Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 56/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti M. P., H., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Okresného súdu Humenné v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Humenné v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS

56/09-9 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C

116/03.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené

rozsudkom okresného súdu z 24. januára 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. marca

2002. Návrhom podaným okresnému súdu 8. novembra 2003 sťažovateľka žiadala, aby

okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Podľa

sťažovateľky v označenom konaní okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom

v konaní, pretože konanie trvá viac ako štyri a pol roka, pričom okresný súd do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu vo veci nerozhodol.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v , prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 125 000 Sk, ktoré je

okresný súd povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda a zákonná sudkyňa listom sp. zn. Spr. 4002/09

z 3. marca 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu listom z 23. marca 2009.

Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom

konaní uviedol, že:

„(...) Predmetná právna vec o vyporiadanie BSM napadla dňa 13. 10. 2003. Súd vo

veci vytýčil pojednávanie prvýkrát dňa 12. 12. 2003, čo uvádza samotná sťažovateľka.

Keďže žalobkyňa iba vymenovala majetok, ktorý však nebol listinné zdokladovaný, súd

vyzval žalovaného, aby osvedčil žalobkyňou vymenovaný majetok, ktorý účastníci konania

nadobudli za trvania manželstva, pretože žalobkyňa tieto podklady nemala k dispozícii.

Žalovaný ani v dodatočnej lehote všetky listinné podklady súdu nepredložil. Presný rozpis

pojednávaní v predmetnej právnej veci poskytujem iba z registra, z vyššie uvedeného

dôvodu.

Pojednávania boli vytýčené v predmetnej veci dňa 12. 12. 2003, 20. 10. 2004, 22. 11.

2004, 4. 2. 2005, 16. 2. 2005, 1. 4. 2005, 30. 4. 2007, 11. 2. 2008, 9. 5. 2008, 27. 10. 2008

a 3. 12.2008. (...)

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru oceňovanie

nehnuteľností Ing. T. M., ktorej bol spis zaslaný dňa 13. 3. 2006 a vrátený súdu bol dňa

24. 5. 2006.

Ďalšiemu znalcovi z odboru dopravy Ing. M. V. bol spis zaslaný dňa 4. 9. 2006,

vrátený súdu bol dňa 16. 10. 2006.

Počas konania v čase nariadenia znaleckého dokazovania a po uložení povinnosti

zložiť preddavok na trovy dôkazu, požiadala žalobkyňa o priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov. Nakoľko žalobkyňa ani na urgencie súdu nedokladovala do spis. mater.

výpisy z daňových priznaní, ani žiadny iný doklad, ktorým by preukázala svoju majetkovú

situáciu, súd rozhodol uznesením zo dňa 13. 11. 2006 – 362 tak, že nepriznal žalobkyni

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v predmetnom konaní.

Žalobkyňa sa voči tomuto uzneseniu odvolala podaním zo dňa 6. 12. 2006, preto súd

predložil spisový materiál odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Spis bol zaslaný

Krajskému súdu dňa 12. 12. 2006 a vrátený bol 6. 3. 2007. Krajský súd v Prešove potvrdil

predmetné uznesenie prvostupňového súdu uznesením zo dňa 28. 2. 2007 pod sp. zn. 11 Co

66/2006-367.

V tomto období spisový materiál bol žiadaný aj k spisu tunajšieho súdu .

Následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 30. 4. 2007, avšak tento bol zrušený a to

dôsledku toho, že na požiadanie Krajského súdu v Prešove bol dňa 2. 4. 2007 zaslaný

spisový materiál k spisu a keďže nebol vrátený do termínu

pojednávania, t. j. 30. 4. 2007, napriek tomu, že. túto skutočnosť prvostupňový súd pri

zasielaní spisu KS zdôraznil. Spis z KS v Prešove bol vrátený dňa 21. 6. 2007.

(...) konanie bolo aj prerušené na určité obdobie v dôsledku konania vo veci

tunajšieho súdu , ktorého výsledok mohol mať vplyv, na masu majetku v BSM.

Konanie vo veci bolo právoplatne skončené dňa 2. 7. 2007.

Po odpadnutí dôvodu na prerušenie konania súd vo veci ako to vyplýva z úkonov

v registri vykonával šetrenie o majetku účastníkov konania v peňažných ústavoch a iných

inštitúciách v zmysle návrhov účastníkov konania, resp. z dôvodu rozdielnych tvrdení

účastníkov. V r. 2008 podaním zo 7. 5. 2008 sa žalovaný cestou svojho práv. zást. domáhal

ďalšieho prerušenia konania do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 8 C

158/06, kde sa žalobkyňa domáha určenia zmeny užívateľa bytu po rozvode. Súd sa s týmto,

návrhom nestotožnil, takýto návrh na prerušenie zamietol uznesením sp. zn. 17 C 116/03-

431 zo dňa 12. 5. 2008. V poslednom období po pojednávaní uskutočnenom dňa 27. 10.

2008 opätovne súd odsúhlasoval za účasti účastníkov konania jednotlivé položky majetku

účastníkov a rozhodol o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania ohľadom hodnoty

zbraní, nakoľko so zistenou hodnotou zabezpečenou súdom sa nestotožnila žalobkyňa. Súd

preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru streliva uznesením č. k. 17 C 116/03-

492 dňa 3. 12. 2008 a žalobkyňu zaviazal zložiť preddavok na trovy zabezpečenia tohto

dôkazu.

Žalobkyňa sa proti tomuto uzneseniu v časti preddavku odvolala podaním zo dňa

18. 12. 2008 a spis je od 20.1. 2009 na rozhodnutí o odvolaní na Krajskom súde v Prešove.

Pokiaľ žalobkyňa vo svojej sťažnosti uvádza, že súd neprijal žiadne opatrenia voči

znalcovi Ing. M. V., ktorý mal vyhotovovať posudok 14 mesiacov, k tomuto poukazujem na

to, že ako už viackrát uvádzam, vychádzam iba z úkonov, ktoré sú poznamenané v registri

bez spisu. Žiada sa však podať vysvetlenie, že súd priebežne vyberá zberné spisy a urguje

ustanovených znalcov na vyhotovenie úkonu. V tomto smere je potrebné podľa úkonov v

spise zistiť, či v tomto období nebol spisový materiál aj na Krajskom súde v Prešove, ak

tvrdenia právnej zástupkyne o dĺžke podávania znaleckého posudku sú presné.

Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa má v konaní už tretieho

právneho zástupcu, právni zástupcovia ak sa dostavili na pojednávanie bez žalobkyne,

poukazovali na to, že pracuje v cudzine, majú s ňou iba telefonický kontakt, takže aj tieto

skutočnosti prispievajú k prieťahom v konaní.

Niektoré pojednávania boli zmarené aj z dôvodu dočasnej PN žalovaného.

Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne popisuje udalosť, že sa dňa 9. 5. 2008 dostavila

na súd a že sudkyňa sa na pojednávanie dostavila s polhodinovým meškaním, k tomuto

uvádzam, že pred pojednávaním telefonicky do kancelárie sudkyne oznámil právny zástupca

žalovaného, že žalovaný je PN a požiadal o odročenie pojednávania na neskorší termín. (...)

Právny zástupca žalovaného však informoval sudkyňu, že o tomto je informovaná aj právna

zástupkyňa žalobkyne. Z tohto dôvodu som zotrvala v kancelárii pri ďalšej práci, nakoľko,

o možnom príchode účastníkov na pojednávanie napriek ospravedlneniu, ma mala

informovať justičná stráž. Keďže sa tak nedopatrením nestalo, došlo k takémuto meškaniu

sudkyne, a preto k tomuto podávam takéto vysvetlenie.

K veci je potrebné uviesť, že účastníci konania na zdokladovanie majetku urobili

málo úkonov, ťarchu dokazovania presunuli zväčša na súd.“

Zároveň okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zaujala

toto stanovisko:

„Sudkyňa uvádza vo svojom stanovisku, že ho vypracovala bez možnosti

nahliadnutia do predmetného spisu, nakoľko sa nachádza na Krajskom súde v Prešove z

dôvodu, že žalobkyňa sa nestotožnila so zistenou hodnotou zbraní, zabezpečenou súdom.

Súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore streliva a to Uznesením č. k. 17

C 116/03- 492 zo dňa 3. 12. 2008.

V zápisnici o pojednávaní zo dňa 27. 10. 2008 na 3 strane je presne opísaná

skutočnosť, a tá vypovedá o niečom celkom inom a to: na predmetnom pojednávaní sudkyňa

informovala účastníkov o cene predmetných zbraní, ktorú zistil súd, prostredníctvom

dožiadania, cez spoločnosť Z., a. s. z D. (...) Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s

cenou zbraní, ktorú uviedol súd, považoval uvedené ceny za nadhodnotené a preto žiadal,

zabezpečiť znalecké dokazovanie. Vzhľadom k tomu, že zbrane už odporca nemal vo

vlastníctve, nakoľko sám uviedol, že ich už odpredal a žalobkyňa nemala dobré skúsenosti,

čo sa týkalo znaleckého dokazovanie motorových vozidiel, ktoré tiež v čase znaleckého

dokazovania už boli odpredané (uviedla to žalobkyňa aj vo svojej sťažnosti, ktorú

adresovala Ústavnému súdu) bol to obdobný prípad, motorové vozidlá v čase vypracovania

znaleckého posudku už odporca nemal vo vlastníctve a znalecký posudok bol znalcom

vypracovaný po 14 mesiacoch, aj to len na základe čestného prehlásenia odporcu, ktorý

značne ovplyvnil znalca v spise sa nenachádza žiadna výzva súdu adresovaná znalcovi, aby

v určenej lehote predložil znalecký posudok a preto žalobkyňa žiadala, aby súd návrh

odporcu na pribratie znalca zamietol a v prípade, že nezamietne, tak žalobkyňa upozornila

súd, že sa nebude podielať na nákladoch súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku.

Súd i napriek uvedenému, pribral do konania znalca v odbore streliva (asi bude znalecký

posudok opätovne vypracovaný, len na základe čestného prehlásenia odporcu) a keďže súd

žiadal zloženie preddavku, podala žalobkyňa proti uvedenému uzneseniu, odvolanie. Takže

nie žalobkyňa sa nestotožnila s cenou zbraní zistenou súdu, ale bol to odporca, ktorý žiadal

znalecké dokazovanie, nakoľko sa on nestotožnil so súdom uvedenou cenou. (...)

K súdnemu konaniu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 9. 5. 2008, uvádzame len toľko, že

nebýva zvykom, že by súd neoznámil druhej strane, že odročuje pojednávanie a neviem, čo

s uvedeným má spoločné justičná stráž. Postup sudkyne nebol v tomto prípade v zhode

s ustanoveniami (...)

Zo zistení žalobkyne je zjavné, že súd doposiaľ nič nerobil proti prieťahom v konania

má za to, že ani v súčasnosti nerobí. Súdne konania nie sú pripravované tak, aby sa dalo vo

veci aspoň čiastočne rozhodnúť. Správanie sa odporcu, jednoznačne signalizuje, že nemá

záujem, aby bolo vo veci rozhodnuté včas. Žalobkyňa to usudzuje hlavne z toho, že majetok,

ktorý bol predmetom jej žalobného návrhu, už ani nie je k dispozícií a čas súdneho prieťahu

je v prospech odporcu, nakoľko žalobkyňa okrem toho, že býva v družstevnom byte, ktorý sa

nachádza v Humennom, nemá z ich spoločného majetku ani v držbe ani v užívaní vôbec nič.

Odporca si prisvojil všetok majetok, ktorý patril do BSM vrátane finančnej hotovosti

nemalej výšky. Na začiatku pojednávania vo veci, v čase keď žalobkyňa podala svoj žalobný

návrh, oznámil odporca žalobkyni, že z ich spoločného majetku nedostane nič, a tak ako to

v súčasnosti vyzerá, jeho slová pomáha súd svojim nekonaním vo veci, spĺňať.

Žalobkyňa trvá na tom, že v jej prípade postupom Okresného súdu Humenné,

dochádza k prieťahom v súdnom konaní, čím súd porušuje jej základné právo zaručené či

48 ods. 2 . (...)

Sťažovateľka súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona NR SR upustil Ústavný súd

od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje k záveru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vecí.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 13. október 2003 – sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o vyporiadanie BSM,

- 16. október 2003 – okresný súd uznesením č. k. -8 uložil odporcovi, aby sa

vyjadril k žalobe v lehote 30 dní, a zároveň vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku,

- 5. november 2003 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 28. november 2003 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu k žalobe,

- 12. december 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,

- 10. február 2004 – okresný súd vyzval odporcu na predloženie listinných dokladov,

- 17. február 2004 – odporca reagoval na výzvu,

- 3. jún 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky (keďže nedošlo

k mimosúdnej dohode, žiada pokračovať v konaní),

- 14. jún 2004 – okresný súd vyzval odporcu na predloženie ďalších listinných dokladov,

- 6. august 2004 – okresný súd opätovne vyzval odporcu,

- 14. september 2004 – okresnému súdu boli doručené listinné doklady od odporcu,

- 20. október 2004 – pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky

(z dôvodu jeho neprítomnosti) a po zistení, že medzi účastníkmi nie je možná mimosúdna

dohoda, odročené na 22. november 2004,

- 19. november 2004 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu

o odročenie pojednávania nariadeného na 22. november 2004 z dôvodu práceneschopnosti

odporcu,

- 22. november 2004 – pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 30. december 2004 – okresný súd zmenil termín pojednávania nariadeného na 3. február

2005 na 4. február 2005,

- 4. február 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 16. február 2005,

- 15. február 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu

o odročenie pojednávania nariadeného na 16. február 2005 z dôvodu práceneschopnosti

odporcu,

- 16. február 2005 – pojednávanie bolo odročené na 1. apríl 2005,

- 1. apríl 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí sťažovateľky z dôvodu neprítomnosti

odporcu a jeho právneho zástupcu odročené na neurčito,

- 5. apríl 2005 – okresný súd žiadal správy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

Okresný dopravný inšpektorát H. (ďalej len „polícia“) a Obecného úradu K. a zároveň

vyzval odporcu na zaslanie listín,

- 15. apríl a 20. apríl 2005 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané správy,

- 4. máj 2005 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,

- 13. máj 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku a odporcu na oznámenie rodných čísiel,

- 23. máj a 1. jún 2005 – sťažovateľka a odporca reagovali na výzvu okresného súdu,

- 7. jún 2005 – okresný súd žiadal správu od polície,

- 16. jún 2005 – okresnému súdu bola doručená požadovaná správa z polície,

- 31. jún 2005 – okresný súd uznesením č. k. -184 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru dopravy,

- 21. jún 2005 – okresný súd žiadal správy od bankových ústavov a z polície,

- 1. júl 2005 – okresnému súdu bola doručená správa z polície,

- 1. júl 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od

súdnych poplatkov za znalecké dokazovanie,

- 30. jún, 4. júl a 11. júl 2005 – okresnému súdu boli doručené požadované správy od

bankových ústavov,

- 25. október 2005 – okresný súd vyzval na podanie správy bankový ústav a políciu,

- 7. november a 15. november 2005 – okresnému súdu boli doručené požadované správy,

- 22. november 2005 – okresný súd uznesením č. k. -207 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva,

- 24. máj 2006 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom

z odboru stavebníctva,

- 1. jún 2006 – okresný súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 14. jún 2006 – okresný súd uznesením č. k. -265 priznal znalcovi z odboru

stavebníctva odmenu,

- 14. jún 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie výpisu z daňového

priznania,

- 15. august 2006 – okresný súd urgoval sťažovateľku,

- 16. október 2006 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok vypracovaný

znalcom z odboru dopravy,

- 25. október 2006 – okresný súd uznesením č. k. -358 priznal znalcovi

z odboru dopravy odmenu,

- 8. november 2006 – okresný súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 13. november 2006 – okresný súd uznesením č. k. -362 nepriznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 6. december 2006 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu okresného súdu,

- 15. december 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

- 28. február 2007 – krajský súd uznesením č. k. -367 potvrdil uznesenie

okresného súdu,

- 6. marec 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 11. apríl 2007 – záznam o telefonickom ospravedlnení sťažovateľky z pojednávania

nariadeného na 30. apríl 2007 z dôvodu jej pobytu mimo územia SR,

- 30. apríl 2007 – pojednávanie bolo pre neúčasť sťažovateľky a jej právneho zástupcu

odročené na neurčito,

- 23. november 2007 – okresný súd vyzval účastníkov na podanie správy, či došlo medzi

nimi k mimosúdnej dohode,

- 29. november a 21. december 2007 – účastníci oznámili, že k mimosúdnej dohode

nedošlo, a žiadali pokračovať v konaní,

- 11. február 2008 – na pojednávaní sa zúčastnili iba právni zástupcovia účastníkov, po

vypočutí ktorých bolo pre neprítomnosť účastníkov pojednávanie odročené na 9. máj 2008,

- 7. máj 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu

o odročenie pojednávania nariadeného na 9. máj 2008 z dôvodu práceneschopnosti odporcu,

návrh právneho zástupcu odporcu na prerušenie konania a zároveň právny zástupca odporcu

predložil ďalšie listinné doklady,

- 9. máj 2008 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu a jeho právneho zástupcu po

vypočutí sťažovateľky odročené na neurčito,

- 12. máj 2008 – okresný súd uznesením č. k. -431 zamietol návrh odporcu

na prerušenie konania,

- 14. máj 2008 – okresný súd vyzval políciu, Obecný úrad D. a Slovenský rybársky zväz na

podanie správ,

- 26. máj 2008 – okresnému súdu bola doručená správa od polície,

- 9. jún 2008 – okresnému súdu bola doručená správa od Obecného úradu D.,

- 2. júl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie,

- 1. august 2008 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 19. august 2008 – okresný súd žiadal o poskytnutie súčinnosti bankové a Z., a. s.,

D.,

- 2. september 2008 a 5. september 2008 – okresnému súdu boli doručené požadované

informácie,

- 27. október 2008 – pojednávanie bolo za neúčasti sťažovateľky (ospravedlnená právnou

zástupkyňou) po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,

- 25. november 2008 – okresný súd žiadal o súčinnosť políciu a I., a. s., M.,

- 3. december 2008 – okresný súd uznesením č. k. -492 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru strelných zbraní,

- 4. december a 5. december 2008 – okresnému súdu boli doručené požadované správy,

- 22. december 2008 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu z 3. decembra 2008 v časti

o zložení preddavku na znalecké dokazovanie,

- 26. január 2009 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 11. marec 2009 – krajský súd uznesením č. k. -499 potvrdil uznesenie

okresného súdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky zložiť preddavok na znalecké

dokazovanie.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,

aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľky o vyporiadanie

BSM došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o vyporiadaní BSM môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci

napríklad s nevyhnutnosťou viacnásobného znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub zložitosti

prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľka čiastočne prispela k doterajšej

dĺžke napadnutého konania najmä neúčasťou na pojednávaniach konaných 30. apríla 2007

a 27. októbra 2008, ale nebola vždy ani súčinnostná v tomto konaní (napr. „ani na urgencie

súdu nedokladovala do spis. mater. výpisy z daňových priznaní, ani žiadny iný doklad,

ktorým by preukázala svoju majetkovú situáciu“). Na uvedené správanie sťažovateľky

ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 21. júna

2005 do 22. novembra 2005 v trvaní piatich mesiacov, od 23. novembra 2005 do 1. júna

2006 v trvaní šiestich mesiacov a od 30. apríla 2007 do 28. novembra 2007 v trvaní takmer

siedmich mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní spolu 18 mesiacov bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 18 mesiacov

vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa , tak ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 125 000 Sk, t. j. 4 149,24 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje

za primerané v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si trovy právneho zastúpenia neuplatnila, a preto jej ich ústavný súd

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009