Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 222/09
PDF · 176.78 KB
No categories available
III. ÚS 222/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť E. A., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom
JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Nt 5/2006 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2009
doručená sťažnosť E. A., vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 5/2006
a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) o povolenie obnovy
konania.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Podaná sťažnosť smeruje proti postupu Okresného súdu v Prešove a Krajského
súdu v Prešove v súvislosti s prieťahmi v konaní o mojom návrhu na povolenie obnovy
konania...
Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1 T 14/00 zo dňa 17. decembra 2003
ma po tretíkrát uznal spolu s obžalovaným V. D. vinným zo spáchania pokusu trestného
činu vraždy spolupáchateľstvom § 219 ods. 1, 2 písm. h) Trestného zákona. Za to mi uložil
trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a zaradil ma do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Predchádzajúce dva rozsudky krajského súdu v tejto veci najvyšší súd dvakrát zrušil.
Až rozsudok KS v Prešove zo dňa 17. decembra 2003 potvrdil Uznesením Najvyšší súd
Slovenskej republiky, sp. zn. 5 To 13/04 zo dňa 23. 06. 2004, tým že zamietol moje
odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že som sa nechcel zmieriť s tým, že som bol odsúdený ako nevinný,
podal som prostredníctvom obhajcu dňa 30. 10. 2006 na Krajsky súd v Prešove návrh
na povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 393 a nasl. Trestného zákona
(vedené pod. sp. zn. Ntok 111/06). Krajský súd v Prešove prípisom zo dňa 02. 11. 2006
pre údajnú nepríslušnosť vec postúpil na rozhodovanie Okresnému súdu v Prešove (senát
JUDr. K. M. N.). Okresný súd v Prešove až po siedmych mesiacoch svojej nečinnosti
Uznesením zo dňa 19. 06. 2007, sp. zn. 5 Nt/5/06 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť
a vyvolal spor o príslušnosť, ktorý rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý na základe
zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia, Uznesením zo dňa 22. 8. 2007, sp. zn.
1 Ndt 13/2007 rozhodol, že príslušným na vykonanie konania je Krajský súd v Prešove
(senát JUDr. A. L.). Uznesenie Najvyššieho súdu bolo Okresnému súdu v Prešove podľa
podacej pečiatky doručené dňa 28. 08. 2007. Okresný súd v Prešove doručil dňa 04. 09.
2007 Krajskému súdu v Prešove spis s mojim návrhom na povolenie obnovy konania
(v súčasnosti vedené pod sp. zn. 3 Ntok 1/07). Od tohoto dátumu nastala absolútna
nečinnosť krajského súdu, hoci prieťahy súdov v konaní o povolení obnovy konania
je možné zaznamenať od samého počiatku podania môjho návrhu.
Domnievam sa, že ako sťažovateľ som sa nijakým relevantným spôsobom nepričinil
o predĺženie predmetného konania, práve naopak prostredníctvom mojej matky bolo aj keď
iba laicky dotazované Ministerstvo spravodlivosti SR (minister) so žiadosťou o pomoc pri
odstraňovaní prieťahov.
Dňa 22. 04. 2009 som podal prostredníctvom obhajcu sťažnosť predsedovi
Krajského súdu v Prešove na prieťahy v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej
sťažnosti konštatoval v odpovedi k sťažnosti na prieťahy zo dňa 11. 05. 2009; Spr
10052/2009, že skutočnosti uvedené v mojej sťažnosti sú pravdivé. No samotné
konštatovanie predsedu krajského súdu o existencii prieťahov pre mňa nepredstavuje
žiadnu satisfakciu. Ani argumenty o nedostatočnom personálnom obsadení trestného úseku
krajského súdu, argumenty o zvýšenom počte náročných vecí v senáte, nemôžu ospravedlniť
vzniknuté prieťahy...
Výsledkom nečinnosti Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove
je skutočnosť, že o mojom návrhu na povolenie obnovy konania nie je právoplatne
rozhodnuté ani po dva a pol roku od podania návrhu...
Od počiatku vznesenia obvinenia, teda od roku 1999 som tvrdil a preukazoval nevinu
a som jednoznačne presvedčený, že som sa stal obeťou justičného omylu. V súčasnosti
som už z 12 ročného trestu vykonal v najťažších podmienkach takmer 10 rokov.
Postupom Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove mi bola upretá
možnosť v primeranej lehote preukázať svoju nevinu a zároveň mi bola konaním okresného
súdu a krajského súdu upretá možnosť dostať sa skôr z výkonu trestu na slobodu v prípade
pozitívneho rozhodnutia o mojom návrhu na povolenie obnovy konania. Apelujem najmä
na tú skutočnosť, že čas o ktorý som bol ukrátený súdnymi prieťahmi mi už nikto nevráti
a ten čas som strávil v najprísnejšom väzení...
Vzhľadom na vyššie uvedené porušenia mojich základných práv a slobôd žiadam,
aby mi Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré mi budú
povinní Krajský súd v Prešove vo výške 3.500 € a Okresný súd v Prešove vo výške 1.500 €,
vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
S odkazom na dĺžku konania o mojom návrhu na povolenie obnovy konania,
s odkazom na skutočnosť, že napriek svojmu neustálemu presvedčeniu o mojej nevine
vykonávam dlhoročný trest v najťažšej nápravnovýchovnej skupine a berúc do úvahy,
že som sa o prieťahy nepričinil, možno považovať zadosťučinenie v takejto výške
za primerané. O mojom návrhu nie je rozhodnuté súdmi už viac ako 30 mesiacov
a právoplatné rozhodnutie je v nedohľadne. Táto doba je neakceptovateľná. Takúto dlhú
nečinnosť nie je možné ničím ospravedlniť najmä preto, že som vo výkone trestu odňatia
slobody a prostriedok obnovy konania predstavuje pre mňa jedinú právnu možnosť
ako preukázať svoju nevinu a potvrdiť tak skutočnosť, že v súvislosti s mojim odsúdením
za stíhaný skutok, som sa stal obeťou justičného omylu.“
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci samej
vydal tento nález:
„1. Základné právo E. A. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom sp. zn. 5 Nt 5/2006
a Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodovania o návrhu sťažovateľa na povolenie
obnovy v konaní vedenom sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne pod sp. zn. Ntok 111/06), porušené
bolo.
2. Sťažovateľovi E. A. priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré
je mu Krajský súd v Prešove vyplatiť vo výške 3.500 € a Okresný súd v Prešove je povinný
vyplatiť vo výške 1.500 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi E. A. trovy právneho
zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú
súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto
odmietne (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, III. ÚS 138/02, III. ÚS 107/06).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 5/2006 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Ntok 1/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) v súvislosti s rozhodovaním
o jeho návrhu na povolenie obnovy konania dochádza k porušeniu jeho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec...
prerokovala bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola... v primeranej lehote prejednaná... súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci
v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05,
Účel označených práv v trestnom konaní pred súdom možno definovať
aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o ktorej
vine má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej
lehote.
Pri obnove konania podľa Trestného poriadku môže byť toto právo porušené
v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy
konania.
V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy
konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný
čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie
záležitosti súdom v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci
(t. j. o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu)
a o odstránenie stavu jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci
samej (obdobne napr. I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06).
Takéto rozhodnutie (ktorého sa týkajú označené práva sťažovateľa) bolo totiž
už vydané v pôvodnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 14/00
a na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 To 13/04
a v zmysle § 393 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno
v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená
obnova konania. Právna neistota sťažovateľa bola odstránená právoplatným rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 1 T 14/00 zo 17. decembra 2003 v spojení s uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 5 To 13/04 z 23. júna 2004.
Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, odpadne len
za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania,
keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto
išlo o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej
lehote právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (mutatis mutandis III. ÚS 191/02,
I. ÚS 24/03, IV. ÚS 185/04, III. ÚS 18/05, I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06).
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou
ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 5/2006 a postup krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) po prípadnom prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2009