Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti E., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. L. L., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a podľa Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 M Obdo V 6/2006-263

z 30. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti E., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. L. L., ktorou namietala porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“) a podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k.

1 M Obdo V 6/2006-263 z 30. októbra 2008.

Sťažovateľka sa žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) domáhala vydania bezdôvodného majetkového obohatenia od Fondu národného

majetku (ďalej len „fond“) ako žalovaného v sume 101 493 248 Sk s príslušenstvom.

K bezdôvodnému obohateniu došlo podľa sťažovateľky poskytnutím plnenia zo strany

sťažovateľky v prospech fondu na základe neplatných právnych úkonov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: «Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého

stupňa) rozsudkom zo dňa 28. 06. 2002 sp. zn. -153 rozhodol tak, že žalobu

zamietol a žalobcu (sťažovateľa) zaviazal zaplatiť žalovanému (Fondu národného majetku

Slovenskej republiky - v ďalšom len „FNM SR“) trovy konania...

Na odvolanie sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa

09. 06. 2005 sp. zn. rozsudok prvého stupňa potvrdil...

Proti uvedeným rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu na podnet

sťažovateľa podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky

a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd svojím rozsudkom zo dňa 30. 10.

2008 sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006-263 mimoriadne dovolanie zamietol...

Generálny prokurátor vo svojom mimoriadnom dovolaní zo dňa 15. 05. 2006 uplatnil

dva dovolacie dôvody:

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci [ ] a

- a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 243f

ods. 1 písm. c) ]...

Prvý z odvolacích dôvodov generálny prokurátor oprel o svoj názor, že súd prvého

stupňa nezistil úplne skutkový stav veci. Tento svoj názor generálny prokurátor podrobne

odôvodnil.

V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie žiadna zmienka o tom,

že generálny prokurátor uplatnil dovolací dôvod podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b)

. Úplne chýba aj právne posúdenie tohto dovolacieho

dôvodu a rozhodnutie dovolacieho súdu neobsahuje žiadne odôvodnenie o tom, prečo nie je

tento názor generálneho prokurátora správny.

Generálny prokurátor vo svojom mimoriadnom dovolaní podrobne odôvodnil aj to,

prečo nie sú správne názory súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o tom, že zmluva

o prechode práv a povinností zo dňa 21. 5. 1997 iba v častiach prechodu pohľadávky

kupujúceho na vydanie akcií a ich založenia a pohľadávky predávajúceho na zaplatenie

časti kúpnej ceny vo výške 18.000.000,- Sk je neplatná. V časti povinnosti žalobcu

(sťažovateľa) zaplatiť zostávajúcu časť kúpnej ceny akcií vo výške 102.000.000,- Sk

žalovanému (FNM SR) je platná. Generálny prokurátor uviedol aj argumenty, prečo tieto

časti zmluvy o prechode práv a povinností zo dňa 21. 5. 1997 nie sú oddeliteľné.

Dovolací súd ani s týmto názorom a s argumentmi generálneho prokurátora

nevysporiadal...

Z vyššie uvedeného plynie, že sa v prípade dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia

alebo ods. písm. c) predmetom

dovolacieho prieskumu stanú práve a len dovolateľom nastolené právne otázky a dovolací

súd nesmie pri svojej prieskumnej činnosti vykonať neobmedzenú revíziu dovolaním

napadnutého rozhodnutia, ktorá by znamenal prekročenie rámca prieskumnej činnosti

vymedzeného v § 242 Občianskeho súdneho priadku v spojení s jeho § 241 a aj porušenie

zásady rovnosti účastníkov konania.

Pri vymedzení obsahu prieskumnej činnosti dovolacieho súdu sa dovolacie dôvody

neposudzujú len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Z obsahu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zo dňa 15. 05. 2006

(pozri tretí a štvrtý odstavec na strane 6 a prvý a druhý odstavec na strane 7) je zrejmé,

že dovolateľ svoj druhý dovolací dôvod (t. j. dovolaním napadnuté rozhodnutia súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci) odôvodnil

tým, že súd prvého stupňa a odvolací súd nesprávne aplikovali ustanovenie

. Dve časti zmluvy o prechode práv a povinnosti zo dňa

21. 05. 1997 nie sú oddeliteľné od seba. Týmto dovolateľ vymedzil obsah prieskumnej

činnosti dovolacieho súdu v predmetnom prípade. Dovolací súd mohol a mal rozhodnúť iba

o tejto právnej otázke. Dovolací súd sa vo svojom rozsudkom s touto právnu otázkou

nezaoberal.

Dovolací súd vo svojom rozsudku odchýlil od spoločného právneho názoru súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu, podľa ktorého účelom zmluvy o prechode práv

a povinnosti zo dňa 21. 05. 1997 bola zmena v osobe kupujúceho formou prechodu práv

a povinností kupujúceho z pôvodnej zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou a pri uzavretí

tejto zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 k zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou

č. 1691/1997 boli tak do jednej zmluvy spojené dva právne úkony, samostatne však

oddeliteľné. Podľa názoru dovolacieho súdu skutočným obsahom zmluvy o prechode práv

a povinnosti zo dňa 21. 05. 1997 bol prevod (predaj) akcií a nie zmena v osobe kupujúceho

formou prechodu práv a povinností kupujúceho z pôvodnej zmluvy o odplatnom prevode

akcií kúpou. Vychádzajúc z tohto svojho názoru dovolací súd, ako to sám uviedol „z iných

právnych dôvodov“, považoval žalobu sťažovateľa za bezdôvodnú. Týmto dovolací súd

v predmetnom prípade porušil ustanovenia

a prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva spoločnosti E., spol. s r. o.,... na spravodlivé súdne konanie podľa

v spojení s a s ,

Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, na súdnu ochranu podľa ustanovenia Slovenskej

republiky a na rovnosť účastníkov v konaní podľa

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2008 sp. zn.

1 M Obdo V 6/2006-263 porušené boli.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2008 sp. zn.

1 M Obdo V 6/2006-263 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Rozsudkom krajského súdu č. k. -153 z 28. júna 2002 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 9. júna 2005 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu z 9. júna 2005“) bola

zamietnutá žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáhala voči fondu vydania bezdôvodného

majetkového obohatenia v sume 101 493 248 Sk a sťažovateľke bola uložená povinnosť

zaplatiť žalovanému trovy súdneho konania.

Z obsahu príloh k sťažnosti vyplývajú tieto skutočnosti a dôvody sťažovateľkou

uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného majetkového obohatenia od fondu:

„Medzi účastníkmi nie je sporné, že v procese privatizácie žalovaný (fond, pozn.)

zmluvou o odplatnom prevode akcií z 9. januára 1997… predal spoločnosti E., a. s.,

311 503 akcií spoločnosti E., a. s... Akcie predal za dohodnutú kúpnu cenu 120 mil. Sk,

splatnú do 31. decembra 2006, z čoho prvá splátka 18 mil. Sk bola splatná do 60 dní

od podpísania zmluvy. Predávané akcie mali formu zaknihovaných cenných papierov

a predávajúci sa zaviazal previesť ich na účet kupujúceho v Stredisku cenných papierov.

Registráciou prevodu v Stredisku cenných papierov 17. januára 1997 sa kupujúci stal

majiteľom akcií. Zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené záložným právom na prevádzané

akcie, zriadeným osobitnou zmluvou v prospech predávajúceho. Kupujúci sa v zmluve

zaviazal nepreviesť založené akcie na iný subjekt.

Žalobca (sťažovateľka, pozn.) 21. mája 1997... uzavrel zmluvu o prechode práv

a povinností so spoločnosťou E., a. s. Predmetom zmluvy bol prechod práv a povinností

vyplývajúcich pre postupcu (pozn. spoločnosť E., a. s.) zo zmluvy o prevode akcií

a zo záložnej zmluvy. V čl. IV/1 a 2 sa účastníci zmluvy dohodli, že postupca odovzdá akcie

postupníkovi (žalobca) prevodom na jeho účet v Stredisku cenných papierov. Príkaz

na registráciu prevodu mal dať postupca do 7 dní od účinnosti zmluvy. V stredisku cenných

papierov bol 27. mája 1997 zapísaný prevod zaknihovaných akcií z E., a. s., na žalobcu.

Obsahom článku V (i keď nie celkom zrozumiteľne vyjadreným) je dohoda, že žalobca

zaplatí postupníkovi 18 mil. Sk, ktoré postupník zaplatil žalovanému ako prvú splátku ceny

prevádzaných akcií.

V rovnaký deň uzavrel E., a. s., so žalovaným dodatok č. 1 ku zmluve o prevode akcií.

Dodatok podpísal aj žalobca. Obsahom dodatku je súhlas žalovaného s prechodom všetkých

práv a povinností vyplývajúcich pre kupujúceho zo zmluvy na žalobcu. Od účinnosti

dodatku sa za kupujúceho podľa zmluvy o prevode akcií považuje žalobca.

Z uvedeného vyplýva, že hoci predmetom prevodu bolo 97 % akcií jedného emitenta,

zmena majiteľa akcií sa uskutočnila bez vyhlásenia verejného prísľubu, ako ho vyžadoval

o cenných papieroch. Uvedený postup bol dôvodom,

pre ktorý Ministerstvo financií Slovenskej republiky uložilo rozhodnutím č. 020/1998/SAN

z 9. júla 1998 žalobcovi pokutu 300 000,- Sk. Rozhodnutie zostalo nedotknuté

aj po preskúmaní v konaní o rozklade. Žalobca bol neúspešný aj v konaní vedenom

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Sž 46/99. Žalobu, ktorou žalobca žiadal

o zrušenie rozhodnutia Ministerstva financií o uložení pokuty, Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom z 30. septembra 1999 žalobu zamietol.

... žalobca,... za neplatnú považuje zmluvu o prevode práv a povinností a dodatok č.

1 ku kúpnej zmluve, z čoho vyvodzuje, že plnenie, ktoré poskytol žalovanému na zaplatenie

kúpnej ceny akcií, bolo plnením z neplatných právnych úkonov, čím žalovanému vzniklo

bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu žalovaný mu nič neplnil, keďže predmet plnenia -

akcie spoločnosti, nevlastnil... “

Rozsudkom krajského súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom najvyššieho súdu

z 9. júna 2005 bola zamietnutá žaloba sťažovateľky z dôvodov:

„... súd prvého stupňa... dospel k záveru, že v danom prípade išlo o zmluvu

o prechode práv a povinností, uzavretú v zmysle ust. § 524 a nasl. Obč. zák. Keďže

predmetom platného prevodu práv a záväzkov zo zmluvy môžu byť len práva a záväzky

existujúce, súd v častiach prechodu pohľadávky kupujúceho na vydanie akcií a ich

založenia a pohľadávky predávajúceho na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 18 000 000

Sk považoval zmluvu zo dňa 21. mája 1997 za neplatnú. V ostatnom došlo k platnému

prechodu práv a záväzkov, vrátane záväzku kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny

zostávajúcej časti 102 000 000 Sk na žalobcu. Dodatok č. 1 ku zmluve o odplatnom prevode

akcií č. 1691/1997 z 21. 5. 1997 má náležitosti súhlasu veriteľa k prechodu záväzku dlžníka

- kupujúceho na tretiu osobu, daný v súlade s ust. § 531 ods. 1 Obč. zák. Z uvedeného

vyplýva, že žalobca platil žalovanému zostávajúcu časť kúpnej ceny akcií v súlade

so zákonom a v súlade so záväzkom, ktorý na neho platne prešiel...“

Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu a právoplatnému rozsudku najvyššieho

súdu z 9. júna 2005 podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

Najvyšší súd svojím rozsudkom č. k. 1 M Obdo V 6/2006-263 z 30. októbra 2008

(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) zamietol mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 a podľa listiny, ako aj práva podľa dohovoru

rozsudkom najvyššieho súdu.

Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd nezaoberal a nevysporiadal s dovolacími

dôvodmi generálneho prokurátora podľa § 243f ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), t. j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a podľa , t. j.

že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

V rámci dovolacieho dôvodu generálny prokurátor

namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci nevykonaním dokazovania

smerujúceho k zisťovaniu skutočnej vôle všetkých účastníkov právnych úkonov, ktoré

považovala sťažovateľka za neplatné a od neplatnosti ktorých odvíjala svoje nároky

na vydanie bezdôvodného majetkového obohatenia od žalovaného.

V rámci druhého dovolacieho dôvodu podľa generálny

prokurátor uviedol, prečo nepovažuje za správny právny názor vyslovený v ním

napadnutých rozsudkoch o neplatnosti len časti zmluvy o prevode práv a povinností

uzavretej medzi spoločnosťou E., a. s., a sťažovateľkou. Podľa názoru generálneho

prokurátora jednotlivé časti tejto zmluvy nie sú od seba oddeliteľné a sú dané dôvody

pre neplatnosť tejto zmluvy ako celku.

Podľa sťažovateľky najvyšší súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti

vymedzenej dovolacími dôvodmi generálneho prokurátora, keď sa nezaoberal otázkou

neoddeliteľnosti jednotlivých častí zmluvy pri posudzovaní platnosti tejto zmluvy

nastolenou generálnym prokurátorom ako dovolacím dôvodom, a tým sa nezaoberal

dovolateľom nastolenou právnou otázkou.

Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd „... odchýlil od spoločného právneho názoru

súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu...“, keď podľa neho „... skutočným obsahom zmluvy

o prechode práv a povinností zo dňa 21. 05. 1997 bol prevod (predaj) akcií a nie zmena

v osobe kupujúceho formou prechodu práv a povinností kupujúceho z pôvodnej zmluvy

o odplatnom prevode akcií kúpou...“. Sťažovateľka v uvedenom odchylnom názore

najvyššieho súdu videla dôvody, pre ktoré najvyšší súd jej žalobu „považoval

za bezdôvodnú čiastočne z iných právnych dôvodov“ ako súd prvého stupňa a odvolací súd.

Aj týmto postupom podľa sťažovateľky najvyšší súd prekročil rámec svojej prieskumnej

činnosti vymedzenej dovolacími dôvodmi generálneho prokurátora.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že v ňom

nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti skutkových

a právnych záverov namietaných sťažovateľkou, alebo ktoré by spočívali v nedostatočnom

zistení skutkového stavu veci, nesprávnych právnych záveroch, či nedostatočnom

odôvodnení záverov najvyššieho súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je veľmi

podrobné, dôsledné a vyčerpávajúce a sťažovateľka neuviedla vo svojej sťažnosti žiadne

argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť a ústavnosť záverov najvyššieho

súdu.

Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že tento sa podrobne a dôsledne

vysporiadal so všetkými dovolacími dôvodmi uvedenými generálnym prokurátorom v jeho

mimoriadnom dovolaní, keď uviedol: „Úvahy o rozsahu, dôvode neplatnosti úkonov

a o možnosti oddeliť ich neplatné časti od častí platných, sú v spojení s motívom ich

uzavretia, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby relevantné len pri posudzovaní toho úkonu,

ktorý viedol k dosiahnutiu nedovoleného prevodu akcií zo spoločnosti E., a. s., na žalobcu.

Tým je len zmluva o prevode práv a povinností, ktorú uzavrel žalobca s dovtedajším

vlastníkom akcií. Bez ohľadu na formuláciu predmetu zmluvy a jej názov, je podstata

zmluvy vyjadrená v čl. IV, kde sa v ods. 1 E., a. s., zaväzuje previesť akcie E., a. s., na

žalobcu.

Žalovaný nie je účastníkom tejto zmluvy a zo samotnej zmluvy mu nevznikajú žiadne

práva ani povinnosti. I keď to pre posúdenie dôvodnosti žaloby nie je významné, dovolací

súd považuje za užitočné uviesť, že... Zmluva o prevode práv a povinností je neplatná,

pretože ako celok viedla k nedovolenému prevodu akcií na žalobcu.

Neplatnosť zmluvy, označenej za zmluvu o prevode práv a povinností, ktorej

skutočným obsahom bol prevod (predaj) akcií, však v ničom neovplyvňuje práva

a povinnosti žalovaného. Právo žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny akcií vyplýva

z kúpnej zmluvy. Podľa nej bol kupujúci povinný cenu akcií zaplatiť v dohodnutom termíne.

Platnosť kúpnej zmluvy nespochybňoval žiaden z účastníkov konania. Dodatkom č. 1

k zmluve o kúpe akcií došlo ku zmene v osobe dlžníka... Vo vzťahu ku kúpnej cene má

dodatok č. 1 všetky znaky prevzatia dlhu, náležitosti podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. a jeho

obsah neodporuje zákonu. Žalobca nastúpil ako dlžník na miesto kupujúceho a vznikla mu

povinnosť nezaplatenú časť kúpnej ceny žalovanému zaplatiť za rovnakých podmienok

splatnosti, aké boli dohodnuté v pôvodnej zmluve. Predmetom nie je prevod akcii, ale len

prevzatie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. V čase uzavretia dodatku už prevod alebo

prechod akcií nemohol byť predmetom dohody so žalovaným, keďže ich už nevlastnil a v

zásade na ich ďalší osud nemal vplyv...

Žalovaný nie je účastníkom zmluvy o prevode práv a povinností a § 531 Obč. zák.

nevyžaduje, aby s ňou súhlasil. Veriteľ v zásade ani nemusí vedieť, na základe akej

skutočnosti nový dlžník dlh preberá. Je len vecou veriteľa, aké informácie pred súhlasom na

prevzatie dlhu vyžaduje a akú mieru rizika, súvisiacu so zmenou dlžníka, je ochotný znášať.

Nie je pritom povinný zaoberať sa motívmi, ktoré vedú nového dlžníka k prevzatiu dlhu, ani

posudzovať platnosť zmluvy medzi pôvodným a novým dlžníkom...

Žalovaný akcie vlastnil a predal ich spoločnosti E., a. s., ktorého dlh (povinnosť

zaplatiť cenu akcií) prevzal žalobca. Pri opačnom posudzovaní uvedenej situácie

by negatívne dôsledky neplatnosti zmluvy nepostihli účastníkov, ktorí ju uzavreli, ale tretiu

osobu.

Žalovaný prevzal plnenie, na ktoré mal právo od dlžníka, ktorý bol povinný ho plniť.

Nie je to plnenie bez právneho dôvodu, ani plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalovaný

sa prijatím kúpnej ceny za predané akcie bezdôvodne neobohatil. Žaloba bola bezdôvodná

a súd prvého stupňa správne žalobu zamietol a odvolací súd správne jeho rozhodnutie

potvrdil. Dovolací súd pri rozhodovaní vychádzal z rovnakých skutkových zistení, ako oba

súdy, žalobu však považoval za bezdôvodnú čiastočne z iných právnych dôvodov.

Mimoriadne dovolanie preto podľa v spojení s

zamietol.“

Ústavný súd poznamenáva, že najvyšší súd sa plne vysporiadal tak s prvým,

ako aj druhým dovolacím dôvodom generálneho prokurátora. Skutočnosť, že najvyšší súd

dospel k záveru o inom zmluvnými stranami sledovanom účele zmluvy o prevode práv

a povinností, než aký bol účel ustálený prvostupňovým a odvolacím súdom, ako ani jeho

záver o neplatnosti tejto zmluvy ako celku (a to v zhode s názorom sťažovateľky) nemožno

hodnotiť ako prekročenie rámca prieskumnej pôsobnosti dovolacieho súdu. Osobitne nie

za situácie, keď najvyšší súd veľmi podrobne a dôsledne zdôvodnil, že pre posúdenie

nárokov sťažovateľky nebola rozhodujúca platnosť či neplatnosť zmluvy o prechode práv

a povinností, ale dodatok č. 1 k zmluve o prevode akcií, pričom tento dodatok považoval

najvyšší súd zo zhodných dôvodov ako súd prvého stupňa a odvolací súd za platný,

a z tohto dôvodu žalobu sťažovateľky zamietol.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym

názorom najvyššieho súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny

názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa

názoru ústavného súdu rozsudok najvyššieho súdu takýmto nie je.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celosti, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009