26. 11. 2007, a to z dôvodu, že správca dane použil pri
určení dane pomôcky, ktoré boli v rozpore so zákonom. Rovnako dlžník, sťažovateľ požiadal
správcu dane o ospravedlnenie svojej neúčasti na prerokovaní protokolu, ktorý sa mal
konať dňa 13. 12. 2007 u správcu dane. Svoju žiadosť dlžník riadne zdôvodnil svojou
práceneschopnosťou ako i oznámením, že sa dňa 14. 12. 2007 dostaví na miesto neho
splnomocnený zástupca Ing. J. S. - audítor. Dňa 14. 12. 2007 sa splnomocnený zástupca
Ing. S. a ďalší dvaja poverení zástupcovia dlžníka dostavili na Daňový úrad Ž. Pri tomto
stretnutí poverení zástupcovia nielen že vyjadrili nesúhlas s vykonaním daňovej kontroly
podľa pomôcok ale ozrejmili správcovi dane dôvody prečo doposiaľ neboli predložené
daňové doklady k daňovej kontrole. Rovnako osobne predložili správcovi dane všetky
požadované účtovné doklady. Napriek týmto skutočnostiam správca dane neuznal
ospravedlnenie štatutárneho zástupcu o neúčasti sa na prerokovaní protokolu, a teda
nezohľadnil námietky a vyjadrenia Ing. S. zo dňa 14. 12. 2007. Takýmto postupom správcu
dane bola dlžníkovi, sťažovateľovi odňatá možnosť spolupracovať pri vykonaní daňovej
kontroly, nakoľko správca dane nezobral na zreteľ predložené účtovné doklady i vyjadrenia
povereného audítora Ing. S. Správca dane napriek našim nesúhlasným vyjadreniam uzavrel
daňovú kontrolu a vydal platobné výmery, ktorými určil daň podľa pomôcok. Ide o
nasledovné platobné výmery: Platobný výmer č. 668/230/8572/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008
na sumu 17.009.692,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8511/07/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu
6.382658,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8476/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 7.900
386,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8458/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 5.266.598,- Sk,
Plat. výmer č. 668/230/8530/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 3.795.872,- Sk, Plat.
výmer č. 668/230/8553/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 489.331,- Sk. Takto správca
dane nesprávne a nezákonne navýšil daňovú povinnosť dlžníka zo sumy uvedenej v
daňovom priznaní vo výške 9.686.287,- Sk na sumu spolu vo výške 50.530.823,- Sk. Dlžník,
sťažovateľ podal námietku voči postupu správcu dane. Taktiež požiadal Ministerstvo
financií i Daňové riaditeľstvo o prešetrenie takéhoto postupu správcu dane, pričom
Ministerstvo financií reagovalo na žiadosť postúpením spisu samotnému Daňovému
riaditeľstvu. Na základe uvedených skutočností má dlžník, sťažovateľ za zato, že správca
dane zámerne a cielene odmietol použiť pri daňovej kontrole predložené účtovné doklady,
ktoré preukazujú podstatne odlišnú a rozhodne menšiu daňovú povinnosť s úmyslom
spôsobiť škodu dlžníkovi, čím porušil zákonnú povinnosť dbať o správne vyrubenie dane.
Sťažovateľ rovnako podal voči platobným výmerom mimoriadne opravné prostriedky,
návrhy na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrhy na obnovu
konania.
Na základe týchto opravných prostriedkov Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky
ako nadriadený orgán správcu dane rozhodnutiami č.: I/226/13313-79112/2008 zo dňa
08. 10. 2008, č. I/226/13314-79111/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13307-79105/2008
zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13312-79109/2008 zo dňa 08. 10. 2008 č.: I/226/13311-
79106/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13313-79110/2008 zo dňa 08. 10. 2008 zrušil
rozhodnutia, ktoré navrhovateľ uvádza v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu. V Dôsledku uvedených rozhodnutí navrhovateľ DúDCA nemá žiadne
právoplatné a vykonateľné pohľadávky na vyhlásenie konkurzu.
Na základe uvedenej skutočnosti je sťažovateľ presvedčený, že v zmysle § 27 odst. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zániku pohľadávky, a teda
i k zániku postavenia veriteľa ako účastníka konania.
... V čase posudzovania odvolania senát Krajského súdu v Bratislave vedel a mal
k dispozícii uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva. Tieto boli sťažovateľom zaslané do
konkurzného spisu. ...
Sťažovateľ je presvedčený, že týmto rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne
potvrdeného rozhodnutím Krajského súd v Bratislave boli porušené jeho základné práva
a slobody uvedené v Ústave Slovenskej republiky, a to právo na podnikanie. ...
V dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave voči ktorému už nie je prípustný
opravný prostriedok a právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trenčíne je sťažovateľ
nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, ktorú chcel „oživiť“ upísaním pohľadávok do
kapitálových fondov a ďalej vykonávať svoje podnikanie. Ukončením konkurzného konania
dôjde k zániku sťažovateľa i jeho podnikateľskej činnosti.
Sťažnosť sťažovateľa smeruje voči uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne č. k.:
28 K/24/2008-120 zo dňa 11. 09. 2008, ktorým bol na spoločnosť sťažovateľa vyhlásený
konkurz a rovnako voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 CoKR/13/2008
zo dňa 11. 11. 2008, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu. ...
Sťažovateľ navrhuje aby súd rozhodol v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.
o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného uznesenia
Okresného súdu v Trenčíne a uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Svoj návrh sťažovateľ
odôvodňuje i tým, že v súčasnej dobe sú všetky pohľadávky navrhovateľ v konkurznom
konaní Daňového úradu D. uhradené v plnej výške. Rovnako sú uhradené i všetky
pohľadávky prihlásených veriteľov v konkurznom konaní, tak ako sťažovateľ uvádza vo
svojom Návrhu na zrušenie konkurzného konania zo dňa 19. 12. 2008.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd
„zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín 28 K/24/2008-103 zo dňa 11. 09. 2008
a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 CoKR/13/2008 zo dňa 11. 11. 2008 (a
vrátil vec na ďalšie konanie“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom
orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa
namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa
čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 28 K/24/2008-103 z 11. septembra
2008.
Ústavný súd pripomína, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne
nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych
predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd uzavrel, že vo veci sťažovateľky je tu ešte iný súd
(čl. 127 ods. 1 ústavy), ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o tom, či došlo, alebo
nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy
a či je potrebné zrušovať napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnúť iným zákonom
dovoleným spôsobom.
Sťažovateľka tým, že podala odvolanie proti predmetnému rozsudku okresného súdu,
sama uznala, že má k dispozícii opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva.
Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa
v tejto veci neriadil princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127
ods. 1 ústavy, a preto, aplikujúc tento článok ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie čl. 35 ods. 1 ústavy
uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 K/24/2008 pre nedostatok
svojej právomoci.
2. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie
podľa čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
1 CoKR/13/2008, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. 28 K/24/2008
z 11. septembra 2008.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 35 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že
porušenie práva priznaného týmto článkom nemôže samo osebe nastať rozhodnutím
štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc (I. ÚS 44/03). O prípadnom
porušení základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy by bolo možné uvažovať zásadne len
vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo
základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy,
resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07), čo sa v danom prípade podľa názoru
ústavného súdu nestalo.
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Okrem toho sťažnosť nespĺňala ani zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 a § 50
zákona o ústavnom súde vrátane absencie splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky
advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čím bol daný dôvod na odmietnutie
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už
nezaoberal ďalšími návrhmi.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2009