Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 205/09
PDF · 456.77 KB
No categories available
I. ÚS 205/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 205/09-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K.
Ž., T., ktorou namietala porušenie práv podľa čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 13
ods. 1 písm. a) a b), 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj čl. 234 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
postupom Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave a jeho oznámeniami
z 9. augusta 2004, 5. apríla 2005 a 4. mája 2005, postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 329/04 a jeho uznesením z 13. júna 2007, ako aj
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Sžo 133/2007 a jeho uznesením z 10. februára 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009
doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie práv podľa čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7. ods. 5, čl. 13 ods. 1 písm. a) a b), 3 a 4,
čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj čl. 234 ods. 3
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) postupom Obvodného
úradu životného prostredia, Karlovarská 2, Bratislava (ďalej len „obvodný úrad“) a jeho
oznámeniami č. 2004/05931/POS/PO z 9. augusta 2004, č. ZPO 2005/03131-2/POS-BAI
z 5. apríla 2005 a č. ZPO 2005/00154-2/POS/BAV zo 4. mája 2005, postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 329/04 a jeho
uznesením č. k. 1 S 329/04-116 z 13. júna 2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžo 133/2007 a jeho
uznesením z 10. februára 2009 (pozri petit sťažnosti uvedený v bode 3 tejto časti
odôvodnenia).
1. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že predmetom
sťažnosti je postup obvodného úradu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o potvrdenie
preukazov o pôvode leguánov ňou dovezených (ktorej predmetom činnosti je chov, odchov
a predaj živočíchov a rastlín) z Českej republiky. Menovaný správny orgán už označeným
listom z 9. augusta 2004 oznámil sťažovateľke, že predmetné leguány (Iguana iguana)
zaeviduje až po vydaní stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“), ktoré je podmienené vyjadrením Inšpekcie životného prostredia
Českej republiky (ďalej len „inšpekcia“).
Sťažovateľka uviedla, že „požiadala dňa 19. 10. 2004 Krajský súd v Bratislave
o súdnu ochranu voči obmedzeniu vlastníckych práv v príčinnej súvislosti s postupom
správneho orgánu.
Po prijatí zákona č. 15/05 Z. z. si držiteľ exemplárov splnil povinnosť vyplývajúcu zo znenia
novoprijatého zákona a dňa 01. 04. 2005 požiadal v zmysle § 12 ods. 17 aj o registráciu
predmetných exemplárov dovezených z členského štátu EU.
Správny orgán po podaní žalobného návrhu oznámením ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo
dňa 05. 04. 2005 a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 uložil držiteľovi
exemplárov povinnosť ich nezameniteľné označiť.
Voči ukladaniu povinnosti označovať exempláre skupiny B, ktorá nie je obsahom nariadení
č. 338/97 a č. 1808/01 ES, podal držiteľ exemplárov dňa 02. 05. 2005 sťažnosť.
Správny orgán listom č. ZPO/2005/03866/POS-BAI sťažnosť zamietol a držiteľovi
exemplárov oznámil, že preukazy o pôvode nepotvrdí a exempláre nezaregistruje.
Oznámenie, ktorým správny orgán uložil držiteľovi exemplárov dodatočné povinnosti, ktoré
neboli obsahom nariadení ES bolo dôvodom na doplnenie žalobného návrhu (t. j. návrhu
z 19. októbra 2004, pozn.), ktorý sťažovateľ podal 17. 10. 2005.
Krajský súd v Bratislave Uznesením 1 S 329/04-78 zo dňa 31. 08. 2006 nariadil žalobcovi,
aby do 15 dní doplnil žalobný návrh ...
Sťažovateľ doplnil žalobu... s tým, že... žalobou... sa... domáha preskúmania postupu
a rozhodnutia správneho orgánu, podľa druhej hlavy piatej časti OSP a zároveň navrhuje
uloženie povinnosti správnemu orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP
- žalobca napáda zákonnosť oznámenia..., ktorým žalovaný rozhodol o povinnosti
nezameniteľne označiť exempláre Iguana iguana.
Zároveň lisom z 04. 12. 2006 oznámil Krajskému súdu v Bratislave, že trvá na preskúmaní
postupu správneho orgánu v rozsahu žalobného titulu zo dňa 18. 10. 2004.“.
2. Krajský súd uznesením č. k. 1 S 329/04-116 z 13. júna 2007 rozhodol tak, že
„konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného... zo dňa 04. 05. 2005 zastavuje.
Návrh na vyslovenie povinnosti žalovaného konať a rozhodnúť vo veci žiadosti
žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle
§ 12 ods. 17 zák. č. 15/2005 Z. z. sa zamieta.
Vo zvyšku sa konanie zastavuje.“.
O odvolaní sťažovateľky z 25. júla 2007 rozhodol najvyšší súd tak, že prvostupňové
uznesenie „v časti výroku, ktorým súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení
žalovaného č. ... zastavil, potvrdzuje“.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
«- 1/ Sťažnosti sa vyhovuje
- 2/ Základné právo sťažovateľa upravené čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1,
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, čl. l Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakladať s exemplármi skupiny B
nadobudnutými z členského štátu EU, bolo porušené Obvodným úradom životného
prostredia v Bratislave, ktorý opierajúc sa o sekundárnu legislatívu stanovil držiteľovi
odchovaných exemplárov povinnosti nad rámec práv a povinností upravených nariadeniami
ES, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť, sú záväzné vo všetkých svojich častiach a sú priamo
uplatniteľné vo všetkých členských štátoch .
- 3/ Platnosť oznámení č. 2004/05931/POS/PO, zo dňa 9. 8. 2004, ZPO/2005/03131-2/POS-
BAI zo dňa 05. 04. 2005 a ZPO/2005/00154-2/ POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktorými
Obvodný úrad životného prostredia ukladá sťažovateľovi povinnosti nad rámec nariadení
ES Ústavný súd SR zrušuje.
- 4/ Základné právo sťažovateľa upravené čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd bolo porušené Uznesením 1 S 329/04-116 IČS 1004116818
Krajského súdu v Bratislave a Uznesením 1 Sžo 133/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v Bratislave
- 5 Uznesenie 1 S 329/04-116 IČS 1004116818 Krajského súdu v Bratislave a Uznesenie
1 Sžo 133/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave vo veci sťažnosti voči
obmedzeniu vlastníckych práv k odchovaným exemplárom skupiny B, bolo vydané v rozpore
s čl. 234 tretí odsek Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2,
čl. 7. ods. 5, čl. 13 ods. 1) písm. a), písm. b), ods. 3), ods. 4), čl. 20 ods. 1), ods. 4), čl. 152
ods. 4 Ústavy SR čl. 36 ods. 1), ods. 2) čl. 38 ods. 2) a čl. 6 ods. 1, čl. 13 Listiny základných
práv a slobôd
čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
- 6 Platnosť Uznesenia 1 S 329/04-116 IČS 1004116818 Krajského súdu v Bratislave
a Uznesenia 1 Sžo 133/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave vo
veci sťažnosti voči obmedzeniu vlastníckych práv k odchovaným exemplárom
skupiny B Ústavný súd SR ruší.
- 7/ Sťažovateľ ďalej navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že ústavné pravidlo upravené
čl. 13 ods. 4 umožňuje súdu dať prednosť skutkovému stavu pred stavom formálne
právnym.
Čl. 7 ods. ods. 5 umožňuje súdu rozhodnúť o platnosti práv a povinností upravených
nariadeniami ES, ako aj o povinnosti súdu, proti ktorého rozhodnutiu nieje prípustný
opravný prostriedok, obrátiť sa na súdny dvor v zmysle čl. 234 tretí odsek Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva...
Navrhujeme, aby sa Ústavný súd SR prerušil konanie a obrátil sa na Európsky súdny
dvor s predbežnou otázkou, či:
a/ platnosť nariadení č. 338/97 a č. 865/06 (1808/01) ES v jednotlivých členských štátoch,
ktoré priamo zakladajú práva a povinností právnických a fyzických osôb je možné
podmieniť plnením nie nevyhnutných povinností, ktoré sú upravené národnou legislatívou
SR
b./ vykonateľnosť komunitárneho práva sa môže líšiť štát od štátu ako dôsledok národných
zákonov, v zmysle znenia preambuly ods. 3 nariadenia 338/97 ES – „Keďže ustanovenia
tohto nariadenia nebránia žiadnym prísnejším opatreniam, ktoré sa môžu prijať alebo
presadzovať v členských štátoch v súlade so zmluvou“
c./ členský štát nie je povinný použiť menej reštriktívne opatrenia k dosiahnutiu regulácie
obchodu s ohrozenými druhmi, hlavne ak uložená povinnosť nezameniteľného označenia
stavovcov plazov skupiny B, nieje obsahom nariadení 338/97 a 865/06 ES a má za následok
obmedzenie práva verejnosti na chov a odchov exemplárov, ktorých prežitie vo voľnej
prírode je ohrozené
d./ národné predpisy zaväzujúce občana žiadať o potvrdenie pôvodu exemplárov, ktorých
pôvod bol stanovený výkonným orgánom v súlade s nariadeniami ES už pri ich dovoze,
nezakladajú porušenie zákazu kvantitatívneho obmedzenia dovozu v zmysle čl. 28 a je ich
možné ospravedlniť dôvodmi ochrany nekomerčných záujmov podľa článku 30 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva...»
II.
Ústavný súd z k sťažnosti pripojených písomností považuje za relevantné oboznámiť
s týmito ďalšími skutočnosťami:
4. Sťažovateľka žalobou „... na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného
prostredia v Bratislave v zmysle ustanovení § 247 OSP“ podanou 18. októbra 2004
krajskému súdu sa domáhala vydania nasledovného rozsudku:
„Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave tým, že nepotvrdil v 60 dňovej
zákonnej lehote preukazy pôvodu pre exempláre Iguana iguana, nedôvodne obmedzil právo
firmy K.. r. o. nakladať s predmetnými exemplármi.
S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd Bratislava vracia žalovanému správnemu
orgánu vec na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nutných denných nákladov na
jedného exemplára Iguana iguana vo výške 20 Sk, ušlého zisku vo výške 12 440 Sk a ujmy
spôsobenej stratou konkurencie schopnosti a straty zákazníkov vo výške 140 000 Sk, do 14
dní na účet...“
5. Sťažovateľka listom označeným ako „Doplnenie žaloby na preskúmanie postupu
Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle ustanovení § 244 a § 247
OSP“ upravila petit žaloby takto:
«Krajský súd v Bratislave ukladá Obvodnému úradu životného prostredia
v Bratislave Karloveská č. 2 zrušiť platnosť oznámení ev. č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI
zo dňa 05. 04. 2005 a ev. č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktorými
podmienil potvrdenie preukazov o pôvode a registráciu nezameniteľným označením
exemplárov Igunana iguana dovezených dňa 05. 07. 2004 z členského štátu EU
spoločnosťou K. s. r. o. a zároveň mu ukladá povinnosť potvrdiť preukazy o pôvode
a zaregistrovať predmetné exempláre v termíne do 30 dní.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 5 900 Sk
a náhradu denných nákladov na starostlivosť ošetrovanie a kŕmne dávky vo výške 20 Sk na
exemplár a deň za obdobie 60 dní od podania žiadosti po deň potvrdenia preukazov
o pôvode.
S ohľadom na to, že výkon vlastníckeho práva aj slobody podnikania nemôžu byť
obmedzené pokiaľ tieto obmedzenia nie sú v skutočnom súlade s cieľmi, ktoré v obecnom
záujme sleduje spoločenstvo, pretože vo vzťahu k sledovanému účelu predstavujú
disproporčný a neznesiteľný zásah, ktorým by boli vo svojej podstate zrušené zaručené
slobody a práva a nakoľko toto obmedzenie trvá vyše jedného roka a bolo dostatočne vážne,
žalovaný je zároveň povinný zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 440 000
Sk...
V prípade, že Krajský súd v Bratislave má za to, že jeho rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť teda o otázke výkladu alebo platnosti práva
Európskeho spoločenstva /ďalej len ES/ týkajúcej sa povinnosti nezameniteľne označovať aj
exempláre plazov skupiny B, ktoré nepochádzajú z voľnej prírody a boli nadobudnuté
v členskom štáte EU v súlade s nariadeniami 338/97 a 1808/01 ES.
Navrhujeme, aby sa Krajský súd v Bratislave obrátil sa na Európsky súdny dvor
s predbežnou otázkou:
a./ Či vykonateľnosť komunitárneho práva sa môže líšiť štát od štátu ako dôsledok
národných zákonov, v zmysle znenia preambuly ods. 3 nariadenia 338/97 ES – „Keďže
ustanovenia tohto nariadenia nebránia žiadnym prísnejším opatreniam, ktoré sa môžu
prijať alebo presadzovať v členských štátoch v súlade so zmluvou.“
b./ či zákonná povinnosť dodatočného nezameniteľného označenia exemplárov
nadobudnutých z iného členského štátu EU, ktorých pôvod bol doložený v súlade nariadení
338/97 a 1808/01 ES, sa vzťahuje aj na exempláre plazov skupiny B, ktoré nepochádzajú
z voľnej prírody...»
6. Krajský súd uznesením č. k. 1 S 329/04-78 z 31. augusta 2006 nariadil, aby
sťažovateľka v lehote 15 dní doplnila svoju žalobu takto:
«či podanie, doručené tunajšiemu súdu dňa 18. 10. 2004, označené ako „Žaloba na
preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle
ustanovení § 247 OSP“, neskôr zmenené a doplnené podaním zo dňa 18. 10. 2005, je treba
považovať za žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti O. s. p. (v takom prípade je v stanovenej lehote potrebné doplniť presné
označenie rozhodnutia alebo iného aktu správneho orgánu, ktoré sa žalobou napadá, ďalej
vyjadrenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup správneho orgánu napáda, uvedenie
konkrétnych dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu s označením ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť, a určenie aký
konečný návrh žalobca robí - návrh znenia rozsudku), alebo ide o návrh na vyslovenie
povinnosti orgánu verejnej správy - žalovaného - vo veci konať a rozhodnúť podľa štvrtej
hlavy piatej časti O. s. p. (v takom prípade je treba návrh doplniť o označenie
prebiehajúceho konania, v ktorom je správny orgán bezdôvodne nečinný)».
7. Sťažovateľka listom zo 4. decembra 2006 krajskému súdu oznámila, že trvá na
«žalobnom titule „Žaloba na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia
v Bratislave v zmysle ustanovení § 247 a nasl. OSP“ a na petite, ktorého znenie je obsahom
doplnenia žaloby v bode III zo dňa 18. 10. 2005.»
8. Sťažovateľka listom z 11. decembra 2006 krajskému súdu oznámila, že
„V zmysle uznesenia 1 S 329/04-78 Krajského súdu v Bratislave žalobca doplňuje
žalobu zo dňa 18. 10. 2004:
- žalobu zo dňa 18. 10. 2004, ktorú doplnil dňa 18. 10. 2005 sa žalobca domáha
preskúmania postupu a rozhodnutia správneho orgánu, podľa druhej hlavy piatej časti
OSP a zároveň navrhuje uloženie povinnosti správnemu orgánu podľa štvrtej hlavy piatej
časti OSP
- žalobca napáda zákonnosť oznámenia - ZPO/2005/03131-2/POS-BAI
a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV, ktorým žalovaný rozhodol o povinnosti nezameniteľne
označiť exempláre Iguana iguana...“.
Súčasne takto upravila petit žaloby:
„Žalobca navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie o zrušení platnosti oznámení
-ZPO/2005/03131-2/POS-BAI a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV, ktorými žalovaný správny
orgán rozhodol o povinnosti nezameniteľného označenia plazov stavovcov skupiny B,
pretože žalovaný správny orgán nie je oprávnený ukladať povinnosti fyzickým a právnickým
osobám mimo rozsahu nariadení 338/97 a 865/06 ES, konkrétne nariadenia 865/06 ES
KAPITOLA XVI POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE.
Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd v konaní - žiadosť o vydanie potvrdenia
o registrácii, zo dňa 07. 07. 2006 rozhodol, že prieťahy v konaní zo strany žalovaného
správneho orgánu sú nedôvodné a žalovanému súd ukladá povinnosť vydať potvrdenie
o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle zákona č. 15/05 Z. z § 12
ods. 17 do piatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu právneho zastúpenia
a súdnych výdajov na... do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“
9. Podľa zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn. 1 S 329/04 konanom 13. júna 2007
(prítomná sťažovateľka a jej právny zástupca osobne) „... Predstúpil PZ žalobcu udávajúc,
že na žalobe trvá v rozsahu doplnených podaní pričom poukazuje na doplnenie žaloby zo
dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006, na ktorých trvá, pričom sa domáha aby súd zrušil
rozsudkom oznámenia žalovaného c. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005
a ďalej oznámenie žalovaného č. ZPO/2005/00154-27POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 a aby
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej sa domáha svojou žalobou v zmysle jej
doplnenia zo dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006 aby súd vyslovil povinnosť žalovanému
správnemu orgánu konať vo veci, t. j. ide o návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
Vo zvyšku berie žalobu späť, t. j. pokiaľ ide o náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy
a iných peňažných plnení, ktorých nárok si uplatní po skončení tohto konania samostatnou
žalobou. V prípade, ak by súd chcel žalobu zamietnuť navrhuje konanie prerušiť a obrátiť
sa s predbežnou otázkou na ESD. Poukazuje na to, že normy platné v EÚ sú voľnejšie
a umožňujú dosiahnuť to, čoho sa vlastne domáha žalobca. Žalovaný mu ukladá podmienky
nad rámec zákona.
Predstúpil žalobca udávajúc, že žalovaný mu svojim postupom znemožnil predaj
živočíchov a to bez toho aby žalobca porušoval právo EÚ, ktoré je primárne a má prednosť
pred našimi zákonmi, a týmto postupom žalovaného sa ocitol v núdzi a stratil konkurencie
schopnosť, nakoľko zákazník si môže takéhoto živočícha kúpiť hocikde v krajine EÚ bez
toho aby mal držiteľ povinnosť živočícha nezameniteľne označiť a bez povinnosti
odovzdania registračných listov a preukazov o pôvode...
Na to bolo vyhlásené
Uznesenie
Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. súd pripúšťa zmenu návrhu na začatie konania v zmysle
prednesu právneho zástupcu žalobcu na dnešnom pojednávaní...
Po porade senátu bol vyhlásený
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného
č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo
dňa 04. 05. 2005 zastavuje.
Návrh žalobcu na vyslovenie povinnosti žalovaného konať a rozhodnúť vo veci
žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana Iguana
v zmysle § 12 ods. 17 zák. č. 15/2005 Z. z. sa zamieta.
Vo zvyšku sa konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom
prostriedku...“.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd najprv oboznámil doterajší priebeh
konania pred správnym orgánom a aj na krajskom súde:
«Dňa 18. 10. 2004 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, označené ako
„žaloba na preskúmanie postupu...“ ...
Podaním zo dňa 01. 04. 2005 žalobca požiadal žalovaného v zmysle zákona
č. 15/2005 Z. z. o vydanie potvrdení o registrácii piatich exemplárov Iguana Iguana, pre
ktoré podal dňa 07. 07. 2004 žiadosť o potvrdenie preukazov o ich pôvode. Listom zo dňa
05. 04. 2005 zn. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI, doručeným žalobcovi dňa 07. 04. 2005,
žalovaný vyjadril stanovisko, že predmetné potvrdenia vydá až po splnení zákonných
podmienok v zmysle § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 Z. z.. Proti tomuto postupu podal
žalobca opäť odvolanie a zároveň aj podnet na prešetrenia podozrenia z porušovania
nariadení ES č. 338/97 a č. 1808/01, ako aj zákonov č. 237/2002 Z. z. a č. 15/2005 Z. z., zo
strany žalovaného. Na uvedené odvolanie žalovaný listom z 13. 04. 2005 znovu zdôvodnil
žalobcovi svoj predchádzajúci postup, ako aj to, že v predmetnej veci nie je možné podať
odvolanie. Medzitým žalovaný obdržal dňa 02. 05. 2004 stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR k žiadostí žalobcu zo dňa 07. 07. 2004, v ktorom sa uvádza, že pôvod
predmetných exemplárov nie je preukázaný podľa § 12 ods. 6 zákona č. 15/2005 Z. z., preto
žalovaný preukazy o pôvode takýchto exemplárov nepotvrdí a v súlade s § 12 ods. 7 tohto
zákona o dôvodoch takého postupu upovedomí žalobcu. Ministerstvo zároveň informovalo
žalovaného o možnosti a podmienkach vydania potvrdenia o pôvode v zmysle § 12 ods. 17
Žalovaný zaslal následne žalobcovi list č. ZPO/2005/00I54-2/POS/BAV zo dňa
04. 05. 2005 s výzvou, aby žalobca v čo najkratšom čase umožnil vykonanie identifikácie
exemplárov a zabezpečil ich nezameniteľné označenie podľa § 13 ods. 1 zákona č. 15/2005
Z. z. pod dohľadom zamestnanca žalovaného, čo označil za zákonnú podmienku pre vydanie
potvrdenia o registrácii podľa § 12 ods. 17 cit. zákona.
Po dohode účastníkov vykonal zamestnanec žalovaného dňa 02. 06. 2005 fyzickú
identifikáciu exemplárov a zistil, že všetky majú dĺžku tela presahujúcu 15 cm, o čom
vykonal aj záznam v zápise. Po fyzickej identifikácii exemplárov žalovaný listom zo 07. 06.
2005 oboznámil žalobcu s tým, že potvrdenie o registrácii piatich kusov exemplárov Iguana
Iguana zakúpených v Českej republike dňa 05. 07. 2004 je možné podľa § 12 ods. 17
zákona č. 15/2005 Z. z. vydať za predpokladu, že budú nezameniteľné označené
mikročipom, čo je povinný zabezpečiť žalobca ako držiteľ exemplárov v zmysle § 13 ods. 1
tohto zákona pod dohľadom zamestnanca žalovaného, alebo nim poverenej organizácie
ochrany prírody a krajiny. Uvedené nezameniteľné označenie exemplárov žalobca
nevykonal, ale proti postupu žalovaného podal znovu odvolanie. V reakcii naň žalovaný
opäť zrekapituloval a zdôvodnil svoj dovtedajší postup v konaní.
V písomnom vyjadrení k žalobe ďalej žalovaný uviedol, že jeho postup bol v súlade
s § 26 ods. 6 a 7 zákona č. 237/2002 Z. z., nakoľko žalobca spolu so žiadosťou o potvrdenie
preukazu o pôvode predmetných exemplárov nepredložil žiaden z dokladov taxatívne
uvedených v § 26 ods. 6 písm. a/ až g/ tohto zákona, ale len kópiu faktúry o kúpe
exemplárov od ich predchádzajúceho držiteľa v Českej republike, t. j. „iný doklad“,
v zmysle § 26 ods. 6 písm. h/ zákona. Faktúru č. 019/04 podľa názoru žalovaného nie je
možné považovať ani za „povolenie“ alebo „osvedčenie vydávané príslušným orgánom
členského štátu“ v zmysle článku 11 ods. 1 nariadenia ES č. 338/97. Dôvodil ďalej, že
z registračného čísla povolenia na dovoz exemplárov do Českej republiky č. 03CZ014164
uvedeného žalobcom vo všetkých piatich tlačivách preukazu o pôvode exemplárov
živočícha, priložených k žiadosti zo dňa 07. 07. 2004, vychádzalo Ministerstvo životného
prostredia SR, keď v súčinnosti s príslušným orgánom v Českej republike skúmalo, či tak
môže byt' preukázané k spokojnosti daného členského štátu EÚ, že tieto exempláre boli
nadobudnuté a ak pochádzajú z miesta mimo spoločenstva, že ich dovoz do spoločenstva
bol v súlade s právnymi predpismi platnými pre ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
Ministerstvo zistilo, že nakoľko povolenie č. 03CZ014164 bolo vydané na dovoz 1000
exemplárov druhu Iguana Iguana do Českej republiky a tieto neboli označené, nie je možné
stotožniť 5 exemplárov patriacich žalobcovi s exemplármi, ktoré pochádzajú
z deklarovaného dovozu. V dovoznom povolení sa uvádza iný dovozca ako firma B. s. r. o.,
od ktorej predmetné exempláre žalobca podľa faktúry č. 019/04 nadobudol, preto je nutné
pripustiť, že ešte po dovoze exemplárov nastal minimálne jeden ďalší prevod exemplárov,
až kým sa nepreviedli na žalobcu. Vzhľadom na uvedené zistenia vydalo ministerstvo
stanovisko, že pôvod predmetných exemplárov nie je preukázaný podľa § 12 ods. 6 zákona
č. 15/2005 Z. z. a preto žalovaný preukazy o pôvode takýchto exemplárov nemohol potvrdiť
a ďalej konal tak, ako mu predpisoval zákon. Žalobca výzvam žalovaného na predloženie
iných dôveryhodných dokladov o nadobudnutí predmetných exemplárov nevyhovel, no
domáha sa vybavenia jeho žiadosti formou „odvolaní“ a sťažností bez toho, aby preukázal,
že sa zmenili právne skutočnosti a podklady, na základe ktorých žalovaný vo veci konal.
Zákon č. 15/2005 súčinnosťou od 01. 04. 2005 upravil v § 12 ods. 17 možnosť vydať
potvrdenie o registrácii živých exemplárov plazov, vtákov a cicavcov druhov uvedených
v prílohe B, C a D nariadenia ES č. 338/97, nadobudnutých v iných členských Štátoch EÚ
v súlade s osobitným predpisom, ktorých pôvod nemožno určiť podľa § 12 ods. 6 tohto
zákona a vydať preukaz o pôvode. Takéto exempláre však musia byť pred vydaním
potvrdenia o registrácii nezameniteľne označené v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 15/2005
Z. z. a § 11 vyhlášky č. 110/2005 Z. z. Uvedená zákonná možnosť legalizácie držby
a ďalšieho nakladania zo živočíchmi sa podľa vyjadrenia žalovaného vzťahuje aj na
predmetné exempláre typu Iguana Iguana, čo žalobca podaním žiadosti zo dňa 01. 04. 2005
využil. Toto konanie o vydaní potvrdenia o registrácii však nebolo ukončené z dôvodov na
strane žalobcu, ktorý odmietol vykonať nezameniteľné označenie predmetných piatich
exemplárov, čím zmaril možnosť vydania potvrdení o registrácii exemplárov v jeho držbe
evidovaných na druhovej karte Iguana Iguana pod poradovými číslami 77, 78, 79, 80, 81,
boli žalovaným vydané...»
Svoj právny názor a rozhodnutie v merite veci odôvodnil krajský súd takto:
«Krajský súd v Bratislave ... preskúmal napadnuté oznámenia žalovaného, ako aj
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, na podklade obsahu administratívneho spisu
vyhodnotil návrh smerujúci proti nečinnosti žalovaného (§ 250t ods. 1 O. s. p.), nariadil na
prejednanie veci pojednávanie a dospel k záveru, že návrhom žalobcu nieje možné vyhovieť.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného, ktorých obsah tvorí
vyššie opísaná korešpondencia žalobcu so žalovaným, ako aj usmernenia Ministerstva
životného prostredia SR, mohol súd konštatovať len to, že konanie o potvrdení preukazov
o pôvode exemplárov Iguana Iguana v držbe žalobcu, resp. konanie vo veci vydania
potvrdenia o registrácii týchto exemplárov prebehli tak, ako ich opísal žalovaný
v písomnom vyjadrení k žalobe. Jeho obsah reprodukoval súd v odôvodnení tohto
rozhodnutia.
Podľa § 12 ods. 6 zák. č. 15/2005 Z. z. pôvod exemplára v preukaze o pôvode určuje
obvodný úrad životného prostredia na základe písomných podkladov predložených
držiteľom exemplára. Obvodný úrad životného prostredia určí pôvod exemplára
a) po predložení
1. výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného exemplára z voľnej prírody a označí
ho kódom W ,
2. dokladu o tom, že exemplár sa stal vlastníctvom štátu a označí ho kódom I , ktorý sa
používa spolu s iným kódom, napríklad 1/W; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúci
kód uvedený za lomkou,
b) zhodný s pôvodom uvedeným v povolení na dovoz vydanom ministerstvom na exempláre
druhov uvedených v prílohách A alebo B nariadenia,
c) zhodný s pôvodom uvedeným v povolení na vývoz alebo v potvrdení na opätovný vývoz
vydanom výkonným orgánom Štátu vývozu alebo opätovného vývozu na exempláre druhov
uvedených v prílohe C nariadenia
d) a označí ho kódom F, ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom
v súlade s písmenami a) až c) uvedený pôvod W, R alebo N určený podľa doterajších
predpisov,
e) a označí ho kódom C, ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom
v súlade s písmenami a) až c) uvedený kód pôvodu W, R, O ani N a exemplár po konzultácii
s vedeckým orgánom spĺňa kritériá uvedené v nariadení,
f) v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ exemplára predloží iný písomný doklad,
ako je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode
vydanom pred 1. júlom 2002 uvedené, že má pôvod neznámy.
Podľa § 12 ods. 8 cit. zák. obvodný úrad životného prostredia vydá preukaz o pôvode
po overení údajov v písomných dokladoch predložených držiteľom exemplára do 30 dní od
doručenia kompletných podkladov podľa odseku 6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku
6 písm. f) do 60 dní od doručenia žiadosti o vydanie preukazu. Ak ministerstvo nemôže
vydať stanovisko na základe jemu dostupných dokladov, konzultuje vydanie stanoviska
s iným členským štátom alebo treťou krajinou. V takom prípade môže byť lehota predĺžená
až do ukončenia konzultácie, maximálne však do 120 dní. Ak preukaz o pôvode nemožno
vydať v ustanovenej lehote, obvodný úrad životného prostredia o tom a o dôvodoch písomne
upovedomí držiteľa exemplára živočícha. Ak podklady na vydanie preukazu zaslané
obvodnému úradu životného prostredia nie sú kompletné, obvodný úrad životného
prostredia bez zbytočného odkladu písomne požiada držiteľa exemplára živočícha
o doplnenie chýbajúcich dokladov. Ak preukaz o pôvode nemožno vydať, obvodný úrad
životného prostredia o dôvodoch bez zbytočného odkladu písomne upovedomí držiteľa
exemplára.
Podľa § 12 ods. 17 cit. zák. držiteľ živých exemplárov plazov, vtákov a cicavcov
druhov uvedených v prílohách B, C alebo D nariadenia nadobudnutých v iných členských
štátoch Európskej únie v súlade s osobitným predpisom, ktorých pôvod nemožno určiť
podľa odseku 6, je povinný požiadať o ich registráciu bez zbytočného odkladu po ich
nadobudnutí alebo po doručení písomného upovedomenia obvodného úradu životného
prostredia o tom, že preukaz o pôvode nemožno vydať. Obvodný úrad životného prostredia
vydá potvrdenie o registrácii exemplára do piatich dní odo dňa podania žiadosti
a nezameniteľného označenia exemplára podľa § 13.
Podľa § 13 ods. 1 cit. zák. držiteľ živých exemplárov vybraných druhov živočíchov je
povinný zabezpečiť ich nezameniteľné označenie. Držiteľ exemplára je povinný zabezpečiť
označenie exemplárov druhov uvedených v prílohe A nariadenia pod dohľadom
zamestnanca obvodného úradu životného prostredia. Držiteľ exemplárov iných druhov je
povinný zabezpečiť ich označenie pod dohľadom zamestnanca obvodného úradu životného
prostredia alebo ním poverenej organizácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad
životného prostredia neurčí inak. Prítomný zamestnanec obvodného úradu životného
prostredia alebo ním poverená organizácia vyhotoví z označenia záznam. Náklady na
nezameniteľné označenie exemplárov znáša držiteľ exemplára.
Podľa § 28 ods. 1 cit. zák. všeobecný predpis o správnom konám s výnimkou
ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahuje na konanie podľa § 6 ods. 15, § 12 ods. 6,
8, ods. 9 písm. b), ods. 10, 12, 17 a 18, § 13 ods. 1, 2 a 5, § 20 ods. 2, 5 a 6, § 24 ods. 8,
§ 26 ods. 3 písm. k) a § 28 ods. 3.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1 ods. 3 O. s. p.).
Pojem „rozhodnutie“ má teda širší význam; nie je rozhodujúce, ako je akt správneho
orgánu označený, podstatné je, či správny orgán týmto aktom autoritatívnym spôsobom
zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Preskúmaniu rozhodnutia na
základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. nebráni, ak správny orgán vybavil
vec neformálnym prípisom, listom či oznámením, bez ohľadu na to, či tak urobil v mylnej
domnienke, že jeho povinnosťou nie je vydať vo veci rozhodnutie v určitej procesnej forme,
alebo či zákon v konkrétnom type konania procesnú formu rozhodnutia nevyžadoval.
Tak je tomu aj v prípade konania o vydanie potvrdenia o registrácii exemplára podľa
§ 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 Z. z., ktoré. žalobca vyvolal podaním žiadosti zo dňa 01. 04.
2005 a v ktorom boli vydané žalobou napadnuté oznámenia (§ 28 ods. 1 cit. zák.). Keďže na
konanie o vydanie potvrdení o registrácii exemplára sa nevzťahuje Správny poriadok, ktorý
vyžaduje náležitú procesnú formu rozhodnutia, možno konštatovať, že oznámenia, ktorými
žalovaný podľa názoru žalobcu jeho žiadosť vybavil (tak, že v konečnom dôsledku vydanie
potvrdení podmienil nezameniteľným označením exemplárov podľa § 13 ods. 1 zákona
č. 15/2005 Z. z.), podliehajú súdnemu prieskumu, nakoľko sú podľa svojho obsahu
spôsobilé zasiahnuť autoritatívnym spôsobom do právnej sféry žalobcu ako držiteľa
exemplárov. Z uvedených dôvodov je teda možné žalobou napadnuté oznámenia vydané
podľa zákona č. 15/2005 Z. z. považovať napriek ich formálnemu označeniu za rozhodnutia,
ktoré podliehajú prieskumu v správnom súdnictve.
Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§§ 250b ods. 1 O. s. p.). Do plynutia lehoty sa
nezapočítava deň. keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná,
ak sa posledný deň urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť (§ 57 ods. 1, 3 O. s. p.).
V danom prípade je predmetom preskúmavania oznámenie žalovaného
č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a oznámenie č. ZPO/2005/00154-
2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktoré boli žalobcovi doručené v mesiacoch apríl, resp. máj
2005, pričom doručením sa tieto oznámenia stali právoplatnými, nakoľko proti nim zákon
č. 15/2005 Z. z. nepripúšťa opravný prostriedok (§ 247 ods. 3 O. s. p.). Súdneho
preskúmania uvedených oznámení sa však žalobca po prvý krát domáhal na súde až
podaním doručeným súdu dňa 18. 10. 2005, ktorým doplnil (zmenil) pôvodne podanú
žalobu zo dňa 18. 10. 2004.
Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby o preskúmanie
predmetných oznámení uplynula v mesiacoch jún, resp. júl 2005. Uvedenú zmenu podanej
žaloby zo strany žalobcu je preto treba považovať za uplatnenú po uplynutí dvojmesačnej
zákonnej lehoty podľa § 250b ods. 1.
Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých
odstránení súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je
zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 ). Odvolanie proti
uzneseniu je neprípustné.
Vzhľadom na to, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu je lehotou prepadnou, ktorej uplynutím možnosť
preskúmania správneho rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti O. s. p. zaniká a zameškanie tejto lehoty ani nie je možné odpustiť,
súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného zo dňa 04. 05. 2005 a 05. 04.
2005 podľa citovaného ustanovenia § 250d ods. 3 O. s. p. zastavil.
Fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez
vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní
nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O. s. p.).
Ustanovenia § 250t ods. 1 až 7 O. s. p. umožňujú súdu na návrh osoby dotknutej
nečinnosťou orgánu verejnej správy uložiť správnemu orgánu v konkrétnej veci konať
a rozhodnúť, za predpokladu, že navrhovateľ vyčerpal prostriedky nápravy, ktorých použitie
mu umožňuje osobitný predpis. Uvedeným postupom však súd nemôže zasahovať do
kompetencií správneho orgánu a prikazovať mu, ako má vo veci rozhodnúť. Je oprávnený
len uložiť správnemu orgánu zaoberať sa prejednávanou vecou, riadne postupovať v konaní
a vybaviť ju rozhodnutím alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom. Nečinnosťou orgánu
verejnej správy sa rozumie jeho pasivita, neprimerané a ničím neodôvodnené
nevykonávanie úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci, ktoré uvádzajú dotknutú fyzickú
alebo právnickú osobu do právnej neistoty ohľadom práv a povinností, o ktorých
v konkrétnom prípade správny orgán rozhoduje. V správnom konaní začatom na základe
návrhu fyzickej alebo právnickej osoby je správny orgán nečinný len vtedy, ak bezdôvodne
nevykonáva všetky potrebné úkony pre objektívne zistenie stavu veci a vybavenie podnetu
rozhodnutím alebo iným zákonom predpísaným spôsobom.
V danom prípade z vyššie opísaného priebehu konania vo veci žalobcu vyplynulo, že
žalovaný sa žiadosťou žalobcu zo dňa 01. 04. 2005 o vydanie potvrdení podľa § 12 ods. 17
zákona č. 15/2005 Z. z. náležitým spôsobom a v primeranom čase zaoberal, opakovane
vyzýval žalobcu na doplnenie podania a vykonanie úkonov, ktoré žalovaný považoval
v zmysle cit. ust. zákona za potrebné, postupujúc v zmysle vyžiadaného stanoviska
rezortného ministerstva. Výsledkom bohatej korešpondencie účastníkov bolo oznámenie
žalovaného, že potvrdenia podľa § 12 ods. 7 zákona č. 15/2005 Z. z. žalobcovi vydá až po
vykonaní určeného nezameniteľného označenia exemplárov podľa § 13 ods. 1 tohto zákona.
Toto oznámenie možno považovať za vybavenie žalobcovej veci (rozhodnutie), ktorým dal
žalovaný jasne žalobcovi najavo, že požadované potvrdenia žalobcovi nevydá bez jeho
súčinnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že hoci žalovaný vec neposúdil podľa predstáv žalobcu, nebol
v konaní nečinný a preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Vo zvyšnej časti predmetu konania, teda o pôvodne uplatnených peňažných nárokoch
žalobcu, súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby (§ 250t ods. 7, § 250d ods. 3 a § 96
ods. 1 O. s. p.)...»
11. Proti uzneseniu krajského súdu z 13. júna 2007 podala sťažovateľka 26. júla 2007
odvolanie „... v časti, v ktorej krajský súd... konanie o preskúmaní zákonnosti oznámení
žalovaného č. ... zastavil“. V odôvodnení odvolania sťažovateľka uviedla:
„- pre účinky zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 OSP nebola splnená zákonná
podmienka, nakoľko žaloba podaná 18. 10. 2004 a ani jej doplnenie nenapĺňajú právny
predpoklad o prekročení dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 3 O. S. P, ktorý
je obsahom výroku a dôvodov uznesenia 1 S 329/ 04-116 a to vo vzťahu k oznámeniam
Obvodného úradu v Bratislave č. ZPO/ 2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005
a č. ZPO/ 2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005...
... žalobca podáva odvolanie voči uzneseniu 1 S 329/ 04- 116 o zastavení konania
a trvá na pôvodnom návrhu na prerušení konania a predložení predbežnej otázky
Európskemu súdnemu dvoru.“
12. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sžo 133/2007 z 10. februára 2009 rozhodol tak,
že „uznesenie Krajského súdu... č. k. 1 S 329/04-116 zo dňa 13. 6. 2007 v časti výroku,
ktorým súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného č. ZPO/2005/03131-
2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005
zastavil, potvrdzuje“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie označených
práv sťažovateľky postupom a oznámeniami obvodného úradu č. 2004/05931/POS/PO
z 9. augusta 2004, č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI z 5. apríla 2005 a č. ZPO 2005/00154-
2/POS/BAV zo 4. mája 2005, postupom a uznesením krajského súdu č. k. 1 S 329/04-116
z 13. júna 2007 a tiež postupom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 133/2007 a jeho uznesením
z 10. februára 2009.
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou najprv napadla
už uvedené oznámenia obvodného úradu a uznesenie krajského súdu z 13. júna 2007.
Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá
právomoc preskúmavať napadnuté oznámenia a uznesenie krajského súdu (a postup
v konaní im predchádzajúci), keďže proti ním bol prípustný právne účinný prostriedok
nápravy, resp. riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila. Postup obvodného
úradu pri vybavovaní jej žiadosti o potvrdení preukazov pôvodu leguánov napadla
sťažovateľka žalobou z 18. októbra 2004 na krajskom súde, ktorú (žalobu) doplnila
podaniami z 18. októbra 2005, 4. decembra 2006, 11. decembra 2006 a petit žaloby
upresnila aj na pojednávaní konanom na krajskom súde 13. júna 2007. O jej žalobe rozhodol
krajský súd uznesením č. k. 1 S 329/04-116 z 13. júna 2007. O odvolaní sťažovateľky
z 25. júla 2007 proti tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd uznesením
sp. zn. 1 Sžo 133/2007 z 10. februára 2009. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto
časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd poznamenáva, že dožadovanie sa preskúmania rozhodnutia o zrušení
platnosti oznámenia obvodného úradu z 9. augusta 2004, ktoré nebolo predmetom
rozhodnutia krajského súdu z 13. júna 2007 (pozri bod 3 petitu sťažnosti uvedeného v bode
3 I. časti odôvodnenia) nie je už v súčasnosti možné, lebo sťažnosť sťažovateľky bola
doručená ústavnému súdu 18. mája 2009, teda dávno po uplynutí 2-mesačnej lehoty
ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné
sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene
podanú.
14. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 133/2007
z 10. februára 2009, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie
svojich v sťažnosti označených práv aj postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením,
ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi
názormi a závermi tohto súdu, ktoré však podľa sťažovateľkinho názoru vyplývalo
z nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu (keď vo veci konajúci správny orgán
a tiež všeobecné súdy „opierajúc sa o sekundárnu legislatívu stanovil držiteľovi...
povinnosti nad rámec práv a povinností upravených nariadeniami ES...“).
15. Práva porušené postupom a rozhodnutiami (resp. oznámeniami) menovaných
štátnych orgánov sťažovateľka okrem ich číselného označenia v petite obsahovo
konkretizovala najmä v časti III sťažnosti ako označenie „Porušené právo alebo sloboda“.
Aj keď výslovne neuviedla (neoznačila) porušenie čl. 46 ústavy, z rozsahu ňou v sťažnosti
uvedených porušených práv je možné ustáliť ich dva základné okruhy, a to:
- porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej
hlavy ústavy, resp. príslušných ustanovení listiny („porušenie domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde..,. porušenie práva na preskúmanie rozhodnutí a postupu
verejnej správy..., vylúčenie sťažovateľa z práva na súdnu ochranu..., porušenie práva
dosiahnuť súdne preskúmanie postupu a rozhodnutia verejnej správy..., porušenie práva
súdne preskúmať ukladanie povinnosti mimo rámca zákona č..., porušenie práva na
spravodlivý proces upravené čl. 6 ods. 1 dohovoru...“),
- porušenie práva vlastniť a riadne užívať svoj majetok upraveného príslušnými
ustanoveniami ústavy, listiny, dohovoru a dodatku k dohovoru („porušenie práva na
pokojné užívanie majetku..., obmedzenie práva držby a komerčnej činnosti nad mieru
nevyhnutnú pre zabezpečenie verejného záujmu...“).
16. Vychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd za prvoradé vysporiadať sa
s eventuálnym porušením práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu, resp. práva na
spravodlivý proces v tomto konkrétnom (posudzovanom) prípade, a to v časti konania
o odvolaní (t. j. druhostupňového konania) s prihliadnutím aj na zistenia a závery súdu
prvého stupňa, z ktorých odvolací súd vychádzal a na ktoré nadväzoval.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu (vrátane práva na spravodlivé súdne konanie) je umožniť
každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť
súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, I. ÚS 310/08), ako aj konkrétne
procesné garancie v súdnom konaní. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to
znamená právo začať konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho
aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené v tomto článku, pokiaľ ide o organizáciu,
zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečená zárukami procesného
a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý
rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci
ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou
medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená
právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci
všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou
v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).
Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa
ustanovení čl. 46 ústavy v rozsahu už predom vymedzenom sťažovateľkou (pozri bod 15
prvá odrážka), resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným
uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola
vylúčená právomoc všeobecných súdov.
V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu
právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky
uznesením sp. zn. 1 Sžo 133/2007 z 10. februára 2009 sú zlúčiteľné s označenými článkami
ústavy a dohovoru (resp. listiny).
Po oboznámení sa s obsahom predmetného uznesenia najvyššieho súdu (ako aj
s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza
a naň nadväzuje) ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil.
V úvodnej časti odôvodnenia najvyšší súd oboznámil rozhodnutie a priebeh konania
na súde prvého stupňa:
„Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie
zákonnosti hore uvedených oznámení žalovaného podľa § 250d ods. 3 OSP potom, čo
dospel k záveru, že žalobu na preskúmanie predmetných oznámení podal žalobca po
uplynutí zákonnej lehoty, ktorá je lehotou prepadnou, ktorej uplynutím možnosť
preskúmania správneho rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti OSP zanikla, pričom zameškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Návrh žalobcu na vyslovenie povinnosti žalovaného konať a rozhodnúť vo veci
žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana
v zmysle § 12 ods. 17 zák. č. 15/2005 Z. z. súd ako nedôvodný zamietol v zmysle § 250t
ods. 4 OSP s poukazom na to, že z priebehu konania pred žalovaným vyplynulo, že žalovaný
sa žiadosťou žalobcu zo dňa 1. 4. 2005 o vydanie požadovaných potvrdení podľa citovaného
ustanovenia náležitým spôsobom a v primeranom čase zaoberal, opakovane vyzýval žalobcu
na doplnenie podania a vykonanie úkonov, ktoré žalovaný považoval v zmysle zákona za
potrebné, postupujúc v zmysle vyžiadaného stanoviska rezortného ministerstva a po
vzájomnej písomnej komunikácii oznámil žalobcovi, že potvrdenia vydá až po vykonaní
určeného nezameniteľného označenia exemplárov podľa § 13 ods. 1 tohto zákona, ktorým
oznámením (ktoré treba považovať za rozhodnutie o vybavení žalobcovej veci) dal žalovaný
jasne žalobcovi najavo, že požadované potvrdenia žalobcovi nevydá bez jeho súčinnosti,
z čoho je zrejmé, že hoci žalovaný vec neposúdil podľa predstáv žalobcu, nebol v konaní
nečinný.
Krajský súd konanie o ostatných nárokoch zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby
v súlade s ustanovením § 250t ods. 7, § 250d ods. 3 a § 96 ods. 1. OSP.“
Proti uzneseniu krajského súdu v časti o zastavení konania pre zmeškanie lehoty na
podanie žaloby podala sťažovateľka (žalobca) včas odvolanie, v ktorom uviedla, že «pre
zastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 OSP nebola splnená zákonná podmienka
„nakoľko žaloba podaná 18.10.2004 a ani jej doplnenie nenapĺňajú právny predpoklad
o prekročení dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250 ods. 3 O. S. P, ktorý je obsahom
výroku a dôvodov uznesenia 1 S 329/04-116 a to vo vzťahu k oznámeniam Obvodného
úradu v Bratislave č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 5. 4. 2005 a č. ZPO/2005/00I54-
2/POS/BAV zo dňa 4. 5. 2005“.
Pripomenul, že každý, koho práva a slobody zaručené právnymi predpismi Únie boli
porušené, má právo na účinné právne prostriedky nápravy pred súdom v súlade s čl. II 107
Charty základných práv EÚ.
Poukázal na to, že reguláciu obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi nemožno vykladať
spôsobom, ktorý zakladá porušenie čl. 12. čl. 28, čl. 29, čl. 30 Zmluvy o založení ES, ak je
SR účastníkom tejto zmluvy.
Konanie správneho orgánu samo o sebe nemá zmysel, ak znemožňuje chov, odchov
a následný predaj exemplárov, ktorých prežitie vo voľnej prírode je ohrozené pretože
postup správneho orgánu by mal zodpovedať účelu nariadení ES.
Povinnosť nezameniteľne označiť exempláre Iguana Iguana na základe národnej
legislatívy, ktorá zakladá povinnosti, ktoré nie sú obsahom nariadení č. 338/97 a 865/06 ES
znemožňuje nakladanie s majetkom, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20
Ústavy SR.
Ochrana ohrozených druhov, ku ktorej nepochybne prispieva umelý chov a odchov
exemplárov a ich následný predaj nemôže byť dostatočne účinná ak chovatelia a držitelia
exemplárov v Slovenskej republike sa musia dôvodne obávať, že budú vystavení horšiemu
zaobchádzaniu ako občania iných štátov EU.
Trval na pôvodnom návrhu na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky
Európskemu súdnemu dvoru.» (Pozri tiež bod 11 odôvodnenia, pozn.).
Po uvedení stanoviska žalovaného k odvolaniu, ktorý „sa stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa v napadnutej časti o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 OSP, pretože za
daných okolností neboli predpoklady na pokračovanie v konaní rozhodnutím o veci samej“,
najvyšší súd prezentoval svoje skutkové zistenia a právne závery:
«Najvyšší súd ... dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či postup a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ktorým konanie o žalobe na preskúmanie oznámení žalovaného
č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo
dňa 04. 05. 2005 bolo zastavené, boli v súlade so zákonom.
Z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu vyplýva, že dňa 18.
10. 2004 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „žaloba na
preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle
ustanovenia § 247 OSP“, v ktorom žalobca navrhol vyniesť rozsudok v znení: „Obvodný
úrad životného prostredia tým, že nepotvrdil v 60-dňovej zákonnej lehote preukazy pôvodu
pre exempláre Iguana Iguana, nedôvodné obmedzil právo firmy K. s. r. o. nakladať
s predmetnými exemplármi. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave vracia
žalovanému správnemu orgánu vec na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu nutných denných nákladov na jedného exemplára Iguana Iguana vo
výške 20,- Sk, ušlého zisku vo výške 12.440,- Sk a ujmy spôsobenej stratou
konkurencieschopnosti a straty zákazníkov vo výške 140.000,- Sk do 14 dní..,.“.
Ďalšími podaniami doručenými krajskému súdu dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006
žalobca zmenil uplatnené nároky tak, že navrhol zrušiť oznámenia žalovaného
č. ZPO/2005/0313-2/POS/BAI zo dňa 5. 4. 2005 a č. ZPO/2005/0154-2/POS/BAV zo dňa
4. 5. 2005 a zároveň navrhol uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi potvrdenia
o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana Iguana v zmysle § 12 ods. 17 zákona
č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín
reguláciu obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 15/2005 Z. z.).
Na pojednávaní konanom dňa 13. 6. 2007 žalobca uplatnené nároky modifikoval tak,
že zotrval na žalobe v časti o preskúmanie zákonnosti vyššie označených oznámení
žalovaného zo dňa 5. 4. 2005 a 4. 5. 2005, ďalej žiadal, aby súd rozhodol o jeho návrhu
proti nečinnosti žalovaného a uložil mu povinnosť vydať potvrdenia o registrácii pre
exempláre skupiny B Iguana Iguana v zmysle § 12 ods. 17 zákona č. 15/2005 a vo zvyšnej
časti pôvodne uplatnených nárokov vzal žalobu späť.
Podľa čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. - Ústava Slovenskej republiky, kto tvrdí,
že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.
Podľa čl. 51 ods. 1 citovaného zákona domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37
ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú.
Podľa § 244 ods. 1, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 249 ods. 1, 2 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia
a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je
zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti
uzneseniu je prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že správne
súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej predmetom súdneho
preskúmavacieho konania je to, čo žalobca svojím návrhom (žalobou) za predmet takéhoto
konania označí. V súlade s tým súd prvého stupňa dôvodne vychádzal z podaní žalobcu
a správne rozlišoval medzi konaním o nečinnosti žalovaného správneho orgánu
(iniciovaného podaním z 18. 10. 2004 v zmysle jeho obsahu) a konaním o žalobe proti
rozhodnutiu a postupu správneho orgánu (na základe podaní žalobcu z 18. 10. 2005
a 11. 12. 2006), ktoré predstavujú samostatné formálne i obsahovo rozdielne druhy konaní
súdu v rámci zákonnej úpravy postupu súdu v správnom súdnictve. Kým v konaní proti
nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t OSP) súd na návrh účastníka skúma, či žalovaný
správny orgán mal spôsobom stanoveným zákonom konať a či a prečo takto bez vážneho
dôvodu nekonal, v konaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov (§ 247
a nasledujúce OSP) súd na návrh - žalobu (podanú v súlade s ustanovením § 249 OSP)
účastníka preskúmava súlad takého rozhodnutia so zákonom. Rozdielny charakter konaní
spôsobuje, že pôvodné konanie proti nečinnosti správneho orgánu nemôže automaticky
zmeniť charakter na konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby
takéto konanie bolo iniciované dispozitívnym úkonom vo forme príslušnej žaloby.
V predmetnej veci je nesporné, že žalobca sa súdneho preskúmania napadnutých
oznámení žalovaného prvýkrát domáhal na súde podaním doručeným súdu dňa 18. 10. 2005
(ktorým doplnil resp. zmenil pôvodnú žalobu z 18. 10. 2004). Krajský súd v zmysle § 103
OSP skúmajúc podmienky konania, sa správne zaoberal otázkou včasnosti takéhoto návrhu
a po zistení, že zákonom stanovená lehota na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 OSP) uplynula
v mesiacoch jún resp. júl 2005, konanie dôvodne v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 OSP
zastavil.
Z uvedených dôvodov nebolo možné postupu a rozhodnutiu súdu prvého stupňa nič
vyčítať, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.»
(V nadväznosti na uvedené pozri tiež odôvodnenie prvostupňového súdu uvedené v bode 10
odôvodnenia, pozn.).
Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu
dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad
a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
(resp. spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania vrátane ich dôvodov a námietok.
V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie
rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne
nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd sa
námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že
sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.
V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery
napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené, majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v aplikovaní na posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych
noriem. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je
dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,
ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj
I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru
najvyššieho súdu.
Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou
opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti
medzi sťažnosťou napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením
základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, resp. práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v danom
prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označeným právom, sťažnosť v tejto časti odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
17. K namietanému porušeniu práv majetkového charakteru (základného práva
podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 11 ods. 1 a 4 listiny, čl. 1 dodatkového protokolu) ústavný
súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom
základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho,
že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48
ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným
súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127
ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery
v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré
je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných
súdov a jeho subsumpciu pod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07,
III. ÚS 26/08). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného
práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím
najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti
sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie už uvedených majetkových práv, bolo už
len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami
hmotnoprávneho charakteru a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy pohľadu ich
možného porušenia.
18. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 127 ods. 2 ústavy (podmienenosť a viazanosť
rozhodnutia ústavného súdu o zrušení rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánom
verejnej moci predchádzajúcim vyslovením porušenia označeného základného práva, resp.
práva a slobody) bolo bez právneho významu zaoberať sa návrhom sťažovateľky na
zrušenie označených oznámení správneho orgánu a rozhodnutí všeobecných súdov.
19. Ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrh na obsah konštatačnej časti odôvodnenia
rozhodnutia ústavného súdu, návrh na prerušenie konania ústavného súdu) sa ústavný súd
nezaoberal, lebo tieto prekračujú dispozičné oprávnenia sťažovateľky vyplývajúce z čl. 127
ods. 1 ústavy (bod 7 petitu), resp. z hľadiska namietania porušenia označených práv sú
zjavne neopodstatnené (bod 8 petitu) vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými
súdmi v tejto posudzovanej veci, t. j. domáhania sa potvrdenia preukazov o pôvode
a zaregistrovania zo zahraničia dovezených živočíchov.
20. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z už uvedených
dôvodov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009