Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 155/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 4. marca

2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 4. marca 2008

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 8. augusta

2005 žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody voči žalovanému JUDr. J. G., advokátovi.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Okresný súd Bratislava I rozhodol chybne

až po zbytočných prieťahoch dňa 04. 03. 2008, keď žalobu zamietol z dôvodu uplynutia

premlčacej lehoty… Týmto Okresný súd Bratislava I porušil základné ľudské

právo garantované čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé súdne konanie, verejné prerokovanie

veci a bez zbytočných prieťahov… lebo rozhodol chybne… a zároveň si chybným

rozhodnutím vynútil zbytočné odvolacie konanie, čo možno považovať iba za ďalšie

zbytočné prieťahy v konaní… ktoré pokračujú dodnes.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vyslovil porušenie

označených základných a iných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk od okresného súdu a v sume

200 000 Sk od krajského súdu a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh je možné ustáliť, že okresný súd v konaní o žalobe

sťažovateľa o náhradu škody vedenom pod sp. zn. rozhodol rozsudkom zo 4.

marca 2008 tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu zo 4.

marca 2008 odvolanie, na základe ktorého je vedené krajským súdom odvolacie konanie

pod sp. zn. .

Ústavný súd zistil, že konanie vedené krajským súdom nebolo dosiaľ skončené

(úradný záznam zo 6. mája 2009).

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť neprimeranou dĺžkou konania

okresného súdu, ako aj krajského súdu a nesprávnym rozhodnutím okresného súdu

rozsudkom zo 4. marca 2008.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok

nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4 a § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116

a § 118).

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným a dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou (m. m. , ). Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil

označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej poskytuje

ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá

(, , , ).

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní 27. septembra 2007 a okresný súd v predmetnej veci rozhodol

rozsudkom zo 4. marca 2008. Sťažnosť sťažovateľa z 25. marca 2009 bola ústavnému súdu

bola doručená 3. apríla 2009.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu,

ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal, a teda ani

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania,

prípadne v ňom spôsobiť prieťahy, a tým porušiť sťažovateľom označené práva.

Tento stav viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť v časti smerujúcej proti

okresnému súdu vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie záležitosti

sťažovateľa v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky konania je zjavne

neopodstatnená.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu (z dôvodu podľa

sťažovateľa nesprávneho rozsudku okresného súdu zo 4. marca 2008) ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ mal k dispozícii dostupný prostriedok nápravy proti rozsudku

okresného súdu (odvolanie), ktorý aj využil. Preto v tejto časti sťažnosť ústavný súd

odmietol z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom

konaní proti rozsudku okresného súdu.

Sťažovateľ nepreukázal podanie písomnej sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona

o súdoch predsedovi krajského súdu a vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré nevyužil účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti

krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné podrobne preskúmavať

postup krajského súdu. Ani prípadné prieťahy v konaní krajského súdu vzhľadom

na doterajšiu dĺžku konania (v časovom období po rozhodnutí okresného súdu rozsudkom

zo 4. marca 2008 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 3. apríla 2009) a skutočnosť,

že 19. januára 2009 bola sťažovateľom vznesená námietka zaujatosti proti predsedovi

senátu krajského súdu, by nemohli byť hodnotené ako okolnosti odôvodňujúce upustenie

od požiadavky, aby sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu skôr,

ako si uplatní svoje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na ústavnom

súde.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ

nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti

nečinnosti krajského súdu a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ), pričom existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti zakladajú

dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v časti smerujúcej proti krajskému súdu pre

jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

podľa v celom rozsahu.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti)

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009