Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 223/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti J. K., Česká republika, I. B., Česká republika, I. Č., H., O. V., H., L. L.,

Česká republika, O. Š., Česká republika, a A. K., V., zastúpených advokátom JUDr. M. R.,

Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) každému z nich, ktoré j e

Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š.

a A. K. trovy právneho zastúpenia v sume 1 311,98 € (slovom tisíctristojedenásť eur

a deväťdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. R., Ž.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -8 z 28. júla

2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. (ďalej len

„sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Právni predchodcovia sťažovateľov v 1/ a ž 7/ rade podali na Okresný súd v Čadci

dňa 20. 3. 1998 žalobu o určenie vlastníckeho práva k domu č. p. 563 v kat. úz. V.

Počas konania právni predchodcovia sťažovateľov v 1/ až 7/ rade zomreli. Z uvedeného

dôvodu preto súd konanie zastavil. Nakoľko sťažovateľka v1/ rade nesúhlasila so

zastavením konania, podala proti nemu odvolanie. Krajský súd v Žiline na základe

uznesenia č. k. zo dňa 31. 8. 2001 uznesenie Okresného súdu v Čadci zrušil

a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Po ďalšom 5 ročnom konaní, Okresný súd v Čadci

rozsudkom č. k. zo dňa 27. 6. 2007 návrh zamietol. Nakoľko sťažovatelia

s uvedeným rozsudkom nesúhlasili, podali proti nemu odvolanie. Krajský súd v Žiline

na základe uznesenia č. k. zo dňa 24. 6. 2008 vec opätovne zrušil a vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v Čadci na základe uznesenia č. k. zo dňa 29. 9. 2008

nariadil znalecké dokazovanie Ing. L. B., B. a uložil sťažovateľov zložiť zálohu na znalecké

dokazovanie vo výške 18.000,- Sk. Nakoľko sťažovatelia s týmto rozhodnutím súdu, v

ktorom určil súd úlohu znalcovi v časti kto bol vlastníkom a užívateľom domu č. 563,

postaveného na p KN č. 3433, kat. úz. V., s výškou zálohu a ani s osobou znalca nesúhlasili,

podali proti uvedenému uzneseniu odvolanie.

Nakoľko súd vo veci nekonal, podala sťažovateľka v 1/ rade v mene všetkých

sťažovateľov dňa 15. 4. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní, z dôvodu, že konanie na súde

trvá viac ako 11 rokov a vec do dnešného dňa nie je právoplatne skončená.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sú sťažovatelia po viac ako 11 rokoch konania bez

akéhokoľvek výsledku, majú za to, že vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania

je neprimerane dlhá a nie je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe,

pričom súd mohol nariadiť znalecké dokazovanie už po prvom pojednávaní a sú porušované

ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci

č. k. .“

Podľa sťažovateľov súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

prebieha od roku 1998 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len

prehlbuje ich právnu neistotu.

Sťažovatelia uviedli, že v postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného

práva zaručeného v a listiny a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu

vo výške 1 500 € každému zo sťažovateľov odôvodnili tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne

skončená, čo u nich vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať

bez zbytočných prieťahov a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume po 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 311,98 €.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, listom zo 4. augusta 2009 sp. zn. Spr 1155/09, v ktorom

sa uvádza:

„Sťažnosť J. K. som riešil pod Spr 27/09. Sťažnosť som vyhodnotil ako nedôvodnú,

o čom bola sťažovateľka písomne upovedomená. Sťažnostný spis pripájam spolu so spisom

.“

Predseda okresného súdu v podaní zo 4. augusta 2009 uviedol, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov v sťažnosti z 2. júla 2009 uviedol, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

a podľa listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , listiny a dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je

podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(, , ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť

právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré tvorí

bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového

hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania,

jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré

by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.

Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania sťažovateľov

ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli

k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva podľa dohovoru,

bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu

v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)

období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 31. júla 1998 bola na okresnom súde podaná žaloba

o určenie vlastníckeho práva. Dňa 11. decembra 2000 okresný súd uznesením zastavil súdne

konanie z dôvodu smrti navrhovateľov (právnych predchodcov sťažovateľov). Dňa 1. marca

2001 bolo podané odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.

Uznesením z 31. augusta 2001 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušil

uznesenie okresného súdu o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný

súd rozsudkom z 27. júna 2007 návrh zamietol. Dňa 27. septembra 2007 bolo podané

odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súdu uznesením z 24. júna 2008 zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením z 29. septembra

2008 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 13. októbra 2008 bolo proti uzneseniu

o ustanovení znalca podané odvolanie. Krajský súd uznesením z 29. mája 2009 uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Z uvedeného vyplýva, že okrem celkovo neakceptovateľnej doby konania vyše desať

rokov v konaní nebol ani zaistený priebeh, ktorý požaduje ustanovenie § 100 ods. 1

, podľa ktorého súd v konaní i bez ďalších návrhov

postupuje tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd rozhodol procesným rozhodnutím (11. decembra 2000), keď konanie

zastavil, alebo rozsudkom z 27. júna 2007, keď návrh zamietol. Tieto rozhodnutia boli

po odvolaniach zrušené, čo svedčí o nesústredenej práci okresného súdu. Túto výčitku

možno zdôrazniť aj v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania až po desiatich

rokoch od začiatku konania.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie

na okresnom súde začalo ešte v roku 1998, konštatuje, že celková dĺžka konania – 11 rokov

(z toho na okresnom súde 9 rokov) – nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke

konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2

, listiny a dohovoru. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to,

aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľov nebola prerokovaná

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume po 1 500 € každému z nich voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú

doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je

právoplatne skončené ani po 11 rokoch (z toho na okresnom súde konanie prebieha

9 rokov). U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej

neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti

a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností

tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume požadovanej

sťažovateľmi 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto

nálezu každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením

označených práv sťažovateľov.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 1 311,98 €. Základom

pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) náhradu trov

konania v sume 1 311,98 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej

služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) u siedmich sťažovateľov

vo výške 115,90 € x 2 x 7 mínus 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje

siedmich sťažovateľov. Ďalej ústavný súd podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 €. Ústavný súd vyslovil

povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi

sťažovateľov.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009