Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 222/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť E. A., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2009

doručená sťažnosť E. A., vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) o povolenie obnovy

konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Podaná sťažnosť smeruje proti postupu Okresného súdu v Prešove a Krajského

súdu v Prešove v súvislosti s prieťahmi v konaní o mojom návrhu na povolenie obnovy

konania...

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 17. decembra 2003

ma po tretíkrát uznal spolu s obžalovaným V. D. vinným zo spáchania pokusu trestného

činu vraždy spolupáchateľstvom , . Za to mi uložil

trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a zaradil ma do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Predchádzajúce dva rozsudky krajského súdu v tejto veci najvyšší súd dvakrát zrušil.

Až rozsudok KS v Prešove zo dňa 17. decembra 2003 potvrdil Uznesením Najvyšší súd

Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 23. 06. 2004, tým že zamietol moje

odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že som sa nechcel zmieriť s tým, že som bol odsúdený ako nevinný,

podal som prostredníctvom obhajcu dňa 30. 10. 2006 na Krajsky súd v Prešove návrh

na povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením a nasl.

(vedené pod. sp. zn. Ntok 111/06). Krajský súd v Prešove prípisom zo dňa 02. 11. 2006

pre údajnú nepríslušnosť vec postúpil na rozhodovanie Okresnému súdu v Prešove (senát

JUDr. K. M. N.). Okresný súd v Prešove až po siedmych mesiacoch svojej nečinnosti

Uznesením zo dňa 19. 06. 2007, sp. zn. 5 Nt/5/06 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť

a vyvolal spor o príslušnosť, ktorý rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý na základe

zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia, Uznesením zo dňa 22. 8. 2007, sp. zn.

rozhodol, že príslušným na vykonanie konania je Krajský súd v Prešove

(senát JUDr. A. L.). Uznesenie Najvyššieho súdu bolo Okresnému súdu v Prešove podľa

podacej pečiatky doručené dňa 28. 08. 2007. Okresný súd v Prešove doručil dňa 04. 09.

2007 Krajskému súdu v Prešove spis s mojim návrhom na povolenie obnovy konania

(v súčasnosti vedené pod sp. zn. ). Od tohoto dátumu nastala absolútna

nečinnosť krajského súdu, hoci prieťahy súdov v konaní o povolení obnovy konania

je možné zaznamenať od samého počiatku podania môjho návrhu.

Domnievam sa, že ako sťažovateľ som sa nijakým relevantným spôsobom nepričinil

o predĺženie predmetného konania, práve naopak prostredníctvom mojej matky bolo aj keď

iba laicky dotazované Ministerstvo spravodlivosti SR (minister) so žiadosťou o pomoc pri

odstraňovaní prieťahov.

Dňa 22. 04. 2009 som podal prostredníctvom obhajcu sťažnosť predsedovi

Krajského súdu v Prešove na prieťahy v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej

sťažnosti konštatoval v odpovedi k sťažnosti na prieťahy zo dňa 11. 05. 2009; Spr

10052/2009, že skutočnosti uvedené v mojej sťažnosti sú pravdivé. No samotné

konštatovanie predsedu krajského súdu o existencii prieťahov pre mňa nepredstavuje

žiadnu satisfakciu. Ani argumenty o nedostatočnom personálnom obsadení trestného úseku

krajského súdu, argumenty o zvýšenom počte náročných vecí v senáte, nemôžu ospravedlniť

vzniknuté prieťahy...

Výsledkom nečinnosti Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove

je skutočnosť, že o mojom návrhu na povolenie obnovy konania nie je právoplatne

rozhodnuté ani po dva a pol roku od podania návrhu...

Od počiatku vznesenia obvinenia, teda od roku 1999 som tvrdil a preukazoval nevinu

a som jednoznačne presvedčený, že som sa stal obeťou justičného omylu. V súčasnosti

som už z 12 ročného trestu vykonal v najťažších podmienkach takmer 10 rokov.

Postupom Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove mi bola upretá

možnosť v primeranej lehote preukázať svoju nevinu a zároveň mi bola konaním okresného

súdu a krajského súdu upretá možnosť dostať sa skôr z výkonu trestu na slobodu v prípade

pozitívneho rozhodnutia o mojom návrhu na povolenie obnovy konania. Apelujem najmä

na tú skutočnosť, že čas o ktorý som bol ukrátený súdnymi prieťahmi mi už nikto nevráti

a ten čas som strávil v najprísnejšom väzení...

Vzhľadom na vyššie uvedené porušenia mojich základných práv a slobôd žiadam,

aby mi Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré mi budú

povinní Krajský súd v Prešove vo výške 3.500 € a Okresný súd v Prešove vo výške 1.500 €,

vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

S odkazom na dĺžku konania o mojom návrhu na povolenie obnovy konania,

s odkazom na skutočnosť, že napriek svojmu neustálemu presvedčeniu o mojej nevine

vykonávam dlhoročný trest v najťažšej nápravnovýchovnej skupine a berúc do úvahy,

že som sa o prieťahy nepričinil, možno považovať zadosťučinenie v takejto výške

za primerané. O mojom návrhu nie je rozhodnuté súdmi už viac ako 30 mesiacov

a právoplatné rozhodnutie je v nedohľadne. Táto doba je neakceptovateľná. Takúto dlhú

nečinnosť nie je možné ničím ospravedlniť najmä preto, že som vo výkone trestu odňatia

slobody a prostriedok obnovy konania predstavuje pre mňa jedinú právnu možnosť

ako preukázať svoju nevinu a potvrdiť tak skutočnosť, že v súvislosti s mojim odsúdením

za stíhaný skutok, som sa stal obeťou justičného omylu.“

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci samej

vydal tento nález:

„1. Základné právo E. A. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom sp. zn.

a Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodovania o návrhu sťažovateľa na povolenie

obnovy v konaní vedenom sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. Ntok 111/06), porušené

bolo.

2. Sťažovateľovi E. A. priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré

je mu Krajský súd v Prešove vyplatiť vo výške 3.500 € a Okresný súd v Prešove je povinný

vyplatiť vo výške 1.500 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi E. A. trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. sp. zn. , , , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) v súvislosti s rozhodovaním

o jeho návrhu na povolenie obnovy konania dochádza k porušeniu jeho základného práva

podľa a jeho práva zaručeného v dohovoru.

Podľa ustanovenia prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec...

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola... v primeranej lehote prejednaná... súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa v kontexte

medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci

v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(obdobne napr. , , , ,

).

Účel označených práv v trestnom konaní pred súdom možno definovať

aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o ktorej

vine má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej

lehote.

Pri obnove konania podľa môže byť toto právo porušené

v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy

konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie

záležitosti súdom v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci

(t. j. o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu)

a o odstránenie stavu jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci

samej (obdobne napr. , ).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týkajú označené práva sťažovateľa) bolo totiž

už vydané v pôvodnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

a na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn.

a v zmysle predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno

v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená

obnova konania. Právna neistota sťažovateľa bola odstránená právoplatným rozsudkom

krajského súdu sp. zn. zo 17. decembra 2003 v spojení s uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 23. júna 2004.

Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, odpadne len

za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania,

keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto

išlo o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej

lehote právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť

a dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (mutatis mutandis ,

, , , , ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postup krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľa podľa

a dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009