Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 205/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K.

Ž., T., ktorou namietala porušenie práv podľa čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 13

ods. 1 písm. a) a b), 3 a 4, a 4, a Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj čl. 234 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

postupom Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave a jeho oznámeniami

z 9. augusta 2004, 5. apríla 2005 a 4. mája 2005, postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. júna 2007, ako aj

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 10. februára 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009

doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie práv podľa čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7. ods. 5, čl. 13 ods. 1 písm. a) a b), 3 a 4,

a 4, a (ďalej len

„ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj čl. 234 ods. 3

Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) postupom Obvodného

úradu životného prostredia, Karlovarská 2, Bratislava (ďalej len „obvodný úrad“) a jeho

oznámeniami č. 2004/05931/POS/PO z 9. augusta 2004, č. ZPO 2005/03131-2/POS-BAI

z 5. apríla 2005 a č. ZPO 2005/00154-2/POS/BAV zo 4. mája 2005, postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -116 z 13. júna 2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 10. februára 2009 (pozri petit sťažnosti uvedený v bode 3 tejto časti

odôvodnenia).

1. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že predmetom

sťažnosti je postup obvodného úradu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o potvrdenie

preukazov o pôvode leguánov ňou dovezených (ktorej predmetom činnosti je chov, odchov

a predaj živočíchov a rastlín) z Českej republiky. Menovaný správny orgán už označeným

listom z 9. augusta 2004 oznámil sťažovateľke, že predmetné leguány (Iguana iguana)

zaeviduje až po vydaní stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“), ktoré je podmienené vyjadrením Inšpekcie životného prostredia

Českej republiky (ďalej len „inšpekcia“).

Sťažovateľka uviedla, že „požiadala dňa 19. 10. 2004 Krajský súd v Bratislave

o súdnu ochranu voči obmedzeniu vlastníckych práv v príčinnej súvislosti s postupom

správneho orgánu.

Po prijatí zákona č. 15/05 Z. z. si držiteľ exemplárov splnil povinnosť vyplývajúcu zo znenia

novoprijatého zákona a dňa 01. 04. 2005 požiadal v zmysle § 12 ods. 17 aj o registráciu

predmetných exemplárov dovezených z členského štátu EU.

Správny orgán po podaní žalobného návrhu oznámením ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo

dňa 05. 04. 2005 a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 uložil držiteľovi

exemplárov povinnosť ich nezameniteľné označiť.

Voči ukladaniu povinnosti označovať exempláre skupiny B, ktorá nie je obsahom nariadení

č. 338/97 a č. 1808/01 ES, podal držiteľ exemplárov dňa 02. 05. 2005 sťažnosť.

Správny orgán listom č. ZPO/2005/03866/POS-BAI sťažnosť zamietol a držiteľovi

exemplárov oznámil, že preukazy o pôvode nepotvrdí a exempláre nezaregistruje.

Oznámenie, ktorým správny orgán uložil držiteľovi exemplárov dodatočné povinnosti, ktoré

neboli obsahom nariadení ES bolo dôvodom na doplnenie žalobného návrhu (t. j. návrhu

z 19. októbra 2004, pozn.), ktorý sťažovateľ podal 17. 10. 2005.

Krajský súd v Bratislave Uznesením -78 zo dňa 31. 08. 2006 nariadil žalobcovi,

aby do 15 dní doplnil žalobný návrh ...

Sťažovateľ doplnil žalobu... s tým, že... žalobou... sa... domáha preskúmania postupu

a rozhodnutia správneho orgánu, podľa druhej hlavy piatej časti a zároveň navrhuje

uloženie povinnosti správnemu orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti

- žalobca napáda zákonnosť oznámenia..., ktorým žalovaný rozhodol o povinnosti

nezameniteľne označiť exempláre Iguana iguana.

Zároveň lisom z 04. 12. 2006 oznámil Krajskému súdu v Bratislave, že trvá na preskúmaní

postupu správneho orgánu v rozsahu žalobného titulu zo dňa 18. 10. 2004.“.

2. Krajský súd uznesením č. k. -116 z 13. júna 2007 rozhodol tak, že

„konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného... zo dňa 04. 05. 2005 zastavuje.

Návrh na vyslovenie povinnosti žalovaného konať a rozhodnúť vo veci žiadosti

žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle

sa zamieta.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.“.

O odvolaní sťažovateľky z 25. júla 2007 rozhodol najvyšší súd tak, že prvostupňové

uznesenie „v časti výroku, ktorým súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení

žalovaného č. ... zastavil, potvrdzuje“.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«- 1/ Sťažnosti sa vyhovuje

- 2/ Základné právo sťažovateľa upravené , ods. 4 SR, ,

ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, čl. l Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakladať s exemplármi skupiny B

nadobudnutými z členského štátu EU, bolo porušené Obvodným úradom životného

prostredia v Bratislave, ktorý opierajúc sa o sekundárnu legislatívu stanovil držiteľovi

odchovaných exemplárov povinnosti nad rámec práv a povinností upravených nariadeniami

ES, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť, sú záväzné vo všetkých svojich častiach a sú priamo

uplatniteľné vo všetkých členských štátoch .

- 3/ Platnosť oznámení č. 2004/05931/POS/PO, zo dňa 9. 8. 2004, ZPO/2005/03131-2/POS-

BAI zo dňa 05. 04. 2005 a ZPO/2005/00154-2/ POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktorými

Obvodný úrad životného prostredia ukladá sťažovateľovi povinnosti nad rámec nariadení

ES Ústavný súd SR zrušuje.

- 4/ Základné právo sťažovateľa upravené SR a Listiny

základných práv a slobôd bolo porušené Uznesením -116 IČS 1004116818

Krajského súdu v Bratislave a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v Bratislave

- 5 Uznesenie -116 IČS 1004116818 Krajského súdu v Bratislave a Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave vo veci sťažnosti voči

obmedzeniu vlastníckych práv k odchovaným exemplárom skupiny B, bolo vydané v rozpore

s čl. 234 tretí odsek Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva čl. l ods. 2, čl. 2 ods. 2,

čl. 7. ods. 5, čl. 13 ods. 1) písm. a), písm. b), ods. 3), ods. 4), čl. 20 ods. 1), ods. 4), čl. 152

ods. 4 SR ), ods. 2) ) a , Listiny základných

práv a slobôd

čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

- 6 Platnosť Uznesenia -116 IČS 1004116818 Krajského súdu v Bratislave

a Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave vo

veci sťažnosti voči obmedzeniu vlastníckych práv k odchovaným exemplárom

skupiny B Ústavný súd SR ruší.

- 7/ Sťažovateľ ďalej navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že ústavné pravidlo upravené

čl. 13 ods. 4 umožňuje súdu dať prednosť skutkovému stavu pred stavom formálne

právnym.

Čl. 7 ods. ods. 5 umožňuje súdu rozhodnúť o platnosti práv a povinností upravených

nariadeniami ES, ako aj o povinnosti súdu, proti ktorého rozhodnutiu nieje prípustný

opravný prostriedok, obrátiť sa na súdny dvor v zmysle čl. 234 tretí odsek Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva...

Navrhujeme, aby sa Ústavný súd SR prerušil konanie a obrátil sa na Európsky súdny

dvor s predbežnou otázkou, či:

a/ platnosť nariadení č. 338/97 a č. 865/06 (1808/01) ES v jednotlivých členských štátoch,

ktoré priamo zakladajú práva a povinností právnických a fyzických osôb je možné

podmieniť plnením nie nevyhnutných povinností, ktoré sú upravené národnou legislatívou

SR

b./ vykonateľnosť komunitárneho práva sa môže líšiť štát od štátu ako dôsledok národných

zákonov, v zmysle znenia preambuly ods. ES – „Keďže ustanovenia

tohto nariadenia nebránia žiadnym prísnejším opatreniam, ktoré sa môžu prijať alebo

presadzovať v členských štátoch v súlade so zmluvou“

c./ členský štát nie je povinný použiť menej reštriktívne opatrenia k dosiahnutiu regulácie

obchodu s ohrozenými druhmi, hlavne ak uložená povinnosť nezameniteľného označenia

stavovcov plazov skupiny B, nieje obsahom nariadení 338/97 a 865/06 ES a má za následok

obmedzenie práva verejnosti na chov a odchov exemplárov, ktorých prežitie vo voľnej

prírode je ohrozené

d./ národné predpisy zaväzujúce občana žiadať o potvrdenie pôvodu exemplárov, ktorých

pôvod bol stanovený výkonným orgánom v súlade s nariadeniami ES už pri ich dovoze,

nezakladajú porušenie zákazu kvantitatívneho obmedzenia dovozu v zmysle čl. 28 a je ich

možné ospravedlniť dôvodmi ochrany nekomerčných záujmov podľa článku 30 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva...»

II.

Ústavný súd z k sťažnosti pripojených písomností považuje za relevantné oboznámiť

s týmito ďalšími skutočnosťami:

4. Sťažovateľka žalobou „... na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného

prostredia v Bratislave v zmysle ustanovení “ podanou 18. októbra 2004

krajskému súdu sa domáhala vydania nasledovného rozsudku:

„Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave tým, že nepotvrdil v 60 dňovej

zákonnej lehote preukazy pôvodu pre exempláre Iguana iguana, nedôvodne obmedzil právo

firmy K.. r. o. nakladať s predmetnými exemplármi.

S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd Bratislava vracia žalovanému správnemu

orgánu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nutných denných nákladov na

jedného exemplára Iguana iguana vo výške 20 Sk, ušlého zisku vo výške 12 440 Sk a ujmy

spôsobenej stratou konkurencie schopnosti a straty zákazníkov vo výške 140 000 Sk, do 14

dní na účet...“

5. Sťažovateľka listom označeným ako „Doplnenie žaloby na preskúmanie postupu

Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle ustanovení § 244 a § 247

“ upravila petit žaloby takto:

«Krajský súd v Bratislave ukladá Obvodnému úradu životného prostredia

v Bratislave Karloveská č. 2 zrušiť platnosť oznámení ev. č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI

zo dňa 05. 04. 2005 a ev. č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktorými

podmienil potvrdenie preukazov o pôvode a registráciu nezameniteľným označením

exemplárov Igunana iguana dovezených dňa 05. 07. 2004 z členského štátu EU

spoločnosťou K. s. r. o. a zároveň mu ukladá povinnosť potvrdiť preukazy o pôvode

a zaregistrovať predmetné exempláre v termíne do 30 dní.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 5 900 Sk

a náhradu denných nákladov na starostlivosť ošetrovanie a kŕmne dávky vo výške 20 Sk na

exemplár a deň za obdobie 60 dní od podania žiadosti po deň potvrdenia preukazov

o pôvode.

S ohľadom na to, že výkon vlastníckeho práva aj slobody podnikania nemôžu byť

obmedzené pokiaľ tieto obmedzenia nie sú v skutočnom súlade s cieľmi, ktoré v obecnom

záujme sleduje spoločenstvo, pretože vo vzťahu k sledovanému účelu predstavujú

disproporčný a neznesiteľný zásah, ktorým by boli vo svojej podstate zrušené zaručené

slobody a práva a nakoľko toto obmedzenie trvá vyše jedného roka a bolo dostatočne vážne,

žalovaný je zároveň povinný zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 440 000

Sk...

V prípade, že Krajský súd v Bratislave má za to, že jeho rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť teda o otázke výkladu alebo platnosti práva

Európskeho spoločenstva /ďalej len ES/ týkajúcej sa povinnosti nezameniteľne označovať aj

exempláre plazov skupiny B, ktoré nepochádzajú z voľnej prírody a boli nadobudnuté

v členskom štáte EU v súlade s nariadeniami 338/97 a 1808/01 ES.

Navrhujeme, aby sa Krajský súd v Bratislave obrátil sa na Európsky súdny dvor

s predbežnou otázkou:

a./ Či vykonateľnosť komunitárneho práva sa môže líšiť štát od štátu ako dôsledok

národných zákonov, v zmysle znenia preambuly ods. ES – „Keďže

ustanovenia tohto nariadenia nebránia žiadnym prísnejším opatreniam, ktoré sa môžu

prijať alebo presadzovať v členských štátoch v súlade so zmluvou.“

b./ či zákonná povinnosť dodatočného nezameniteľného označenia exemplárov

nadobudnutých z iného členského štátu EU, ktorých pôvod bol doložený v súlade nariadení

338/97 a 1808/01 ES, sa vzťahuje aj na exempláre plazov skupiny B, ktoré nepochádzajú

z voľnej prírody...»

6. Krajský súd uznesením č. k. -78 z 31. augusta 2006 nariadil, aby

sťažovateľka v lehote 15 dní doplnila svoju žalobu takto:

«či podanie, doručené tunajšiemu súdu dňa 18. 10. 2004, označené ako „Žaloba na

preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle

ustanovení “, neskôr zmenené a doplnené podaním zo dňa 18. 10. 2005, je treba

považovať za žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej

hlavy piatej časti (v takom prípade je v stanovenej lehote potrebné doplniť presné

označenie rozhodnutia alebo iného aktu správneho orgánu, ktoré sa žalobou napadá, ďalej

vyjadrenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup správneho orgánu napáda, uvedenie

konkrétnych dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho

orgánu s označením ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť, a určenie aký

konečný návrh žalobca robí - návrh znenia rozsudku), alebo ide o návrh na vyslovenie

povinnosti orgánu verejnej správy - žalovaného - vo veci konať a rozhodnúť podľa štvrtej

hlavy piatej časti (v takom prípade je treba návrh doplniť o označenie

prebiehajúceho konania, v ktorom je správny orgán bezdôvodne nečinný)».

7. Sťažovateľka listom zo 4. decembra 2006 krajskému súdu oznámila, že trvá na

«žalobnom titule „Žaloba na preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia

v Bratislave v zmysle ustanovení a nasl. “ a na petite, ktorého znenie je obsahom

doplnenia žaloby v bode III zo dňa 18. 10. 2005.»

8. Sťažovateľka listom z 11. decembra 2006 krajskému súdu oznámila, že

„V zmysle uznesenia -78 Krajského súdu v Bratislave žalobca doplňuje

žalobu zo dňa 18. 10. 2004:

- žalobu zo dňa 18. 10. 2004, ktorú doplnil dňa 18. 10. 2005 sa žalobca domáha

preskúmania postupu a rozhodnutia správneho orgánu, podľa druhej hlavy piatej časti

a zároveň navrhuje uloženie povinnosti správnemu orgánu podľa štvrtej hlavy piatej

časti

- žalobca napáda zákonnosť oznámenia - ZPO/2005/03131-2/POS-BAI

a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV, ktorým žalovaný rozhodol o povinnosti nezameniteľne

označiť exempláre Iguana iguana...“.

Súčasne takto upravila petit žaloby:

„Žalobca navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie o zrušení platnosti oznámení

-ZPO/2005/03131-2/POS-BAI a ZPO/2005/00154-2/POS/BAV, ktorými žalovaný správny

orgán rozhodol o povinnosti nezameniteľného označenia plazov stavovcov skupiny B,

pretože žalovaný správny orgán nie je oprávnený ukladať povinnosti fyzickým a právnickým

osobám mimo rozsahu nariadení 338/97 a 865/06 ES, konkrétne nariadenia 865/06 ES

KAPITOLA XVI POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE.

Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd v konaní - žiadosť o vydanie potvrdenia

o registrácii, zo dňa 07. 07. 2006 rozhodol, že prieťahy v konaní zo strany žalovaného

správneho orgánu sú nedôvodné a žalovanému súd ukladá povinnosť vydať potvrdenie

o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana v zmysle zákona č. 15/05 Z. z § 12

ods. 17 do piatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zároveň súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu právneho zastúpenia

a súdnych výdajov na... do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

9. Podľa zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn. konanom 13. júna 2007

(prítomná sťažovateľka a jej právny zástupca osobne) „... Predstúpil PZ žalobcu udávajúc,

že na žalobe trvá v rozsahu doplnených podaní pričom poukazuje na doplnenie žaloby zo

dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006, na ktorých trvá, pričom sa domáha aby súd zrušil

rozsudkom oznámenia žalovaného c. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005

a ďalej oznámenie žalovaného č. ZPO/2005/00154-27POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005 a aby

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej sa domáha svojou žalobou v zmysle jej

doplnenia zo dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006 aby súd vyslovil povinnosť žalovanému

správnemu orgánu konať vo veci, t. j. ide o návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Vo zvyšku berie žalobu späť, t. j. pokiaľ ide o náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy

a iných peňažných plnení, ktorých nárok si uplatní po skončení tohto konania samostatnou

žalobou. V prípade, ak by súd chcel žalobu zamietnuť navrhuje konanie prerušiť a obrátiť

sa s predbežnou otázkou na ESD. Poukazuje na to, že normy platné v EÚ sú voľnejšie

a umožňujú dosiahnuť to, čoho sa vlastne domáha žalobca. Žalovaný mu ukladá podmienky

nad rámec zákona.

Predstúpil žalobca udávajúc, že žalovaný mu svojim postupom znemožnil predaj

živočíchov a to bez toho aby žalobca porušoval právo EÚ, ktoré je primárne a má prednosť

pred našimi zákonmi, a týmto postupom žalovaného sa ocitol v núdzi a stratil konkurencie

schopnosť, nakoľko zákazník si môže takéhoto živočícha kúpiť hocikde v krajine EÚ bez

toho aby mal držiteľ povinnosť živočícha nezameniteľne označiť a bez povinnosti

odovzdania registračných listov a preukazov o pôvode...

Na to bolo vyhlásené

Uznesenie

Podľa súd pripúšťa zmenu návrhu na začatie konania v zmysle

prednesu právneho zástupcu žalobcu na dnešnom pojednávaní...

Po porade senátu bol vyhlásený

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného

č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo

dňa 04. 05. 2005 zastavuje.

Návrh žalobcu na vyslovenie povinnosti žalovaného konať a rozhodnúť vo veci

žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana Iguana

v zmysle sa zamieta.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom

prostriedku...“.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd najprv oboznámil doterajší priebeh

konania pred správnym orgánom a aj na krajskom súde:

«Dňa 18. 10. 2004 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, označené ako

„žaloba na preskúmanie postupu...“ ...

Podaním zo dňa 01. 04. 2005 žalobca požiadal žalovaného v zmysle zákona

č. o vydanie potvrdení o registrácii piatich exemplárov Iguana Iguana, pre

ktoré podal dňa 07. 07. 2004 žiadosť o potvrdenie preukazov o ich pôvode. Listom zo dňa

05. 04. 2005 zn. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI, doručeným žalobcovi dňa 07. 04. 2005,

žalovaný vyjadril stanovisko, že predmetné potvrdenia vydá až po splnení zákonných

podmienok v zmysle . Proti tomuto postupu podal

žalobca opäť odvolanie a zároveň aj podnet na prešetrenia podozrenia z porušovania

nariadení ES č. 338/97 a č. 1808/01, ako aj a č. , zo

strany žalovaného. Na uvedené odvolanie žalovaný listom z 13. 04. 2005 znovu zdôvodnil

žalobcovi svoj predchádzajúci postup, ako aj to, že v predmetnej veci nie je možné podať

odvolanie. Medzitým žalovaný obdržal dňa 02. 05. 2004 stanovisko Ministerstva životného

prostredia SR k žiadostí žalobcu zo dňa 07. 07. 2004, v ktorom sa uvádza, že pôvod

predmetných exemplárov nie je preukázaný podľa , preto

žalovaný preukazy o pôvode takýchto exemplárov nepotvrdí a v súlade s § 12 ods. 7 tohto

zákona o dôvodoch takého postupu upovedomí žalobcu. Ministerstvo zároveň informovalo

žalovaného o možnosti a podmienkach vydania potvrdenia o pôvode v zmysle § 12 ods. 17

.

Žalovaný zaslal následne žalobcovi list č. ZPO/2005/00I54-2/POS/BAV zo dňa

04. 05. 2005 s výzvou, aby žalobca v čo najkratšom čase umožnil vykonanie identifikácie

exemplárov a zabezpečil ich nezameniteľné označenie podľa

Z. z. pod dohľadom zamestnanca žalovaného, čo označil za zákonnú podmienku pre vydanie

potvrdenia o registrácii podľa § 12 ods. 17 cit. zákona.

Po dohode účastníkov vykonal zamestnanec žalovaného dňa 02. 06. 2005 fyzickú

identifikáciu exemplárov a zistil, že všetky majú dĺžku tela presahujúcu 15 cm, o čom

vykonal aj záznam v zápise. Po fyzickej identifikácii exemplárov žalovaný listom zo 07. 06.

2005 oboznámil žalobcu s tým, že potvrdenie o registrácii piatich kusov exemplárov Iguana

Iguana zakúpených v Českej republike dňa 05. 07. 2004 je možné podľa § 12 ods. 17

vydať za predpokladu, že budú nezameniteľné označené

mikročipom, čo je povinný zabezpečiť žalobca ako držiteľ exemplárov v zmysle § 13 ods. 1

tohto zákona pod dohľadom zamestnanca žalovaného, alebo nim poverenej organizácie

ochrany prírody a krajiny. Uvedené nezameniteľné označenie exemplárov žalobca

nevykonal, ale proti postupu žalovaného podal znovu odvolanie. V reakcii naň žalovaný

opäť zrekapituloval a zdôvodnil svoj dovtedajší postup v konaní.

V písomnom vyjadrení k žalobe ďalej žalovaný uviedol, že jeho postup bol v súlade

s a , nakoľko žalobca spolu so žiadosťou o potvrdenie

preukazu o pôvode predmetných exemplárov nepredložil žiaden z dokladov taxatívne

uvedených v § 26 ods. 6 písm. a/ až g/ tohto zákona, ale len kópiu faktúry o kúpe

exemplárov od ich predchádzajúceho držiteľa v Českej republike, t. j. „iný doklad“,

v zmysle § 26 ods. 6 písm. h/ zákona. Faktúru č. 019/04 podľa názoru žalovaného nie je

možné považovať ani za „povolenie“ alebo „osvedčenie vydávané príslušným orgánom

členského štátu“ v zmysle článku 11 ods. 1 nariadenia ES č. 338/97. Dôvodil ďalej, že

z registračného čísla povolenia na dovoz exemplárov do Českej republiky č. 03CZ014164

uvedeného žalobcom vo všetkých piatich tlačivách preukazu o pôvode exemplárov

živočícha, priložených k žiadosti zo dňa 07. 07. 2004, vychádzalo Ministerstvo životného

prostredia SR, keď v súčinnosti s príslušným orgánom v Českej republike skúmalo, či tak

môže byt' preukázané k spokojnosti daného členského štátu EÚ, že tieto exempláre boli

nadobudnuté a ak pochádzajú z miesta mimo spoločenstva, že ich dovoz do spoločenstva

bol v súlade s právnymi predpismi platnými pre ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Ministerstvo zistilo, že nakoľko povolenie č. 03CZ014164 bolo vydané na dovoz 1000

exemplárov druhu Iguana Iguana do Českej republiky a tieto neboli označené, nie je možné

stotožniť 5 exemplárov patriacich žalobcovi s exemplármi, ktoré pochádzajú

z deklarovaného dovozu. V dovoznom povolení sa uvádza iný dovozca ako firma B. s. r. o.,

od ktorej predmetné exempláre žalobca podľa faktúry č. 019/04 nadobudol, preto je nutné

pripustiť, že ešte po dovoze exemplárov nastal minimálne jeden ďalší prevod exemplárov,

až kým sa nepreviedli na žalobcu. Vzhľadom na uvedené zistenia vydalo ministerstvo

stanovisko, že pôvod predmetných exemplárov nie je preukázaný podľa § 12 ods. 6 zákona

č. a preto žalovaný preukazy o pôvode takýchto exemplárov nemohol potvrdiť

a ďalej konal tak, ako mu predpisoval zákon. Žalobca výzvam žalovaného na predloženie

iných dôveryhodných dokladov o nadobudnutí predmetných exemplárov nevyhovel, no

domáha sa vybavenia jeho žiadosti formou „odvolaní“ a sťažností bez toho, aby preukázal,

že sa zmenili právne skutočnosti a podklady, na základe ktorých žalovaný vo veci konal.

súčinnosťou od 01. 04. 2005 upravil v možnosť vydať

potvrdenie o registrácii živých exemplárov plazov, vtákov a cicavcov druhov uvedených

v prílohe B, C a D nariadenia ES č. 338/97, nadobudnutých v iných členských Štátoch EÚ

v súlade s osobitným predpisom, ktorých pôvod nemožno určiť podľa § 12 ods. 6 tohto

zákona a vydať preukaz o pôvode. Takéto exempláre však musia byť pred vydaním

potvrdenia o registrácii nezameniteľne označené v súlade s

Z. z. a vyhlášky č. Uvedená zákonná možnosť legalizácie držby

a ďalšieho nakladania zo živočíchmi sa podľa vyjadrenia žalovaného vzťahuje aj na

predmetné exempláre typu Iguana Iguana, čo žalobca podaním žiadosti zo dňa 01. 04. 2005

využil. Toto konanie o vydaní potvrdenia o registrácii však nebolo ukončené z dôvodov na

strane žalobcu, ktorý odmietol vykonať nezameniteľné označenie predmetných piatich

exemplárov, čím zmaril možnosť vydania potvrdení o registrácii exemplárov v jeho držbe

evidovaných na druhovej karte Iguana Iguana pod poradovými číslami 77, 78, 79, 80, 81,

boli žalovaným vydané...»

Svoj právny názor a rozhodnutie v merite veci odôvodnil krajský súd takto:

«Krajský súd v Bratislave ... preskúmal napadnuté oznámenia žalovaného, ako aj

konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, na podklade obsahu administratívneho spisu

vyhodnotil návrh smerujúci proti nečinnosti žalovaného ( ), nariadil na

prejednanie veci pojednávanie a dospel k záveru, že návrhom žalobcu nieje možné vyhovieť.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného, ktorých obsah tvorí

vyššie opísaná korešpondencia žalobcu so žalovaným, ako aj usmernenia Ministerstva

životného prostredia SR, mohol súd konštatovať len to, že konanie o potvrdení preukazov

o pôvode exemplárov Iguana Iguana v držbe žalobcu, resp. konanie vo veci vydania

potvrdenia o registrácii týchto exemplárov prebehli tak, ako ich opísal žalovaný

v písomnom vyjadrení k žalobe. Jeho obsah reprodukoval súd v odôvodnení tohto

rozhodnutia.

Podľa pôvod exemplára v preukaze o pôvode určuje

obvodný úrad životného prostredia na základe písomných podkladov predložených

držiteľom exemplára. Obvodný úrad životného prostredia určí pôvod exemplára

a) po predložení

1. výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného exemplára z voľnej prírody a označí

ho kódom W ,

2. dokladu o tom, že exemplár sa stal vlastníctvom štátu a označí ho kódom I , ktorý sa

používa spolu s iným kódom, napríklad 1/W; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúci

kód uvedený za lomkou,

b) zhodný s pôvodom uvedeným v povolení na dovoz vydanom ministerstvom na exempláre

druhov uvedených v prílohách A alebo B nariadenia,

c) zhodný s pôvodom uvedeným v povolení na vývoz alebo v potvrdení na opätovný vývoz

vydanom výkonným orgánom Štátu vývozu alebo opätovného vývozu na exempláre druhov

uvedených v prílohe C nariadenia

d) a označí ho kódom F, ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom

v súlade s písmenami a) až c) uvedený pôvod W, R alebo N určený podľa doterajších

predpisov,

e) a označí ho kódom C, ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom

v súlade s písmenami a) až c) uvedený kód pôvodu W, R, O ani N a exemplár po konzultácii

s vedeckým orgánom spĺňa kritériá uvedené v nariadení,

f) v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ exemplára predloží iný písomný doklad,

ako je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode

vydanom pred 1. júlom 2002 uvedené, že má pôvod neznámy.

Podľa § 12 ods. 8 cit. zák. obvodný úrad životného prostredia vydá preukaz o pôvode

po overení údajov v písomných dokladoch predložených držiteľom exemplára do 30 dní od

doručenia kompletných podkladov podľa odseku 6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku

6 písm. f) do 60 dní od doručenia žiadosti o vydanie preukazu. Ak ministerstvo nemôže

vydať stanovisko na základe jemu dostupných dokladov, konzultuje vydanie stanoviska

s iným členským štátom alebo treťou krajinou. V takom prípade môže byť lehota predĺžená

až do ukončenia konzultácie, maximálne však do 120 dní. Ak preukaz o pôvode nemožno

vydať v ustanovenej lehote, obvodný úrad životného prostredia o tom a o dôvodoch písomne

upovedomí držiteľa exemplára živočícha. Ak podklady na vydanie preukazu zaslané

obvodnému úradu životného prostredia nie sú kompletné, obvodný úrad životného

prostredia bez zbytočného odkladu písomne požiada držiteľa exemplára živočícha

o doplnenie chýbajúcich dokladov. Ak preukaz o pôvode nemožno vydať, obvodný úrad

životného prostredia o dôvodoch bez zbytočného odkladu písomne upovedomí držiteľa

exemplára.

Podľa § 12 ods. 17 cit. zák. držiteľ živých exemplárov plazov, vtákov a cicavcov

druhov uvedených v prílohách B, C alebo D nariadenia nadobudnutých v iných členských

štátoch Európskej únie v súlade s osobitným predpisom, ktorých pôvod nemožno určiť

podľa odseku 6, je povinný požiadať o ich registráciu bez zbytočného odkladu po ich

nadobudnutí alebo po doručení písomného upovedomenia obvodného úradu životného

prostredia o tom, že preukaz o pôvode nemožno vydať. Obvodný úrad životného prostredia

vydá potvrdenie o registrácii exemplára do piatich dní odo dňa podania žiadosti

a nezameniteľného označenia exemplára podľa § 13.

Podľa § 13 ods. 1 cit. zák. držiteľ živých exemplárov vybraných druhov živočíchov je

povinný zabezpečiť ich nezameniteľné označenie. Držiteľ exemplára je povinný zabezpečiť

označenie exemplárov druhov uvedených v prílohe A nariadenia pod dohľadom

zamestnanca obvodného úradu životného prostredia. Držiteľ exemplárov iných druhov je

povinný zabezpečiť ich označenie pod dohľadom zamestnanca obvodného úradu životného

prostredia alebo ním poverenej organizácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad

životného prostredia neurčí inak. Prítomný zamestnanec obvodného úradu životného

prostredia alebo ním poverená organizácia vyhotoví z označenia záznam. Náklady na

nezameniteľné označenie exemplárov znáša držiteľ exemplára.

Podľa § 28 ods. 1 cit. zák. všeobecný predpis o správnom konám s výnimkou

ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahuje na konanie podľa § 6 ods. 15, § 12 ods. 6,

8, ods. 9 písm. b), ods. 10, 12, 17 a 18, § 13 ods. 1, 2 a 5, § 20 ods. 2, 5 a 6, § 24 ods. 8,

§ 26 ods. 3 písm. k) a § 28 ods. 3.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami

správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa

rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Pojem „rozhodnutie“ má teda širší význam; nie je rozhodujúce, ako je akt správneho

orgánu označený, podstatné je, či správny orgán týmto aktom autoritatívnym spôsobom

zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Preskúmaniu rozhodnutia na

základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti nebráni, ak správny orgán vybavil

vec neformálnym prípisom, listom či oznámením, bez ohľadu na to, či tak urobil v mylnej

domnienke, že jeho povinnosťou nie je vydať vo veci rozhodnutie v určitej procesnej forme,

alebo či zákon v konkrétnom type konania procesnú formu rozhodnutia nevyžadoval.

Tak je tomu aj v prípade konania o vydanie potvrdenia o registrácii exemplára podľa

, ktoré. žalobca vyvolal podaním žiadosti zo dňa 01. 04.

2005 a v ktorom boli vydané žalobou napadnuté oznámenia (§ 28 ods. 1 cit. zák.). Keďže na

konanie o vydanie potvrdení o registrácii exemplára sa nevzťahuje Správny poriadok, ktorý

vyžaduje náležitú procesnú formu rozhodnutia, možno konštatovať, že oznámenia, ktorými

žalovaný podľa názoru žalobcu jeho žiadosť vybavil (tak, že v konečnom dôsledku vydanie

potvrdení podmienil nezameniteľným označením exemplárov podľa § 13 ods. 1 zákona

č. ), podliehajú súdnemu prieskumu, nakoľko sú podľa svojho obsahu

spôsobilé zasiahnuť autoritatívnym spôsobom do právnej sféry žalobcu ako držiteľa

exemplárov. Z uvedených dôvodov je teda možné žalobou napadnuté oznámenia vydané

podľa považovať napriek ich formálnemu označeniu za rozhodnutia,

ktoré podliehajú prieskumu v správnom súdnictve.

Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy

podľa druhej hlavy piatej časti sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§ ). Do plynutia lehoty sa

nezapočítava deň. keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná,

ak sa posledný deň urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť

ho doručiť (, ).

V danom prípade je predmetom preskúmavania oznámenie žalovaného

č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a oznámenie č. ZPO/2005/00154-

2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005, ktoré boli žalobcovi doručené v mesiacoch apríl, resp. máj

2005, pričom doručením sa tieto oznámenia stali právoplatnými, nakoľko proti nim zákon

č. nepripúšťa opravný prostriedok ( ). Súdneho

preskúmania uvedených oznámení sa však žalobca po prvý krát domáhal na súde až

podaním doručeným súdu dňa 18. 10. 2005, ktorým doplnil (zmenil) pôvodne podanú

žalobu zo dňa 18. 10. 2004.

Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby o preskúmanie

predmetných oznámení uplynula v mesiacoch jún, resp. júl 2005. Uvedenú zmenu podanej

žaloby zo strany žalobcu je preto treba považovať za uplatnenú po uplynutí dvojmesačnej

zákonnej lehoty podľa § 250b ods. 1.

Podľa súd uznesením konanie zastaví ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránení súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je

zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 ). Odvolanie proti

uzneseniu je neprípustné.

Vzhľadom na to, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu je lehotou prepadnou, ktorej uplynutím možnosť

preskúmania správneho rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu podľa ustanovení

druhej hlavy piatej časti zaniká a zameškanie tejto lehoty ani nie je možné odpustiť,

súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného zo dňa 04. 05. 2005 a 05. 04.

2005 podľa citovaného ustanovenia zastavil.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní

nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis ( ).

Ustanovenia až 7 umožňujú súdu na návrh osoby dotknutej

nečinnosťou orgánu verejnej správy uložiť správnemu orgánu v konkrétnej veci konať

a rozhodnúť, za predpokladu, že navrhovateľ vyčerpal prostriedky nápravy, ktorých použitie

mu umožňuje osobitný predpis. Uvedeným postupom však súd nemôže zasahovať do

kompetencií správneho orgánu a prikazovať mu, ako má vo veci rozhodnúť. Je oprávnený

len uložiť správnemu orgánu zaoberať sa prejednávanou vecou, riadne postupovať v konaní

a vybaviť ju rozhodnutím alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom. Nečinnosťou orgánu

verejnej správy sa rozumie jeho pasivita, neprimerané a ničím neodôvodnené

nevykonávanie úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci, ktoré uvádzajú dotknutú fyzickú

alebo právnickú osobu do právnej neistoty ohľadom práv a povinností, o ktorých

v konkrétnom prípade správny orgán rozhoduje. V správnom konaní začatom na základe

návrhu fyzickej alebo právnickej osoby je správny orgán nečinný len vtedy, ak bezdôvodne

nevykonáva všetky potrebné úkony pre objektívne zistenie stavu veci a vybavenie podnetu

rozhodnutím alebo iným zákonom predpísaným spôsobom.

V danom prípade z vyššie opísaného priebehu konania vo veci žalobcu vyplynulo, že

žalovaný sa žiadosťou žalobcu zo dňa 01. 04. 2005 o vydanie potvrdení podľa § 12 ods. 17

náležitým spôsobom a v primeranom čase zaoberal, opakovane

vyzýval žalobcu na doplnenie podania a vykonanie úkonov, ktoré žalovaný považoval

v zmysle cit. ust. zákona za potrebné, postupujúc v zmysle vyžiadaného stanoviska

rezortného ministerstva. Výsledkom bohatej korešpondencie účastníkov bolo oznámenie

žalovaného, že potvrdenia podľa žalobcovi vydá až po

vykonaní určeného nezameniteľného označenia exemplárov podľa § 13 ods. 1 tohto zákona.

Toto oznámenie možno považovať za vybavenie žalobcovej veci (rozhodnutie), ktorým dal

žalovaný jasne žalobcovi najavo, že požadované potvrdenia žalobcovi nevydá bez jeho

súčinnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že hoci žalovaný vec neposúdil podľa predstáv žalobcu, nebol

v konaní nečinný a preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Vo zvyšnej časti predmetu konania, teda o pôvodne uplatnených peňažných nárokoch

žalobcu, súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby (§ 250t ods. 7, § 250d ods. 3 a § 96

ods. 1 )...»

11. Proti uzneseniu krajského súdu z 13. júna 2007 podala sťažovateľka 26. júla 2007

odvolanie „... v časti, v ktorej krajský súd... konanie o preskúmaní zákonnosti oznámení

žalovaného č. ... zastavil“. V odôvodnení odvolania sťažovateľka uviedla:

„- pre účinky zastavenia konania v zmysle nebola splnená zákonná

podmienka, nakoľko žaloba podaná 18. 10. 2004 a ani jej doplnenie nenapĺňajú právny

predpoklad o prekročení dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 3 O. S. P, ktorý

je obsahom výroku a dôvodov uznesenia 1 S 329/ 04-116 a to vo vzťahu k oznámeniam

Obvodného úradu v Bratislave č. ZPO/ 2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005

a č. ZPO/ 2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005...

... žalobca podáva odvolanie voči uzneseniu 1 S 329/ 04- 116 o zastavení konania

a trvá na pôvodnom návrhu na prerušení konania a predložení predbežnej otázky

Európskemu súdnemu dvoru.“

12. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 10. februára 2009 rozhodol tak,

že „uznesenie Krajského súdu... č. k. -116 zo dňa 13. 6. 2007 v časti výroku,

ktorým súd konanie o preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného č. ZPO/2005/03131-

2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo dňa 04. 05. 2005

zastavil, potvrdzuje“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie označených

práv sťažovateľky postupom a oznámeniami obvodného úradu č. 2004/05931/POS/PO

z 9. augusta 2004, č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI z 5. apríla 2005 a č. ZPO 2005/00154-

2/POS/BAV zo 4. mája 2005, postupom a uznesením krajského súdu č. k. -116

z 13. júna 2007 a tiež postupom najvyššieho súdu sp. zn. a jeho uznesením

z 10. februára 2009.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou najprv napadla

už uvedené oznámenia obvodného úradu a uznesenie krajského súdu z 13. júna 2007.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , ústavný súd nemá

právomoc preskúmavať napadnuté oznámenia a uznesenie krajského súdu (a postup

v konaní im predchádzajúci), keďže proti ním bol prípustný právne účinný prostriedok

nápravy, resp. riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila. Postup obvodného

úradu pri vybavovaní jej žiadosti o potvrdení preukazov pôvodu leguánov napadla

sťažovateľka žalobou z 18. októbra 2004 na krajskom súde, ktorú (žalobu) doplnila

podaniami z 18. októbra 2005, 4. decembra 2006, 11. decembra 2006 a petit žaloby

upresnila aj na pojednávaní konanom na krajskom súde 13. júna 2007. O jej žalobe rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -116 z 13. júna 2007. O odvolaní sťažovateľky

z 25. júla 2007 proti tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd uznesením

sp. zn. z 10. februára 2009. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto

časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd poznamenáva, že dožadovanie sa preskúmania rozhodnutia o zrušení

platnosti oznámenia obvodného úradu z 9. augusta 2004, ktoré nebolo predmetom

rozhodnutia krajského súdu z 13. júna 2007 (pozri bod 3 petitu sťažnosti uvedeného v bode

3 I. časti odôvodnenia) nie je už v súčasnosti možné, lebo sťažnosť sťažovateľky bola

doručená ústavnému súdu 18. mája 2009, teda dávno po uplynutí 2-mesačnej lehoty

ustanovenej . Z uvedeného dôvodu bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa ako oneskorene

podanú.

14. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. februára 2009, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie

svojich v sťažnosti označených práv aj postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením,

ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi

názormi a závermi tohto súdu, ktoré však podľa sťažovateľkinho názoru vyplývalo

z nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu (keď vo veci konajúci správny orgán

a tiež všeobecné súdy „opierajúc sa o sekundárnu legislatívu stanovil držiteľovi...

povinnosti nad rámec práv a povinností upravených nariadeniami ES...“).

15. Práva porušené postupom a rozhodnutiami (resp. oznámeniami) menovaných

štátnych orgánov sťažovateľka okrem ich číselného označenia v petite obsahovo

konkretizovala najmä v časti III sťažnosti ako označenie „Porušené právo alebo sloboda“.

Aj keď výslovne neuviedla (neoznačila) porušenie , z rozsahu ňou v sťažnosti

uvedených porušených práv je možné ustáliť ich dva základné okruhy, a to:

- porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej

hlavy , resp. príslušných ustanovení listiny („porušenie domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde..,. porušenie práva na preskúmanie rozhodnutí a postupu

verejnej správy..., vylúčenie sťažovateľa z práva na súdnu ochranu..., porušenie práva

dosiahnuť súdne preskúmanie postupu a rozhodnutia verejnej správy..., porušenie práva

súdne preskúmať ukladanie povinnosti mimo rámca zákona č..., porušenie práva na

spravodlivý proces upravené čl. 6 ods. 1 dohovoru...“),

- porušenie práva vlastniť a riadne užívať svoj majetok upraveného príslušnými

ustanoveniami , listiny, dohovoru a dodatku k dohovoru („porušenie práva na

pokojné užívanie majetku..., obmedzenie práva držby a komerčnej činnosti nad mieru

nevyhnutnú pre zabezpečenie verejného záujmu...“).

16. Vychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd za prvoradé vysporiadať sa

s eventuálnym porušením práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu, resp. práva na

spravodlivý proces v tomto konkrétnom (posudzovanom) prípade, a to v časti konania

o odvolaní (t. j. druhostupňového konania) s prihliadnutím aj na zistenia a závery súdu

prvého stupňa, z ktorých odvolací súd vychádzal a na ktoré nadväzoval.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu (vrátane práva na spravodlivé súdne konanie) je umožniť

každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť

súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to

znamená právo začať konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho

aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené v tomto článku, pokiaľ ide o organizáciu,

zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne

konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečená zárukami procesného

a inštitucionálneho charakteru ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

podľa o namietaných porušeniach alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci

všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve ().

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa

ustanovení v rozsahu už predom vymedzenom sťažovateľkou (pozri bod 15

prvá odrážka), resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným

uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola

vylúčená právomoc všeobecných súdov.

V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky

uznesením sp. zn. z 10. februára 2009 sú zlúčiteľné s označenými článkami

a dohovoru (resp. listiny).

Po oboznámení sa s obsahom predmetného uznesenia najvyššieho súdu (ako aj

s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

a naň nadväzuje) ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil.

V úvodnej časti odôvodnenia najvyšší súd oboznámil rozhodnutie a priebeh konania

na súde prvého stupňa:

„Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie

zákonnosti hore uvedených oznámení žalovaného podľa potom, čo

dospel k záveru, že žalobu na preskúmanie predmetných oznámení podal žalobca po

uplynutí zákonnej lehoty, ktorá je lehotou prepadnou, ktorej uplynutím možnosť

preskúmania správneho rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu podľa ustanovení

druhej hlavy piatej časti zanikla, pričom zameškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Návrh žalobcu na vyslovenie povinnosti žalovaného konať a rozhodnúť vo veci

žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana iguana

v zmysle súd ako nedôvodný zamietol v zmysle

ods. 4 s poukazom na to, že z priebehu konania pred žalovaným vyplynulo, že žalovaný

sa žiadosťou žalobcu zo dňa 1. 4. 2005 o vydanie požadovaných potvrdení podľa citovaného

ustanovenia náležitým spôsobom a v primeranom čase zaoberal, opakovane vyzýval žalobcu

na doplnenie podania a vykonanie úkonov, ktoré žalovaný považoval v zmysle zákona za

potrebné, postupujúc v zmysle vyžiadaného stanoviska rezortného ministerstva a po

vzájomnej písomnej komunikácii oznámil žalobcovi, že potvrdenia vydá až po vykonaní

určeného nezameniteľného označenia exemplárov podľa § 13 ods. 1 tohto zákona, ktorým

oznámením (ktoré treba považovať za rozhodnutie o vybavení žalobcovej veci) dal žalovaný

jasne žalobcovi najavo, že požadované potvrdenia žalobcovi nevydá bez jeho súčinnosti,

z čoho je zrejmé, že hoci žalovaný vec neposúdil podľa predstáv žalobcu, nebol v konaní

nečinný.

Krajský súd konanie o ostatných nárokoch zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby

v súlade s ustanovením , a . .“

Proti uzneseniu krajského súdu v časti o zastavení konania pre zmeškanie lehoty na

podanie žaloby podala sťažovateľka (žalobca) včas odvolanie, v ktorom uviedla, že «pre

zastavenie konania v zmysle nebola splnená zákonná podmienka

„nakoľko žaloba podaná 18.10.2004 a ani jej doplnenie nenapĺňajú právny predpoklad

o prekročení dvojmesačnej zákonnej lehoty v zmysle § 250 ods. 3 O. S. P, ktorý je obsahom

výroku a dôvodov uznesenia -116 a to vo vzťahu k oznámeniam Obvodného

úradu v Bratislave č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 5. 4. 2005 a č. ZPO/2005/00I54-

2/POS/BAV zo dňa 4. 5. 2005“.

Pripomenul, že každý, koho práva a slobody zaručené právnymi predpismi Únie boli

porušené, má právo na účinné právne prostriedky nápravy pred súdom v súlade s čl. II 107

Charty základných práv EÚ.

Poukázal na to, že reguláciu obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi nemožno vykladať

spôsobom, ktorý zakladá porušenie čl. 12. čl. 28, čl. 29, čl. 30 Zmluvy o založení ES, ak je

SR účastníkom tejto zmluvy.

Konanie správneho orgánu samo o sebe nemá zmysel, ak znemožňuje chov, odchov

a následný predaj exemplárov, ktorých prežitie vo voľnej prírode je ohrozené pretože

postup správneho orgánu by mal zodpovedať účelu nariadení ES.

Povinnosť nezameniteľne označiť exempláre Iguana Iguana na základe národnej

legislatívy, ktorá zakladá povinnosti, ktoré nie sú obsahom nariadení č. 338/97 a 865/06 ES

znemožňuje nakladanie s majetkom, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20

SR.

Ochrana ohrozených druhov, ku ktorej nepochybne prispieva umelý chov a odchov

exemplárov a ich následný predaj nemôže byť dostatočne účinná ak chovatelia a držitelia

exemplárov v Slovenskej republike sa musia dôvodne obávať, že budú vystavení horšiemu

zaobchádzaniu ako občania iných štátov EU.

Trval na pôvodnom návrhu na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky

Európskemu súdnemu dvoru.» (Pozri tiež bod 11 odôvodnenia, pozn.).

Po uvedení stanoviska žalovaného k odvolaniu, ktorý „sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa v napadnutej časti o zastavení konania podľa , pretože za

daných okolností neboli predpoklady na pokračovanie v konaní rozhodnutím o veci samej“,

najvyšší súd prezentoval svoje skutkové zistenia a právne závery:

«Najvyšší súd ... dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či postup a rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ktorým konanie o žalobe na preskúmanie oznámení žalovaného

č. ZPO/2005/03131-2/POS-BAI zo dňa 05. 04. 2005 a č. ZPO/2005/00154-2/POS/BAV zo

dňa 04. 05. 2005 bolo zastavené, boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu vyplýva, že dňa 18.

10. 2004 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „žaloba na

preskúmanie postupu Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave v zmysle

ustanovenia “, v ktorom žalobca navrhol vyniesť rozsudok v znení: „Obvodný

úrad životného prostredia tým, že nepotvrdil v 60-dňovej zákonnej lehote preukazy pôvodu

pre exempláre Iguana Iguana, nedôvodné obmedzil právo firmy K. s. r. o. nakladať

s predmetnými exemplármi. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave vracia

žalovanému správnemu orgánu vec na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi náhradu nutných denných nákladov na jedného exemplára Iguana Iguana vo

výške 20,- Sk, ušlého zisku vo výške 12.440,- Sk a ujmy spôsobenej stratou

konkurencieschopnosti a straty zákazníkov vo výške 140.000,- Sk do 14 dní..,.“.

Ďalšími podaniami doručenými krajskému súdu dňa 18. 10. 2005 a 11. 12. 2006

žalobca zmenil uplatnené nároky tak, že navrhol zrušiť oznámenia žalovaného

č. ZPO/2005/0313-2/POS/BAI zo dňa 5. 4. 2005 a č. ZPO/2005/0154-2/POS/BAV zo dňa

4. 5. 2005 a zároveň navrhol uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi potvrdenia

o registrácii pre exempláre skupiny B Iguana Iguana v zmysle § 12 ods. 17 zákona

č. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín

reguláciu obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ).

Na pojednávaní konanom dňa 13. 6. 2007 žalobca uplatnené nároky modifikoval tak,

že zotrval na žalobe v časti o preskúmanie zákonnosti vyššie označených oznámení

žalovaného zo dňa 5. 4. 2005 a 4. 5. 2005, ďalej žiadal, aby súd rozhodol o jeho návrhu

proti nečinnosti žalovaného a uložil mu povinnosť vydať potvrdenia o registrácii pre

exempláre skupiny B Iguana Iguana v zmysle a vo zvyšnej

časti pôvodne uplatnených nárokov vzal žalobu späť.

Podľa - , kto tvrdí,

že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na

súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

Podľa čl. 51 ods. 1 citovaného zákona domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37

ods. 4, až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je

zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti

uzneseniu je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že správne

súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej predmetom súdneho

preskúmavacieho konania je to, čo žalobca svojím návrhom (žalobou) za predmet takéhoto

konania označí. V súlade s tým súd prvého stupňa dôvodne vychádzal z podaní žalobcu

a správne rozlišoval medzi konaním o nečinnosti žalovaného správneho orgánu

(iniciovaného podaním z 18. 10. 2004 v zmysle jeho obsahu) a konaním o žalobe proti

rozhodnutiu a postupu správneho orgánu (na základe podaní žalobcu z 18. 10. 2005

a 11. 12. 2006), ktoré predstavujú samostatné formálne i obsahovo rozdielne druhy konaní

súdu v rámci zákonnej úpravy postupu súdu v správnom súdnictve. Kým v konaní proti

nečinnosti orgánu verejnej správy ( ) súd na návrh účastníka skúma, či žalovaný

správny orgán mal spôsobom stanoveným zákonom konať a či a prečo takto bez vážneho

dôvodu nekonal, v konaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov (§ 247

a nasledujúce ) súd na návrh - žalobu (podanú v súlade s ustanovením )

účastníka preskúmava súlad takého rozhodnutia so zákonom. Rozdielny charakter konaní

spôsobuje, že pôvodné konanie proti nečinnosti správneho orgánu nemôže automaticky

zmeniť charakter na konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby

takéto konanie bolo iniciované dispozitívnym úkonom vo forme príslušnej žaloby.

V predmetnej veci je nesporné, že žalobca sa súdneho preskúmania napadnutých

oznámení žalovaného prvýkrát domáhal na súde podaním doručeným súdu dňa 18. 10. 2005

(ktorým doplnil resp. zmenil pôvodnú žalobu z 18. 10. 2004). Krajský súd v zmysle § 103

skúmajúc podmienky konania, sa správne zaoberal otázkou včasnosti takéhoto návrhu

a po zistení, že zákonom stanovená lehota na podanie žaloby ( ) uplynula

v mesiacoch jún resp. júl 2005, konanie dôvodne v súlade s ustanovením

zastavil.

Z uvedených dôvodov nebolo možné postupu a rozhodnutiu súdu prvého stupňa nič

vyčítať, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.»

(V nadväznosti na uvedené pozri tiež odôvodnenie prvostupňového súdu uvedené v bode 10

odôvodnenia, pozn.).

Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

(resp. spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené, majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v aplikovaní na posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych

noriem. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru

najvyššieho súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi sťažnosťou napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , resp. práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v danom

prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označeným právom, sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. K namietanému porušeniu práv majetkového charakteru (základného práva

podľa a 4 , a 4 listiny, dodatkového protokolu) ústavný

súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho,

že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré

je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných

súdov a jeho subsumpciu pod príslušné právne normy (obdobne napr. ,

). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím

najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti

sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie už uvedených majetkových práv, bolo už

len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami

hmotnoprávneho charakteru a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy pohľadu ich

možného porušenia.

18. Vychádzajúc z ustanovenia (podmienenosť a viazanosť

rozhodnutia ústavného súdu o zrušení rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánom

verejnej moci predchádzajúcim vyslovením porušenia označeného základného práva, resp.

práva a slobody) bolo bez právneho významu zaoberať sa návrhom sťažovateľky na

zrušenie označených oznámení správneho orgánu a rozhodnutí všeobecných súdov.

19. Ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrh na obsah konštatačnej časti odôvodnenia

rozhodnutia ústavného súdu, návrh na prerušenie konania ústavného súdu) sa ústavný súd

nezaoberal, lebo tieto prekračujú dispozičné oprávnenia sťažovateľky vyplývajúce z čl. 127

ods. 1 (bod 7 petitu), resp. z hľadiska namietania porušenia označených práv sú

zjavne neopodstatnené (bod 8 petitu) vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi v tejto posudzovanej veci, t. j. domáhania sa potvrdenia preukazov o pôvode

a zaregistrovania zo zahraničia dovezených živočíchov.

20. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

ústavný súd sťažnosť odmietol podľa z už uvedených

dôvodov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009