Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 184/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. K. V., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. J., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 8. novembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. K. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009

doručená sťažnosť MUDr. K. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 8. novembra 2006.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca podal proti sťažovateľke 11. februára 1998

na okresnom súde návrh na začatie konania o zaplatenie 3 966,80 Sk.

Okresný súd 17. februára 2005 vyhlásil rozsudok, ktorý krajský súd „uznesením

z 13. októbra 2005, č. k. -163 rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku

o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie

konanie“.

Okresný súd 3. apríla 2007 vyhlásil rozsudok sp. zn. , ktorým žalobu

zamietol. Dňa 1. júna 2007 podal proti rozsudku odvolanie žalobca.

Žiaden ďalší relevantný úkon vo veci nebol vykonaný. Vec nie je dosiaľ právoplatne

skončená.

Sťažovateľka na základe uvedeného tvrdí, že v jej „právnej veci porušitelia mojich

práv nekonali a stále nekonajú bez zbytočných prieťahov a takisto mám dôvodne za to,

že moja vec skutočne nie je prerokovaná v primeranej lehote ak po viac ako 11 rokoch

dosiaľ vec nie je právoplatne skončená. Viaceré procesné úkony, ako napr. nariadenie

znaleckého dokazovania, boli celkom zjavne neúčelné, takisto výsluchy svedkov a žalobcu

boli uskutočňované nesprávne, pretože ich bolo nutné opätovne podrobne vypočuť,

na čo poukázal aj Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 13. októbra 2005,

č. k. (str. 8 uznesenia). Poukazujem pri tom na tú skutočnosť, že posledný

svedok vo veci bol vypočutý na pojednávaní dňa 22. júna 2000, znalecké dokazovanie bolo

ukončené podaním znaleckého posudku zo dňa 5. decembra 2002...

Ja som sa už na Ústavný súd Slovenskej republiky obrátila so sťažnosťou

z 13. septembra 2006. O mojej sťažnosti rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky

nálezom z 8. novembra 2006, č. k. -22, pričom vyslovil, že moje právo podľa

a dohovoru postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo. Zároveň Ústavný súd Slovenskej

republiky prikázal Okresnému súdu Košice I konať bez zbytočných prieťahov.

Aj napriek nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky moja právna vec nie je

po uplynutí ďalších 30 mesiacoch dosiaľ rozhodnutá...“.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušili základné právo

MUDr. K. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48

ods. 2 a aby sa jej vec prejednala v primeranej lehote podlá

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. MUDr. K. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.700 EUR,

ktoré sú jej Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne

vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. MUDr. K. V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume

245,56 EUR..., ktorú sú jej Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní

spoločne a nerozdielne uhradiť na účet advokáta JUDr. M. J. do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či v konaniach vedených

okresným súdom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru v čase po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.

z 8. novembra 2006.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Ústavný súd v súvislosti s postupmi okresného súdu a krajského súdu v období

od vydania nálezu sp. zn. z 8. novembra 2006 (doručeného okresnému súdu

4. decembra 2006) zistil zo spisu okresného súdu tento priebeh a stav označeného konania:

Dňa 14. decembra 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 6. február 2007,

ktoré bolo odročené pre neúčasť účastníkov a právnej zástupkyne žalobcu na 12. marec

2007. Toto pojednávanie bolo odročené na 3. apríl 2007 pre neúčasť svedkyne, ktorá

sa ospravedlnila. Na tomto pojednávaní vykonal okresný súd dokazovanie a vo veci

rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal

žalobca odvolanie 1. júna 2007 a spis bol postúpený krajskému súdu 13. júna 2007.

Krajský súd vyzval 4. septembra 2007 právneho zástupcu sťažovateľky,

aby sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva mu bola

doručená 12. septembra 2007. Následne sťažovateľka osobne nahliadla do súdneho spisu

na krajskom súde 3. októbra 2007, z ktorého jej bolo umožnené vyhotoviť fotokópie listín.

Dňa 7. januára 2008 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

k odvolaniu žalobcu, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu

odvolací súd potvrdil.

Dňa 12. februára 2009 určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 19. február

2009 a oznámenie o tejto skutočnosti zverejnil na úradnej tabuli krajského súdu.

Dňa 19. februára 2009 krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý

rozsudok okresného súdu. Rozhodnutie krajského súdu a spis bol doručený okresnému súdu

25. marca 2009, ktorý dal pokyn 8. apríla 2009 doručiť rozhodnutie odvolacieho súdu

účastníkom konania.

Z petitu sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva požiadavka sťažovateľky

vysloviť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť v označených konaniach okresného

súdu a krajského súdu. Napriek tomu, že z odôvodnenia sťažnosti nevyplýva žiadna

konkrétna argumentácia na podporu vyslovenia takéhoto záveru, okrem skutočnosti,

že návrh na začatie konania bol podaný pred 11 rokmi, pričom ústavný súd už v roku 2006

vyslovil, že v konaní boli spôsobené prieťahy, ústavný súd pristúpil k posúdeniu možného

porušenia tohto základného práva sťažovateľa všeobecnými súdmi.

1. V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru okresným súdom ústavný súd konštatuje, a vyplýva

to z prehľadu jeho procesného postupu, že po doručení nálezu ústavného súdu (4. december

2006) okresný súd vo veci samej nepochybne konal (nariadil ihneď tri pojednávania)

a už 3. apríla 2007, teda po piatich mesiacoch vo veci samej rozhodol v prospech

sťažovateľky, keď žalobu žalobcu zamietol. Okresnému súdu teda nemožno vytknúť žiadnu

nečinnosť a ani iné nedostatky v jeho postupe v tomto období. Navyše, v čase podania tejto

sťažnosti (14. apríla 2009) nemohol ani zásadne ovplyvniť priebeh konania, pretože

už predtým iba doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania (8. apríl 2009).

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu od vydania nálezu bol bezprieťahový,

jednotlivé úkony vykonával plynule a jeho postup nemožno kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle (, ) a z toho dôvodu

nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v a práva podľa

ods. 1 dohovoru a sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k postupu okresného súdu odmietol

ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. a ).

2. Čo sa týka namietaného postupu vo vzťahu ku krajskému súdu, treba uviesť,

že sťažnosť sťažovateľky nemá zákonom predpísané náležitosti z dôvodu, že nie je vôbec

odôvodnená. Sťažovateľka iba v úvode, resp. petite svojej sťažnosti uvádza, že aj postupom

tohto súdu došlo k porušeniu jej označených práv.

Okrem toho z obsahu sťažnosti a ani jej príloh nie je zrejmé, či sťažovateľka podala

na postup krajského súdu sťažnosť na prieťahy podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) predsedovi krajského súdu.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľka (zastúpená

advokátom) účinne využila označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch vo vzťahu

k údajnej nečinnosti krajského súdu, a súčasne nepreukázala, že túto podmienku nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa [ (obdobne

napr. , )], ústavný súd jej sťažnosť odmietol v tejto časti

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, resp. pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

Nad rámec ústavný súd k tomu poznamenáva, že sťažovateľka sama spôsobila

predĺženie konania na krajskom súde hneď na začiatku, pretože na jeho výzvu

zo 4. septembra 2007 nereagovala v stanovenej lehote 10 dní (jej právny zástupca výzvu

prevzal 12. septembra 2007), ale až o tri mesiace neskôr (vyjadrenie doručila 7. januára

2008). Potom sa o svoju vec vôbec nezaujímala, pričom krajský súd, ako vyplýva

z prehľadu úkonov, už 19. februára 2009 vyhlásil rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť

po jeho doručení účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009