Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/89/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: EasySun, s.r.o., Slottova 942/4, 015 01 Rajec, IČO: 44 716 192, zastúpený: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanej: G. H., Z. XX, XXX XX U., IČO: 31 268 684, zastúpená: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 4.776,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. februára 2020, č.k. -139, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12. februára 2020, č.k. -139 v napadnutom II. a III. výroku a vec sa v tomto zrušenom rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 2.000,- eur zastavil. II. Žalobu zamietol. III. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 18.3.2018 navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie pohľadávky 4.776,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovanej vystavil faktúru č. 2017082 zo dňa 27.11.2017 na sumu 4.776,- eur, splatnú dňa 11.12.2017. Vystaveniu faktúry predchádzala komunikácia e-mailom medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej bola dohodnutá cena dodávky tovaru. Žalovaná v lehote splatnosti a ani doposiaľ faktúru žalobcovi neuhradila.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, čo do základu a výšky. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia samotnej žaloby je táto nepreskúmateľná. Poprela, že si u žalobcu objednala tovar tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaná spolu s manželom pritom uhradila žalobcovi 2.000,- eur za dodaný tovar. Ďalej žalovaná poukázala na to, že jej žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom vystavil tri faktúry a to č. 2017082 na sumu 4.776,- eur, č. 2017082 na sumu 3.980,- eur a č. 2018004 na sumu 4.776,- eur, pričom zo žaloby nie je zrejmý titul uplatnenej pohľadávky. Žalovaná zároveň namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore, keďže ako fyzická osoba - podnikateľ si nikdy u žalobcu neobjednala žiadne služby a ani dodanie tovaru, pričom žalobca žiadnym spôsobom dodanie tovaru žalovanej nepreukázal. Ďalej žalovaná uviedla, že so svojim manželom, Petrom Semanom uzatvorili ako spotrebitelia so žalobcom ako zhotoviteľom dňa 6.4.2016 Zmluvu o dielo, podľa a Zákona o ochrane spotrebiteľov, predmetom ktorej bola dodávka

fotovoltaickej elektrárne. Mailová komunikácia predložená žalobcom je vytrhnutá z kontextu a vyplýva z reklamačného konania z vadne dodaného diela žalobcom. V snahe dosiahnuť bezvadnosť diela, žalobca opakovane menil časti diela, medzi inými aj výmenu batérií, ktorých zaplatenia kúpnej ceny sa domáha. So žalobcom komunikovali manželia H. prostredníctvom pána Semana. Napriek opakovaným úpravám žalobcu dielo nedosiahlo deklarované parametre v súlade so zmluvou.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná si dodanie a montáž zariadenia objednala u žalobcu prostredníctvom p. H., t.j. manžela, ktorý celý čas komunikoval so žalobcom. Sám manžel žalovanej požiadal žalobcu, aby bola vystavená faktúra práve na žalovanú, čo potvrdzuje aj SMS komunikácia medzi žalobcom a manželom G. H.. Vzhľadom na vedenie komunikácie zo strany p. H. ako aj následná čiastočná úhrada faktúry dňa 31.1.2018 vo výške 2.000,- eur žalovanou, je jasným prejavom toho, že službu si žalovaná objednávala u žalobcu, pričom na vedenie komunikácie a objednávku bol žalovanou poverený p. H.. Čiastočnou úhradou faktúry došlo zároveň k uznaniu uplatneného záväzku žalovanou. Z uvedeného dôvodu je daná aj pasívna legitimácia žalovanej. Vykonané dielo nevykazovalo žiadne vady a už vôbec neboli na systéme menené komponenty. Žalobca vykonal u žalovanej dva servisné zásahy, pričom jeden bol vykonaný priamo žalobcom a druhý nezávislým tretím subjektom, z toho ani raz neboli pri obhliadke na systéme zistené žiadne vady zo strany žalobcu. Naopak, práve tretí - nezávislý subjekt pri obhliadke zistil neodbornú manipuláciu s batériami, a to konkrétne, že všetky kontakty prepojení na batérii boli povolené. Z uvedeného je zrejmé, že so zariadením manipulovala žalovaná, resp. iná tretia osoba, za čo však žalobca nenesie zodpovednosť. Žalobca zároveň z dôvodu čiastočnej úhrady zobral žalobu čo do istiny 2.000,- eur späť. Zotrval na úhrade 2.776 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.776,- eur od 12.12.2017 do 30.1.2018, zo sumy 2.776,- eur od 31.1.2018 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie konanie v časti istiny 2.000,- eur z dôvodu jeho späťvzatia podľa zastavil.

6. Žalovaná v duplike poukázala, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo zmluvu o dielo na dodanie fotovoltaickej elektrárne uzatvárali manželia H. ako fyzické osoby ale podľa tvrdení žalobcu batérie k tejto elektrárni už mala kupovať pani H. ako podnikateľka. Pani H. nemala nikdy záujem kúpiť batérie ako podnikateľka, keďže tieto mohla použiť a reálne aj použila výhradne pre účely ich domácej fotovoltaickej elektrárne. Zmluva o dielo zo dňa 6.4.2016 je zmluvou spotrebiteľkou, ktorá sa riadi a Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Dodanie tovaru, ktorého kúpnu cenu žaluje žalobca v spore vyplýva z reklamačného konania vadne dodaného plnenia v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016. Ustanovenie o uznaní záväzku v spore je neaplikovateľné, keďže na predmetný vzťah sa aplikujú ustanovenia .

7. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 12.2.2020 o 10.00 hod. sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť v čase pojednávania neospravedlnil. Prítomný právny zástupca žalovaného trval na podaných vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil dňa 27.11.2017 na žalovanú - G. H. - SBS, IČO: 31 268 684 faktúru č. 2017082, na dodávku záložného systému s dátumom splatnosti dňa 11.12.2017 na sumu 4.776,- eur. Zároveň konštatoval, že žalobca doručil do spisu mailovú komunikáciu medzi žalobcom a E. H. od 28.9.2017 do 2/2018 a žalovaná doručila do spisu Zmluvu o dielo zo dňa 6.4.2016 uzavretú podľa a nasl. medzi domácnosťou: E. H., Z. XX, U. N. G. H., Z. XX, U.Š. a zhotoviteľom: EasySun, s.r.o., IČO: 44 716 192, predmetom ktorej bolo dielo - fotovoltanická elektráreň s cenou diela 9.500,- eur s DPH.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a , upravujúce vymedzenie zmluvy o dielo ako aj určovanie práv a povinností zo záväzkového vzťahu s prihliadnutím na obchodné zvyklosti, ďalej podľa , ktorý vymedzuje pojem spotrebiteľská zmluva, spotrebiteľ a dodávateľ. Ďalej podľa § a 61 , ktoré upravuje skúmanie procesných podmienok konania a procesnú subjektivitu.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že spôsobilosť byť účastníkom konania upravuje v ustanovení tak, že túto spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo. Od procesnej spôsobilosti (oprávnenia byť účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu,

ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a fyzickými osobami: E. H., Z. XX, U. N. G. H., Z. XX, U. ako objednávateľmi existoval zmluvný vzťah a to Zmluva o dielo zo dňa 6.4.2016 uzatvorená podľa a nasl. , predmetom ktorej bolo dielo - fotovoltanická elektráreň za cenu 9.500,- eur s DPH. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná ako fyzická osoba

- podnikateľka - G. H., Z. XX, XXX XX U., IČO: 31 268 684 uzavrela nejakú zmluvu (či už kúpnu alebo o dielo) na základe objednávky tovaru, ktorú žalobca fakturoval žalovanej. Stranami predložená mailová komunikácia svedčí o tom, že medzi žalobcom a E. H. prebiehala komunikácia ohľadne reklamácie, resp. dodanie tovaru - batérií v zmysle zmluvné vzťahu podľa zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016 a nie so žalovanou - fyzickou osobou podnikateľkou, ktorá si žiaden tovar u žalobcu neobjednala a ani neuzavrela žiadnu zmluvu o kúpe. Taktiež nebolo preukázané, že žalobca nejaký tovar doručoval žalovanej. Z listinných dokladov doložených do súdneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní žaluje dodanie tovaru z reklamačného konania vadne dodaného plnenia (o čom prebiehala aj komunikácia medzi žalobcom a p. H.).

12. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že zmluvné vzťahy medzi žalobcom a fyzickými osobami E. H. N. G. H. sa spravujú . Preto nie je možné aplikovať na tento vzťah ustanovenie a čiastočnú úhradu faktúry považovať za uznanie zvyšného záväzku, keďže ide o spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu uzavretý podľa a nasl. .

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore a žalovanej nesvedčí pasívna legitimácia, preto žalobu zamietol.

14. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným na vypočutie svedkov, nakoľko to nepovažoval za potrebné, keďže vychádzal z listín doloženými stranami sporu.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalovanej, ktorá bola plne úspešná priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalobca.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a proti tretiemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / /; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Žalobca odvolací dôvod podľa a odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie odmietol odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vydal rozhodnutie vo veci samej, pričom žalovaná predtým dva krát žiadala o odročenie vytýčeného pojednávania, ktorej obom žiadostiam súd prvej inštancie vyhovel, čo oznámil právnemu zástupcovi žalobcu len niekoľko desiatok minút pred konaním jednotlivých pojednávaní. Kancelária právneho zástupcu žalobcu, ako aj sídlo žalobcu sa pritom nachádza cca 300 km od sídla súdu prvej inštancie a žalobca bol v oboch prípadoch na ceste na vytýčené pojednávania. Právny zástupca žalobcu taktiež požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.02.2020 z dôvodu neodkladného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti blízkeho člena rodiny na strane právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu neodkladne po tom, ako sa o nutnosti zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre člena rodiny dozvedel, požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, keďže nebol ani časový priestor na substitučné zastúpenie iným

advokátom. Právny zástupca žalobcu žiadosť o odročenie pojednávania zaslal súdu prvej inštancie prostredníctvom e-mailu a to 2 hodiny pred začatím pojednávania, t.j. o 8:00 hod., ktoré sa konalo o 10:00 hod., pričom následne v ten istý deň zaslal aj potvrdenie od lekára o absolvovaní vyšetrenia s dieťaťom. Je absolútne nepochybné, že dôvod zo strany právneho zástupcu žalobcu na žiadosť o odročenie pojednávania existoval, pričom súd prvej inštancie tejto žiadosti nevyhovel, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie však v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol, že právny zástupca žalobcu zaslal ospravedlnenie na pojednávanie až o 14:00 hod., čo sa však nezakladá na pravde. Právny zástupca žalobcu sa snažil o svojej žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie informovať opakovane, avšak nebol do príslušnej kancelárie úspešne prepojený. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal, že mu súd prvej inštancie nedoručil vyjadrenie žalovanej - dupliku, ktorú žalovaná doručila súdu prvej inštancie v 4/2019. Keďže žalobcovi nebola táto duplika zo strany súdu prvej inštancie doposiaľ doručená, žalobca nemal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd prvej inštancie sa nezaoberal viacerými skutočnosťami, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pričom len mechanicky prevzal tvrdenie žalovanej bez toho, aby overil pravdivosť týchto tvrdení a aby vykonal dokazovanie, ktoré by smerovalo k odstráneniu rozporov v tvrdeniach strán sporu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, a to najmä požiadavkou žalovanej, resp. jej manžela p. Semana ohľadom fakturácie dodanej služby, dodania tovaru a jeho montáže na žalovanú, ako fyzickú osobu - podnikateľa. Vzhľadom na vedenie komunikácie zo strany p. H. a následné čiastočné uhradenie faktúry zo strany žalovanej bolo jasným prejavom toho, že službu si žalovaná objednávala u žalobcu, pričom na vedenie komunikácie a objednávku bol žalovanou poverený p. H.. Žalovaná svoj záväzok jednoznačne uznala a to čiastočným uhradením faktúry, pričom do dnešného dňa nijako zvyšnú časť záväzku nijakým spôsobom nespochybnila a ani nenamietala. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, a to najmä požiadavkou žalovanej, resp. jej manžela ohľadom fakturácie dodanej služby, dodania tovaru a jeho montáže na žalovanú, ako fyzickú osobu - podnikateľa. Vzhľadom na vedenie komunikácie zo strany p. H. a následné čiastočné uhradenie faktúry zo strany žalovanej bolo jasným prejavom toho, že službu si žalovaná objednávala u žalobcu, pričom na vedenie komunikácie a objednávku bol žalovanou poverený p. H.. Žalovaná svoj záväzok jednoznačne uznala, a to čiastočným uhradením faktúry, pričom doposiaľ nijako zvyšnú časť záväzku žiadnym spôsobom nespochybnila a ani nenamietala. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nezodpovedá kritériám ustanovenia , keďže odôvodnenie rozsudku musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby boli závery súdu preskúmateľné. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú je nutné považovať takéto rozhodnutie za stojace v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, či analogicky s SR ako aj s SR. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijako alebo len okrajovo zaoberal argumentmi žalobcu, no najmä tvrdeniami strán, ktoré sú v rozpore. Ide najmä o skutočnosti, že žalovaná napriek tomu, že tvrdí, že nie je pasívne vecne legitimovaná a že si u žalovaného nijakú službu, resp. montáž zariadenia neobjednala, uhradila časť faktúry, ktorú vystavil žalobca. Súd prvej inštancie aj napriek tejto skutočnosti len jednoducho konštatoval, že medzi stranami sporu nevznikol zmluvný vzťah, pričom čiastočnú úhradu faktúry zo strany žalovanej nijakým spôsobom nezohľadnil. Súd prvej inštancie sa tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentom žalobcu, že samotná žalovaná žiadala žalobcu, aby faktúru zaslal účtovníčke žalovanej. Aj táto skutočnosť svedčí, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zmluvný vzťah, a že žalovaná si montáž zariadenia u žalobcu objednala. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť uvedenú v , teda určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Účelom citovaného ustanovenia je vytvorenie možnosti pre strany konania vo zvýšenej miere reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Ak by súd prvej inštancie postupoval podľa , žalobca mohol venovať náležitú zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaní tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie pri posudzovaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, ktorá bola celkom zjavne nedostatočne odôvodnená. Ďalej poukázala, že žalobca potvrdil existenciu Zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016, pričom žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo túto zmluvu na dodanie fotovoltaickej elektrárne uzatvárali fyzické osoby - E. H. N. G. H., ale podľa

tvrdenia žalobcu batérie k tejto elektrárni už mala kupovať žalovaná ako podnikateľka. G. H. nemala nikdy záujem kúpiť batérie ako podnikateľka, na podnikateľské účely a aktivity, nakoľko z logiky veci a skutkového stavu je zrejmé, že tieto mohla použiť a reálne aj použila výhradne pre účely ich domácej fotovoltaickej elektrárne. Zmluvu o dielo manželia H. uzatvárali ako fyzické osoby - manželia, pre účely ich domácnosti, tak ako to vyplýva zo samotnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Dielo, fotovoltaická elektráreň slúži výhradne pre účely ich domácnosti, neslúži na podnikateľské aktivity pani H.. Pri posudzovaní spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu je okrem iného rozhodujúci aj rozsah použitia na podnikateľské účely. Za predpokladu, že využitie poskytnutých prostriedkov na podnikateľský účel malo zanedbateľný rozsah, je potrebné takúto zmluvu považovať sa spotrebiteľskú. Žalovaná taktiež zotrvala na vznesenej námietke nedostatku jej pasívnej legitimácie ako aj nemožnosť aplikácie v spore z dôvodu spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu.

18. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 4.7.2020.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. Odvolací súd udáva, že podľa ustálenej súdnej praxe pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ust. treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožňuje realizovať jeho procesné práva, priznané mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti boli opakovane judikované tak Ústavným súdom SR, ako aj ESĽP, tiež Najvyšším súdom SR, že právo strany sporu na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán sporu treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia strany sporu druhej strane sporu vytvára stav nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímanej v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v judikatúre Ústavného súdu SR (viď sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do postavenia nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť, nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené (stranami sporu) alebo zabezpečené súdom s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.

21. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie ESĽP vo veci X. proti Slovenskej republike č. sťažnosti 17127/12 z 13. januára 2015, v ktorom súd konštatoval porušenie jej práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia tohto rozsudku ESĽP, najmä však z jeho bodu 47 v spojení s bodom 37 vyplýva, že ESĽP dospel k záveru o porušení označeného práva navrhovateľky z dôvodu opomenutia povinnosti krajského súdu doručiť jej rovnopis odporcovho písomného vyjadrenia k odvolaniu. ESĽP konštatoval, že požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to aj napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu. V danej veci je podľa názoru ESĽP rozhodujúce, že vyjadrenie odporcu predstavovalo riadnu právnu a skutkovú argumentáciu. Aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní znamená, že každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 04.06.2002 vo veci U. proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 13.01.2015 vo veci X. proti Slovenskej republike). Z princípu kontradiktórnosti konania teda vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné, či obsahuje

také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok ESĽP z 18.02.1997 vo veci P.-L. proti Švajčiarsku, taktiež už citovaný rozsudok X. proti Slovenskej republike), a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (rozsudok ESĽP z 31.05.2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28.06.2001 vo veci F. R. proti Švajčiarsku).

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovi nebola doručená duplika žalovanej zo dňa 12.4.2019 /č.l. 83 - 85/, teda žalobca nemal možnosť sa s ňou oboznámiť. Je nutné preto zdôrazniť, že v zmysle vyššie uvedeného je procesným právom strany sporu, aby jej bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ako aj podaniam protistrany. Keďže toto podanie žalovanej nebolo žalobcovi doručené, súd prvej inštancie nepostupoval správne a tým je daný odvolací dôvod podľa

23. Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

24. Podľa článku 3 ods. 1 , každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

25. Vychádzajúc zo zásady , ako aj všeobecných právnych predpisov, každý účastník sporu má povinnosť správať sa tak, aby dal možnosť priechodnosti právu a spravodlivosti, zohľadňujúc aj právo všetkých ostatných účastníkov sporu.

26. Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

27. Podľa , súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

28. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že v čase pojednávania konaného dňa 12.2.2020 o 10.00 hod. nemal vedomosť o žiadosti o odročenie pojednávania od právneho zástupcu žalobcu, resp. táto bola doručená až po skončení pojednávania o 14.00 hod. nie je správne, keďže o 14.00 hod. bola súdu prvej inštancie doručené iba doplnenie žiadosti o odročenie pojednávania a to o potvrdenie od praktického lekára o sprevádzaní dieťaťa právnym zástupcom žalobcu na vyšetrení dňa 12.2.2020. Za rozhodujúci je pritom potrebné považovať čas prvotného prevzatia žiadosti o odročenie pojednávania súdom a nie čas jeho následného prevzatia niektorou zo súdnych kancelárií, ktorej bola písomnosť doručená s časovým odstupom.

29. Odvolací súd udáva, že právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 12.2.2020 z dôvodu neodkladného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti blízkeho člena rodiny na strane právneho zástupcu žalobcu. Uvedené ospravedlnenie bolo právnym zástupcom žalobcu odoslané elektronickou poštou a doručené súdu prvej inštancie dňa 12.2.2020 o 8.00 hod. S poukazom na ustanovenie možno podanie právneho zástupcu žalobcu považovať za doručené včas, teda ešte pre konaním samotného pojednávania v predmetnom spore.

30. Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý právny zástupca žalobcu, žiadal o odročenie pojednávania pritom nie je možné posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti sporu a tiež správanie sa sporových strán. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že právny zástupca žalovanej žiadal o odročenie každého vytýčeného pojednávania práve zo zdravotných dôvodov na strane žalovanej, ktorej žiadosti súd prvej inštancie v dvoch prípadoch aj vyhovel a z uvedeného dôvodu nariadené pojednávania na deň 16.10.2019 a deň 11.12.2019 aj odročil.

31. Vzhľadom na tieto okolnosti, keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.2.2020 rozhodol vo veci samej v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, napriek včas zaslanej žiadosti o jeho odročenie, ktorú ani neposudzoval z hľadiska kritérií svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je nárok žalobcu na úhradu pohľadávky 2.776,- eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanej ako nedoplatok ceny za dodávku záložného systému. Súd prvej inštancie v spore rozhodol tak, že žalobu zamietol (druhý výrok), keď dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľ si u žalobcu objednala dodávku batérií, že strany sporu uzatvorili zmluvu (kúpnu, či zmluvu o dielo) a došlo k dodaniu tovaru pre žalovanú. Nárok uplatnený žalobcom posúdil súd prvej inštancie ako pohľadávku z reklamačného konania vadne dodaného plnenia zo zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016, kde ako zmluvná strana vystupovala žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, preto podľa súdu prvej inštancie žalovaná nie je pasívne legitimovaná v spore.

33. Tieto závery súdu prvej inštancie sú však podľa názoru odvolacieho súdu v tomto štádiu konania vzhľadom na jednotlivé tvrdenia strán sporu a predložené listinné dôkazy, najmä mailovú komunikáciu a čiastočnú úhradu pohľadávky žalovanou predčasné.

34. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením (ods. 1). Smrťou táto spôsobilosť zanikne (ods. 2).

35. Podľa , fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

36. Vo všeobecnosti pod pojmom účastník občianskoprávnych vzťahov rozumieme subjekt práva ako nositeľa subjektívnych práv a povinností. Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť jednak fyzické alebo právnické osoby a jednak štát, pokiaľ vstupuje do občianskoprávnych vzťahov.

37. Právna úprava Civilného sporového konania nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Podľa , všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Zákonodarca zmenu právnej úpravy odôvodnil stratou opodstatnenia doterajšej duality režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov. Rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva. Výsledkom zmeny právnej úpravy je unifikácia identifikačných znakov pre fyzické osoby bez ohľadu na to, či vystupujú ako podnikatelia alebo nie.

38. Fyzická osoba (bez ohľadu na to či ide o podnikateľa alebo nie) zodpovedá v celom rozsahu za všetky svoje záväzky. Samotná skutočnosť, že v žalobe je fyzická osoba označená okrem mena, priezviska a bydliska aj údajom identifikujúcim ju ako podnikateľa, nezbavuje prípadných povinností zo všetkých existujúcich záväzkov, teda aj záväzkov z inej ako podnikateľskej činnosti, keďže ide stále o tú istú fyzickú osobu. Fyzická osoba nepodnikateľ a fyzická osoba podnikateľ je jeden a ten istý nositeľ práv a povinností. Vzhľadom na vyššie uvedené, je právny záver súdu prvej inštancie, že žalovanej nesvedčí pasívna legitimácia v spore len z dôvodu, že zmluvu o dielo zo dňa 6.4.2016 uzatvorila ako nepodnikateľ, je nesprávny.

39. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa /súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom/, podľa /súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy/, čo do zamietajúceho výroku, vrátane závislého výroku o trovách konania a vec v napadnutom rozsahu vrátiť podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť toto dokazovanie odvolacím súdom.

40. Odvolací súd k argumentácii strán sporu v priebehu konania k veci samej, zároveň udáva:

41. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

43. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

44. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vyvodzuje uplatnenú pohľadávku z existencie záväzkového vzťahu medzi stranami, ktorý vzťah mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovanou, no tento bližšie nešpecifikuje. Strany pritom majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že nárok žalobcu vyplýva z reklamačného konania vadne dodaného plnenia zo zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľ. Žalobca existenciu vád tohto diela poprel.

45. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne konať a rozhodnúť a to tak, aby neporušil právo strán na spravodlivý proces, t.j. neodňal im možnosť konať pred súdom. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Súd prvej inštancie vo veci opätovne nariadi pojednávanie, na ktoré riadne predvolá strany sporu a bude postupovať v zmysle procesných predpisov. Na nariadenom pojednávaní vykoná stranami navrhnuté dokazovanie, vysporiada sa s argumentáciou strán sporu a následne vo veci rozhodne.

46. Súd prvej inštancie pritom opätovne posúdi dôvodnosť pohľadávky uplatnenej žalobcom voči žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá bola zároveň stranou zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016. Na základe jednotlivých nesporných tvrdení strán a vykonaného dokazovania navrhnutého stranami sporu posúdi, či nárok uplatnený žalobcom vznikol na základe zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016, teda či ide o pohľadávku z občianskoprávneho (spotrebiteľského) vzťahu alebo prípadne iného vzťahu, majúceho svoj pôvod v občianskom alebo obchodnom práve. Pre toto posúdenie je relevantné, či plnenie, ktorého úhrady sa žalobca domáha je plnením z vadnej zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016. Vadné plnenie je plnenie, ktoré nezodpovedá dohodnutému výsledku v zmluve. Z mailovej komunikácie predloženej žalovanou pritom vyplýva, že žalobca uplatňuje nárok na úhradu lítiového systému batérii, pričom v zmluve o dielo zo dňa 6.4.2016 mala byť dohodnutá dodávka oloveného systému. Súd prvej inštancie sa tak vysporiada s týmito skutkovými tvrdeniami a posúdi, či v prípade uplatneného nároku išlo o dodávku na základe zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016, resp. plnenie, ktorým sa malo odstrániť vadné plnenie žalobcu ako dodávateľa (v takomto prípade nie je zrejmé, prečo žalovaná ešte realizovala úhradu 2.000,- eur pre žalobcu, ak by ten svojim plnením len odstraňoval vady diela) alebo či následne došlo k platnej zmene pôvodnej zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2016, prípadne vzniku nového záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a to zmluvného alebo bezdôvodného obohatenia v prípade, že záväzok na dodávku lítiového systému pre žalovanú platne dohodnutý nebol. Z mailovej komunikácie zároveň vyplýva, že po realizácii diela žalobca dodával ďalšie batérie, ktoré mu boli zaplatené, resp. úhrada sa mala realizovať formou zápočtu ako aj existencia tvrdených dohôd o dodávkach rôznych batérií a spôsobe vysporiadania (úhrady) ich ceny. Súd prvej inštancie sa vysporiada aj s tvrdením žalobcu, že to bol manžel žalovanej ako osoba, ktorá konala so žalobcom v mene žalovanej, ktorý mu dal pokyn na vystavenie uplatnenej faktúry práve na žalovanú ako podnikateľský subjekt. Odvolací súd pritom udáva, že dôkaz na toto tvrdenie predložil žalobca vo forme listiny, ktorej obsah je nečitateľný. Výsluch manžela žalovaného je tak spôsobilý ozrejmiť obsah vzájomnej komunikácie strán.

47. Podľa európskej judikatúry je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa pri zmluvnom vzťahu s osobou, ktorá sa domáha priznania statusu spotrebiteľa. Napr. z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-464/01 z 20.1.2005 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG vyplýva, že súd za účelom posúdenia charakteru zmluvy (či ide i spotrebiteľskú zmluvu) musí zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Nie je potrebné zohľadňovať okolnosti, o ktorých mohol druhý účastník

zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

48. Napokon odvolací súd dáva do pozornosti, že z predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že po úhrade 2.000,- eur žalovanou na faktúru č. 2017082, ktorú možno považovať za výzvu na úhradu záväzku, vyplýva prejav vôle aj na ďalšie plnenie v prospech žalobcu a to doplatok DPH vo výške 388,- eur, resp. úhrada sumy 1.000,- eur. Odvolací súd zároveň uvádza, že strany sporu ani nepopreli, že žalobca realizoval dodávku systému (batérií) pre žalovanú, ktorých úhrady sa v konaní domáha. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že medzi stranami sporu vznikol záväzok na základe ktorého žalobca plnil pre žalovanú a z ktorého vznikla pohľadávka žalobcu voči žalovanej uplatnená v konaní, následne posúdi aj dôvodnosť jej výšky.

49. Nedodržanie postupu podľa súdom prvej inštancie nie je samo o sebe odvolacím dôvodom a dôvodom pre zrušenie rozsudku podľa pís. b) , keďže odvolací súd v konečnom dôsledku v prejednávanej veci zrušuje napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie tak bude mať možnosť v súlade s ustanovením určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná ako aj uviesť stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie veci.

50. Súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria zakotvené v

51. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

52. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa , pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne podľa výsledku v spore aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).