Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 146/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii, so sídlom D., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -103

z 11. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 11. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2009 doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii, so sídlom D. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -103 z 11. septembra 2008

a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. novembra 2008, ktorým tento súd potvrdil označené uznesenie okresného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Uznesením Okresného súdu v Trenčíne č. -103 zo dňa 11. 09. 2008

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spol. R., a. s. v likvidácii, so sídlom: D...

Voči tomuto rozhodnutiu Okresného súdu v Trenčíne naša spoločnosť podala

v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd uznesením

č. zo dňa 11. 11. 2008 doručeným sťažovateľovi dňa 13. 01. 2009 potvrdil

rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu.

Voči tomuto právoplatnému Uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne ako i Uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave podávame... sťažnosť a to z nasledujúcich dôvodov:

... Sťažovateľ má zato, že Okresný súd v Trenčíne v zmysle § 205 ods. 2 písm. d)

, pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, úpadcu. Zároveň v zmysle

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uvedené

tvrdenia uviedol vo svojom odvolaní. V zmysle citovaného v čase

vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu, neexistoval druhý veriteľ navrhovateľa. Zároveň

neexistovala pohľadávka navrhovateľa uvedená v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá

bola ku dňu vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu v plnej výške úpadcom, sťažovateľom

uhradená.

Okresný súd v Trenčíne v odôvodnení svojho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu ďalej

uviedol, že podľa oznámenia navrhovateľa je celkový nedoplatok voči úpadcovi vo výške

48.499.507,71,-Sk. Tento daňový nedoplatok a teda i pohľadávku navrhovateľa sťažovateľ

neuznáva, a to z nasledujúcich dôvodov:

Správca dane Daňový úrad Žilina I. oznámil sťažovateľovi, spol. R., a. s. (ďalej len

„dlžník“), že vykoná daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl-

december 2005, ktorá sa mala začať dňa 04. 01. 2007. Nakoľko ale ku dňu 31. 12. 2006

došlo k vzdaniu sa funkcie všetkých členov dozornej rady i predstavenstva sťažovateľa,

dlžníka, nemal dlžník v deň začatia kontroly oprávnenú osobu, ktorá by mohla zastupovať

spoločnosť pri tejto daňovej kontrole. O uvedenej skutočnosti bol správca dane riadne

oboznámený. Skutočnosť, že od 31. 12. 2006 do 02. 08. 2007 došlo viackrát k vzdaniu sa

alebo k odvolaniu členov predstavenstva t. j. štatutárneho orgánu bola spôsobená obavami

pred útokmi zo strany osôb uvedených v podanom trestnom oznámení zo strany

štatutárneho orgánu dlžníka. Dňa 15. 11. 2007 bola sťažovateľovi, dlžníkovi doručená

výzva Daňového úradu Ž. č. /Chv zo dňa 14. 11. 2007, v ktorej správca

dane vyzval dlžníka na prerokovanie Protokolu o určení dane podľa pomôcok. S týmto

protokolom č. /Chv zo dňa 14. 11. 2007 dlžník, sťažovateľ nesúhlasil, čo

uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 26. 11. 2007, a to z dôvodu, že správca dane použil pri

určení dane pomôcky, ktoré boli v rozpore so zákonom. Rovnako dlžník, sťažovateľ požiadal

správcu dane o ospravedlnenie svojej neúčasti na prerokovaní protokolu, ktorý sa mal

konať dňa 13. 12. 2007 u správcu dane. Svoju žiadosť dlžník riadne zdôvodnil svojou

práceneschopnosťou ako i oznámením, že sa dňa 14. 12. 2007 dostaví na miesto neho

splnomocnený zástupca Ing. J. S. - audítor. Dňa 14. 12. 2007 sa splnomocnený zástupca

Ing. S. a ďalší dvaja poverení zástupcovia dlžníka dostavili na Daňový úrad Ž. Pri tomto

stretnutí poverení zástupcovia nielen že vyjadrili nesúhlas s vykonaním daňovej kontroly

podľa pomôcok ale ozrejmili správcovi dane dôvody prečo doposiaľ neboli predložené

daňové doklady k daňovej kontrole. Rovnako osobne predložili správcovi dane všetky

požadované účtovné doklady. Napriek týmto skutočnostiam správca dane neuznal

ospravedlnenie štatutárneho zástupcu o neúčasti sa na prerokovaní protokolu, a teda

nezohľadnil námietky a vyjadrenia Ing. S. zo dňa 14. 12. 2007. Takýmto postupom správcu

dane bola dlžníkovi, sťažovateľovi odňatá možnosť spolupracovať pri vykonaní daňovej

kontroly, nakoľko správca dane nezobral na zreteľ predložené účtovné doklady i vyjadrenia

povereného audítora Ing. S. Správca dane napriek našim nesúhlasným vyjadreniam uzavrel

daňovú kontrolu a vydal platobné výmery, ktorými určil daň podľa pomôcok. Ide o

nasledovné platobné výmery: Platobný výmer č. /Kor zo dňa 13. 03. 2008

na sumu 17.009.692,- Sk, Plat. výmer č. /Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu

6.382658,- Sk, Plat. výmer č. /Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 7.900

386,- Sk, Plat. výmer č. /Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 5.266.598,- Sk,

Plat. výmer č. /Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 3.795.872,- Sk, Plat.

výmer č. /Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 489.331,- Sk. Takto správca

dane nesprávne a nezákonne navýšil daňovú povinnosť dlžníka zo sumy uvedenej v

daňovom priznaní vo výške 9.686.287,- Sk na sumu spolu vo výške 50.530.823,- Sk. Dlžník,

sťažovateľ podal námietku voči postupu správcu dane. Taktiež požiadal Ministerstvo

financií i Daňové riaditeľstvo o prešetrenie takéhoto postupu správcu dane, pričom

Ministerstvo financií reagovalo na žiadosť postúpením spisu samotnému Daňovému

riaditeľstvu. Na základe uvedených skutočností má dlžník, sťažovateľ za zato, že správca

dane zámerne a cielene odmietol použiť pri daňovej kontrole predložené účtovné doklady,

ktoré preukazujú podstatne odlišnú a rozhodne menšiu daňovú povinnosť s úmyslom

spôsobiť škodu dlžníkovi, čím porušil zákonnú povinnosť dbať o správne vyrubenie dane.

Sťažovateľ rovnako podal voči platobným výmerom mimoriadne opravné prostriedky,

návrhy na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrhy na obnovu

konania.

Na základe týchto opravných prostriedkov Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

ako nadriadený orgán správcu dane rozhodnutiami č.: I/226/13313-79112/2008 zo dňa

08. 10. 2008, č. I/226/13314-79111/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13307-79105/2008

zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13312-79109/2008 zo dňa 08. 10. 2008 č.: I/226/13311-

79106/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13313-79110/2008 zo dňa 08. 10. 2008 zrušil

rozhodnutia, ktoré navrhovateľ uvádza v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu na

majetok úpadcu. V Dôsledku uvedených rozhodnutí navrhovateľ DúDCA nemá žiadne

právoplatné a vykonateľné pohľadávky na vyhlásenie konkurzu.

Na základe uvedenej skutočnosti je sťažovateľ presvedčený, že v zmysle § 27 odst. 1

o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zániku pohľadávky, a teda

i k zániku postavenia veriteľa ako účastníka konania.

... V čase posudzovania odvolania senát Krajského súdu v Bratislave vedel a mal

k dispozícii uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva. Tieto boli sťažovateľom zaslané do

konkurzného spisu. ...

Sťažovateľ je presvedčený, že týmto rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne

potvrdeného rozhodnutím Krajského súd v Bratislave boli porušené jeho základné práva

a slobody uvedené v , a to právo na podnikanie. ...

V dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave voči ktorému už nie je prípustný

opravný prostriedok a právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trenčíne je sťažovateľ

nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, ktorú chcel „oživiť“ upísaním pohľadávok do

kapitálových fondov a ďalej vykonávať svoje podnikanie. Ukončením konkurzného konania

dôjde k zániku sťažovateľa i jeho podnikateľskej činnosti.

Sťažnosť sťažovateľa smeruje voči uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne č. k.:

28 K/24/2008-120 zo dňa 11. 09. 2008, ktorým bol na spoločnosť sťažovateľa vyhlásený

konkurz a rovnako voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.:

zo dňa 11. 11. 2008, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu. ...

Sťažovateľ navrhuje aby súd rozhodol v zmysle

o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného uznesenia

Okresného súdu v Trenčíne a uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Svoj návrh sťažovateľ

odôvodňuje i tým, že v súčasnej dobe sú všetky pohľadávky navrhovateľ v konkurznom

konaní Daňového úradu D. uhradené v plnej výške. Rovnako sú uhradené i všetky

pohľadávky prihlásených veriteľov v konkurznom konaní, tak ako sťažovateľ uvádza vo

svojom Návrhu na zrušenie konkurzného konania zo dňa 19. 12. 2008.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd

„zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín -103 zo dňa 11. 09. 2008

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: zo dňa 11. 11. 2008 (a

vrátil vec na ďalšie konanie“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , , , ).

1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa

uznesením okresného súdu č. k. -103 z 11. septembra

2008.

Ústavný súd pripomína, že podľa je systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne

nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych

predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd uzavrel, že vo veci sťažovateľky je tu ešte iný súd

( ), ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o tom, či došlo, alebo

nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa

a či je potrebné zrušovať napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnúť iným zákonom

dovoleným spôsobom.

Sťažovateľka tým, že podala odvolanie proti predmetnému rozsudku okresného súdu,

sama uznala, že má k dispozícii opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa

v tejto veci neriadil princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127

ods. 1 , a preto, aplikujúc tento článok a ,

odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie

uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pre nedostatok

svojej právomoci.

2. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie

podľa uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 11. septembra 2008.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza, že

porušenie práva priznaného týmto článkom nemôže samo osebe nastať rozhodnutím

štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc (). O prípadnom

porušení základného práva podľa by bolo možné uvažovať zásadne len

vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo

základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až ,

resp. v spojení s ich porušením (), čo sa v danom prípade podľa názoru

ústavného súdu nestalo.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Okrem toho sťažnosť nespĺňala ani zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 a § 50

vrátane absencie splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky

advokátom podľa , čím bol daný dôvod na odmietnutie

sťažnosti podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už

nezaoberal ďalšími návrhmi.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009