Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti spoločnosti 3., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou Mgr. G. H., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46

ods. 1 a , ako aj práva na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. V 19/2007

a jeho rozsudkom z 20. februára 2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti 3., s. r. o., na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46

ods. 1 a , ako aj právo na spravodlivý proces

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. V 19/2007 a

jeho rozsudkom z 20. februára 2008 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 19/2007

z 20. februára 2008 z r u š u j e .

3. Spoločnosti 3., s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,19 €

(slovom štyristodvanásť eur a devätnásť centov), ktoré j e Najvyšší súd Slovenskej

republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne Mgr. G. H., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 zo 17. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti 3., s. r. o., Ž. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v a (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V

19/2007 a jeho rozsudkom z 20. februára 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou pôvodne

Okresnému súdu Bratislava II, ktorá bola neskôr na základe rozhodnutia o kompetenčnom

konflikte najvyšším súdom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), domáhala od žalovanej spoločnosti S., a. s. (ďalej len

„žalovaná“), zaplatenia náhrady škody v sume 830 653 Sk. Uvedená škoda mala

sťažovateľke vzniknúť postupom žalovanej, ktorá v období od júla 1996 do apríla 1999

odmietala s ňou uzatvoriť zmluvný kontrakt o kúpe motorovej nafty. Žalovaná v tom období

mala na trhu s motorovou naftou najvýhodnejšie (najnižšie) ceny a s inými odberateľmi

takéto zmluvy uzatvorila. Týmto postupom žalovaná podľa sťažovateľky zneužila svoje

dominantné postavenie na trhu s uvedenou komoditou spočívajúce v schopnosti ponúknuť

odberateľom najnižšiu cenu, čím sa podľa sťažovateľky mala dopustiť „nedovoleného

obmedzovania hospodárskej súťaže“.

Predmetnú žalobu sťažovateľky krajský súd zamietol rozsudkom sp. zn.

z 19. mája 2005, pričom na základe odvolania sťažovateľky bol tento

rozsudok zmenený rozsudkom odvolacieho najvyššieho súdu sp. zn.

z 13. decembra 2006 tak, že najvyšší súd žalobe sťažovateľky v plnom rozsahu vyhovel

a uložil žalovanej zaplatiť sťažovateľke žalovanú sumu predstavujúcu náhradu škody

s príslušenstvom. Rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu

nadobudol právoplatnosť 25. januára 2007.

Sťažovateľka namieta, že po právoplatnosti už uvedených rozsudkov jej bol

doručený napadnutý rozsudok dovolacieho najvyššieho súdu sp. zn. V 19/2007

z 20. februára 2008, ktorým bolo rozhodnuté o dovolaní žalovanej proti rozsudku

odvolacieho najvyššieho súdu, pričom o podaní predmetného dovolania sťažovateľka

nemala žiadnu vedomosť, nebolo jej zaslané ani len na vedomie, a to ani prvostupňovým

krajským súdom, ani dovolacím najvyšším súdom, takže sa ani nemala možnosť k nemu

vyjadriť. Uvedeným postupom dovolacieho najvyššieho súdu bolo podľa sťažovateľky

porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, pretože jej bolo znemožnené

konať pred dovolacím súdom a vyjadriť sa k dovolaniu žalovanej. Uvedené porušenie práv

sťažovateľky je podľa jej tvrdení o to viac závažnejšie, že dovolací najvyšší súd napokon

zrušil pre sťažovateľku dovtedy priaznivé rozhodnutie odvolacieho najvyššieho súdu

so záväzným názorom pre ďalšie konanie odvolacieho súdu.

Sťažovateľka ďalej okrem iného uviedla, že: „Nikdy pred doručením Rozsudku

porušovateľa spis. zn. V 19/2007 zo dňa 20. februára 2008 a ani súčasne s týmto

Rozsudkom porušovateľa spis. zn. V 19/2007 zo dňa 20. februára 2008

sťažovateľovi nebolo doručené dovolanie spoločnosti S.. a. s. proti Rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 13. decembra 2006.

Ani Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa, ktorému zrejme bolo doručené

dovolanie spoločnosti S., a. s. proti Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis.

zn. zo dňa 13. decembra 2006, a ani porušovateľ ako dovolací súd

neupovedomili sťažovateľa o tom, že spoločnosť S., a. s. podala dovolanie proti Rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 13. decembra 2006,

a sťažovateľa nevyzvali a nedali sťažovateľovi možnosť, aby sa mohol vyjadriť k obsahu

dovolania spoločnosti S., a. s. proti Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis.

zn. zo dňa 13. decembra 2006. (...)

Pretože porušovateľ svojim Rozsudkom spis. zn. V 19/2007 zo dňa

20. februára 2008 rozhodol o dovolaní spoločnosti S., a. s. proti Rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 13. decembra 2006 napriek

tomu, že:

- sťažovateľ o podaní tohto dovolania spoločnosti S., a. s. nebol upovedomený ani

Krajským súdom v Bratislave ako súdom prvého stupňa a ani porušovateľom ako dovolacím

súdom,

- ani Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa a ani porušovateľ ako dovolací

súd nedoručili sťažovateľovi toto dovolanie spoločnosti S., a. s. a

- ani Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa a ani porušovateľ ako dovolací

súd sťažovateľovi nedali možnosť sa k tomuto dovolaniu spoločnosti S., a. s. vyjadriť,

porušovateľ svojim postupom pred vydaním Rozsudku spis. zn. V 19/2007

zo dňa 20. februára 2008 vylúčil sťažovateľa z možnosti vyjadriť sa k dovolaniu spoločnosti

S., a. s. a uplatňovať svoje práva účastníka občianskeho súdneho konania a porušovateľ tak

v konaní vedenom pred porušovateľom pod spis. zn. odňal sťažovateľovi

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ tvrdí, že vyššie opísaným postupom porušovateľa v konaní vedenom pred

porušovateľom pod spis. zn. a Rozsudkom porušovateľa spis. zn. 1 Obdo V

19/2007 zo dňa 20. februára 2008, bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom,

bola porušená zásada kontradiktórnosti a tiež zásada rovnosti účastníkov občianskeho

súdneho konania, ktoré sú obsahom práva na spravodlivé súdne konanie a na súdnu

ochranu. Porušovateľ tak porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

a na súdnu ochranu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. V 19/2007

zo dňa 20. februára 2008 bolo porušené základné právo spoločnosti 3., s. r. o. so sídlom Ž.

(...) na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu podľa ustanovení čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 a tiež podľa ustanovenia Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. V 19/2007

zo dňa 20. februára 2008 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti 3., s. r. o.

so sídlom Ž.(...) trovy konania vo výške 31.677,00 Sk k rukám Mgr. G. H., advokátky so

sídlom B.(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za najvyšší súd jeho podpredsedníčka listom č. k. -41 z 3. júna 2009

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 30. júna 2009.

2.1 Podpredsedníčka najvyššieho vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:

„Zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. vyplýva, že dovolanie

žalovaného proti rozsudku odvolacieho senátu skutočne nebolo doručené žalovanému, takže

tento nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Považujem však za vhodné upozorniť na procesnú

situáciu, ktorá medzičasom vznikla.

Po rozhodnutí dovolacieho súdu (dovolacieho senátu) bol spis predložený

odvolaciemu senátu. Ten rozhodnutím zo 14. januára 2009 č. k. -223 znovu

rozhodol o odvolaní žalovaného a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20. februára 2009. Domnievam sa, že po novom

rozhodnutí, ktoré nasledovalo po zrušujúcom dovolacom rozhodnutí, je už sťažnosť

smerujúca proti dovolaciemu rozhodnutiu neaktuálna a tým bezpredmetná.

Súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku z 30. júna 2009

k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedla:

„Z vyjadrenia porušovateľa vyplýva, že skutkové okolnosti tvrdené sťažovateľom

v jeho sťažnosti sú pravdivé a nie sú medzi účastníkmi sporné, a že k sťažovateľom

tvrdenému porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie a na súdnu

ochranu podľa a a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušovateľom došlo.

Porušovateľom uvádzaná procesná situácia, že konanie, v ktorom došlo

k sťažovateľom tvrdenému porušeniu základných práv, bolo medzičasom právoplatne

skončené, je len zľahčovaním nezákonného postupu a rozhodnutia porušovateľa. Okrem

toho, ak dôjde k zrušeniu nezákonného rozhodnutia vydaného porušovateľom ako

dovolacím súdom, sťažovateľ bude mať zrejme možnosť domáhať sa ďalšej nápravy

podaním mimoriadneho opravného prostriedku.

V tejto súvislosti si sťažovateľ dovoľuje poukázať na závažné dôsledky sťažovateľom

tvrdeného nezákonného postupu a rozhodnutia porušovateľa, ktoré spočívajú v tom, že

sťažnosťou napadnuté nezákonné rozhodnutie porušovateľa prejudikovalo rozhodnutia

iných súdov v iných konaniach vedených vo veci tých istých účastníkov (žalobcu 3., s. r. o. a

žalovaného S., a. s.) na zhodnom právnom základe, v ktorých sa sťažovateľ proti

žalovanému S., a. s. domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej porušovateľovi (správne

má byť sťažovateľovi, pozn.) protiprávnym konaním spoločnosti S., a. s. spočívajúcim v

diskriminácií porušovateľa (správne má byť sťažovateľa, pozn.); po vydaní napadnutého

nezákonného rozhodnutia porušovateľa súdy s poukazom na toto rozhodnutie postupne

zamietli ostatné žaloby sťažovateľa. (...)

Sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

ústavnej sťažností sťažovateľa.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v a , ako aj práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Predmetom sťažnosti, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie, bolo tvrdenie

sťažovateľky, že postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní a jeho rozsudkom sp. zn.

1 Obdo V 19/2007 z 20. februára 2008 došlo k porušeniu jej základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v a , ako aj práva na

spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. (...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch(...)

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako

primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky

rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. ) zahŕňa zároveň požiadavku

rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z čl. 47

ods. 3 a a z dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva.

Ústavný súd rovnako judikoval, že rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej

musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade s dohovorom), najmä

garanciám obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, v princípe rovností zbraní a v práve

na kontradiktórne konanie (mutatis mutandis ).

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, je teda – okrem práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou

kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania

mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na

„protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

(napr. , ).

Z vyžiadaného súdneho spisu krajského súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že dovolanie žalovanej proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho najvyššieho súdu

sp. zn. z 13. decembra 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. januára

2007, nebolo sťažovateľke vôbec doručené na vyjadrenie, pričom tento procesný nedostatok

nebol napravený ani v konaní pred dovolacím najvyšším súdom, pretože najvyšší súd

20. februára 2008 iba vyhlásil napadnutý rozsudok sp. zn. V 19/2007 bez nariadenia

pojednávania. Uvedené skutočnosti potvrdila vo svojom vyjadrení aj podpredsedníčka

najvyššieho súdu.

Podľa názoru ústavného súdu uvedeným postupom najvyššieho súdu v dovolacom

konaní sp. zn. V 19/2007 bola nepochybne porušená jedna z požiadaviek

spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania, pretože sťažovateľke nebolo

umožnené zaujať svoje stanovisko k dovolaniu žalovanej, a tým sa účinne podieľať na

bránení svojho už právoplatne priznaného práva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. V 19/2007 a jeho rozsudkom z 20. februára 2008

bolo porušené základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46

ods. 1 a , ako aj právo zaručené v dohovoru, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

1 Obdo V 19/2007 z 20. februára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateľky dospel k záveru, že pre

dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil aj svoju právomoc podľa čl. 127

ods. 2 , a preto vyhovel jej návrhu a zrušil označený rozsudok najvyššieho súdu tak,

ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

5. Vzhľadom na to, že sťažovateľka si neuplatnila nárok na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, ústavný súd o tomto nároku ani nerozhodoval.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si ich vyčíslila sumou

434,37 € vrátane 19 % DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je

115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 6 734 Sk, t. j. 223,53 € vrátane

režijného paušálu a tiež jej vznikol nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie z 30. júna 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného

paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 412,19 €

vrátane 19 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009