Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 3/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. P.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2009 v spojení s postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 1. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2009 doručená sťažnosť I. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na obhajobu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2009, ktorým

zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, neprijal jeho písomný sľub, neuložil

dohľad probačného a mediačného úradníka a súčasne rozhodol o ďalšom trvaní väzby po

podaní obžaloby v spojení s postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. októbra

2009, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 26. augusta 2009 bola okresnému súdu podaná

obžaloba na sťažovateľa za pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1 a 2 písm. a) a b) a prečin porušovania domovej slobody podľa

a . Sťažovateľ bol v tejto trestnej veci vzatý do

väzby rozhodnutím okresného súdu z 1. júla 2009 s tým, že lehota väzby začala plynúť od

30. júna 2009 o 1.15 h.

Podstatou sťažnosti je námietka, že „okresný súd rozhodoval o ďalšom trvaní väzby

po podaní obžaloby a o žiadosti o prepustenie z väzby obvineného bez prítomnosti obhajcu

z dôvodu, že obhajca bol na dovolenke od 28. 8. 2009 do 6. 9. 2009 a z uvedeného dôvodu

konštatoval, že obhajca je nedostupný a teda bol daný dôvod rozhodovať bez jeho

prítomnosti“.

Okresný súd vyrozumel obhajcu sťažovateľa telefonicky 28. augusta 2009 o 10.00 h,

že termín rozhodovania o väzbe je o 13.00 h tohto istého dňa, čo je podľa názoru

sťažovateľa v rozpore s právom na obhajobu aj v prípade, ak by obhajca bol v práci, pretože

tak krátky časový interval mu nedovoľuje zorganizovať svoje pracovné povinnosti tak, aby

mohol navštíviť klienta vo väznici a pripraviť sa na obhajobu.

Sťažovateľ s poukazom na základnú lehotu väzby v prípravnom konaní, ktorá je

sedem mesiacov ( ), uviedol, že žiadna prekážka nebránila

tomu, aby okresný súd určil termín výsluchu tak, aby mal sťažovateľ „možnosť na prípravu

obhajoby aby sa mohol obhajovať sám, keďže obhajca bol na dovolenke a nemohol tak

fyzicky splnomocniť iného obhajcu na základe substitučnej plnej moci k jeho obhajobe.

Okresný súd na základe telefonického rozhovoru súdu s obhajcom vedel od obhajcu, že

dovolenka obhajcu potrvá do 6. 9. 2009 a od 7. 9. 2009 bude v práci a bude tak môcť

pripraviť svojho klienta na obhajobu alebo vykonať jeho obhajobu osobne.“.

Sťažovateľ tvrdí, že „Ak by súd určil termín rozhodovania o väzbe v termíne od 7. 9.

2009, kedy bol obhajca obvineného už na pracovisku v sídle svojej kancelárie, v danom

prípade by termín rozhodovania o väzbe nebol v rozpore s ust.

Takýmto bezdôvodne urýchleným konaním súdu, keďže nedostupnosť obhajcu nebola

dlhodobá, dĺžka jeho nedostupnosti bola súdu známa a súd mal dostatok času rozhodovať

o ďalšom trvaní väzby po návrate obhajcu z dovolenky, bolo porušené ústavné právo

obvineného na obhajobu a to právo poskytnúť mu dostatočný čas a možnosť na prípravu

obhajoby aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu, navyše ak

išlo o nutnú obhajobu.“.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. augusta 2009 žiadosť sťažovateľa

o jeho prepustenie z väzby na slobodu zamietol, taktiež neprijal písomný sľub sťažovateľa

a neuložil nad obvineným ani dohľad probačného a mediačného úradníka. Sťažovateľ podal

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 28. augusta 2009 sťažnosť, o ktorej

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 1. októbra 2009 tak, že ju zamietol.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo podľa

. Žiada tiež o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide podľa ustálenej praxe ústavného súdu vtedy,

ak by namietaným postupom orgánu štátu, v posudzovanom prípade okresného súdu

a krajského súdu, nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

tým, že samosudca okresného súdu vyrozumel jeho obhajcu o termíne výsluchu

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe po podaní obžaloby v deň konania výsluchu, keď bol

jeho obhajca na dovolenke, tento úkon nepreložil na čas po návrate obhajcu z dovolenky

a výsluch vykonal bez prítomnosti obhajcu, pričom krajský súd potvrdil postup okresného

súdu ako zákonný a správny.

1. Ústavný súd pri posudzovaní časti sťažnosti namietajúcej postup okresného súdu

vychádzal z princípu subsidiarity svojej právomoci pri ochrane ústavnosti, ktorý je

vyjadrený v ustanovení . Z uvedeného princípu vyplýva, že ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv

alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie ().

V danom prípade bola proti uzneseniu okresného súdu prípustná sťažnosť, v ktorej

mohol sťažovateľ namietať aj porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo

[ ], a o ktorej rozhodoval krajský súd, čo v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušení základného práva

a slobôd sťažovateľa uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. augusta 2009,

a preto v tejto časti pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. Vo zvyšnej časti sa ústavný súd zameral na posúdenie opodstatnenosti sťažnosti

vzhľadom na obsah a rozsah základného práva na obhajobu s prihliadnutím na predmet

konania, v ktorom sa jeho porušenie namieta.

Pri posudzovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd prihliadol na konanie pred

všeobecnými súdmi ako na celok, teda aj na procesný postup okresného súdu

predchádzajúci vydaniu jeho rozhodnutia z 28. augusta 2009, pretože tento bol tiež

predmetom preskúmania krajského súdu v konaní o sťažnosti vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd si v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od

okresného súdu úradný záznam o vyrozumení obhajcu z 28. augusta 2009 a zápisnicu

o výsluchu sťažovateľa z 28. augusta 2009. Z uvedených dokladov vyplýva, že obhajca po

vyrozumení o termíne a mieste výsluchu sťažovateľa oznámil, že sa výsluchu nezúčastní,

pretože čerpá plánovanú dovolenku, ktorá bude trvať do 6. septembra 2009. Sťažovateľ pri

výsluchu uviedol, že trvá na svojej písomnej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 21. augusta 2009 a podľa jeho názoru nie sú u neho dané dôvody útekovej ani

preventívnej väzby. Neprítomnosť obhajcu nenamietal.

Z obsahu sťažnosťou napadnutých rozhodnutí ústavný súd zistil, že okresnému súdu

bola podaná obžaloba na sťažovateľa 26. augusta 2009. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 28. augusta 2009 rozhodol podľa v spojení

s o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu, ktorú podal 24. augusta 2009, podľa

písomný sľub sťažovateľa neprijal a podľa dohľad

probačného a mediačného úradníka neuložil. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu

sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným

16. septembra 2009. V sťažnosti predniesol aj tie námietky, ktorými odôvodnil v sťažnosti

ústavnému súdu namietané porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

. Krajský súd k týmto námietkam po citácii ustanovenia Trestného

poriadku uviedol: „K námietkam obvineného, že okresný súd porušil jeho právo na

obhajobu, keďže pri jeho výsluchu nebol obhajca prítomný, krajský súd vychádzajúc

z vyššie uvedeného uvádza, že postup okresného súdu bol v tomto smere zákonný a správny.

Obhajca bol totiž o konaní výsluchu riadne upovedomený, pričom pri rešpektovaní

požiadavky urýchleného vybavovania väzobných vecí nebol daný žiadny dôvod, aby okresný

súd odložil výsluch obvineného na čas, kedy sa jeho obhajca vráti z dovolenky.“

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné

v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať

prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány

činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.

Podľa pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený

vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený

a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.

Podľa (ktorý upravuje postup súdu po podaní

obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste), ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd

o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne

s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby

postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do

uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom

konaní.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť.

neustanovuje formu, akou má byť obhajca vyrozumený o termíne

výsluchu pred rozhodnutím o väzbe. Telefonický kontakt preto nie je vylúčený a vzhľadom

na požiadavku prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí je táto forma

vyrozumenia obvyklá. V prípade sťažovateľa ani nie je spor o tom, či obhajca bol, alebo

nebol riadne vyrozumený, ústavný súd preto vychádzal z toho, že obhajca bol samosudcom

okresného súdu o termíne výsluchu sťažovateľa riadne vyrozumený, z čoho tiež vyplýva, že

v čase vyrozumenia bol obhajca dosiahnuteľný. Spornou je len otázka, či prekážka na strane

obhajcu (jeho dovolenka) bola dôvodom na preloženie výsluchu na čas po jej odpadnutí a či

vykonaním výsluchu sťažovateľa bez prítomnosti obhajcu mohlo dôjsť k porušeniu práva na

obhajobu.

Vychádzajúc z ustanovenia , ktorý ukladá rozhodnúť

o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby bez meškania v spojení s požiadavkou

prednostného a urýchleného rozhodovania o väzbe po podaní obžaloby vyjadrenej v § 238

ods. 3 , nie je podľa názoru ústavného súdu akceptovateľná námietka

sťažovateľa, že okresný súd mal a mohol preložiť termín jeho výsluchu pred rozhodnutím

o väzbe na čas po návrate obhajcu z dovolenky.

Podstatou a zmyslom základného práva na obhajobu je zaručiť obvinenému, resp.

obžalovanému primeranú a dostatočnú možnosť ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov v rámci konania v jeho trestnej veci v súlade s požiadavkami spravodlivého

procesu (). Právo na obhajobu je súčasťou záruk spravodlivého súdneho

konania, ktoré sú aplikovateľné aj v konaniach zaručujúcich právo na osobnú slobodu.

Obsah tohto práva však nemožno chápať ako bezvýhradnú povinnosť súdu podriadiť svoj

procesný postup požiadavkám obvineného a jeho obhajcu. Spôsob uplatnenia základného

práva na obhajobu je podmienený aj správaním obvineného a jeho obhajcu a jeho rozsah

závisí aj od predmetu konania, v ktorom sa uplatňuje.

Povinnosťou okresného súdu bolo vyrozumieť obhajcu o termíne a mieste výsluchu,

ak bol zastihnuteľný, a tým mu poskytnúť možnosť sa na tomto úkone zúčastniť na účely

efektívneho výkonu obhajoby, pri súčasnom rešpektovaní ďalších ústavných a zákonných

požiadaviek upravujúcich jeho procesný postup vrátane požiadavky prednostného

a urýchleného rozhodovania o väzbe, ktorej účelom je okrem iného aj reálne garantovanie

práva obvineného na periodickú kontrolu zákonnosti väzby. V konaní o väzbe nie je

akceptovateľná požiadavka odložiť rozhodnutie na čas po návrate obhajcu z dovolenky, čo

by v posudzovanej veci znamenalo predĺženie konania o minimálne 10 dní. Podľa názoru

ústavného súdu totiž nemožno úspešne namietať porušenie určitého alebo

medzinárodnou zmluvou garantovaného práva alebo slobody takým postupom dotknutého

všeobecného súdu, ktorý by mohol mať za následok porušenie iného , resp.

medzinárodnou zmluvou garantovaného práva alebo slobody (). Navyše

sťažovateľ nepreukázal, že by on alebo jeho obhajca žiadali o odklad výsluchu

a z dokladov, ktoré mal ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k dispozícii,

vyplýva, že sťažovateľ nenamietal pri výsluchu neprítomnosť svojho obhajcu. Všeobecný

súd v takom prípade nemôže byť zodpovedný za spôsob výkonu obhajoby vyplývajúci

z organizácie činnosti advokátskej kancelárie v situácii vopred známej dlhšej neprítomnosti

advokáta.

V namietanom konaní rozhodoval okresný súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby v spojení s rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby. Sťažovateľ

bol pred rozhodnutím o väzbe vypočutý, a teda mal možnosť predniesť všetky argumenty,

ktoré považoval v danom štádiu trestného konania za potrebné na doplnenie písomných

dôvodov žiadosti a ktoré považoval za relevantné na spochybnenie existencie dôvodov jeho

ďalšej väzby. Následne mohol svoju obhajobu účinne uplatniť v sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu, čo aj prostredníctvom svojho obhajcu urobil. Skutočnosť, že krajský súd

jeho argumentáciu neakceptoval a žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel,

nemôže viesť k záveru o porušení jeho práva na obhajobu v konaní o väzbe (obdobne napr.

).

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi námietkami sťažovateľa v konaní pred

ústavným súdom a jeho základným právom podľa , a preto sťažnosť

odmietol podľa v časti smerujúcej proti postupu

okresného súdu pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a v časti proti postupu

krajského súdu pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2010