Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 224/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. K. a E. K., obaja bytom K., zastúpených advokátkou

JUDr. I. R., K., pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 v spojení s a 2 Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 18. marca 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. a E. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2009

faxom (8. júla 2009 poštou) doručená sťažnosť J. K. a E. K., obaja bytom K. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané porušenie ich

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“) v spojení s a 2 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. marca 2009.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Žiadosťou zo dňa 27. 6. 1994 sme U. požiadali o prevod predmetného bytu

do nášho vlastníctva v zmysle Táto žiadosť mu bola doručená dňa

30. 6. 1994.

U. s nami zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu neuzavrel, napriek našim

opakovaným žiadostiam zo dňa 16. 7. 1994, 16. 8. 1994, 5. 12. 1994, 12. 9. 1997 a 4. 4.

2002.

Stanovisko U. je také, že vzhľadom na to, že predmetný byt je v rodinnom dome,

nemá povinnosť tento byt previesť do nášho vlastníctva. Argumentuje pritom skutočnosťou,

že od roku 1993 došlo k viacerým zmenám , pričom Zákonom

č. boli z bytov, na ktoré sa predmetný zákon vzťahuje, vylúčené byty

v rodinných domoch.

Vzhľadom na to sme my, sťažovatelia podali návrh na začatie konania na určenie

povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode bytu do vlastníctva.

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. zo dňa 27. 8. 2008 žalobu

zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sme podali odvolanie.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -98 zo dňa 18. 3. 2009,

ktorý bol doručený našej právnej zástupkyni dňa 7. 5. 2009, súd potvrdil rozsudok súdu

I. stupňa a nám nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej ich

náhradu nepriznal...

Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov

vyplýva podľa nášho názoru nepochybne, že rozhodnutím - rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 18. 3. 2009 bolo porušené naše právo vlastniť

majetok a právo na ochranu nášho vlastníckeho práva zakotvené v článku 20 ods. 1

SR v spojení s článkom 12 ods. 1, 2 SR...

Rozhodnutiami všeobecných súdov, vrátane odvolacieho súdu bolo do tohto nášho

práva zakotveného v článku 20 ods. 1 SR v spojení s článkom 12 ods. 1, 2

SR, zasiahnuté, keďže tieto súdy odmietli poskytnúť ochranu nášmu právu nadobudnúť

a vlastniť majetok v súlade s ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov.

Sme toho názoru, že pri výklade ustanovení Zákona o vlastníctve bytov súd musí

vychádzať zo zásady, podľa ktorej treba tomu, komu zákon určité práva poskytuje, tieto

práva aj priznať. Vo vzťahu k nám ako nájomcom nájomného bytu je reštriktívny výklad

Zákona o vlastníctve bytov naviac v rozpore s jeho znením, nedôvodným obmedzením nášho

práva na nadobudnutie bytu do vlastníctva...

Z citovaných nálezov ústavného súdu, ktoré si ústavný súd osvojil aj vo svojom

zásadnom rozhodnutí vo veci Zákona o vlastníctve bytov () vyplýva,

že ochranu podľa článku 20 ods. 1 SR požíva aj právo na nadobudnutie veci

do vlastníctva za podmienok uvedených v ústave alebo v ďalších zákonoch.

Toto právo na nadobudnutie vecí do vlastníctva, ako ústavný súd opakovane

konštatoval, je potrebné priznať každému, za podmienok uvedených v zákonoch, resp.

v Ústave SR.

Z citovaných ustanovení Zákona o vlastníctve bytov je nesporné, že sťažovatelia

splnili podmienky na nadobudnutie bytu do vlastníctva za podmienok uvedených v Zákone

o vlastníctve bytov, vrátane práva na to, aby im tento byt bol prevedený v zákonom

stanovenej lehote, za cenu, ktorej maximálna výška je stanovená v zákone.

Vzhľadom na to, že odporca v konaní pred súdom do toho ich práva tým, že byt,

ktorého sú sťažovatelia nájomcami do ich vlastníctva v stanovenej lehote a za podmienok

uvedených v zákone nepreviedol a odvolací súd odmietol svojim rozsudkom poskytnúť

sťažovateľom ochranu ich práva, zasiahol tým do práva sťažovateľov zakotveného v článku

20 ods. 1, teda do práva sťažovateľov vlastniť majetok a do práva sťažovateľov na ochranu

ich vlastníckeho práva.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Právo sťažovateľov J. K. a E. K. vlastniť majetok a právo na ochranu ich

vlastníckeho práva zakotvené v článku 20 ods. 1 SR v spojení s článkom 12 ods. 1, 2

SR, bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 18. 3.

2009 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 18. 3. 2009 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľov.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi J. K. všetky trovy tohto

konania.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke E. K. všetky trovy tohto

konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.

Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (,

).

Ústavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného

práva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo

na spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.

Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nemožno

bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva.

Aplikácia a výklad zákonov je v zmysle v právomoci

všeobecných súdov. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,

ústavný súd nemá dôvod do takýchto rozhodnutí zasahovať (, ).

Podľa ustanovenia je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

V danom prípade sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok v spojení s rovnosťou rozsudku krajského súdu. Tomuto rozsudku vytýkajú

porušenie svojich základných práv bez toho, že by namietali jeho postup, ktorý

by mal za následok porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

alebo požiadavku spravodlivosti súdneho konania podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Spracovatelia v sťažnosti citujú rozhodnutia ústavného súdu, pokiaľ v abstraktnej

kontrole rozhodoval o otázke bytov bez toho, aby vykonali premostenie medzi abstraktnou

kontrolou a konkrétnou kontrolou, ktorú namietajú.

Ústavný súd takéto premostenie súc viazaný petitom návrhu (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde) vykonať nemôže.

K námietke porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

ústavný súd uvádza, že v zásade nie je možné, aby bol všeobecný súd považovaný

za primárneho porušovateľa práva vlastniť a pokojne užívať majetok iba z dôvodu,

že do jeho právomoci patrí preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci podľa čl. 142

ods. 1 .

Keďže sťažovatelia v sťažnosti nenamietali porušenie ústavných princípov

spravodlivého procesu podľa a nasl. , ale namietali len porušenie základného

práva vlastniť majetok podľa v spojení s a 2

bez akýchkoľvek spojitostí s princípmi spravodlivého procesu, ústavný súd ich sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Navyše ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľmi namietané porušenie čl. 12 ods. 1

a 2 v sťažnosti nijako neodôvodnili.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009