Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 56/09
PDF · 281.14 KB
No categories available
II. ÚS 56/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 56/09-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
o sťažnosti M. P., H., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. M. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS
56/09-9 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C
116/03.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené
rozsudkom okresného súdu z 24. januára 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. marca
2002. Návrhom podaným okresnému súdu 8. novembra 2003 sťažovateľka žiadala, aby
okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Podľa
sťažovateľky v označenom konaní okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom
v konaní, pretože konanie trvá viac ako štyri a pol roka, pričom okresný súd do dňa podania
sťažnosti ústavnému súdu vo veci nerozhodol.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03 bolo
porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných
prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 125 000 Sk, ktoré je
okresný súd povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda a zákonná sudkyňa listom sp. zn. Spr. 4002/09
z 3. marca 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu listom z 23. marca 2009.
Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom
konaní uviedol, že:
„(...) Predmetná právna vec o vyporiadanie BSM napadla dňa 13. 10. 2003. Súd vo
veci vytýčil pojednávanie prvýkrát dňa 12. 12. 2003, čo uvádza samotná sťažovateľka.
Keďže žalobkyňa iba vymenovala majetok, ktorý však nebol listinné zdokladovaný, súd
vyzval žalovaného, aby osvedčil žalobkyňou vymenovaný majetok, ktorý účastníci konania
nadobudli za trvania manželstva, pretože žalobkyňa tieto podklady nemala k dispozícii.
Žalovaný ani v dodatočnej lehote všetky listinné podklady súdu nepredložil. Presný rozpis
pojednávaní v predmetnej právnej veci poskytujem iba z registra, z vyššie uvedeného
dôvodu.
Pojednávania boli vytýčené v predmetnej veci dňa 12. 12. 2003, 20. 10. 2004, 22. 11.
2004, 4. 2. 2005, 16. 2. 2005, 1. 4. 2005, 30. 4. 2007, 11. 2. 2008, 9. 5. 2008, 27. 10. 2008
a 3. 12.2008. (...)
Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru oceňovanie
nehnuteľností Ing. T. M., ktorej bol spis zaslaný dňa 13. 3. 2006 a vrátený súdu bol dňa
24. 5. 2006.
Ďalšiemu znalcovi z odboru dopravy Ing. M. V. bol spis zaslaný dňa 4. 9. 2006,
vrátený súdu bol dňa 16. 10. 2006.
Počas konania v čase nariadenia znaleckého dokazovania a po uložení povinnosti
zložiť preddavok na trovy dôkazu, požiadala žalobkyňa o priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov. Nakoľko žalobkyňa ani na urgencie súdu nedokladovala do spis. mater.
výpisy z daňových priznaní, ani žiadny iný doklad, ktorým by preukázala svoju majetkovú
situáciu, súd rozhodol uznesením zo dňa 13. 11. 2006 – 362 tak, že nepriznal žalobkyni
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v predmetnom konaní.
Žalobkyňa sa voči tomuto uzneseniu odvolala podaním zo dňa 6. 12. 2006, preto súd
predložil spisový materiál odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Spis bol zaslaný
Krajskému súdu dňa 12. 12. 2006 a vrátený bol 6. 3. 2007. Krajský súd v Prešove potvrdil
predmetné uznesenie prvostupňového súdu uznesením zo dňa 28. 2. 2007 pod sp. zn. 11 Co
66/2006-367.
V tomto období spisový materiál bol žiadaný aj k spisu tunajšieho súdu 8 C 158/06.
Následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 30. 4. 2007, avšak tento bol zrušený a to
dôsledku toho, že na požiadanie Krajského súdu v Prešove bol dňa 2. 4. 2007 zaslaný
spisový materiál 17 C 116/03 k spisu 7 Co 52/06 a keďže nebol vrátený do termínu
pojednávania, t. j. 30. 4. 2007, napriek tomu, že. túto skutočnosť prvostupňový súd pri
zasielaní spisu KS zdôraznil. Spis z KS v Prešove bol vrátený dňa 21. 6. 2007.
(...) konanie bolo aj prerušené na určité obdobie v dôsledku konania vo veci
tunajšieho súdu 10 C 184/04, ktorého výsledok mohol mať vplyv, na masu majetku v BSM.
Konanie vo veci 10 C 184/04 bolo právoplatne skončené dňa 2. 7. 2007.
Po odpadnutí dôvodu na prerušenie konania súd vo veci ako to vyplýva z úkonov
v registri vykonával šetrenie o majetku účastníkov konania v peňažných ústavoch a iných
inštitúciách v zmysle návrhov účastníkov konania, resp. z dôvodu rozdielnych tvrdení
účastníkov. V r. 2008 podaním zo 7. 5. 2008 sa žalovaný cestou svojho práv. zást. domáhal
ďalšieho prerušenia konania do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 8 C
158/06, kde sa žalobkyňa domáha určenia zmeny užívateľa bytu po rozvode. Súd sa s týmto,
návrhom nestotožnil, takýto návrh na prerušenie zamietol uznesením sp. zn. 17 C 116/03-
431 zo dňa 12. 5. 2008. V poslednom období po pojednávaní uskutočnenom dňa 27. 10.
2008 opätovne súd odsúhlasoval za účasti účastníkov konania jednotlivé položky majetku
účastníkov a rozhodol o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania ohľadom hodnoty
zbraní, nakoľko so zistenou hodnotou zabezpečenou súdom sa nestotožnila žalobkyňa. Súd
preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru streliva uznesením č. k. 17 C 116/03-
492 dňa 3. 12. 2008 a žalobkyňu zaviazal zložiť preddavok na trovy zabezpečenia tohto
dôkazu.
Žalobkyňa sa proti tomuto uzneseniu v časti preddavku odvolala podaním zo dňa
18. 12. 2008 a spis je od 20.1. 2009 na rozhodnutí o odvolaní na Krajskom súde v Prešove.
Pokiaľ žalobkyňa vo svojej sťažnosti uvádza, že súd neprijal žiadne opatrenia voči
znalcovi Ing. M. V., ktorý mal vyhotovovať posudok 14 mesiacov, k tomuto poukazujem na
to, že ako už viackrát uvádzam, vychádzam iba z úkonov, ktoré sú poznamenané v registri
bez spisu. Žiada sa však podať vysvetlenie, že súd priebežne vyberá zberné spisy a urguje
ustanovených znalcov na vyhotovenie úkonu. V tomto smere je potrebné podľa úkonov v
spise zistiť, či v tomto období nebol spisový materiál aj na Krajskom súde v Prešove, ak
tvrdenia právnej zástupkyne o dĺžke podávania znaleckého posudku sú presné.
Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa má v konaní už tretieho
právneho zástupcu, právni zástupcovia ak sa dostavili na pojednávanie bez žalobkyne,
poukazovali na to, že pracuje v cudzine, majú s ňou iba telefonický kontakt, takže aj tieto
skutočnosti prispievajú k prieťahom v konaní.
Niektoré pojednávania boli zmarené aj z dôvodu dočasnej PN žalovaného.
Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne popisuje udalosť, že sa dňa 9. 5. 2008 dostavila
na súd a že sudkyňa sa na pojednávanie dostavila s polhodinovým meškaním, k tomuto
uvádzam, že pred pojednávaním telefonicky do kancelárie sudkyne oznámil právny zástupca
žalovaného, že žalovaný je PN a požiadal o odročenie pojednávania na neskorší termín. (...)
Právny zástupca žalovaného však informoval sudkyňu, že o tomto je informovaná aj právna
zástupkyňa žalobkyne. Z tohto dôvodu som zotrvala v kancelárii pri ďalšej práci, nakoľko,
o možnom príchode účastníkov na pojednávanie napriek ospravedlneniu, ma mala
informovať justičná stráž. Keďže sa tak nedopatrením nestalo, došlo k takémuto meškaniu
sudkyne, a preto k tomuto podávam takéto vysvetlenie.
K veci je potrebné uviesť, že účastníci konania na zdokladovanie majetku urobili
málo úkonov, ťarchu dokazovania presunuli zväčša na súd.“
Zároveň okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zaujala
toto stanovisko:
„Sudkyňa uvádza vo svojom stanovisku, že ho vypracovala bez možnosti
nahliadnutia do predmetného spisu, nakoľko sa nachádza na Krajskom súde v Prešove z
dôvodu, že žalobkyňa sa nestotožnila so zistenou hodnotou zbraní, zabezpečenou súdom.
Súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore streliva a to Uznesením č. k. 17
C 116/03- 492 zo dňa 3. 12. 2008.
V zápisnici o pojednávaní zo dňa 27. 10. 2008 na 3 strane je presne opísaná
skutočnosť, a tá vypovedá o niečom celkom inom a to: na predmetnom pojednávaní sudkyňa
informovala účastníkov o cene predmetných zbraní, ktorú zistil súd, prostredníctvom
dožiadania, cez spoločnosť Z., a. s. z D. (...) Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s
cenou zbraní, ktorú uviedol súd, považoval uvedené ceny za nadhodnotené a preto žiadal,
zabezpečiť znalecké dokazovanie. Vzhľadom k tomu, že zbrane už odporca nemal vo
vlastníctve, nakoľko sám uviedol, že ich už odpredal a žalobkyňa nemala dobré skúsenosti,
čo sa týkalo znaleckého dokazovanie motorových vozidiel, ktoré tiež v čase znaleckého
dokazovania už boli odpredané (uviedla to žalobkyňa aj vo svojej sťažnosti, ktorú
adresovala Ústavnému súdu) bol to obdobný prípad, motorové vozidlá v čase vypracovania
znaleckého posudku už odporca nemal vo vlastníctve a znalecký posudok bol znalcom
vypracovaný po 14 mesiacoch, aj to len na základe čestného prehlásenia odporcu, ktorý
značne ovplyvnil znalca v spise sa nenachádza žiadna výzva súdu adresovaná znalcovi, aby
v určenej lehote predložil znalecký posudok a preto žalobkyňa žiadala, aby súd návrh
odporcu na pribratie znalca zamietol a v prípade, že nezamietne, tak žalobkyňa upozornila
súd, že sa nebude podielať na nákladoch súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku.
Súd i napriek uvedenému, pribral do konania znalca v odbore streliva (asi bude znalecký
posudok opätovne vypracovaný, len na základe čestného prehlásenia odporcu) a keďže súd
žiadal zloženie preddavku, podala žalobkyňa proti uvedenému uzneseniu, odvolanie. Takže
nie žalobkyňa sa nestotožnila s cenou zbraní zistenou súdu, ale bol to odporca, ktorý žiadal
znalecké dokazovanie, nakoľko sa on nestotožnil so súdom uvedenou cenou. (...)
K súdnemu konaniu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 9. 5. 2008, uvádzame len toľko, že
nebýva zvykom, že by súd neoznámil druhej strane, že odročuje pojednávanie a neviem, čo
s uvedeným má spoločné justičná stráž. Postup sudkyne nebol v tomto prípade v zhode
s ustanoveniami O. s. p. (...)
Zo zistení žalobkyne je zjavné, že súd doposiaľ nič nerobil proti prieťahom v konania
má za to, že ani v súčasnosti nerobí. Súdne konania nie sú pripravované tak, aby sa dalo vo
veci aspoň čiastočne rozhodnúť. Správanie sa odporcu, jednoznačne signalizuje, že nemá
záujem, aby bolo vo veci rozhodnuté včas. Žalobkyňa to usudzuje hlavne z toho, že majetok,
ktorý bol predmetom jej žalobného návrhu, už ani nie je k dispozícií a čas súdneho prieťahu
je v prospech odporcu, nakoľko žalobkyňa okrem toho, že býva v družstevnom byte, ktorý sa
nachádza v Humennom, nemá z ich spoločného majetku ani v držbe ani v užívaní vôbec nič.
Odporca si prisvojil všetok majetok, ktorý patril do BSM vrátane finančnej hotovosti
nemalej výšky. Na začiatku pojednávania vo veci, v čase keď žalobkyňa podala svoj žalobný
návrh, oznámil odporca žalobkyni, že z ich spoločného majetku nedostane nič, a tak ako to
v súčasnosti vyzerá, jeho slová pomáha súd svojim nekonaním vo veci, spĺňať.
Žalobkyňa trvá na tom, že v jej prípade postupom Okresného súdu Humenné,
dochádza k prieťahom v súdnom konaní, čím súd porušuje jej základné právo zaručené či
48 ods. 2 ústavy. (...)
Sťažovateľka súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona NR SR upustil Ústavný súd
od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje k záveru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vecí.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03,
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 17 C 116/2003:
- 13. október 2003 – sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o vyporiadanie BSM,
- 16. október 2003 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-8 uložil odporcovi, aby sa
vyjadril k žalobe v lehote 30 dní, a zároveň vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku,
- 5. november 2003 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,
- 28. november 2003 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu k žalobe,
- 12. december 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,
- 10. február 2004 – okresný súd vyzval odporcu na predloženie listinných dokladov,
- 17. február 2004 – odporca reagoval na výzvu,
- 3. jún 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky (keďže nedošlo
k mimosúdnej dohode, žiada pokračovať v konaní),
- 14. jún 2004 – okresný súd vyzval odporcu na predloženie ďalších listinných dokladov,
- 6. august 2004 – okresný súd opätovne vyzval odporcu,
- 14. september 2004 – okresnému súdu boli doručené listinné doklady od odporcu,
- 20. október 2004 – pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky
(z dôvodu jeho neprítomnosti) a po zistení, že medzi účastníkmi nie je možná mimosúdna
dohoda, odročené na 22. november 2004,
- 19. november 2004 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu
o odročenie pojednávania nariadeného na 22. november 2004 z dôvodu práceneschopnosti
odporcu,
- 22. november 2004 – pojednávanie bolo odročené na neurčito,
- 30. december 2004 – okresný súd zmenil termín pojednávania nariadeného na 3. február
2005 na 4. február 2005,
- 4. február 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 16. február 2005,
- 15. február 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu
o odročenie pojednávania nariadeného na 16. február 2005 z dôvodu práceneschopnosti
odporcu,
- 16. február 2005 – pojednávanie bolo odročené na 1. apríl 2005,
- 1. apríl 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí sťažovateľky z dôvodu neprítomnosti
odporcu a jeho právneho zástupcu odročené na neurčito,
- 5. apríl 2005 – okresný súd žiadal správy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Okresný dopravný inšpektorát H. (ďalej len „polícia“) a Obecného úradu K. a zároveň
vyzval odporcu na zaslanie listín,
- 15. apríl a 20. apríl 2005 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané správy,
- 4. máj 2005 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,
- 13. máj 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku a odporcu na oznámenie rodných čísiel,
- 23. máj a 1. jún 2005 – sťažovateľka a odporca reagovali na výzvu okresného súdu,
- 7. jún 2005 – okresný súd žiadal správu od polície,
- 16. jún 2005 – okresnému súdu bola doručená požadovaná správa z polície,
- 31. jún 2005 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-184 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru dopravy,
- 21. jún 2005 – okresný súd žiadal správy od bankových ústavov a z polície,
- 1. júl 2005 – okresnému súdu bola doručená správa z polície,
- 1. júl 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od
súdnych poplatkov za znalecké dokazovanie,
- 30. jún, 4. júl a 11. júl 2005 – okresnému súdu boli doručené požadované správy od
bankových ústavov,
- 25. október 2005 – okresný súd vyzval na podanie správy bankový ústav a políciu,
- 7. november a 15. november 2005 – okresnému súdu boli doručené požadované správy,
- 22. november 2005 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-207 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva,
- 24. máj 2006 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom
z odboru stavebníctva,
- 1. jún 2006 – okresný súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,
- 14. jún 2006 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-265 priznal znalcovi z odboru
stavebníctva odmenu,
- 14. jún 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie výpisu z daňového
priznania,
- 15. august 2006 – okresný súd urgoval sťažovateľku,
- 16. október 2006 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok vypracovaný
znalcom z odboru dopravy,
- 25. október 2006 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-358 priznal znalcovi
z odboru dopravy odmenu,
- 8. november 2006 – okresný súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,
- 13. november 2006 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-362 nepriznal
sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 6. december 2006 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu okresného súdu,
- 15. december 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,
- 28. február 2007 – krajský súd uznesením č. k. 11 Co 66/2006-367 potvrdil uznesenie
okresného súdu,
- 6. marec 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 11. apríl 2007 – záznam o telefonickom ospravedlnení sťažovateľky z pojednávania
nariadeného na 30. apríl 2007 z dôvodu jej pobytu mimo územia SR,
- 30. apríl 2007 – pojednávanie bolo pre neúčasť sťažovateľky a jej právneho zástupcu
odročené na neurčito,
- 23. november 2007 – okresný súd vyzval účastníkov na podanie správy, či došlo medzi
nimi k mimosúdnej dohode,
- 29. november a 21. december 2007 – účastníci oznámili, že k mimosúdnej dohode
nedošlo, a žiadali pokračovať v konaní,
- 11. február 2008 – na pojednávaní sa zúčastnili iba právni zástupcovia účastníkov, po
vypočutí ktorých bolo pre neprítomnosť účastníkov pojednávanie odročené na 9. máj 2008,
- 7. máj 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu
o odročenie pojednávania nariadeného na 9. máj 2008 z dôvodu práceneschopnosti odporcu,
návrh právneho zástupcu odporcu na prerušenie konania a zároveň právny zástupca odporcu
predložil ďalšie listinné doklady,
- 9. máj 2008 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu a jeho právneho zástupcu po
vypočutí sťažovateľky odročené na neurčito,
- 12. máj 2008 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/2003-431 zamietol návrh odporcu
na prerušenie konania,
- 14. máj 2008 – okresný súd vyzval políciu, Obecný úrad D. a Slovenský rybársky zväz na
podanie správ,
- 26. máj 2008 – okresnému súdu bola doručená správa od polície,
- 9. jún 2008 – okresnému súdu bola doručená správa od Obecného úradu D.,
- 2. júl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie,
- 1. august 2008 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,
- 19. august 2008 – okresný súd žiadal o poskytnutie súčinnosti bankové ústavy a Z., a. s.,
D.,
- 2. september 2008 a 5. september 2008 – okresnému súdu boli doručené požadované
informácie,
- 27. október 2008 – pojednávanie bolo za neúčasti sťažovateľky (ospravedlnená právnou
zástupkyňou) po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,
- 25. november 2008 – okresný súd žiadal o súčinnosť políciu a I., a. s., M.,
- 3. december 2008 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/2003-492 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru strelných zbraní,
- 4. december a 5. december 2008 – okresnému súdu boli doručené požadované správy,
- 22. december 2008 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu z 3. decembra 2008 v časti
o zložení preddavku na znalecké dokazovanie,
- 26. január 2009 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,
- 11. marec 2009 – krajský súd uznesením č. k. 3 Co 16/2009-499 potvrdil uznesenie
okresného súdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky zložiť preddavok na znalecké
dokazovanie.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,
aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/2003 o žalobe sťažovateľky o vyporiadanie
BSM došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o vyporiadaní BSM môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci
napríklad s nevyhnutnosťou viacnásobného znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý
priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub zložitosti
prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľka čiastočne prispela k doterajšej
dĺžke napadnutého konania najmä neúčasťou na pojednávaniach konaných 30. apríla 2007
a 27. októbra 2008, ale nebola vždy ani súčinnostná v tomto konaní (napr. „ani na urgencie
súdu nedokladovala do spis. mater. výpisy z daňových priznaní, ani žiadny iný doklad,
ktorým by preukázala svoju majetkovú situáciu“). Na uvedené správanie sťažovateľky
ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 21. júna
2005 do 22. novembra 2005 v trvaní piatich mesiacov, od 23. novembra 2005 do 1. júna
2006 v trvaní šiestich mesiacov a od 30. apríla 2007 do 28. novembra 2007 v trvaní takmer
siedmich mesiacov.
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní spolu 18 mesiacov bez
akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 18 mesiacov
vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako
to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 125 000 Sk, t. j. 4 149,24 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje
za primerané v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľka si trovy právneho zastúpenia neuplatnila, a preto jej ich ústavný súd
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2009