Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 14/09
PDF · 282.42 KB
No categories available
II. ÚS 14/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 14/09-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť F. S., P., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C
39/95 a takto
rozhodol:
1. Základné právo F. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 39/95 p o r u š e n é
b o l o .
2. F. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom
päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť F. S. trovy právneho
zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet
jeho právneho zástupcu Mgr. M. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
II. ÚS 14/09 z 21. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 8 C
39/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 14. marca 1995 podal okresnému súdu
návrh na začatie konania, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru.
Na okresnom súde sa do roku 1997 uskutočnilo sedem pojednávaní, na ôsmom –
20. augusta 1997 – okresný súd meritórne rozhodol. Po odvolaní účastníkov bol 27. apríla
1997 spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý 15. januára 1999 rozhodol tak, že
prvostupňový rozsudok v časti potvrdil a v časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Spis bol okresnému súdu vrátený 19. februára 1999. Dňa 21. mája 1999 sa na súde
prvého stupňa konalo pojednávanie, predmetom ktorého nebolo žiadne dokazovanie.
Sťažovateľ bol opätovne vyzvaný na špecifikovanie návrhu, čo vykonal podaním
z 27. augusta 1999. Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 20. septembra 1999, 20. októbra
2000, 29. novembra 2000 a 24. januára 2000, avšak ich prínos podľa sťažovateľa nebol
žiadny.
Dňa 12. marca 2001 okresný súd vydal uznesenie, ktorým prerušil konanie z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok
odporcu nadobudlo právoplatnosť 2. júna 2000).
Sťažovateľ sa na prieťahy v konaní sťažoval predsedovi okresného súdu. Predseda
okresného súdu sťažnosť uznal za čiastočne opodstatnenú.
Dňa 13. novembra 2003 okresný súd uznesením rozhodol o návrhu sťažovateľa tak,
že nepripustil vstup ďalšieho účastníka konania namiesto doterajšieho odporcu.
Dňa 16. septembra 2008 okresný súd uznesením sp. zn. V-2 8 C 39/95 zastavil
konanie z dôvodu zániku odporcu. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa
doručené 22. septembra 2008.
Sťažovateľ uviedol, že vo veci nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté o jeho nároku
na náhradu mzdy a konanie do vydania uznesenia o zastavení konania trvalo takmer
13 a pol roka.
Sťažovateľ z uvedeného vyvodil porušovanie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa
ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj
práva, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd BRATISLAVA III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-8 C 39/95
porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo, aby bola jeho záležitosť prejednaná v primeranej lehote,
zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
2. Sťažovateľovi sa priznáva peňažná suma vo výške 500.000,- Sk ako primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd BRATISLAVA III povinný vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil takto:
„1. konanie v takejto jednoduchej veci trvalo viac ako 13 a pol roka,
2. Okresný súd BRATISLAVA III vydal dva rozsudky, ktoré opakovane trpeli takými
vadami, že museli byť vždy zrušené a vrátené na ďalšie konanie,
3. konanie sa týkalo základného zdroja uspokojovania životných potrieb sťažovateľa
a jeho rodiny (predovšetkým mzdy), ktoré konanie preto vyžadovalo osobitne promtný
postup súdu,
4. súd svojou liknavosťou spôsobil, že vo veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté
a konanie muselo byť zastavené, čo možno kvalifikovať ako denegatio iustitiae,
5. ďalej poukazujeme aj na to, že sťažovateľ osobitne ťažko znášal a znáša prieťahy
v konaní. Sťažovateľ trpí stresom z 13 a pol roka trvajúceho súdneho konania, to všetko len
znásobuje ujmu spôsobenú neustálym a dlhotrvajúcim porušovaním jeho práv,
6. sťažovateľ sa zoči-voči orgánom, ktoré majú chrániť práva občanov, cíti
bezmocný, stratil vieru v právny štát a v schopnosť súdu súdny spor vôbec správne
rozhodnúť.“
2. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného
súdu, aby sa vyjadril k prijatej ústavnej sťažnosti.
Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 Spr. 3093/09
z 27. februára 2008 uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní danej veci, a poukázala na
písomné stanovisko zákonnej sudkyne, ktoré pripojila. Zákonná sudkyňa JUDr. B. P.
predovšetkým popísala podrobnú chronológiu úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal,
a potom uviedla niektoré relevantné skutočnosti k postupu súdu:
„- 14.3.1995 podal navrhovateľ na OS Bratislava - vidiek návrh na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu
mzdy v nešpecifikovanej výške
- úpravou z 10.3.1995 súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
28.4.1995
- v priebehu pojednávania dňa 28/4/1995 prvostupňový súd vyhlásil rozsudok,
v ktorom zamietol návrh navrhovateľa
- 16. 5. 1995 žiadal súd Obchodný register o predloženie výpisu pre odporcu
- úpravou sudcu z 23.10.1995 bol spis predložený odvolaciemu súdu na prejednanie
a rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu z 28.4.1995
- uznesením KS v Bratislave bol rozsudok prvostupňového súdu z 28.4.1995, č.k.
8 C 39/95-26 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
- úpravou sudcu z 2/2/1996 bolo účastníkom doručované uznesenie KS v Bratislave
zo dňa 8.11.1995, č.k. 18 Co 490/1995-37
- 13. 9. 1996 súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vady žalobného návrhu
- úpravou sudcu z 31.7.1996 bol nariadený TP 19.2.1997 a vykonaný dopyt na
Sociálnu poisťovňu B. a ošetrujúcu lekárku navrhovateľa
- TP 19.2.1997 – odročené pojednávanie pre závady v doručovaní
- TP 5.3.1997 - odročené pojednávanie za účelom výsluchu svedka a doloženia
listinných dôkazov
- TP 9.4.1997 - pojednávanie odročené z dôvodu nekompletnosti senátu
- TP 14.5.1997 - vykonaný výsluch svedka MUDr. L., pojednávanie odročené za
účelom doloženia presnej šepcifikácie požadovaných mzdových nárokov navrhovateľom
- TP 25.6.1997 - odročené z dôvodu nekompletnosti senátu
- TP 15.8.1997 - navrhovateľ upravuje uplatnený peňažný nárok
- TP 20.8.1997 - vyhlásený prvostupňový rozsudok
- 27.4.1998 - prvostupňový spis je s predkladacou správou doručený KS v Bratislave
na prejednaie odvolania odporcu
- TP odvolacieho súdu 22.5.1998, 5.6.1998, 3.7.1998, 2.10.1998,
6.11.1998, 27.11.1998 a 15.1.1999
19.2.1999 spis vrátený OS BA III s rozsudkom zo dňa 15.1.1999, č.k. 20 Co 120/98 -
140 (rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku určenia neplatnosti výpovede bol potvrdený,
v časti o náhrade mzdy, trov konania a súdneho poplatku bol zrušený a vrátený
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie)
- úpravou sudcu z 23.2.1999 rozsudok KS v Bratislave doručovaný účastníkom
- úpravou sudcu z 24.3.1999 nariadený TP a navrhovateľa vyzval na doplnenie
dokazovania
- TP 21.9.1999 - pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenia sa odporcu a za
účelom predloženia špecifikácie návrhu a listinných dôkazov
- TP 20.9.1999 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti PZN a žiadosti
navrhovateľa prednesenej na pojednávaní o jeho odročenie
- výzvou z 24.9.1999 bol PZN vyzvaný na doplnenie návrhu o špecifikáciu
požadovanej náhrady mzdy
- TP 20/10/1999 - pripustená zmena návrhu (§ 95 O.s.p.), vykonaný výsluch
navrhovateľa so zameraním k otázkam podstatným pre rozhodnutie o náhrade mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru, pojednávanie odročené za účelom vypočutia
odporcom navrhnutých svedkov
- TP 29/11/1999 vykonaný výsluch svedkov K. M. a M. P., pojednávanie odročené za
účelom doplnenia dokazovania
- úpravou súdu z 3.12.1999 žiadaný spis navrhovateľa z Okresného úradu práce P.
- TP 24.1.2000 - v priebehu pojednávania predložené súdu Uznesenie KS
v Bratislave z 29.12.1999, č.k. 4 K 310/1999 - 20 o vyhlásení konkurzu na majetok odporcu
- pojednávanie odročené na neurčito
- výzvami súdu z 28.1.2000 a 6.6.2000 žiadne oznámenie od KS v Bratislave,
týkajúce sa vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu
- 2.4.2000 výzva na Obchodný register Banská Bystrica o doloženie výpisu pre V.
s.r.o.
- 30/8/2000 oznamuje KS v Bratislave vyhlásenie II. konkurzu na majetok odporcu
s tým, že konkurzný spis sa nachádza na NS SR z dôvodu odvolania veriteľa
- 16.1.2001 výzva OS Bratislava III na KS v Bratislave
- 25.1.2001 oznámenie KS v Bratislave, že na majetok odporcu bol dňa 10.5.2000
vyhlásený II. konkurz, ktorý je právoplatný - KS oznámil meno správcu konkurznej podstaty
úpadcu
- 12.3.2001 vydal OS Bratislava III uznesenie o prerušení konania z dôvodu
konkurzu na majetok odporcu; uznesenie nadobudlo po jeho doručení účastníkom,
právoplatnosť dňa 7.4.2001
- 16.12.2001 doručený návrh navrhovateľa o prechode práv a povinností odporcu na
novú spoločnosť V. s.r.o. prevádzka P.,(...)
- 10.7.2003 výzva na správcu konkurznej podstaty odporcu o oznámenie, či na
základe Zmluvy o predaji podniku z 20.9.2001 v znení jej Dodatku došlo i k prevodu
peňažných záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov (táto okolnosť zo zmluvy nevyplývala)
a o oznámenie, či medzi pohľadávkami proti podstate je vedený i nárok navrhovateľa
o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru
- 4.8.2003 SKP súdu oznámil, že predmetom predaja neboli peňažné záväzky
z pracovnoprávnych vzťahov a medzi pohľadávkami proti podstate nie je evidovaný nárok
navrhovateľa tvoriaci predmet konania
- uznesením zo. dňa 13.11.2003, č.k. V-2 8C 39/95-261 súd nepripustil vstup V. s.r.o.,
B. ako účastníka na strane odporcu namiesto dovtedajšieho účastníka; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 17.12.2003
- od 1.1.2004 do 31.8.2008 spis sledovaný sudcom v pravidelných lehotách
s pokynom, aby mu bol v prípade podania účastníkov spis obratom predložený
- uznesením zo dňa 16.9.2008, č.k. V-2 8C 39/1995-276 konanie zastavené pre zánik
odporcu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.10.2008.“
Zákonná sudkyňa napokon uviedla: «(...) mám za to, že prvostupňový a i odvolací
súd konali v priebehu konania v predmetnej veci v primeraných lehotách a vykonávali
úkony smerujúce k zisťovaniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci;
navrhovateľom použitá argumentácia „o vydaní dvoch rozsudkov trpiacich vadami“
predstavuje využitie zákonnej možnosti účastníka občianskeho súdneho konania podať proti
prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, o ktorom má povinnosť
rozhodnúť odvolací súd. Z obsahu spisu je zrejmé, že konanie a postup súdu bol ovplyvnený
okrem iného i nutnosťou opakovaného odstraňovania vád návrhu v časti týkajúcej sa
peňažných nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru (keďže i toto konanie je
konaním sporovým a súd nemôže pri rozhodnutí prekročiť návrh účastníka - § 153 ods. 2
O.s.p.). Niektoré navrhovateľom okolnosti udávané v sťažnosti nepovažujem za objektívne
a domnievam sa, že sa jedná o nepresnosti z jeho strany, napr. tvrdená okolnosť o včasnom
nedoručení predvolania na pojednávanie dňa 8.9.1999 (pravdou je, že tento termín
pojednávania zobral na vedomie vtedajší právny zástupca navrhovateľa v priebehu
pojednávania dňa 21.5.1999), tvrdená okolnosť o pojednávaniach zo dňa 20.10.1999
a 29.11.1999 ktorých „prínos pre konanie nebol žiaden“ (v rámci týchto pojednávaní bol
vykonaný podrobný výsluch navrhovateľa a dvoch svedkov, a to v rámci zisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súdu o peňažných nárokoch z neplatného
skončenia pracovného pomeru).
Za podstatné však v danej veci považujem to, že konanie o náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru je konanie týkajúce sa majetku pariaceho do
konkurznej podstaty, ktoré sa vyhlásením konkurzu na majetok odporcu zo zákona prerušuje
(ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Konaniu súdu
o peňažných nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru (pri nepreukázaní
právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv, o ktoré
sa v konaní jedná) potom od 29.12.1999 bránila zákonná prekážka vyhlásenia I. konkurzu
na majetok odporcu podľa uznesenia KS v Bratislave zo dňa 29.12.1999, č.k. 4K 310/1999-
20, resp. podľa uznesenia KS v Bratislave zo dňa 10.5.2000, č.k. 310/1999 (v poradí II.
vyhlásený konkurz na majetok odporcu). Podotýkam, že návrh na pokračovanie v konaní
o nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru nepodal po vyhlásených
konkurzoch na majetok odporcu ani jeden z účastníkov i napriek tomu, že o tejto možnosti
boli v uznesení OS Bratislava III zo dňa 12.3.2001, č.k. V-2 8 C 39/1995 -222 poučení
a navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom. Zo šetrenia vykonaného súdom v rámci
rozhodovania o návrhu navrhovateľa zo dňa 16.11.2001 na ďalší postup podľa § 92 O.s.p.
vyplynulo i to, že navrhovateľ si minimálne v období do júla roku 2003 svoju pohľadávku
voči podstate neuplatnil.
Prihliadajúc na uvedené si dovolím vysloviť svoj názor o tom, že v prípade, ak je
prerušenie konania a následná nečinnosť súdu odôvodnené, nemôže mať tento stav za
následok zbytočné prieťahy v konaní. Túto úvahu vyslovujem v nadväznosti na konštatáciu
navrhovateľa „o 13,5 roka trvajúcom spore“, ktorý je však od decembra roku 1999
ovplyvnený okolnosťou zákonnej prekážky ďalšieho postupu súdu v konaní.»
3. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom prípise ústavnému súdu z 2. februára 2009
uviedol, že „sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie“, a listom
z 5. marca 2009 predložil ústavnému súdu lekársky nález vypracovaný MUDr. R. P.,
z ktorého vyplýva značná „intenzita ujmy spôsobenej sťažovateľovi prieťahmi v konaní“.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na to, že z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností a z vyjadrenia
okresného súdu ústavný súd zistil v podstate zhodný priebeh a stav napadnutého konania,
ktorý si overil aj nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn. V-2 8 C 39/95, skutkový stav
ako východisko svojho posudzovania danej veci považoval za náležite ustálený.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a náhradu mzdy
vedenom pod sp. zn. V-2 8 C 39/95, v ktorom sťažovateľ vystupoval ako navrhovateľ, došlo
k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého
občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
a náhrada mzdy, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je
zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu
o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má
povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri
napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, I. ÚS 65/04 a iné).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
napadnutého konania nemohla byť závislá od jej právnej zložitosti, pretože spory tohto
druhu tvoria bežnú súčasť agendy všeobecného súdu, pričom v súvislosti s týmito vecami sa
už ustálila pomerne bohatá judikatúra. Vo vzťahu k faktickej zložitosti ústavný súd
konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť trinásť a polročné
trvanie pracovnoprávneho sporu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej
pracovnoprávnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo
14. marca 1995 a bez meritórneho rozhodnutia (náhrada mzdy) trvalo 13,5 roka. Táto dĺžka
konania je už sama osebe celkom zjavne neprimeraná, i keď vec bola určitú dobu aj na
odvolacom súde, ktoré obdobie, samozrejme, nemožno pripočítať na ťarchu okresného
súdu. Ústavný súd však konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci aj opakovane
dlhšie obdobia nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť minimálne
v období od 2. februára 1996 do 13. septembra 1996 (sedem mesiacov), a o návrhu
sťažovateľa „o prechode práv a povinností odporcu na novú spoločnosť“ podanom
16. decembra 2001 bolo rozhodnuté až „uznesením zo dňa 13.11.2003, č.k. V-2 8C 39/95“,
teda takmer po dvoch rokoch. Okresný súd teda počas najmenej dva a pol roka vo veci
nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ ako navrhovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníka konania, ale
výlučne v dôsledku postupu súdu. Sám podpredseda okresného súdu v odpovedi na
sťažnosť sťažovateľa vo svojom liste sp. zn. Spr. 2102/03 z 18. júla 2003 uviedol, že „je
pravdou, že došlo k prieťahu v období od 16.4.2002(...) do(...) úpravy sudkyne zo dňa
9.7.2003“. Tieto skutočnosti a samotné rozhodovanie okresného súdu aj po prerušení
konania – vyhlásení konkurzu, teda aj po predložení uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4 K 310/99-20 z 29. decembra 1999 (napr. o návrhu na prechod práv a povinností na
novú spoločnosť), sú v rozpore s obranou zákonnej sudkyne o právoplatnom prerušení
konania, na ktoré skutočne nebolo možné neprihliadnuť. V kontexte celkovej trinásť
a polročnej dĺžky tohto konania a vzhľadom na charakter porušenia tohto základného práva
je napadnutý postup okresného súdu vzhľadom na čl. 6 ods. 1 dohovoru celkom zjavne
neprimeraný a vzhľadom na čl. 48 ods. 2 ústavy vo veci náhrady mzdy z ústavnoprávneho
aspektu neospravedlniteľný a netolerovateľný, keďže svojimi dôsledkami nadobudol
v skutočnosti charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že uznesením č. k. V-2 8 C 39/1995-276 bolo napadnuté
konanie 8. októbra 2008 právoplatne zastavené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach
danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
500 000 Sk, teda 16 596,96 €, ktoré odôvodnil najmä neobyčajne dlhým trvaním
napadnutého konania a tým, že „súd svojou liknavosťou spôsobil, že vo veci nemohlo byť
meritórne rozhodnuté a konanie muselo byť zastavené, čo možno kvalifikovať ako denegatio
iustitiae“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom na dlhodobú neefektívnu
nečinnosť okresného súdu, ako aj na povahu veci považuje za primerané v sume 5 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7. novembra 2008, spísanie
sťažnosti z 20. novembra 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume
dvakrát 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 223,46 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2009