Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 150/09
PDF · 230.66 KB
No categories available
III. ÚS 150/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta
vo veci sťažnosti H. S., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., P., pre namietané porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) takto
rozhodol:
1. Základné právo H. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. H. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 400 € (slovom tisícštyristo
eur), ktoré jej j e Okresný súd Prievidza p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý uhradiť H. S. trovy právneho zastúpenia
v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho
zástupcu advokáta JUDr. J. D., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 150/09-16
z 26. mája 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť H. S. (ďalej len „sťažovateľka“)
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„1. Návrhom zo dňa 4. 11. 2002 som uplatnila proti môjmu bývalému
zamestnávateľovi C., s. r. o., P. nárok na náhradu za stratu na zárobku vo výške
177 537,- Sk za chorobu z povolania za dobu od 1. 2. 2002 do 31. X. 2003. Nárok som
uplatnila aj proti Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava ako vedľajšiemu účastníkovi
z titulu zákonného poistenia zamestnávateľa.
2. Okresný súd uznesením 9 C 119/2002-9 zo dňa 29. I. 2003 konanie proti
odporcovi zastavil, nakoľko tento prešiel do likvidácie a bol vymazaný z obchodného
registra. Môj právny zástupca predpokladal, že súd bude pokračovať v spore proti Sociálnej
poisťovni ústredie Bratislava podľa §-u 251c Zák. práce, čo sa však nestalo, hoci môj
právny zástupca listom zo dňa 12. 11. 2003 požiadal súd o pokračovanie vo spore.
3. Môj právny zástupca podal dňa 30. 3. 2004 na súd opakovaný návrh na náhradu
za stratu na zárobku proti Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava na zaplatenie náhrady
vo výške 202 567,- Sk za obdobie od 1. 2. 2002 do 31. 12. 2003 z titulu zákonného poistenia
zamestnávateľa.
4. Súd na tento môj návrh zareagoval tak, že uznesením č. 10 C 51/2004-5 zo dňa
25. 10. 2004 konanie zastavil a sporový spis postúpil na vybavenie Sociálnej poisťovni
ústredie v Bratislave. Potom sa vo veci dlho nič nekonalo a súd nevedel môjmu právnemu
zástupcovi vysvetliť, kde sa sporový spis nachádza. Môj právny zástupca osobne zisťoval
na Sociálnej poisťovni v Bratislave, kde sa sporový spis nachádza, ale ani tam
sa mu nepodarilo zistiť čo sa stalo so sporovým spisom.
5. Po opakovanom pátraní po spise sa môj právny zástupca v roku 2007 dozvedel,
že sporový spis sa už nachádza na súde a že je zaregistrovaný pod novým číslom
10 C 141/2007 a žiadal súd o urýchlené vytýčenie pojednávania.
6. Na opakované osobné urgencie súd vytýčil pojednávanie na deň 25. 9. 2007
a predpokladala som, že súd konečne mi náhradu prizná, čo sa však nestalo. Súd iba
nariadil ďalšie dokazovanie a spor dosiaľ nie je rozhodnutý.“
Podľa sťažovateľky súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
10 C/141/2007 (pôvodne vedené pod sp. zn. 10 C/51/2004) prebieha od roku 2004 a dosiaľ
nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jej právnu neistotu.
Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
voči okresnému súdu v sume 1 680 € odôvodnila tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne
skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) porušil
jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 680 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 478,61 €.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 466/09 zo 17. apríla
2009 vyjadril okresný súd zastúpený povereným sudcom JUDr. R. Š., PhD., kde sa uvádza:
«Navrhovateľka dňa 30. 3. 2004 doručila Okresnému súdu Prievidza dňa 30. 3. 2004
svoj „opakovaný“ návrh, ktorému bola pridelená sp. zn. 10C/51/2004. K tomu treba uviesť,
že nešlo o „opakovaný“ návrh, ale návrh, v ktorom právny zástupca správne označil
domnelý povinný subjekt, teda Sociálnu poisťovňu. V uvedenom konaní Okresný súd
Prievidza uznesením zo dňa 25. 10. 2004, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky
doručené dňa 2. 11. 2004 a správnosť, ktorého sťažovateľka prostredníctvom svojho
zástupcu prípadným odvolaním nespochybnila, rozhodol tak, že konanie zastavil
a po právoplatnosti vec postúpil ústrediu Sociálnej poisťovne v Bratislave. Následne v
spore o právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 22. 3. 2007 rozhodol tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci
je daná právomoc Okresného súdu Prievidza. Toto uznesenie bolo Okresnému súdu
Prievidza doručené dňa 7. 6. 2007, pričom spis sp. zn. 10C/51/2004 bol Okresnému súdu
Prievidza vrátený Sociálnou poisťovňou 1. 8. 2007 a veci bola pridelená nová sp. zn.
10C/141/2007. Vzhľadom na uvedené považujeme sťažnosť sťažovateľky proti označenému
porušovaleľovi Okresnému súdu Prievidza za obdobie od 30. 3. 2004 do 1. 8. 2007 za
nedôvodnú, keďže v tomto konaní Okresný súd Prievidza vo veci konal, rozhodol o
zastavení konania a postúpení veci Sociálnej poisťovni, tento postup sťažovateľka ako
osoba oprávnená na podanie odvolania nespochybnila a spis sa následne nachádzal na
Sociálnej poisťovni a na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Preto i prípadné nekonanie
vo veci nebolo zapríčinené Okresným súdom Prievidza a sťažnosť je v tejto časti teda od
podania „opakovaného“ návrhu dňa 30.3.2004 do vrátenia spisu dňa 1. 8. 2007 celkom
nedôvodná.
Bezprostredne po vrátení spisu okresný súd dňa 8. 8. 2007 vyzval právneho zástupcu
sťažovateľky na doplnenie návrhu o tvrdenia a dôkazy rozhodné pre posúdenie
sťažovateľkou uplatneného návrhu. Na túto výzvu reagoval právny zástupca sťažovateľky
podaním doručeným súdu dňa 17. 8. 2007 a 11. 9. 2007. Návrh bol odporcovi doručený
dňa 7. 9. 2007, ktorý sa k nemu vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 14. 9. 2007,
pričom súd nad rámec neúplných návrhov sťažovateľky na dokazovanie vykonal
i dokazovanie dožiadaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Následne bolo
na dňa 25. 9. 2007 nariadené pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie
výsluchom sťažovateľky, z ktorého vyplynula nevyhnutnosť vykonania ďalších dôkazov
rozhodných pre posúdenie nárokov sťažovateľky, pričom pojednávanie bolo za týmto
účelom odročené na neurčito a súd v ďalšom konaní pokračoval tak, že dožiadal viaceré
subjekty na predloženie listinných dôkazov tak, aby v konaní mohol pokračovať po riadnej
príprave pojednávania. Tento postup súdu bol sťažený tým, že ošetrujúca lekárka
sťažovateľky nereagovala na dožiadania súdu, pričom práve týmito listinami majú byť
zistené skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie jej nároku. V tomto období
sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4. 10. 2007 doručila súdu
podanie, v ktorom namiesto toho, aby riešila vecnú stránku veci, dovolávala sa údajnej
závažnej procesnej chyby súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/228/2002.
Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Prievidza po 1. 8. 2007 vo veci priebežne
a účelne koná, obstaráva sťažovateľkiným právnym zástupcom neúplné označené dôkazy
na preukázanie jej nárokov, pričom postup súdu je sťažený tým, že tieto listiny, ktoré
sú predovšetkým v dispozícií sťažovateľky nie súdu predkladané. Vzhľadom na uvedené
je sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní za obdobie od 1. 8. 2007 doteraz nedôvodná.
Vychádzajúc z uvedeného súd považuje celú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú,
keďže Okresný súd Prievidza jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v konaniach vedených pod sp. zn. 10C/141/2007, 5C/228/2002 a 10C/51/2004
neporušil. Skutočnosť, že o jej domnelých nárokoch nie je rozhodnuté, je rozhodujúcim
spôsobom ovplyvnená nesprávnosťou a neúplnosťou jej podaní a konaniami na iných
orgánoch verejnej moci ako na Okresnom súde Prievidza. Preto je nedôvodná
aj jej sťažnosť v neurčitej časti, v ktorej sa domáha primeraného finančného
zadosťučinenia. Za celkom zmätočnú súd považuje sťažnosť v časti, v ktorej právny
zástupca sťažovateľky, totožný s jej právnym zástupcom v konaniach vedených na
namietaných konaniach na Okresnom súde Prievidza, vyčísluje trovy právneho zastúpenia.»
Predseda okresného súdu v podaní z 18. júna 2009 uviedol, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
Právny zástupca sťažovateľky v podaní zo 16. júna 2009 uviedol, že netrvá
na verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento
účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľku.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.
10 C/141/2007 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 10 C/51/2004) podľa troch označených
základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Predmetom konania je náhrada straty na zárobku vo výške 202 567 Sk s prísl.,
ktorý tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho
a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej
dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také
okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil
takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu.
Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky
ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela
k predĺženiu doterajšej doby konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom
okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných
(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho
konania.
Z rozboru veci vyplýva, že 30. marca 2004 sa na okresnom súde začalo súdne
konanie o náhradu za stratu na zárobku vedené pod sp. zn. 10 C/51/04. Dňa 25. októbra
2004 okresný súd konanie zastavil a postúpil vec Ústrediu Sociálnej poisťovne.
Dňa 12. septembra 2006 Sociálna poisťovňa vrátila spis okresnému súdu s odvolaním sa
na stanovisko publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Cpj 6/06, podľa ktorého rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity,
o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých vzniknutých
z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003 patrí do právomoci
súdov, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov. Dňa 22. marca 2007 Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol uznesením sp. zn. Rks 7/2006 z 22. marca
2007 o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je daná právomoc okresného súdu.
Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu,
ktorá bola zistená od 25. októbra 2004, keď okresný súd zastavil konanie a postúpil vec
Ústrediu Sociálnej poisťovne, do 12. septembra 2006, keď Sociálna poisťovňa vrátila spis
okresnému súdu (nečinnosť okresného súdu 1 rok a 11 mesiacov). Zastavenie konania
a postúpenie veci Ústrediu Sociálnej poisťovne považuje ústavný súd za neefektívny úkon
vzhľadom na to, že najvyšší súd uznesením sp. zn. Rks 7/2006 z 22. marca 2007 rozhodol
o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je daná právomoc okresného súdu.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že konanie
na okresnom súde začalo ešte v roku 2004, konštatuje, že celková dĺžka konania (5 rokov)
nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov,
ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili
ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľky nebola prerokovaná bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) bolo porušené
základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to
ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
voči okresnému súdu v sume 1 680 € poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred
okresným súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok súdneho konania o náhradu na stratu na zárobku, ktoré nie je právoplatne
skončené ani po 5 rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu
vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky,
z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základného práva sťažovateľky,
ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné
zadosťučinenie v sume 1 400 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom
tohto nálezu sťažovateľke, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením
označených práv sťažovateľky.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľky si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 478,61 €.
Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €
(20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania v sume 245,70 € z dôvodu trov právneho zastúpenia,
a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie veci
a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi
sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil
povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
sťažovateľky.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009