Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 160/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom

JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob

5/2009 a jeho uznesením z 26. februára 2009 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Z obsahu príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako účastníčka konania

vedeného Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

4 Cb 1009/2000 prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. M. K. vzniesla námietku

zaujatosti proti zákonnému sudcovi krajského súdu v tomto konaní.

O sťažovateľkou vznesenej námietke zaujatosti sudcu rozhodoval najvyšší súd

v konaní „o vylúčenie zákonného sudcu v konaní Krajského súdu v Košiciach vedeného

pod sp. zn. “. Konanie bolo vedené najvyšším súdom pod sp. zn.

.

Najvyšší súd svojím uznesením rozhodol o zastavení tohto konania podľa § 104

ods. 1 (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že neboli splnené

podmienky konania pre rozhodovanie o vylúčení sudcu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie ňou označených základných

a iných práv uznesením najvyššieho súdu a uviedla:

«Sťažovateľka podala námietku zaujatosti zákonnej sudkyne KS - KE... a sťažnosť na

prieťahy, ktoré sú v úzkej kontinuite s dôvodnými pochybnosťami o nezaujatosti zákonného

sudcu vyjadrené v podaní z 19. XI. 2008, doplnené o pádne fakty v podaní zo dňa 17. XII.

2008 a následne odstránenie nedostatkov na výzvu KS zo dňa 6. II. 2009.

Sťažnosť pod A/ bola smerovaná na nesprávnu činnosť KS KE – prieťahy... a v časti

B/ vznesená námietka zaujatosti - 17 , lebo sú v korelácií.

NS SR… dôkladne neprebral efektívne argumenty pre relevantné právne posúdenie

zaujatosti namietanej sudkyne, ktoré boli špecifikované na str. -2- až -7- „sťažnosti“...

Takúto námietku možno uplatniť aj podľa , ako aj

v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Rozhodnutie NS SR o zaujatosti zákonnej sudkyne nemožno považovať v intenciách

uznesenia 2 za „ratione materiae“ ako súčasť práva v zmysle (1)

a čl.6 (1.) Dohovoru.

Namietam preto porušenie čl. 6, čl. 13, a čl. 17 Dohovoru...

Na záver podotýkam nesprávny postup NS SR s poukazom na čl. 1 ods. (1) a (2)

SR.»

Sťažovateľka poukázala na nedostatočné odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu,

ktoré je podľa nej v rozpore s v spojení s , a nesprávne

vyhodnotenie dôkazov v rozpore s . Zároveň namietala aj „opovrhovanie“

najvyššieho súdu ustanovením , ako aj námietkami sťažovateľky o zaujatosti

zákonnej sudkyne. Pri argumentácii o nesprávnosti uznesenia najvyššieho súdu poukazovala

aj na to, že sudca najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o sťažovateľkou vznesenej námietke

zaujatosti, taktiež rozhodoval o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu krajského súdu vo

veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo D. a. s. podľa SR a Dohovoru

o ochrane..., bolo konaním NS SR v sp. zn. porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje NS SR, ktorý v konaní základné právo

sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením najvyššieho súdu.

Najvyšší súd svojím uznesením rozhodol o zastavení konania „o vylúčenie

zákonného sudcu v konaní Krajského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn.

“ z dôvodu, že podľa neboli splnené podmienky konania

pre rozhodovanie o vylúčení sudcu. Konanie „o vylúčenie zákonného sudcu v konaní

Krajského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. “ sa začalo na základe

sťažovateľkou vznesenej námietky zákonného sudcu.

Podľa sťažovateľky k porušeniu ňou označeného základného a iného práva došlo

v dôsledku nesprávnych skutkových a právnych záverov najvyššieho súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že v ňom

nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti skutkových

a právnych záverov namietaných sťažovateľkou alebo ktoré by spočívali v nedostatočnom

zistení skutkového stavu veci, nesprávnych právnych záveroch, či nedostatočnom

odôvodnení záverov najvyššieho súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je veľmi

podrobné, dôsledné a vyčerpávajúce a sťažovateľka neuviedla vo svojej sťažnosti žiadne

argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť a ústavnosť záverov najvyššieho

súdu.

Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že tento sa podrobne a dôsledne

vysporiadal s obsahom podania sťažovateľky, ktorým okrem iných namietala zaujatosť

sudcu krajského súdu, keď uviedol:

«Predsedkyňa senátu Krajského súdu Košice predložila spisy s predladacou správou

doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 12. 01. 2009 za účelom rozhodnutia o námietke

zaujatosti vznesenej zástupcom žalovaného proti sudcovi (sudcom) Krajského súdu

v Košiciach (č. l. 239 - 245 spisov). Najvyšší súd SR ako súd nadriadený vec vrátil bez

vybavenia s tým, že nie sú splnené náležitosti takejto námietky, aby procesné vady boli

odstránené a spisy predložené späť na rozhodnutie...

Krajský súd v Košiciach, v zmysle tejto úpravy vyzval právneho zástupcu žalovaného

JUDr. K. na odstránenie vád podania podľa úpravy nadriadeného súdu listom z 27. 01.

2009, ktorý bol namietajúcemu doručený podľa vykázaného doručenia (doručenky) 05. 02.

2009... Na list dotknutý advokát reagoval listom zo 06. 02. 2009..., že namietanou sudkyňou

je JUDr. K. P., čo možno z jeho podania zistiť a tiež oznámenie o ústavnom oprávnení

vznesenia námietky zaujatosti a nesprávnom postupe v konaní namietanou sudkyňou.

Krajský súd predložil opätovne predmetné spisy na rozhodnutie.

Senát Najvyššieho súdu SR, ako senát nadriadeného súdu predtým než spochybnenie

nezaujatosti sudcu prejednal skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre taký postup.

Kvôli úplnosti uvádza úvodu časť sedemstranného podania zástupcu odporcu,

adresovaného k rukám predsedu Krajského súdu v Košiciach (nasleduje citácia podania,

pozn.)...

súd, prejednávajúci vznesenú námietku zaujatosti, považuje za potrebné upozorniť

odporcu na ustanovenie , podľa ktorého súd nemá poučovaciu povinnosť

o procesných právach a povinnostiach účastníka pri advokátskom zastúpení a už zvlášť nie

samotného advokáta. Ďalej na ustanovenie a to na povinnosť účastníka

a tým v prenesení na základe plnomocenstva na advokáta, dbať na pokyny súdu. Na tieto

chyby je potrebné upozorniť, pretože ich advokát vo svojich podaniach bude aj v iných

konaniach opakovať...

Postup pri vznesení námietky, ktorou účastník (či v jeho mene advokát) spochybnil

nezaujatosť sudcu v podaní namietajúceho je samostatným konaním a rozhoduje o tom

nadriadený súd. Tomu má účastník, či jeho advokát, prispôsobiť aj také podanie...

Namietajúci uviedol stroho v podaní ustanovenia § - 17 , ale bez ich

vecného naplnenia. Okrem zákonného vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

( ), je dané účastníkom právo vzniesť námietku zaujatosti, voči sudcovi,

ktorý vec prejednáva ( ) z dôvodov uvedených v . Podľa

tohto ustanovenia „Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti“. A podľa ods. 3 „Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach“.

Sú tri zákonné dôvody a to sudca má pomer k veci (z toho možno vyvodiť, že má

záujem aj na výsledku sporu), má taký vzťah k účastníkovi (z toho by bolo možné vyvodiť, že

má osobný záujem, aby výsledok sporu bol v prospech niektorého účastníka), alebo je

z takého dôvodu zainteresovaný v prospech právneho zástupcu.

Tieto dôvody, aj pokiaľ ide o spochybnenie, sa musia javiť objektívne a nie

subjektívne, ak by sa totiž pripustilo subjektívne spochybnenie, bolo by možné spochybniť

každého sudcu, pre toho - ktorého účastníka nepohodlného. Ak prihliadneme na ods. 3

a porovnáme to s podaním namietajúceho, potom je možno konštatovať, že namietajúci

v svojom neprehľadnom podaní ani len neuviedol také dôvody, ktoré by naplňovali citované

ustanovenie. Súd pritom poukazuje na ďalší postup upravený v nasledujúcich

ustanoveniach...

Neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o vylúčení sudcu, tento nedostatok

nebolo možné odstrániť, preto nadriadený súd konanie zastavil ( )...»

Ústavný súd poznamenáva, že absencia zákonných náležitostí podania, ktorou

sťažovateľka vznášala námietku zaujatosti sudcu krajského súdu, a neodstránenie

nedostatkov podania ani následným podaním sťažovateľky v zastúpení advokátom po výzve

krajského súdu na ich odstránenie, je dostatočným dôvodom pre záver, ktorý bol učinený

najvyšším súdom v jeho uznesení.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym

názorom najvyššieho súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny

názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa

názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu takýmto nie je.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009