Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 277/09
PDF · 146.77 KB
No categories available
III. ÚS 277/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 10/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta
2009 doručená sťažnosť J. P., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. V., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 10/2007.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní najvyššieho
súdu vedeného pod sp. zn. 4 M Cdo 10/2007, ktoré bolo iniciované 8. júna 2007 podaním
mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“). V danom prípade generálny prokurátor podal mimoriadne
dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
7 C 123/2005 z 28. apríla 2006, avšak podľa vyjadrenia sťažovateľa najvyšší súd uznesením
sp. zn. 4 M Cdo 10/2007 z 27. augusta 2007 konanie o mimoriadnom dovolaní zastavil.
Proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ sťažnosť, na základe ktorej
ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 178/08 zo 4. februára 2009 napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že podaniami zo 4. mája 2009, 5. júna 2009 a 6. augusta
2009 žiadal najvyšší súd o rozhodnutie v danej veci, pričom zároveň dodal, že ku dňu
podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci rozhodnuté a ani mu nebolo oznámené,
kedy tak najvyšší súd učiní.
Okrem toho sťažovateľ konštatoval: „Zdôrazňujem, že toto dlhotrvajúce konanie
má vplyv na moje nároky na výplatu odstupného, ktoré mi malo byť vyplatené v máji 2003,
čo veľmi nepriaznivo pôsobilo a naďalej pôsobí na môj zdravotný stav, pričom Najvyšší súd
SR nielen že vo veci nesprávne rozhodol, ale aj po rozhodnutí Ústavného súdu SR nekoná
a na moje žiadosti o rozhodnutie veci, ktoré nesporne treba považovať za upozornenia,
resp. sťažnosti na prieťahy v konaní, vôbec nereagoval.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze
vyslovil:
„1. Právo J. P. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. 4 M Cdo 10/2007 porušené bolo.
2. Prikazuje sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vo veci ďalej konať
a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť J. P. z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia 1. 000,- € slovom tisíc eur a nahradiť mu trovy právneho
zastúpenia v sume 314,06 € slovom tristoštrnásť eur 6 centov k rukám advokáta JUDr. J. V.
(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ v petite sťažnosti uviedol, že namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 M Cdo 10/2007. Ústavný súd však zistil,
že potom, ako ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 178/08-26 zo 4. februára 2009 zrušil
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 10/2007 z 27. augusta 2007 a vec vrátil
najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, je v súčasnej dobe táto vec na najvyššom súde vedená
pod sp. zn. 4 M Cdo 7/2009. Aj napriek tejto skutočnosti, ktorá sa nepremietla do petitu
sťažnosti, nepovažoval ústavný súd za podstatné vyzývať sťažovateľa na odstránenie tohto
nedostatku podania spočívajúceho v neuvedení aktuálnej spisovej značky namietaného
konania, pretože už pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť je potrebné odmietnuť
pre neprípustnosť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku
zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ
využil právny prostriedok, ktorý mu na ochranu jeho práv poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)
v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie tohto prostriedku nápravy, ktorý je podľa názoru
ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupný, nevyžaduje ústavný súd
ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho prípadu
vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie uvedeného prostriedku nápravy
nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť
účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(napr. III. ÚS 132/05, III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06).
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
nepostupoval tak, ako mu to umožňuje zákon o súdoch. Namiesto toho, aby v prípade
nespokojnosti s plynulosťou a rýchlosťou konania podal sťažnosť predsedovi najvyššieho
súdu, adresoval tomuto súdu podania, v ktorých v podstate žiadal o rozhodnutie vo veci.
Aj keď sťažovateľ doručil tieto podania najvyššiemu súdu, neurobil však voči nemu
relevantný právny úkon, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že podáva sťažnosť
na prieťahy v konaní.
V tejto súvislosti ústavný súd navyše poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru
(napr. II. ÚS 165/05), podľa ktorej podania adresované všeobecnému súdu, predmetom
ktorých sú žiadosti o určenie termínov pojednávania alebo o rozhodnutie vo veci, nemôžu
nahrádzať kvalifikované sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré musia spĺňať predpoklady
stanovené v § 62 a násl. zákona o súdoch.
Ústavný súd je toho názoru, že podania označené sťažovateľom a pripojené
k ústavnej sťažnosti vzhľadom na ich obsah a uvedenie adresáta nemali účinky sťažnosti
na prieťahy v konaní, a preto sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu podnikol kroky na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a ani nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(obdobne II. ÚS 47/08, I. ÚS 71/08, III. ÚS 248/08).
Na základe uvedeného ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2009