Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 74/09

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti Ing. M. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ing. M. H. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 223,46 € (slovom

dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktoré j e mu Okresný súd Košice II

p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2008 doručená sťažnosť Ing. M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola

doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 27. februára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (žalovaným v prvom

rade vo veci „návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam“), ktoré pôvodne začalo ešte v roku 1988.

Rozsudkom z 5. decembra 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť v decembri 1999,

okresný súd zrušil „podielové spoluvlastníctvo k jednotlivým parcelám a návrh

navrhovateľov o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu

vylúčil na samostatné konanie“. Okresný súd bol podľa sťažovateľa nečinný najmä

v období od 17. októbra 2002 až do 22. januára 2007.

Napriek tomu, že od podania pôvodného žalobného návrhu uplynulo už viac ako

20 rokov, vec doteraz nie je právoplatne skončená. Sťažovateľ podal aj sťažnosť

na prieťahy v konaní v apríli 2008, ktorú predseda okresného súdu uznal ako čiastočne

dôvodnú.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti vydal

tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. M. H. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v SR v konaní vedenom na Okresnom

súde Košice II pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou

značkou konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi Ing. M. H. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 330.000,- Sk

(10. 953,99 €), ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo

dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť Ing. M. H. trovy právneho zastúpenia

vo výške 6.732,- Sk (233,46 €) na účet advokáta JUDr. J. C. do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 12. marca 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania

oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania.

Na základe výzvy ústavného súdu predložil 6. apríla 2009 predseda okresného súdu

vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. , ktoré obsahovalo chronológiu úkonov

okresného súdu od vylúčenia návrhu na samostatné konanie (2000), pričom okresný súd

priznal, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom iba „v období od 23. 3. 2000 do 2. 11.

2000 a od 29. júla 2003 do 8. 3. 2004“, ale na druhej strane okresný súd uviedol,

že aj sťažovateľ sa výrazne podieľal na predĺžení tohto konania najmä tým, že bol pasívny

a neposkytol potrebnú súčinnosť znalcovi, v dôsledku čoho znalec nemohol doplnenie

k znaleckému posudku vypracovať, a tiež preto, že jeho právny zástupca niekoľkokrát

žiadal o odročenie pojednávania, čím sa podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní.

Vo vyjadrení uvádza konkrétne obdobia, keď k týmto skutočnostiam došlo.

Ústavný súd po oboznámení sa s relevantnými spisovými podkladmi, z obsahu

sťažnosti a jej príloh a z vyjadrení účastníkov zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľ vystupuje v konaní ako žalovaný v prvom rade a okresný súd koná

v súčasnosti o návrhu žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k rodinnému domu sťažovateľa, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie v januári 2000.

Prvé pojednávanie 23. marca 2000 bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia

znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené 2. novembra 2000. Dňa 4. mája 2001 bol spis

odoslaný súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku.

Znalecký posudok bol doručený okresnému súdu 11. júla 2001 a právnemu

zástupcovi sťažovateľa 20. novembra 2001, ktorý sa k nemu vyjadril 1. marca 2002.

Ďalšie pojednávanie sa konalo 21. mája 2002 a bolo odročené na neurčito z dôvodu

špecifikácie podania sťažovateľa zo 4. júla 2001.

Dňa 25. marca 2003 okresný súd rozhodol o znalečnom.

Pojednávanie 24. júna 2003 sa nekonalo, pretože právny zástupca sťažovateľa

požiadal o jeho odročenie z dôvodu čerpania dovolenky.

Na pojednávaní 29. júla 2003 právny zástupca sťažovateľa navrhol doplnenie

znaleckého posudku a 8. marca 2004 okresný súd opätovne pribral do konania znalca.

Dňa 2. januára 2006 ustanovený znalec oznámil, že pri telefonickom kontakte mu

sťažovateľ oznámil, že „žiadne upresňovanie nie je potrebné nakoľko konanie v tejto

spornej veci bolo ukončené“. Z uvedeného dôvodu znalec žiadal okresný súd o oznámenie

ďalšieho postupu v danej veci.

Okresný súd upozornil 6. marca 2006 sťažovateľa, aby umožnil znalcovi vykonanie

ohliadky nehnuteľnosti, inak mu bude uložená poriadková pokuta, a 4. apríla 2007 urgoval

znalca, aby mu predložil znalecký posudok.

Dňa 16. mája 2007 znalec oznámil okresnému súdu, že sťažovateľ mu nie je ochotný

poskytnúť podklady na vypracovanie znaleckého posudku, preto 21. mája 2007 okresný súd

opätovne vyzval sťažovateľa na poskytnutie súčinnosti, ten však 28. mája 2007 podal

„návrh na zastavenie konania“.

V septembri 2007 bol znalec opätovne urgovaný vypracovať znalecký posudok

a na pojednávaní 15. januára 2008 bol vypočutý. Znalec uviedol, že sťažovateľ mu nie je

ochotný poskytnúť súčinnosť pri vypracovaní doplnku k znaleckému posudku.

Pojednávanie 12. februára 2008 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľa z dôvodu celodenného ošetrenia a 11. marca 2008 okresný súd rozhodol

o návrhu žalobcov z 15. februára 2008 na pristúpenie ďalších účastníkov na strane

žalovaných.

Ďalšie relevantné pojednávanie sa uskutočnilo až 26. augusta 2008 a bolo odročené

na neurčito z dôvodu vyžiadania informácie z Katastrálneho úradu v K. Uznesením

z 22. decembra 2008 okresný súd nariadil doplnenie znaleckého posudku z 9. júla 2001.

Znalec ho doručil okresnému súdu 9. marca 2009 a následne bol daný pokyn na jeho

doručenie účastníkom konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu

právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (). Podľa

názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd

aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania na okresnom súde je zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Tieto konania vzhľadom na skutkovú povahu sporu

možno hodnotiť často ako zložitejšie (obdobne napr. ), čo vyplýva aj z tej

skutočnosti, že v danej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie i jeho doplnenie,

ale z právneho hľadiska vec nie je možné hodnotiť ako zložitú. Predmet konania má

stabilnú právnu úpravu a jej výklad a používanie je ustálené v judikatúre všeobecných

súdov. Z dosiahnutých výsledkov však možno konštatovať, že doterajšia dĺžka konania je

neprimeraná a z ústavného hľadiska neakceptovateľná. Napokon ani predseda okresného

súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti nenamietal zložitosť napadnutej veci.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 . V posudzovanom konaní ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný

postupovať podľa a a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak,

aby súd mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade so zákonom.

Sťažovateľ bol počas celej doby konania zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, ktorý sa nariadených pojednávaní v zásade zúčastňoval (okrem dvoch

ospravedlnených neúčastí, a to 24. júna 2003 z dôvodu čerpania dovolenky a 12. februára

2008 pre celodenné ošetrenie), ale tu je potrebné konštatovať, že sťažovateľ neposkytol

súdnemu znalcovi potrebnú súčinnosť pri vypracovaní doplnku k znaleckému posudku,

čo vyplýva z priebehu konania a správania sťažovateľa pred okresným súdom už podrobne

popísaným, v dôsledku čoho bol doplnok k znaleckému posudku spracovaný (až 9. marca

2009) takmer po vyše 55 mesiacoch od návrhu (29. júl 2003).

Takýto postup sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu nezodpovedá jeho

postaveniu účastníka v sporovom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína,

že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje

procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania

včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1

).

Týmto správaním sa teda sťažovateľ výrazne podieľal na celkovom predĺžení doby

tohto konania, čo ústavný súd zohľadnil pri určení výšky finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , je postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že v konaní

okresného súdu sa vyskytli v určitom období zbytočné prieťahy, v určitom období bolo jeho

konanie málo efektívne a minulo sa svojmu účinku. Okresný súd síce nariaďoval

pojednávania, ale vo veci samej dosiaľ po vylúčení návrhu na samostatné konanie od roku

2000 nerozhodol, čo vzhľadom aj na predchádzajúcu dobu tohto konania nemožno

akceptovať. V doterajšom priebehu konania bol okresný súd nečinný už od 21. mája 2002,

keď odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu špecifikácie podania sťažovateľa, až do 29.

júla 2003, keď sa konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľ navrhol

doplnenie znaleckého posudku (nečinnosť takmer 14 mesiacov), ale najmä od 8. marca

2004, keď pribral do konania znalca, až do 15. januára 2008, keď vypočul znalca (nečinnosť

viac ako 46 mesiacov). V tomto období urobil okresný súd len jednoduché úkony, ktoré

podstatne neprispeli k rýchlemu prerokovaniu veci (napr. 25. marca 2003 priznal znalcovi

znalečné za znalecký posudok z júla 2001, v apríli a septembri 2007 urgoval znalca

na predloženie doplnku k znaleckému posudku a tiež sťažovateľa dvakrát vyzval v marci

2006 a máji 2007 na poskytnutie súčinnosti znalcovi pri vypracovávaní doplnku znaleckého

posudku pod hrozbou poriadkovej pokuty).

Takýto postup okresného súdu považuje ústavný súd za nesústredený a neefektívny,

pretože aj keď znalec nepredkladal znalecký posudok v určených lehotách (i v dôsledku

správania sťažovateľa), nevyužil voči ním ani v jednom prípade poriadkové opatrenia

v zmysle .

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu

dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že činnosť okresného súdu v tomto

období bola neefektívna a nesústredená, a preto je prebiehajúce konanie stále na súde

prvého stupňa bez rozhodnutia vo veci samej. Táto zdĺhavosť konania nemôže byť ničím

ospravedlnená.

Napokon, aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že k prieťahom

v konaní v určitom období došlo a sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia okresného súdu

vo svojej veci.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 330 000 Sk (10 953,99 €), ktoré odôvodnil jeho právny zástupca

tým, že „Z neustáleho predlžovanie sporu je psychicky na dne a vzhľadom na vek 72 rokov

tieto prieťahy v konaní spôsobujú môjmu mandantovi zdravotnú a citovú ujmu a skracujú

mu život. Dlhotrvajúci stav právnej neistoty závažne ovplyvňuje zabezpečovanie životných

potrieb žalovaného a negatívne sa vzťahy prejavujú a v rodine tým, že vysporiadanie veci

sa prakticky vedie od r. 1988 a rodinné vzťahy sú dlhú dobu narušené.“

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia preto vychádzal ústavný súd okrem

už uvedeného aj zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd po zhodnotení nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu

považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 €. Táto suma zohľadňuje doterajšiu celkovú dĺžku konania pred okresným

súdom od roku 2000, správanie sťažovateľa hodnotené v časti II bode 2 tohto nálezu,

ako aj to, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. Č.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie

sťažnosti a jej podanie) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov v sume 105,42 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

6,30 € režijný paušál. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 223,46 €. Za tretí uplatnený

úkon (vyjadrenie k výzve ústavného súdu ku vhodnosti ústneho pojednávania zo 14. apríla

2009) mu trovy konania vzhľadom na jeho vecný obsah a význam nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009