Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 164/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., nar. ..., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. D. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajobu zaručeného

v uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 5. februára 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009

doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu namietal porušenie základného práva na obhajobu

zaručeného v (ďalej len „“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 5. februára 2009.

Sťažovateľ je trestne stíhaný v konaní vedenom na Špeciálnom súde v Pezinku (ďalej

len „Špeciálny súd“) pod sp. zn. . Konanie sa nachádza v štádiu

vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžaloba kladie sťažovateľovi za vinu

spáchanie trestných činov založenia a zosnovania zločineckej skupiny podľa § 296,

ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1, vydierania

podľa účinného do 31. decembra 2005, ako aj spáchanie

obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 a ods. 4 písm. c) Trestného

zákona účinného od 1. januára 2006.

Sťažovateľ v priebehu trestného konania splnomocnil na svoju obhajobu viacerých

advokátov. Na začiatku konania si zvolil za obhajcu JUDr. Ľ. Š., neskôr aj JUDr. I. O.,

a pred ukončením vyšetrovania v prípravnom konaní taktiež JUDr. D. D.

Špeciálny súd predbežne prejednal obžalobu 6. októbra 2008. Na verejnom zasadnutí

nariadil hlavné pojednávanie v termínoch od 11. novembra 2008 do 17. decembra 2008.

Senát Špeciálneho súdu taktiež rozhodol o ďalšom trvaní sťažovateľovej väzby a ustanovil

obžalovaným (vrátane sťažovateľa) náhradných obhajcov. Podľa sťažovateľa však neboli

pre ustanovenie náhradných obhajcov splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 42 ods.

1 .

Po začatí hlavného pojednávania 11. novembra 2008 namietol sťažovateľ

neprítomnosť jedného zo svojich splnomocnených obhajcov - JUDr. Ľ. Š., ktorý sa

podaniami z 13. októbra 2008 a z 10. novembra 2008 ospravedlnil z dôvodu kolízie termínu

hlavného pojednávania s termínom hlavného pojednávania v inej závažnej trestnej veci

vedenej pred Okresným súdom Prešov. Zároveň požiadal o odročenie hlavného

pojednávania v trestnej veci sťažovateľa. Predseda senátu Špeciálneho súdu žiadosti

o odročenie hlavného pojednávania nevyhovel a vyzval náhradného obhajcu sťažovateľa,

aby sa ujal svojich práv a povinností pri výkone obhajoby.

Sťažovateľ namietal, že náhradný obhajca nemá preštudovaný spisový materiál a bez

znalosti veci nemôže plnohodnotne obhajobu vykonávať. Sám ustanovený náhradný

obhajca s poukazom na argumentáciu sťažovateľa a ďalšieho obžalovaného (ktorému bol

taktiež ustanovený), požiadal o oslobodenie od povinnosti obhajoby vzhľadom na

vyslovenie nedôvery zo strany klientov – obžalovaných.

Predseda senátu Špeciálneho súdu neoslobodil náhradného obhajcu od povinnosti

obhajoby a rozhodol, že hlavné pojednávanie bude pokračovať „... s náhradným

obhajcom ...“.

Vzhľadom na tento procesný postup vzniesol druhý zo splnomocnených obhajcov

sťažovateľa - JUDr. D. D., ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní, námietku zaujatosti

senátu Špeciálneho súdu konajúceho vo veci.

Senát Špeciálneho súdu námietku zamietol rozhodnúc, že nie je vylúčený z konania

v predmetnej veci. Proti tomuto uzneseniu podal obhajca sťažovateľa sťažnosť a žiadal „...

o bezodkladné predloženie veci...“ najvyššiemu súdu. Senát Špeciálneho súdu pokračoval

v hlavnom pojednávaní a jeho predseda nariadil čítanie obžaloby.

Po prečítaní obžaloby a zákonnom poučení sťažovateľ ako aj ďalší obžalovaní

uviedli, že svojho práva vypovedať k veci sa nevzdávajú, ale urobia tak až po vypočutí

sťažovateľa v prítomnosti obhajcu JUDr. Ľ. Š. Predseda senátu Špeciálneho súdu však

nariadil čítanie výpovedí obžalovaných z prípravného konania.

Na základe dohody s predsedom senátu Špeciálneho súdu, že upraví program

hlavného pojednávania tak, aby obžalovaní mohli byť vypočutí 18. novembra 2008 za účasti

JUDr. Ľ. Š., vzal JUDr. D. D. sťažnosť proti uzneseniu senátu Špeciálneho súdu z 11.

novembra 2008 o námietke zaujatosti v celom rozsahu späť.

Predseda senátu Špeciálneho súdu v snahe zabezpečiť účasť JUDr. Ľ. Š. na hlavnom

pojednávaní „... vykonal dožiadanie na Okresný súd v Prešove...“ z odpovede ktorého však

vyplynulo, že termíny hlavných pojednávaní v oboch trestných veciach, kde je jedným

z obhajcov aj JUDr. Ľ. Š., naďalej kolidujú. Senát Špeciálneho súdu preto pokračoval

v konaní bez jeho účasti, na čo reagoval druhý zo splnomocnených obhajcov sťažovateľa -

JUDr. D. D. námietkou o porušovaní práva obžalovaných na obhajobu a žiadal odročiť

hlavné pojednávanie do 15. decembra 2008, „... kedy JUDr. Š. nepojednáva na OS

v Prešove a obžalovaní budú môcť byť vypočutí za prítomnosti obhajcu...“.

Predseda senátu Špeciálneho súdu následne zrušil výsluch svedkov naplánovaný na

15. až 17. december 2008 s tým, že predvolá obžalovaných aj obhajcu JUDr. Ľ. Š. a „...

umožní výsluch obžalovaných za jeho prítomnosti...“.

Na odročené hlavné pojednávanie 15. decembra 2008 sa však obhajcovia

JUDr. Ľ. Š. a JUDr. D. D. nedostavili z dôvodu práceneschopnosti.

Predseda senátu Špeciálneho súdu ustanovil sťažovateľovi nového náhradného

obhajcu, ktorému uložil povinnosť preštudovať spis a vykonať rozhovor s klientom.

Novoustanovený náhradný obhajca požiadal z uvedeného dôvodu o odročenie hlavného

pojednávania, čomu predseda senátu Špeciálneho súdu vyhovel a odročil hlavné

pojednávanie na 20. január 2009.

Obhajca sťažovateľa JUDr. D. D. doručil 16. januára 2009 Špeciálnemu súdu

námietku zaujatosti senátu konajúceho v danej veci. Na hlavné pojednávanie, 20. januára

2009 sa obhajca sťažovateľa JUDr. Ľ. Š. nedostavil z dôvodu hospitalizácie v Ú. B. Druhý

zo splnomocnených obhajcov sťažovateľa JUDr. D. D. žiadal rozhodnúť o podanej

námietke zaujatosti.

Predseda senátu Špeciálneho súdu uviedol, že o námietke zaujatosti rozhodovať

nebude, pretože je založená na rovnakých dôvodoch ako predchádzajúca námietka

z 11. novembra 2008. Predseda senátu záverom uviedol, že o žiadnej ďalšej námietke

založenej na procesných dôvodoch (dôvodoch týkajúcich sa procesného postupu senátu

Špeciálneho súdu vo veci) senát rozhodovať nebude.

Vzhľadom na tento výrok vzniesol JUDr. D. D. novú námietku zaujatosti príslušného

senátu Špeciálneho súdu, ktorú tento senát zamietol uznesením sp. zn.

z 20. januára 2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ prostredníctvom obhajcu

JUDr. D. D. sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 5. februára 2009 tak, že preskúmavané uznesenie Špeciálneho súdu z 20. januára 2009

zrušil s odôvodnením, že dôvodom vznesenej námietky zaujatosti bol procesný postup

Špeciálneho súdu v predmetnej trestnej veci, a preto je preskúmavané rozhodnutie

obsolentné – nebolo potrebné o námietke rozhodnúť.

Sťažovateľ namieta, že označené rozhodnutie najvyššieho súdu porušilo jeho právo

na obhajobu, pretože ak si zvolil a splnomocnil konkrétnych obhajcov v konaní, ktorých si

tiež platí, má právo, aby im bolo umožnené obhajobu v plnom rozsahu vykonávať.

Sťažovateľ tvrdí, že v danom prípade nejde zo strany obhajcov o „... klasické

obštrukcie ...“, ale o „... subjektívne a objektívne ...“ prekážky, pre ktoré sa jeho

splnomocnení obhajcovia nemôžu konania zúčastniť.

Senát Špeciálneho súdu konajúci v jeho trestnej veci však svojím procesným

postupom sústavne porušuje jeho právo na obhajobu zaručené v , v

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj v čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol: „Najvyšší súd SR uznesením pod sp. zn. zo dňa 5. 2. 2009 porušil

základné právo obž. M. Š. na obhajobu podľa SR, ktorej ho pozbavil

bez SR predpokladaných zákonných dôvodov.

Podľa §-u 56 ods. 1 Ústavný súd zrušuje napadnuté uznesenie

NS SR a vec vracia NS SR na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa

(1) Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci

sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší

súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o

nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo

týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému

orgánu činnému v tomto konaní.

(2) Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny

tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci

činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej

osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

(3) Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2

vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny

tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z

rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na

rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na

nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal

naň súhlas alebo pokyn.

(4) Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela

o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na

rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa v znení platnom a účinnom do 31. januára

2009 o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už

raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bez meškania, sa nekoná.

Podľa v znení platnom a účinnom od 1. februára 2009

o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz

bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa

§ 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná;

to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z obsahu uznesenia Špeciálneho súdu sp. zn. z 20. januára 2009

vyplýva, že námietkou napadnutý senát Špeciálneho súdu rozhodol o tom, že nie je

vylúčený z úkonov trestného konania v predmetnej veci, na základe povahy dôvodov, ktoré

sťažovateľ prostredníctvom obhajcu v námietke zaujatosti uviedol. Tie sa týkali procesného

postupu senátu v predmetnej veci, ktorý podľa sťažovateľa porušuje jeho právo na

obhajobu, napríklad vykonávaním úkonov trestného konania na hlavnom pojednávaní

v neprítomnosti ďalšieho zo sťažovateľových obhajcov. Dôvodom vznesenia námietky bol

aj výrok predsedu senátu Špeciálneho súdu, že o ďalších námietkach zaujatosti opakovane

odôvodnených výlučne nesprávnym procesným postupom senátu už nebude rozhodované.

Senát Špeciálneho súdu dospel k záveru, že dôvody uvedené obhajcom sťažovateľa

nezodpovedajú dôvodom uvedeným v , preto nezistil relevantné

dôvody vylúčenia sudcov uvedené v označenom zákonnom ustanovení. Podľa záveru

senátu: „Pomer k prejednávanej veci môže spočívať napríklad v tom, že úradná osoba

vystupuje ako poškodený trestným činom alebo ide o svedka spáchaného činu. Pomerom

k prejednávanej veci nie je procesný postup súdu na hlavnom pojednávaní sám o sebe bez

skutočného pomeru k prejednávanej veci.“

V odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 5. februára 2009,

ktoré sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom napáda, sa uvádza: „... Obžalovaný M. Š.

má za to, že postupom senátu v zložení vyššie uvedenom, neustále dochádza k porušovaniu

procesných ustanovení, konkrétne v týchto smeroch:

- predseda senátu opatrením ustanovil všetkým obžalovaným náhradných obhajcov

bez toho, aby mal k tomu konkrétny zákonný dôvod;

- predseda senátu vytýčil termín hlavného pojednávania na tri mesiace dopredu;

- u jedného z jeho obhajcov, a to JUDr. Ľ. Š. dochádza v dôsledku toho ku kolízii

termínov, keďže tento zastupuje v trestnej veci aj obž. M. Č., ktorá sa paralelne prejednáva

na inom súde;

- bez splnenia zákonných podmienok prečítal výpovede obžalovaných z prípravného

konania;

- nerozhodol o predchádzajúcej námietke zaujatosti, keďže túto považoval

za opakovanú z tých istých dôvodov.

Podľa účinného od 1. februára 2009 o námietke zaujatosti

strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke

rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je

dôvodom námietky len procesný postup v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je

založená na iných dôvodoch, ako dôvodoch podľa § 31.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené

ustanovenie podľa zrušil napadnuté uznesenie, keďže dôvodom

námietky vznesenej obžalovaným M. Š. bol procesný postup špeciálneho súdu v tomto

konaní a uvedené rozhodnutie sa tým pádom stalo obsoletným.“

Závery najvyššieho súdu v napádanom uznesení z 5. februára 2009 možno považovať

z ústavného hľadiska za dostatočné a relevantné. Interpretácia zákona, ktorú najvyšší súd

v danom prípade zvolil, nepopiera znenie a účel právnych noriem aplikovateľných v danej

veci ( a ), rešpektuje charakter a účel inštitútu vylúčenia sudcu

z vykonávania úkonov trestného konania a pre nedostatok priamej príčinnej súvislosti

nemohla mať za následok zásah do sťažovateľovho práva na obhajobu, ktoré malo byť

podľa jeho názoru porušené nesprávnym procesným postupom súdu, pretože na ochranu

tohto práva z dôvodov, ktoré sťažovateľ namietal (skutkovo vymedzil), slúžia iné opravné

prostriedky ustanovené v .

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že trestné

konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo

strany orgánov činných v trestnom konaní a taktiež aj zo strany súdov naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia (mutatis mutandis napr. , ).

Proti nesprávnemu a nezákonnému procesnému postupu súdu prvého stupňa sa

obžalovaný môže brániť (pokiaľ neboli akceptované jeho námietky či návrhy v priebehu

prvostupňového konania) podaním odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre

podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,

že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby. Obžalovaný môže navyše napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

dovolaním, ak došlo v konaní k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom [§ 369

ods. 2 písm. b) v spojení s ].

Rovnaké opravné prostriedky môže sťažovateľ využiť aj v prípade, ak sa domnieva,

že v jeho veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania [§ 317 ods. 1 Trestného

poriadku, v spojení s

].

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako

obžalovanému) v ďalšom priebehu konania v rámci systému opravných prostriedkov

ustanovených v právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd garantovaných v dôsledku prípadného nezákonného

postupu senátu Špeciálneho súdu v jeho trestnej veci.

Ústavný súd sa vzhľadom na už uvedené skutočnosti nedomnieva, že by závery

najvyššieho súdu v napádanom uznesení sp. zn. z 5. februára 2009,

týkajúcom sa rozhodovania o vylúčení senátu z konania z dôvodu zaujatosti, bolo možné

kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne alebo spôsobilé porušiť

sťažovateľom označené základné právo na obhajobu.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť, že podstatou

a zmyslom základného práva na obhajobu je zaručiť obvinenému, resp. obžalovanému

primeranú a dostatočnú možnosť ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v rámci

konania v jeho trestnej veci v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu. Súd musí tieto

požiadavky rešpektovať, no konečný spôsob a rozsah uplatnenia práv zahrnutých v práve na

obhajobu v konkrétnych prípadoch nezávisí iba na jeho postupe. Je objektívne podmienený

aj postupom a správaním obžalovaného a jeho obhajcu. Povinnosťou súdu je rešpektovať

práva obžalovaného v intenciách princípov spravodlivého súdneho konania, nie však

bezvýhradne prispôsobiť procesný postup programu alebo požiadavkám obžalovaného

alebo jeho obhajcu.

V kontexte uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že (ako to vyplýva

z obsahu samotnej sťažnosti sťažovateľa) predseda senátu Špeciálneho súdu sa pokúsil

upraviť postup v konaní požiadavke sťažovateľa týkajúcej sa zabezpečenia prítomnosti jeho

druhého obhajcu na procesných úkonoch (zrušením plánovaného výsluchu svedkov

v termíne 15. až 17. december 2008 s tým, že budú vypočutí obžalovaní za účasti aj druhého

obhajcu), a hoci k tomu napokon nedošlo, pri podstatných úkonoch hlavného pojednávania

bol prítomný iný zo splnomocnených sťažovateľových obhajcov. Podstata a zmysel práva

na obhajobu tak boli u sťažovateľa rešpektované. Aj podľa ustanovenia § 44 ods. 7

ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a

práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí

prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak. Pokiaľ sťažovateľ v tejto

súvislosti poukazuje na majetkový aspekt svojho vzťahu so zvoleným a splnomocneným

obhajcom (ktorému poskytuje odplatu za poskytovanie právnych služieb), je potrebné

uviesť, že zákon v tomto ohľade ukladá povinnosť starostlivého prístupu predovšetkým

advokátovi, nie súdu konajúcemu v určitej veci. Podľa

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný odmietnuť

poskytnutie právnych služieb, ak vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú

neprítomnosť nemôže riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Ak zistí advokát

už uvedenú skutočnosť po uzavretí zmluvy o poskytovaní právnych služieb, postupuje

podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2009