Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 233/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. H. a I. H., obaja bytom H., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva podľa ) uznesením

Obvodného oddelenia Policajného zboru v B. sp. zn. ČVS: ORP-613/BJ-BJ-2008 z 21.

novembra 2008 a uznesením Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. z 30. apríla

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. H. a I. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2009

doručená sťažnosť I. H. a I. H. (ďalej aj „sťažovateľ“, „sťažovateľka“ alebo spolu

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 36 písm. a)

(ďalej len „“) uznesením Obvodného oddelenia

Policajného zboru v B. (ďalej len „obvodné oddelenie“) sp. zn. ČVS: ORP-613/BJ-BJ-2008

z 21. novembra 2008 (ďalej len „uznesenie policajta z 21. novembra 2008“) a uznesením

Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. z 30.

apríla 2009 (ďalej len „uznesenie z 30. apríla 2009“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia doručili obvodnému oddeleniu

trestné oznámenie z 12. mája 2008, na základe ktorého bolo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-

613/BJ-BJ-2008 z 24. septembra 2008 začaté trestné stíhanie za prečin nevyplatenia mzdy

a odstupného podľa . Skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie

začaté, spočíval v tom, že štatutárny orgán Pozemkového spoločenstva vlastníkov

urbárskych a spoločných lesov a pasienkov obce H. (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“)

nevyplatil sťažovateľom odmenu za prácu vykonanú na základe ústnej dohody o vykonaní

práce s predsedom pozemkového spoločenstva v presne nezistených dňoch apríla 2008

v katastrálnom území obce H., okres B., v časti zvanej N. Sťažovatelia vykonali vypratanie

lesa od konárov po ťažbe dreva o celkovej rozlohe 0,5 ha, počas 16 pracovných dní

odpracovali 224 hodín, a nevyplatením mzdy im mala byť spôsobená škoda 17 000 Sk.

Uznesením policajta z 21. novembra 2008 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4

trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené, lebo uvedený skutok nie je

trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažovateľ proti uzneseniu policajta

z 21. novembra 2008 podal sťažnosť.

Uznesením okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009 podľa § 193 ods. 1 písm. c)

bola uvedená sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa sťažovateľov k porušeniu ich práv v predmetnom konaní došlo vydaním

uznesenia policajta z 21. novembra 2008 a uznesením okresnej prokuratúry z 30. apríla

2008.

Sťažovatelia v rámci odôvodnenia sťažnosti spochybňujú skutkové závery uvedené

v napadnutých uzneseniach, a taktiež namietajú „absenciu kvalifikovaného právneho

posúdenia tr. oznámenia nevychádzania z obsahu a predložených dokladov, výpovedí,

doplnení atď., nelogických posúdení“. Uvedený postup orgánov zúčastnených

na rozhodovaní v predmetnej veci mal podľa sťažovateľov „za následok skončenie

tr. stíhania, zastavením konania uznesením z 21. 11. 2008“ a následne bol „tento stav...

potvrdený aj dozorom, prok. D., čo nectí tento orgán (okresná prokuratúra, pozn.)

a samotné konanie prokurátorky, ktorá má dozor nad dodržiavaním zákonnosti, ktorá ešte

markantnejšie nedodržala zákon a PORUŠILA naše práva zamestnancov, práva podielnikov

na vyplatenie podielov, tvrdeniami, ktoré neprislúchajú orgánu prokuratúry“.

Na základe uvedeného sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd rozhodol,

že ich základné právo podľa ) bolo uznesením policajta z 21. novembra

2008, ako aj uznesením okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009 porušené, a taktiež,

aby prípadne rozhodol, že im patrí aj „nemajetková odmena v zmysle “.

V závere svojej sťažnosti sťažovatelia požiadali z dôvodu nepriaznivých

majetkových pomerov aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia namietali porušenie svojich práv uznesením policajta z 21. novembra

2008 a uznesením okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009, ku ktorému malo dôjsť

v dôsledku zastavenia trestného konania v predmetnej veci, ktoré má za následok

nevyplatenie odmeny za nimi vykonanú prácu, ako aj nevyplatenie podielov

od pozemkového spoločenstva.

II.A K namietanému porušeniu práv sťažovateľov uznesením policajta

z 21. novembra 2008

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť.

Podľa prvej vety sťažnosťou možno napadnúť každé

uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovatelia mohli v záujme

ochrany svojich práv proti uzneseniu policajta z 21. novembra 2008 využiť ako účinný

prostriedok nápravy sťažnosť.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k preskúmaniu uznesenia

policajta z 21. novembra 2008 daná právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich práv

uznesením policajta z 21. novembra 2009 odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu práv sťažovateľov uznesením okresnej

prokuratúry z 30. apríla 2009

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej

správy, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred orgánmi verejnej správy bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu orgán verejnej správy vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie orgánu verejnej správy v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery orgánu verejnej správy môžu byť teda predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

V danom prípade sťažovatelia za zásah do nimi označených práv považujú uznesenie

okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu policajta z 21. novembra 2008. V dôsledku postupu okresnej prokuratúry v tejto

veci, ktorého výsledkom nebolo vznesenie obvinenia proti konkrétnym osobám, v ich

trestnej veci, došlo následne podľa nich aj k nevyplateniu ich mzdy za nimi vykonanú

prácu, ako aj podielov z hospodárenia pozemkového spoločenstva. Uznesenie okresnej

prokuratúry z 30. apríla 2009 je podľa sťažovateľov založené na nesprávnych skutkových

záveroch, ktoré boli okresnou prokuratúrou následne nesprávne právne vyhodnotené.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej

už uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľa podľa (napr. , , ).

Sťažovateľom z uvedeného ustanovenia vyplýva iba právo, aby sa orgány činné

v trestnom konaní ich oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný

trestný čin zákonným spôsobom, náležite zaoberali. K porušeniu základného práva

sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa by mohlo dôjsť aj v prípade

ak by postup uvedených orgánov viedol v danej veci k vydaniu arbitrárneho rozhodnutia,

ktoré v konečnom dôsledku znamená zmarenie možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú

ochranu tým ich právam, ochrany ktorých sa prostredníctvom prostriedkov trestného práva

domáhali, ak boli orgánom činným v trestnom konaní predložené zo strany sťažovateľov

aspoň obhájiteľné tvrdenia o ich porušení trestným činom.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu uznesenia okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009

zistil, že okresná prokuratúra sa v ňom zaoberala naplnením základných znakov skutkovej

podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odmeny za vykonanú prácu, keď vo svojom

rozhodnutí okrem iného uviedla: „Vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že I. H. vykonal

čistenie lesa po ťažbe dreva z vlastnej iniciatívy bez toho, aby mal uzatvorenú písomnú

zmluvu, resp. dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej by sa mohol domáhať vyplatenia

odmeny za vykonanú prácu, teda neexistoval tu pracovnoprávny, resp. iný obdobný

pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého by bolo možné domáhať sa zmluvného nároku,

t. j. vyplatenia mzdy, platu, resp. ďalších finančných náležitostí za vykonanú prácu.

V podanom trestnom oznámení, ako aj v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného

sťažovateľ sám priznal, že medzi ním a PS H. bola len ústna dohoda o tom, že môže čistiť

les, pričom podmienky, t. j. rozsah prác a spôsob odmeny za vykonanú prácu neboli

dohodnuté a existovala tu len ústna dohoda, že za vykonanú prácu si môže zobrať drevnú

hmotu nachystanú pri čistení lesa.

Taktiež bolo samotným sťažovateľom uvedené, že plnenie v naturálnej forme

odmietol z dôvodu, že ním nachystaná drevná hmota mu bola odcudzená, a preto žiadal

o vyplatenie peňažnej odmeny za odpracovaných 16 dní, s čím členovia výboru súhlasili

a dohodli sa, že mu bude vyplatená odmena vo výške 500,- Sk za každý deň, teda 8.000,- Sk.

Na vyplatenie sumy však od sťažovateľa požadovali predloženie smenovky, t. j. presný

rozpis s uvedením dátumu a počtom odpracovaných hodín, na základe ktorého by bolo

možné vyplatenie odmeny. Vyšetrovaním bolo zistené, že sťažovateľ nepredložil požadovaný

rozpis.“

K nevykonaniu dôkazov navrhnutých v rámci uvedeného konania sťažovateľom

okresná prokuratúra uviedla: «K ďalšej námietke sťažovateľa, že mu neboli vyplatené

podiely PS H., hoci je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia

súdu o dedičstve je potrebné uviesť, že o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyžaduje

okrem spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, ktoré musí byť potvrdené predložením

listiny preukazujúcej toto vlastníctvo, aj pristúpenie k zmluve o založení spoločenstva, teda

požiadanie o prijatie za člena písomnou prihláškou, čo sťažovateľ neučinil. Pozemkové

spoločenstvo nie je povinné skúmať, kto zdedil podiel po nebohom členovi spoločenstva,

pretože dedičia majú prejaviť iniciatívu tým, že predložia spoločenstvu doklad

o nadobudnutí podielu a požiadaním o členstvo v spoločenstve.

Poverený príslušník PZ v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia preto

konštatoval správne, že I. H. neboli vyplatené podiely z hospodárenia PS H. preto, že nie je

členom spoločenstva, pretože nepožiadal o pristúpenie k zmluve tak, ako sa to vyžaduje,

podľa ustanovenia a taktiež aj v zmysle stanov

spoločenstva.»

V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia okresná prokuratúra taktiež správne

poukázala na príslušné ustanovenia i , ktoré v danom

prípade aplikovala. Osobitne sa následne v rozhodnutí zamerala aj na posúdenie

jednotlivých námietok sťažovateľov.

Z napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry je podľa názoru ústavného súdu

zjavné, že sa námietkami a argumentáciou sťažovateľov zaoberala. Po oboznámení sa s jeho

obsahom dospel ústavný súd k záveru, že okresná prokuratúra napadnuté rozhodnutie

náležite odôvodnila. Okresná prokuratúra sa v ňom starostlivo zaoberala všetkými

tvrdeniami sťažovateľov predloženými v trestnom oznámení a ďalších podaniach

sťažovateľa v tejto veci, uviedla, akými úvahami sa pri ich hodnotení spravovala,

a ustanovenia príslušných právnych predpisov, podľa ktorých zistený skutkový stav

posúdila. Samotná nespokojnosť sťažovateľov so závermi okresnej prokuratúry uvedenými

v jej rozhodnutí nesvedčí o arbitrárnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti

záverov v ňom vyslovených a nemôže byť bez ďalšieho ani dôvodom na vyslovenie

namietaného porušenia nimi označených práv.

S ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľov v tejto časti podľa dospel k záveru,

že z predloženej sťažnosti, ani z k nej pripojených napadnutých rozhodnutí nevyplýva nič,

čo by svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených okresnou

prokuratúrou, a teda o porušení práv sťažovateľov, a preto sťažnosť odmietol v tejto časti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uvedené bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o žiadosti

sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že skončenie trestného konania

v predmetnej veci nebráni sťažovateľom, aby sa svojich nárokov (odmeny za vykonanú

prácu, ako aj vyplatenia podielu člena pozemkového spoločenstva) domáhali v rámci

občianskeho súdneho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009