Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 216/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 4. marca 2009 a postupom Daňového úradu K. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009

doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 4. marca 2009 a postupom Daňového úradu K. (ďalej aj „daňový úrad“

alebo aj „správca dane“).

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 20. až 22. decembra

2006 správcovi dane 24 podaní. Prípisom správcu dane sp. zn. /ZIM

z 19. februára 2007 bolo sťažovateľovi oznámené, že vzhľadom na osobitnú povahu

prípadov požiadal v zmysle ustanovenia § 30a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) o predĺženie lehoty

na rozhodnutie nadriadený orgán, pričom však neuviedol, dokedy lehotu na rozhodnutie

nadriadený orgán predĺžil. Sťažovateľ podal proti tomuto postupu námietku z 5. marca 2007

a 7. marca 2007 zaslal správcovi dane sťažnosť na nesprávny a nezákonný postup

spočívajúci v nerešpektovaní procesného postupu pri dodržiavaní povinnosti zachovávania

zákonných procesných lehôt na rozhodnutie. Túto sťažnosť správca dane postúpil oddeleniu

petícií a sťažností Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové

riaditeľstvo“). Správca dane sťažovateľovi v 17 prípisoch doručených 19. marca 2007

oznámil, že nebude o veci rozhodovať. Sťažovateľ reagoval na jeho oznámenie podaním

žiadosti „o vydanie rozhodnutí a dodržanie zákonnej procesnej lehoty na vydanie

rozhodnutí a odstránenie nečinnosti správcu dane – DÚ K.“, ktorou sa domáhal, aby

správca dane rozhodol v 18 začatých konaniach a nevybavil ich odpoveďou, resp.

postúpením veci nadriadenému orgánu.

Prípisom daňového riaditeľstva sp. zn. I/132/1951-45197/07/Str. zo 6. júna 2007 bolo

sťažovateľovi oznámené, že jeho sťažnosť z marca 2007 je neopodstatnená, pretože správca

dane včas požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo všetkých 24

začatých konaniach. Neuvedenie času predĺženia lehoty nemožno považovať za porušenie

zákona. Dňa 22. februára 2007 doručil sťažovateľ daňovému riaditeľstvu podanie označené

ako „Sťažnosť – nerešpektovanie povinností rozhodovať o právach a povinnostiach

fyzických a právnických osôb rozhodnutím zo dňa 16. 3. 2007“. Dňa 27. apríla 2007 podal

sťažovateľ námietky proti postupu zamestnanca správcu dane Ing. V. P., námestníka

daňového riaditeľstva, pri rozhodovaní o námietke proti postupu zamestnanca správcu dane.

Prípisom nového správcu dane Daňového úradu K. sp. zn. /Šál zo 17.

apríla 2007 bolo sťažovateľovi oznámené, že predchádzajúci správca dane nemôže vydať

žiadne rozhodnutie. Z prípisu daňového riaditeľstva sp. zn. I/223/3969-43993/2007/991545-

r z 1. júna 2007 vyplýva, že neoznámenie skutočnosti, o koľko bola lehota na rozhodnutie

predĺžená, nie je porušením zákona. Zároveň bolo potvrdené, že lehoty na rozhodnutie vo

všetkých 24 začatých konaniach boli nadriadeným orgánom predĺžené. Ďalšie

sťažovateľovo podanie z 22. mája 2007, v ktorom namietal porušenie povinnosti správcu

dane rozhodnúť v 24 začatých konaniach, bolo sťažovateľovi vrátené z dôvodu, že sťažnosť

podal súdny exekútor, ktorého treba považovať za orgán verejnej správy. Z prípisu

daňového riaditeľstva sp. zn. I/132/5172-41745/07/Fabi zo 14. júna 2007 sa sťažovateľ po

prvýkrát dozvedel, že vo všetkých podaniach bola lehota predĺžená ešte 15. marca 2007,

avšak napriek tomu v 18 začatých konaniach dodnes nebola lehota splnená. Rozhodnutím

daňového riaditeľstva sp. zn. z 28. februára 2007 bola delegovaná

miestna príslušnosť sťažovateľa z Daňového úradu K. na Daňový úrad K.

Dňa 8. augusta 2007 podal sťažovateľ krajskému súdu žalobu o začatie konania proti

nečinnosti orgánu verejnej správy. Krajský súd uznesením sp. zn.

zo 4. marca 2009 doručeným sťažovateľovi 1. apríla 2009 žalobu zamietol a sťažovateľovi

nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa názoru sťažovateľa zamietnutím žaloby

došlo k porušeniu jeho základného práva.

Sťažovateľ tvrdí, že správca dane je v daňovom konaní, ktoré začalo doručením jeho

podania, nečinný a odmieta vydať rozhodnutie. Spôsob vybavenia jeho sťažností svedčí

o snahe správcu dane, ako aj jemu nadriadeného orgánu vyhnúť sa povinnosti rozhodnúť

v začatých daňových konaniach. Nemožno súhlasiť s názorom vysloveným v uznesení

krajského súdu, podľa ktorého začatie konania v zmysle § 20 ods. 1 zákona o správe daní je

podmienené kvalifikovaným podnetom schopným vyvolať účinky začatia daňového

konania, pričom nie každé podanie daňového subjektu je spôsobilé na začatie daňového

konania. Tento záver krajského súdu je v rozpore s ustanovením § 20 zákona o správe daní,

podľa ktorého je konanie začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu doručilo orgánu

príslušnému konať vo veci.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 4. marca 2009 a postupom daňového úradu bolo porušené jeho

základné právo podľa , aby zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu

vec na ďalšie konanie. Súčasne žiada, aby ústavný súd zakázal krajskému súdu a daňovému

úradu pokračovať v porušovaní jeho práva. Sťažovateľ si napokon uplatnil aj nárok na

náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

1. Podľa znenia petitu sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

aj postupom daňového úradu, ktorý má spočívať v jeho nečinnosti

v bližšie neoznačenom daňovom konaní. Vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd, ktorý je vyjadrený v čl. 127 ods. 1

, ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup

daňového úradu, pretože zákon poskytoval sťažovateľovi účinný prostriedok nápravy proti

nečinnosti orgánu verejnej správy. Tento sťažovateľ aj využil, keď podal návrh na začatie

konania, o ktorom krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol

uznesením zo 4. marca 2009 tak, že návrh zamietol. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2

.

2. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 4. marca

2009, sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa v tom,

že mu krajský súd neposkytol ochranu pred nečinnosťou daňového úradu, ktorý v začatom

daňovom konaní odmieta v rozpore so zákonom o správe daní vydať rozhodnutie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , ).

V napadnutom uznesení krajský súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby

sťažovateľa odôvodnil takto:

„Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby rozhodol vo veci nečinnosti orgánu

verejnej správy a uložil povinnosť Daňovému úradu K. vo veci podania navrhovateľa

doručeného dňa 22. 12. 2006 Daňovému úradu K., vo veci jeho návrhu na zastavenie

nezákonne začatého daňového konania (vyrubovacieho konania) podľa ust. § 25 ods. 1

písm. c) za mesiac december 2000, rozhodnúť v lehote dvoch

mesiacov od doručenia uznesenia súdu. ...

Navrhovateľ v čl. II návrhu o konanie proti nečinnosti správcu dane odcitoval

zákonné ustanovenia §, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 20, 30a ods. 1, 2, 48 ods. 1

Zb.

Tvrdil, že sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa ust. § 250t ods. 1

a nasl. , správca dane je v daňovom konaní nečinný a odmieta vydať rozhodnutie.

Navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. ...

Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania

nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j.

skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je

alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmaní zákonnosti činnosti správneho

orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich

opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne, či nevykonal chybný úkon.

Predpokladom úspešnosti takého návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom

konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne

normy.

Z obsahu prejednávanej veci súd mal za preukázané, že takmer vo všetkých

podaniach navrhovateľa došlo tak k procesným ako aj hmotnoprávnym námietkam,

o ktorých správca dane priebežne vydával rozhodnutia a ktoré boli súčasne aj predmetom

prieskumu na odvolacom súde, napr. rozhodnutia , , ,

, , , , , ,

a i.

K podanému návrhu navrhovateľa, aby sa zastavilo nezákonne začaté daňové

konanie, bolo odpovedané listom č. , s poukazom na ust. § 25 ods. 1

písm. c) Za zdaňovacie obdobie december 2000 bolo vyrubovacie

konanie ukončené vydaním platobného výmeru č. 709/230/36934/06ZIM zo dňa 3. 11. 2006.

Vzhľadom na ukončené daňové konania, súd súčasne poukazuje na rozhodnutia NS

SR č. sp. 1 SžKS/61/2005 zo dňa 24. 9. 2008, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor má byť

subjektom dane z pridanej hodnoty v súlade so Šiestou smernicou a § 3 ods. 1, 2 zák. č.

a pokiaľ išlo o začiatok a koniec daňového konania, tento právny názor už

bol ustálený v rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 19. 4. 2007.

Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ v návrhu na konanie proti nečinnosti

odporcu ničím nepreukázal, že by odporca na základe ním navrhovaných podnetov

(sťažností, opravných prostriedkov, námietok a i.) bol v konaní nečinný, v podstatných

častiach namietaných právnych skutočností už bolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.“

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd preskúmal zákonu zodpovedajúcim

spôsobom sťažovateľom napadnutý postup daňového úradu. V odôvodnení rozhodnutia

stručne, ale zrozumiteľne opísal zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že sa sťažovateľ

podaním doručeným 22. decembra 2006 domáhal vydania rozhodnutia vo veci jeho návrhu

na zastavenie nezákonne začatého daňového konania (vyrubovacieho konania) za mesiac

december 2000. Toto vyrubovacie konanie bolo skončené vydaním platobného výmeru

z 3. novembra 2006. Rozhodnutie správcu dane bolo preskúmané aj v súdnom konaní.

Ústavný súd na základe odôvodnenia uvedeného uznesenia dospel k záveru, že

sťažovateľ v súdnom konaní dostal odpoveď na otázky, ktoré boli relevantné na rozhodnutie

o jeho návrhu. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby

alebo právnickej osoby (). Odmietnutie žaloby proti nečinnosti správneho

orgánu samo osebe nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti. Ústavný súd už pri

svojej rozhodovacej činnosti v tejto súvislosti vyslovil, že právo na súdnu ochranu podľa

nezahŕňa v sebe záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred

všeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama osebe

nie je právnym základom pre namietnutie porušenia tohto ústavného práva ústavnou

sťažnosťou (mutatis mutandis ). S ohľadom na tieto skutočnosti ústavný súd

považuje napadnuté uznesenie krajského súdu z ústavného hľadiska za akceptovateľné,

a preto neprichádza ani do úvahy, aby ho mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie označeného základného práva sťažovateľa, a preto bolo potrebné

v tejto časti odmietnuť jeho sťažnosť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009