Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 278/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H. a H. H., obaja bytom P., zastúpených advokátkou

JUDr. A. D., P., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

zo 16. apríla 2004, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 6. februára

2006, prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. Kc 2082/06-13 z 31. mája 2006, ako aj

uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. z 13. októbra 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. H. a H. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2008 doručená sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) a H. H. (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom P., zastúpených advokátkou

JUDr. A. D., P., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) rozsudkom Okresného súdu Poprad

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. apríla 2004, rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 6. februára 2006, prípisom

Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 2082/06-13

z 31. mája 2006, ako aj uznesením okresného súdu sp. zn. z 13. októbra

2008.

Podaním doručeným ústavnému súdu 16. decembra 2008 právna zástupkyňa

sťažovateľov doplnila sťažnosť o uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 13. októbra 2008 s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že okresným súdom bolo pod

sp. zn. vedené konanie o určenie hranice medzi pozemkami s príslušenstvom

v obci J. na základe žalobného návrhu B. Č. a J. Č., obaja bytom P. (ďalej len „žalobcovia“),

proti sťažovateľom ako žalovaným.

Sťažovatelia uviedli: „my sme si svoj rodinný dom postavili v súlade so stavebným

povolením na našom pozemku, ktorý sme kúpili v roku 1988 a ktorý bol zameraný

geometrickým plánom. Stavba bola riadne skolaudovaná s konštatovaním, že podmienky

stanovené v stavebnom rozhodnutí boli z našej strany dodržané. Oplotenie okolo nášho

domu sme vykonali na základe ohlásenia drobnej stavby.“

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. apríla 2004 určil hranicu

pozemku žalobcov par. č. 530/3, zapísaného na LV č. 310, obec J., kat. územie M.

a pozemku sťažovateľov parc. č. 534/6, zapísaného na LV č. 301, obec J., kat. územie M. a

zároveň zaviazal sťažovateľov odstrániť z pozemku žalobcov časť obvodového múru ich

rodinného domu, obvodový chodník okolo ich rodinného domu, ako aj kovovo-drevené

oplotenie.

Krajský súd po odvolaní sťažovateľov rozsudkom sp. zn. zo 6. februára

2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľov „nám súdnym rozhodnutím bola vyvlastnená časť

pozemku, za ktoré vyvlastnenie sme však nedostali žiadnu finančnú náhradu. Súdnym

2

rozhodnutím nadobudli odporcovia v 1) a 2) rade cca 50 mpozemku, za ktorý nemuseli nič

zaplatiť. Pritom predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva.“.

Sťažovatelia v uvedenej právnej veci podali 4. mája 2006 Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Krajská prokuratúra

prípisom č. k. Kc 2082/06-13 z 31. mája 2006 odmietla podanie sťažovateľov ako

nedôvodné. Podľa tvrdenia sťažovateľov odpoveď krajskej prokuratúry je „všeobecná,

ničím nezdôvodnená a nepresvedčivá“.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli, že žalobcovia následne podali proti nim ako

povinným návrh na exekúciu súdnej exekútorke JUDr. B. H., Exekútorský úrad S. (ďalej len

„súdna exekútorka“).

O námietkach sťažovateľov voči upovedomeniu o začatí exekúcie rozhodol okresný

súd (vyšší súdny úradník) uznesením sp. zn. z 20. marca 2008 tak, že im

čiastočne vyhovel v časti sumy 46,94 € (1 414 Sk). Vo zvyšnej časti námietky sťažovateľov

voči exekúcii zamietol a súčasne zamietol aj ich námietky voči trovám exekúcie. Po podaní

odvolania sťažovateľmi bol druhý a tretí výrok uznesenia okresného súdu z 20. marca 2008

v súlade s (ďalej len „OSP“) zrušený a vo veci

opätovne rozhodol sudca okresného súdu tak, že uznesením sp. zn.

z 13. októbra 2008 v prevyšujúcej časti námietky sťažovateľov zamietol a zamietol aj ich

námietky voči trovám exekúcie.

Sťažovatelia v tejto súvislosti namietajú, že «pokiaľ sa exekúciou posunie hranica

2

v zmysle rozsudku, odporcovia v 1) a 2) rade budú mať výmeru o cca 50 mviac ako kúpili

a majú zapísanú na LV. Takýto spôsob straty vlastníckeho práva na strane jednej

a nadobudnutie vlastníckeho práva na strane druhej nepozná ani SR ani Občiansky

2

zákonník... My sme nezákonne, tzv. „určením hranice“ boli pripravení o 50 mpozemku

a v prípade vykonania exekúcie budeme pripravení aj o časť nášho rodinného domu.».

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovatelia domnievajú, že

označenými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a postupom krajskej

prokuratúry došlo k porušeniu ich základných práv podľa a .

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo navrhovateľov na ochranu vlastníckeho práva podľa Druhej hlavy,

druhého oddielu, SR a podľa siedmeho oddielu, SR bolo

porušené, a to rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. a Krajského súdu

v Prešove č. k. , listom Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kc 2082/06-13 zo

dňa 31. 05. 2006, uznesením Okresného súdu v Poprade č. k. -55 zo dňa

13. 10. 2008.

Ústavný súd vracia Okresnému súdu v Poprade vec na nové konanie a priznáva

navrhovateľom nárok na náhradu škody v sume rovnajúcej sa vykonaným zrážkam zo mzdy

navrhovateľky v 2), t. j. v sume 25.000,- Sk v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia

k rukám navrhovateľky v 2) rade.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokúvaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom platí

zvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení základných práv a slobôd

v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu, pričom

ochrana sťažovateľom označených základných práv a slobôd v konaní pred ústavným

súdom je poskytovaná proti konkrétne vymedzeným porušovateľom týchto základných práv

a slobôd, ktorí majú právomoc (kompetenciu) konať a rozhodovať o otázkach spojených so

základnými právami a slobodami v zmysle . Je na sťažovateľoch, aby

uviedli konkrétny orgán verejnej moci, ktorý je v ich veci oprávnený a povinný chrániť

základné práva a slobody v rozsahu vymedzenom konkrétnymi všeobecnými záväznými

právnymi predpismi, predovšetkým zákonmi, a jeho úkony, ktoré namietajú (§ 50 ods. 1

).

Sťažovatelia v petite namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

a rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 16. apríla 2004,

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 6. februára 2006, prípisom krajskej

prokuratúry č. k. Kc 2082/06-13 z 31. mája 2006 a tiež uznesením okresného súdu sp. zn.

z 13. októbra 2008.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 16. apríla 2004

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo

slobody môžu domôcť využitím im dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie ().

V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že rozsudok okresného súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2004 v spojení s opravným uznesením z 11. júla 2005 o určenie

hranice medzi pozemkami s príslušenstvom bol po podaní riadneho opravného prostriedku

(odvolania) sťažovateľmi oprávnený, ako aj povinný preskúmať odvolací krajský súd

a rozhodnúť o ňom. Táto skutočnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127

ods. 1 vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o časti sťažnosti, ktorou

sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2004. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 6. februára 2006, ako aj prípisom

krajskej prokuratúry č. k. Kc 2082/06-13 z 31. mája 2006

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti na

ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je jej podanie v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody. Zmeškanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pričom neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priloženej listinnej dokumentácie zistil, že

namietaný rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 6. februára 2006 nadobudol

právoplatnosť 11. apríla 2006. Taktiež zistil, že krajská prokuratúra odložila podnet

sťažovateľov na podanie mimoriadneho dovolania prípisom z 31. mája 2006. Sťažnosť

sťažovateľov bola podaná na poštovú prepravu 28. novembra 2008 a doručená ústavnému

súdu 1. decembra 2008. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu

doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

uznesením okresného súdu sp. zn. z 13. októbra 2008

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je aj namietané porušenie základných

práv sťažovateľov podľa a podľa uznesením okresného

súdu sp. zn. z 13. októbra 2008, ktorým rozhodol o zamietnutí námietok

sťažovateľov voči exekúcii [v časti prevyšujúcej sumu 46,94 € (1 414 Sk)] a voči trovám

exekúcie.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že na základe návrhu žalobcov ako

oprávnených zo 4. októbra 2007 a poverenia okresného súdu z 11. decembra 2007 súdna

exekútorka začala exekučné konanie proti sťažovateľom ako povinným o vymoženie

uloženej povinnosti odstrániť z pozemku žalobcov ako oprávnených časť obvodového múru

ich rodinného domu v rozsahu zásahu vyznačeného v bode 29 v grafickej časti kontrolného

znaleckého posudku č. 4/94 z 5. novembra 1995, odstrániť z pozemku oprávnených

obvodový chodník okolo ich rodinného domu, odstrániť z pozemkov oprávnených

kovovo-drevené oplotenie a vymoženie trov konania v sume 46,94 € (1 414 Sk) s prísl. Voči

upovedomeniu o začatí exekúcie podali sťažovatelia námietky a taktiež podali námietky voči

trovám exekúcie. Okresný súd uznesením sp. zn. z 20. marca 2008

námietkam sťažovateľov voči exekúcii čiastočne vyhovel v časti sumy 46,94 € (1 414 Sk).

V prevyšujúcej časti námietky sťažovateľov voči exekúcii spolu s námietkami voči trovám

exekúcie zamietol.

Podľa tretej vety ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Po podaní odvolania sťažovateľmi bol druhý a tretí výrok uznesenia okresného súdu

z 20. marca 2008 v súlade s zrušený, pričom vo veci opätovne rozhodol

sudca okresného súdu uznesením z 13. októbra 2008, ktorým v prevyšujúcej časti námietky

povinných voči exekúcii zamietol a súčasne zamietol aj ich námietky voči trovám exekúcie.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu nie je prípustné odvolanie.

Sťažovatelia namietajú, že proti nim vedené exekučné konanie je „protiústavné.

Exekúcii predchádzal nezákonný postup súdov a nezáujem Generálnej prokuratúry

zaoberať sa vecou do jej hĺbky.“.

Súčasne namietajú postup súdnej exekútorky v súvislosti s vykonávaním zrážky zo

mzdy sťažovateľky na úhradu trov exekučného konania. Právoplatný rozsudok ako exekučný

titul sťažovatelia považujú za nevykonateľný, keď argumentujú tým, že «akým právnym

titulom máme „zbúrať časť obvodového múru rodinného domu“ postaveného v súlade so

stavebným rozhodnutím, na našom pozemku a riadne skolaudovaného?

Je evidentné, že súdy pri svojom rozhodovaní neuvažovali nad rizikami zbúrania

časti obvodového múru domu, t. j. možnosťou, že sa nám zrúti celá stavba. Nevzali do úvahy

náklady spojené s prípadným zbúraním časti obvodového múru.

Súdy vôbec nezaujímajú následky ich rozhodnutí.».

Sťažovatelia taktiež nesúhlasia s právnym názorom okresného súdu, že námietky voči

trovám exekúcie podali oneskorene. Podľa nich takéto konštatovanie okresného súdu by

malo svoje opodstatnenie len v prípade, ak by podávali námietky iba voči trovám exekúcie,

a nie voči celej exekúcii.

Ešte pred preskúmaním námietok sťažovateľov ústavný súd poukázal na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej vzhľadom na svoje ústavne postavenie vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (mutatis mutandis , ). Preto nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Otázka posúdenia prípustnosti námietok sťažovateľov (povinných) v exekučnom

konaní je otázkou zákonnosti, a jej riešenie preto v zásade nemôže viesť k záveru o porušení

označených práv sťažovateľov (mutatis mutandis ). Z obsahu tejto časti

sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľov s právnym názorom okresného

súdu vysloveným v uznesení sp. zn. z 13. októbra 2008.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva:

„... exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného

exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -79 zo dňa 16. 04.

2004 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -109 zo

dňa 11. 07. 2005 a rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. -121 zo dňa

06. 02. 2006, v ktorom sa ukladá povinným povinnosť zaplatiť peňažnú sumu a zároveň iná

povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy. Skutočnosti uvádzané povinnými v námietkach, že

exekučný titul je nezákonným zásahom do vlastníckeho práva, že posunutím hranice

oprávnení nadobudli vlastnícke právo k pozemku, keď posunutie hranice nie je právnym

titulom, akým môže byť nadobudnuté vlastnícke právo a že odstránenie časti obvodového

múru rodinného domu znamená zničenie stavby, sú skutočnosťami, ktorými sa povinní mali

brániť v pôvodnom konaní či už na súde prvého stupňa alebo v odvolacom konaní na súde

druhého stupňa. Námietky nie sú totiž opravným prostriedkom a povinní nemôžu

v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mali

uplatniť v pôvodnom konaní. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinní povinnosť uloženú v exekučnom titule

dobrovoľne nesplnili, mali oprávnení dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinní vo

svojich námietkach proti prevyšujúcej časti vymáhaného nároku nepreukázali, že po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo

ktoré bránia jeho vymáhateľnosti alebo že by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná, preto súd v prevyšujúcej časti námietky povinných v 1. a 2. rade zamietol.“

K námietke dodržania lehoty na podanie námietok voči trovám exekúcie okresný súd

v odôvodnení uviedol:

„Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení účastník konania môže

vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky

proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu

o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie mal súd

preukázané, že povinní podali námietky proti trovám exekúcie po zákonom stanovenej

lehote. S prihliadnutím ku dňu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dňa 11. 01. 2008

a plynutiu 3-dňovej lehoty na podanie námietok proti trovám exekúcie lehota povinným

uplynula dňom 14. 01. 2008. Podľa podacej pečiatky pošty Poprad 2 povinní podali

námietky proti trovám exekúcie až dňa 22. 01. 2008, teda po zákonom stanovenej lehote.

Exekučný poriadok stanovuje dve rozdielne a samostatné lehoty na podanie námietok proti

upovedomeniu o začatí exekúcie a námietok proti trovám exekúcie, ktoré spolu nesúvisia.

Preto odvolanie povinných voči tretiemu výroku uznesenia č. k. -32 zo dňa

20. 03. 2008 nie je dôvodné a súd námietky proti trovám exekúcie zamietol.“

Podľa názoru ústavného súdu sú citované právne názory okresného súdu v danej veci

z ústavného hľadiska akceptovateľné. Okresný súd v namietanom uznesení ku všetkým

zásadným námietkam sťažovateľov zaujal stanovisko, pričom uviedol dôvody, pre ktoré

bolo potrebné námietky sťažovateľov voči exekúcii [okrem v časti sumy 46,94 € (1 414

Sk)] a voči trovám exekúcie zamietnuť. Jeho uznesenie obsahuje výklad právnych noriem

Exekučného poriadku, ktorý nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny

výklad okresným súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi základnými právami

sťažovateľov podľa a a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 13. októbra 2008 neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala

vysloviť záver o porušení sťažovateľmi označených práv. Skutočnosť, že sťažovatelia sa

nestotožňujú s právnym názorom okresného súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uvedeného uznesenia okresného súdu a nezakladá

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľmi v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009