Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 184/09
PDF · 186.8 KB
No categories available
III. ÚS 184/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. K. V., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. J., K.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 608/99 a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co/213/2007 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 281/06 z 8. novembra 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. K. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009
doručená sťažnosť MUDr. K. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 608/99 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/213/2007 po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 281/06 z 8. novembra 2006.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca podal proti sťažovateľke 11. februára 1998
na okresnom súde návrh na začatie konania o zaplatenie 3 966,80 Sk.
Okresný súd 17. februára 2005 vyhlásil rozsudok, ktorý krajský súd „uznesením
z 13. októbra 2005, č. k. 1 Co/166/2005-163 rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku
o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie
konanie“.
Okresný súd 3. apríla 2007 vyhlásil rozsudok sp. zn. 25 C/608/1999, ktorým žalobu
zamietol. Dňa 1. júna 2007 podal proti rozsudku odvolanie žalobca.
Žiaden ďalší relevantný úkon vo veci nebol vykonaný. Vec nie je dosiaľ právoplatne
skončená.
Sťažovateľka na základe uvedeného tvrdí, že v jej „právnej veci porušitelia mojich
práv nekonali a stále nekonajú bez zbytočných prieťahov a takisto mám dôvodne za to,
že moja vec skutočne nie je prerokovaná v primeranej lehote ak po viac ako 11 rokoch
dosiaľ vec nie je právoplatne skončená. Viaceré procesné úkony, ako napr. nariadenie
znaleckého dokazovania, boli celkom zjavne neúčelné, takisto výsluchy svedkov a žalobcu
boli uskutočňované nesprávne, pretože ich bolo nutné opätovne podrobne vypočuť,
na čo poukázal aj Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 13. októbra 2005,
č. k. 1 Co/166/2005 (str. 8 uznesenia). Poukazujem pri tom na tú skutočnosť, že posledný
svedok vo veci bol vypočutý na pojednávaní dňa 22. júna 2000, znalecké dokazovanie bolo
ukončené podaním znaleckého posudku zo dňa 5. decembra 2002...
Ja som sa už na Ústavný súd Slovenskej republiky obrátila so sťažnosťou
z 13. septembra 2006. O mojej sťažnosti rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky
nálezom z 8. novembra 2006, č. k. II. ÚS 281/06-22, pričom vyslovil, že moje právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 25 C/608/1999 porušené bolo. Zároveň Ústavný súd Slovenskej
republiky prikázal Okresnému súdu Košice I konať bez zbytočných prieťahov.
Aj napriek nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky moja právna vec nie je
po uplynutí ďalších 30 mesiacoch dosiaľ rozhodnutá...“.
Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/608/1999 a Krajský súd
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/213/2007 porušili základné právo
MUDr. K. V., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa jej vec prejednala v primeranej lehote podlá
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. MUDr. K. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.700 EUR,
ktoré sú jej Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne
vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. MUDr. K. V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume
245,56 EUR..., ktorú sú jej Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní
spoločne a nerozdielne uhradiť na účet advokáta JUDr. M. J. do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či v konaniach vedených
okresným súdom pod sp. zn. 25 C 608/99 a postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Co/213/2007 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.
II. ÚS 181/06 z 8. novembra 2006.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Ústavný súd v súvislosti s postupmi okresného súdu a krajského súdu v období
od vydania nálezu sp. zn. II. ÚS 181/06 z 8. novembra 2006 (doručeného okresnému súdu
4. decembra 2006) zistil zo spisu okresného súdu tento priebeh a stav označeného konania:
Dňa 14. decembra 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 6. február 2007,
ktoré bolo odročené pre neúčasť účastníkov a právnej zástupkyne žalobcu na 12. marec
2007. Toto pojednávanie bolo odročené na 3. apríl 2007 pre neúčasť svedkyne, ktorá
sa ospravedlnila. Na tomto pojednávaní vykonal okresný súd dokazovanie a vo veci
rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
žalobca odvolanie 1. júna 2007 a spis bol postúpený krajskému súdu 13. júna 2007.
Krajský súd vyzval 4. septembra 2007 právneho zástupcu sťažovateľky,
aby sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva mu bola
doručená 12. septembra 2007. Následne sťažovateľka osobne nahliadla do súdneho spisu
na krajskom súde 3. októbra 2007, z ktorého jej bolo umožnené vyhotoviť fotokópie listín.
Dňa 7. januára 2008 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky
k odvolaniu žalobcu, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu
odvolací súd potvrdil.
Dňa 12. februára 2009 určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 19. február
2009 a oznámenie o tejto skutočnosti zverejnil na úradnej tabuli krajského súdu.
Dňa 19. februára 2009 krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý
rozsudok okresného súdu. Rozhodnutie krajského súdu a spis bol doručený okresnému súdu
25. marca 2009, ktorý dal pokyn 8. apríla 2009 doručiť rozhodnutie odvolacieho súdu
účastníkom konania.
Z petitu sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva požiadavka sťažovateľky
vysloviť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť v označených konaniach okresného
súdu a krajského súdu. Napriek tomu, že z odôvodnenia sťažnosti nevyplýva žiadna
konkrétna argumentácia na podporu vyslovenia takéhoto záveru, okrem skutočnosti,
že návrh na začatie konania bol podaný pred 11 rokmi, pričom ústavný súd už v roku 2006
vyslovil, že v konaní boli spôsobené prieťahy, ústavný súd pristúpil k posúdeniu možného
porušenia tohto základného práva sťažovateľa všeobecnými súdmi.
1. V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom ústavný súd konštatuje, a vyplýva
to z prehľadu jeho procesného postupu, že po doručení nálezu ústavného súdu (4. december
2006) okresný súd vo veci samej nepochybne konal (nariadil ihneď tri pojednávania)
a už 3. apríla 2007, teda po piatich mesiacoch vo veci samej rozhodol v prospech
sťažovateľky, keď žalobu žalobcu zamietol. Okresnému súdu teda nemožno vytknúť žiadnu
nečinnosť a ani iné nedostatky v jeho postupe v tomto období. Navyše, v čase podania tejto
sťažnosti (14. apríla 2009) nemohol ani zásadne ovplyvniť priebeh konania, pretože
už predtým iba doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania (8. apríl 2009).
Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu od vydania nálezu bol bezprieťahový,
jednotlivé úkony vykonával plynule a jeho postup nemožno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) a z toho dôvodu
nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k postupu okresného súdu odmietol
ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. I. ÚS 197/03 a I. ÚS 38/04).
2. Čo sa týka namietaného postupu vo vzťahu ku krajskému súdu, treba uviesť,
že sťažnosť sťažovateľky nemá zákonom predpísané náležitosti z dôvodu, že nie je vôbec
odôvodnená. Sťažovateľka iba v úvode, resp. petite svojej sťažnosti uvádza, že aj postupom
tohto súdu došlo k porušeniu jej označených práv.
Okrem toho z obsahu sťažnosti a ani jej príloh nie je zrejmé, či sťažovateľka podala
na postup krajského súdu sťažnosť na prieťahy podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) predsedovi krajského súdu.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Keďže zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľka (zastúpená
advokátom) účinne využila označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch vo vzťahu
k údajnej nečinnosti krajského súdu, a súčasne nepreukázala, že túto podmienku nesplnila
z dôvodov hodných osobitného zreteľa [§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne
napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06)], ústavný súd jej sťažnosť odmietol v tejto časti
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, resp. pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec ústavný súd k tomu poznamenáva, že sťažovateľka sama spôsobila
predĺženie konania na krajskom súde hneď na začiatku, pretože na jeho výzvu
zo 4. septembra 2007 nereagovala v stanovenej lehote 10 dní (jej právny zástupca výzvu
prevzal 12. septembra 2007), ale až o tri mesiace neskôr (vyjadrenie doručila 7. januára
2008). Potom sa o svoju vec vôbec nezaujímala, pričom krajský súd, ako vyplýva
z prehľadu úkonov, už 19. februára 2009 vyhlásil rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť
po jeho doručení účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009