Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 150/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

vo veci sťažnosti H. S., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., P., pre namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo H. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 400 € (slovom tisícštyristo

eur), ktoré jej j e Okresný súd Prievidza p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý uhradiť H. S. trovy právneho zastúpenia

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. J. D., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -16

z 26. mája 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť H. S. (ďalej len „sťažovateľka“)

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„1. Návrhom zo dňa 4. 11. 2002 som uplatnila proti môjmu bývalému

zamestnávateľovi C., s. r. o., P. nárok na náhradu za stratu na zárobku vo výške

177 537,- Sk za chorobu z povolania za dobu od 1. 2. 2002 do 31. X. 2003. Nárok som

uplatnila aj proti Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava ako vedľajšiemu účastníkovi

z titulu zákonného poistenia zamestnávateľa.

2. Okresný súd uznesením -9 zo dňa 29. I. 2003 konanie proti

odporcovi zastavil, nakoľko tento prešiel do likvidácie a bol vymazaný z obchodného

registra. Môj právny zástupca predpokladal, že súd bude pokračovať v spore proti Sociálnej

poisťovni ústredie Bratislava podľa §-u 251c Zák. práce, čo sa však nestalo, hoci môj

právny zástupca listom zo dňa 12. 11. 2003 požiadal súd o pokračovanie vo spore.

3. Môj právny zástupca podal dňa 30. 3. 2004 na súd opakovaný návrh na náhradu

za stratu na zárobku proti Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava na zaplatenie náhrady

vo výške 202 567,- Sk za obdobie od 1. 2. 2002 do 31. 12. 2003 z titulu zákonného poistenia

zamestnávateľa.

4. Súd na tento môj návrh zareagoval tak, že uznesením č. -5 zo dňa

25. 10. 2004 konanie zastavil a sporový spis postúpil na vybavenie Sociálnej poisťovni

ústredie v Bratislave. Potom sa vo veci dlho nič nekonalo a súd nevedel môjmu právnemu

zástupcovi vysvetliť, kde sa sporový spis nachádza. Môj právny zástupca osobne zisťoval

na Sociálnej poisťovni v Bratislave, kde sa sporový spis nachádza, ale ani tam

sa mu nepodarilo zistiť čo sa stalo so sporovým spisom.

5. Po opakovanom pátraní po spise sa môj právny zástupca v roku 2007 dozvedel,

že sporový spis sa už nachádza na súde a že je zaregistrovaný pod novým číslom

a žiadal súd o urýchlené vytýčenie pojednávania.

6. Na opakované osobné urgencie súd vytýčil pojednávanie na deň 25. 9. 2007

a predpokladala som, že súd konečne mi náhradu prizná, čo sa však nestalo. Súd iba

nariadil ďalšie dokazovanie a spor dosiaľ nie je rozhodnutý.“

Podľa sťažovateľky súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

(pôvodne vedené pod sp. zn. ) prebieha od roku 2004 a dosiaľ

nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jej právnu neistotu.

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného

práva zaručeného v . Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

voči okresnému súdu v sume 1 680 € odôvodnila tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne

skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) porušil

jej základné právo podľa , prikázal mu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 680 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 478,61 €.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 466/09 zo 17. apríla

2009 vyjadril okresný súd zastúpený povereným sudcom JUDr. R. Š., PhD., kde sa uvádza:

«Navrhovateľka dňa 30. 3. 2004 doručila Okresnému súdu Prievidza dňa 30. 3. 2004

svoj „opakovaný“ návrh, ktorému bola pridelená sp. zn. . K tomu treba uviesť,

že nešlo o „opakovaný“ návrh, ale návrh, v ktorom právny zástupca správne označil

domnelý povinný subjekt, teda Sociálnu poisťovňu. V uvedenom konaní Okresný súd

Prievidza uznesením zo dňa 25. 10. 2004, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky

doručené dňa 2. 11. 2004 a správnosť, ktorého sťažovateľka prostredníctvom svojho

zástupcu prípadným odvolaním nespochybnila, rozhodol tak, že konanie zastavil

a po právoplatnosti vec postúpil ústrediu Sociálnej poisťovne v Bratislave. Následne v

spore o právomoc podľa Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením zo dňa 22. 3. 2007 rozhodol tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci

je daná právomoc Okresného súdu Prievidza. Toto uznesenie bolo Okresnému súdu

Prievidza doručené dňa 7. 6. 2007, pričom spis sp. zn. bol Okresnému súdu

Prievidza vrátený Sociálnou poisťovňou 1. 8. 2007 a veci bola pridelená nová sp. zn.

. Vzhľadom na uvedené považujeme sťažnosť sťažovateľky proti označenému

porušovaleľovi Okresnému súdu Prievidza za obdobie od 30. 3. 2004 do 1. 8. 2007 za

nedôvodnú, keďže v tomto konaní Okresný súd Prievidza vo veci konal, rozhodol o

zastavení konania a postúpení veci Sociálnej poisťovni, tento postup sťažovateľka ako

osoba oprávnená na podanie odvolania nespochybnila a spis sa následne nachádzal na

Sociálnej poisťovni a na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Preto i prípadné nekonanie

vo veci nebolo zapríčinené Okresným súdom Prievidza a sťažnosť je v tejto časti teda od

podania „opakovaného“ návrhu dňa 30.3.2004 do vrátenia spisu dňa 1. 8. 2007 celkom

nedôvodná.

Bezprostredne po vrátení spisu okresný súd dňa 8. 8. 2007 vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky na doplnenie návrhu o tvrdenia a dôkazy rozhodné pre posúdenie

sťažovateľkou uplatneného návrhu. Na túto výzvu reagoval právny zástupca sťažovateľky

podaním doručeným súdu dňa 17. 8. 2007 a 11. 9. 2007. Návrh bol odporcovi doručený

dňa 7. 9. 2007, ktorý sa k nemu vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 14. 9. 2007,

pričom súd nad rámec neúplných návrhov sťažovateľky na dokazovanie vykonal

i dokazovanie dožiadaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Následne bolo

na dňa 25. 9. 2007 nariadené pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie

výsluchom sťažovateľky, z ktorého vyplynula nevyhnutnosť vykonania ďalších dôkazov

rozhodných pre posúdenie nárokov sťažovateľky, pričom pojednávanie bolo za týmto

účelom odročené na neurčito a súd v ďalšom konaní pokračoval tak, že dožiadal viaceré

subjekty na predloženie listinných dôkazov tak, aby v konaní mohol pokračovať po riadnej

príprave pojednávania. Tento postup súdu bol sťažený tým, že ošetrujúca lekárka

sťažovateľky nereagovala na dožiadania súdu, pričom práve týmito listinami majú byť

zistené skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie jej nároku. V tomto období

sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4. 10. 2007 doručila súdu

podanie, v ktorom namiesto toho, aby riešila vecnú stránku veci, dovolávala sa údajnej

závažnej procesnej chyby súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Prievidza po 1. 8. 2007 vo veci priebežne

a účelne koná, obstaráva sťažovateľkiným právnym zástupcom neúplné označené dôkazy

na preukázanie jej nárokov, pričom postup súdu je sťažený tým, že tieto listiny, ktoré

sú predovšetkým v dispozícií sťažovateľky nie súdu predkladané. Vzhľadom na uvedené

je sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní za obdobie od 1. 8. 2007 doteraz nedôvodná.

Vychádzajúc z uvedeného súd považuje celú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú,

keďže Okresný súd Prievidza jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaniach vedených pod sp. zn. , a

neporušil. Skutočnosť, že o jej domnelých nárokoch nie je rozhodnuté, je rozhodujúcim

spôsobom ovplyvnená nesprávnosťou a neúplnosťou jej podaní a konaniami na iných

orgánoch verejnej moci ako na Okresnom súde Prievidza. Preto je nedôvodná

aj jej sťažnosť v neurčitej časti, v ktorej sa domáha primeraného finančného

zadosťučinenia. Za celkom zmätočnú súd považuje sťažnosť v časti, v ktorej právny

zástupca sťažovateľky, totožný s jej právnym zástupcom v konaniach vedených na

namietaných konaniach na Okresnom súde Prievidza, vyčísluje trovy právneho zastúpenia.»

Predseda okresného súdu v podaní z 18. júna 2009 uviedol, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní zo 16. júna 2009 uviedol, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľku.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

(pôvodne vedenej pod sp. zn. ) podľa troch označených

základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je náhrada straty na zárobku vo výške 202 567 Sk s prísl.,

ktorý tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho

a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej

dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také

okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu.

Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky

ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela

k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 30. marca 2004 sa na okresnom súde začalo súdne

konanie o náhradu za stratu na zárobku vedené pod sp. zn. . Dňa 25. októbra

2004 okresný súd konanie zastavil a postúpil vec Ústrediu Sociálnej poisťovne.

Dňa 12. septembra 2006 Sociálna poisťovňa vrátila spis okresnému súdu s odvolaním sa

na stanovisko publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

, podľa ktorého rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity,

o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých vzniknutých

z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003 patrí do právomoci

súdov, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov. Dňa 22. marca 2007 Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol uznesením sp. zn. Rks 7/2006 z 22. marca

2007 o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je daná právomoc okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu,

ktorá bola zistená od 25. októbra 2004, keď okresný súd zastavil konanie a postúpil vec

Ústrediu Sociálnej poisťovne, do 12. septembra 2006, keď Sociálna poisťovňa vrátila spis

okresnému súdu (nečinnosť okresného súdu 1 rok a 11 mesiacov). Zastavenie konania

a postúpenie veci Ústrediu Sociálnej poisťovne považuje ústavný súd za neefektívny úkon

vzhľadom na to, že najvyšší súd uznesením sp. zn. Rks 7/2006 z 22. marca 2007 rozhodol

o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je daná právomoc okresného súdu.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že konanie

na okresnom súde začalo ešte v roku 2004, konštatuje, že celková dĺžka konania (5 rokov)

nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov,

ako to vyžaduje . Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili

ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľky nebola prerokovaná bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) bolo porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to

ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

voči okresnému súdu v sume 1 680 € poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred

okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok súdneho konania o náhradu na stratu na zárobku, ktoré nie je právoplatne

skončené ani po 5 rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu

vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky,

z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základného práva sťažovateľky,

ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné

zadosťučinenie v sume 1 400 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom

tohto nálezu sťažovateľke, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením

označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 478,61 €.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €

(20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania v sume 245,70 € z dôvodu trov právneho zastúpenia,

a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi

sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil

povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi

sťažovateľky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009