Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 277/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2009 doručená sťažnosť J. P., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. V., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní najvyššieho

súdu vedeného pod sp. zn. , ktoré bolo iniciované 8. júna 2007 podaním

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“). V danom prípade generálny prokurátor podal mimoriadne

dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. apríla 2006, avšak podľa vyjadrenia sťažovateľa najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 27. augusta 2007 konanie o mimoriadnom dovolaní zastavil.

Proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ sťažnosť, na základe ktorej

ústavný súd nálezom sp. zn. zo 4. februára 2009 napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že podaniami zo 4. mája 2009, 5. júna 2009 a 6. augusta

2009 žiadal najvyšší súd o rozhodnutie v danej veci, pričom zároveň dodal, že ku dňu

podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci rozhodnuté a ani mu nebolo oznámené,

kedy tak najvyšší súd učiní.

Okrem toho sťažovateľ konštatoval: „Zdôrazňujem, že toto dlhotrvajúce konanie

má vplyv na moje nároky na výplatu odstupného, ktoré mi malo byť vyplatené v máji 2003,

čo veľmi nepriaznivo pôsobilo a naďalej pôsobí na môj zdravotný stav, pričom Najvyšší súd

SR nielen že vo veci nesprávne rozhodol, ale aj po rozhodnutí Ústavného súdu SR nekoná

a na moje žiadosti o rozhodnutie veci, ktoré nesporne treba považovať za upozornenia,

resp. sťažnosti na prieťahy v konaní, vôbec nereagoval.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„1. Právo J. P. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. porušené bolo.

2. Prikazuje sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vo veci ďalej konať

a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť J. P. z titulu primeraného

finančného zadosťučinenia 1. 000,- € slovom tisíc eur a nahradiť mu trovy právneho

zastúpenia v sume 314,06 € slovom tristoštrnásť eur 6 centov k rukám advokáta JUDr. J. V.

(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti uviedol, že namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd však zistil,

že potom, ako ústavný súd nálezom č. k. -26 zo 4. februára 2009 zrušil

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. augusta 2007 a vec vrátil

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, je v súčasnej dobe táto vec na najvyššom súde vedená

pod sp. zn. . Aj napriek tejto skutočnosti, ktorá sa nepremietla do petitu

sťažnosti, nepovažoval ústavný súd za podstatné vyzývať sťažovateľa na odstránenie tohto

nedostatku podania spočívajúceho v neuvedení aktuálnej spisovej značky namietaného

konania, pretože už pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť je potrebné odmietnuť

pre neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právny prostriedok, ktorý mu na ochranu jeho práv poskytuje

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)

v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie tohto prostriedku nápravy, ktorý je podľa názoru

ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupný, nevyžaduje ústavný súd

ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho prípadu

vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( zákona o súde), najmä ak využitie uvedeného prostriedku nápravy

nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť

účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , ).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

nepostupoval tak, ako mu to umožňuje zákon o súdoch. Namiesto toho, aby v prípade

nespokojnosti s plynulosťou a rýchlosťou konania podal sťažnosť predsedovi najvyššieho

súdu, adresoval tomuto súdu podania, v ktorých v podstate žiadal o rozhodnutie vo veci.

Aj keď sťažovateľ doručil tieto podania najvyššiemu súdu, neurobil však voči nemu

relevantný právny úkon, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že podáva sťažnosť

na prieťahy v konaní.

V tejto súvislosti ústavný súd navyše poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru

(napr. ), podľa ktorej podania adresované všeobecnému súdu, predmetom

ktorých sú žiadosti o určenie termínov pojednávania alebo o rozhodnutie vo veci, nemôžu

nahrádzať kvalifikované sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré musia spĺňať predpoklady

stanovené v § 62 a násl. zákona o súdoch.

Ústavný súd je toho názoru, že podania označené sťažovateľom a pripojené

k ústavnej sťažnosti vzhľadom na ich obsah a uvedenie adresáta nemali účinky sťažnosti

na prieťahy v konaní, a preto sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu podnikol kroky na ochranu svojho základného práva podľa ,

a ani nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

(obdobne , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009