Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 223/09
PDF · 211.67 KB
No categories available
III. ÚS 223/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
vo veci sťažnosti J. K., Česká republika, I. B., Česká republika, I. Č., H., O. V., H., L. L.,
Česká republika, O. Š., Česká republika, a A. K., V., zastúpených advokátom JUDr. M. R.,
Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) každému z nich, ktoré j e
Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š.
a A. K. trovy právneho zastúpenia v sume 1 311,98 € (slovom tisíctristojedenásť eur
a deväťdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. R., Ž.,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 223/09-8 z 28. júla
2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. (ďalej len
„sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
„Právni predchodcovia sťažovateľov v 1/ a ž 7/ rade podali na Okresný súd v Čadci
dňa 20. 3. 1998 žalobu o určenie vlastníckeho práva k domu č. p. 563 v kat. úz. V.
Počas konania právni predchodcovia sťažovateľov v 1/ až 7/ rade zomreli. Z uvedeného
dôvodu preto súd konanie zastavil. Nakoľko sťažovateľka v1/ rade nesúhlasila so
zastavením konania, podala proti nemu odvolanie. Krajský súd v Žiline na základe
uznesenia č. k. 23 Co 1665/01 zo dňa 31. 8. 2001 uznesenie Okresného súdu v Čadci zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Po ďalšom 5 ročnom konaní, Okresný súd v Čadci
rozsudkom č. k. 12 C 980/1998 zo dňa 27. 6. 2007 návrh zamietol. Nakoľko sťažovatelia
s uvedeným rozsudkom nesúhlasili, podali proti nemu odvolanie. Krajský súd v Žiline
na základe uznesenia č. k. 8 Co 348/2007 zo dňa 24. 6. 2008 vec opätovne zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v Čadci na základe uznesenia č. k. 12 C 980/1998 zo dňa 29. 9. 2008
nariadil znalecké dokazovanie Ing. L. B., B. a uložil sťažovateľov zložiť zálohu na znalecké
dokazovanie vo výške 18.000,- Sk. Nakoľko sťažovatelia s týmto rozhodnutím súdu, v
ktorom určil súd úlohu znalcovi v časti kto bol vlastníkom a užívateľom domu č. 563,
postaveného na p KN č. 3433, kat. úz. V., s výškou zálohu a ani s osobou znalca nesúhlasili,
podali proti uvedenému uzneseniu odvolanie.
Nakoľko súd vo veci nekonal, podala sťažovateľka v 1/ rade v mene všetkých
sťažovateľov dňa 15. 4. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní, z dôvodu, že konanie na súde
trvá viac ako 11 rokov a vec do dnešného dňa nie je právoplatne skončená.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sú sťažovatelia po viac ako 11 rokoch konania bez
akéhokoľvek výsledku, majú za to, že vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania
je neprimerane dlhá a nie je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe,
pričom súd mohol nariadiť znalecké dokazovanie už po prvom pojednávaní a sú porušované
ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci
č. k. 12 C 980/1998.“
Podľa sťažovateľov súdne konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
12 C 980/1998 prebieha od roku 1998 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len
prehlbuje ich právnu neistotu.
Sťažovatelia uviedli, že v postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu
vo výške 1 500 € každému zo sťažovateľov odôvodnili tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne
skončená, čo u nich vyvoláva stav právnej neistoty.
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať
bez zbytočných prieťahov a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie každému
v sume po 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 311,98 €.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedom, listom zo 4. augusta 2009 sp. zn. Spr 1155/09, v ktorom
sa uvádza:
„Sťažnosť J. K. som riešil pod Spr 27/09. Sťažnosť som vyhodnotil ako nedôvodnú,
o čom bola sťažovateľka písomne upovedomená. Sťažnostný spis pripájam spolu so spisom
Predseda okresného súdu v podaní zo 4. augusta 2009 uviedol, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
Právny zástupca sťažovateľov v sťažnosti z 2. júla 2009 uviedol, že netrvá
na verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je
podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
(I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť
právoplatným rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.
12 C 980/1998 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto
záverom:
1. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré tvorí
bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového
hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania,
jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré
by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil
takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.
Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania sťažovateľov
ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli
k predĺženiu doterajšej doby konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu
v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)
období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.
Z rozboru veci vyplýva, že 31. júla 1998 bola na okresnom súde podaná žaloba
o určenie vlastníckeho práva. Dňa 11. decembra 2000 okresný súd uznesením zastavil súdne
konanie z dôvodu smrti navrhovateľov (právnych predchodcov sťažovateľov). Dňa 1. marca
2001 bolo podané odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.
Uznesením z 31. augusta 2001 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušil
uznesenie okresného súdu o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný
súd rozsudkom z 27. júna 2007 návrh zamietol. Dňa 27. septembra 2007 bolo podané
odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súdu uznesením z 24. júna 2008 zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením z 29. septembra
2008 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 13. októbra 2008 bolo proti uzneseniu
o ustanovení znalca podané odvolanie. Krajský súd uznesením z 29. mája 2009 uznesenie
okresného súdu potvrdil.
Z uvedeného vyplýva, že okrem celkovo neakceptovateľnej doby konania vyše desať
rokov v konaní nebol ani zaistený priebeh, ktorý požaduje ustanovenie § 100 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd v konaní i bez ďalších návrhov
postupuje tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Okresný súd rozhodol procesným rozhodnutím (11. decembra 2000), keď konanie
zastavil, alebo rozsudkom z 27. júna 2007, keď návrh zamietol. Tieto rozhodnutia boli
po odvolaniach zrušené, čo svedčí o nesústredenej práci okresného súdu. Túto výčitku
možno zdôrazniť aj v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania až po desiatich
rokoch od začiatku konania.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie
na okresnom súde začalo ešte v roku 1998, konštatuje, že celková dĺžka konania – 11 rokov
(z toho na okresnom súde 9 rokov) – nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke
konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2
ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to,
aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľov nebola prerokovaná
bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 bolo porušené základné právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný
súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 konal
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume po 1 500 € každému z nich voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú
doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je
právoplatne skončené ani po 11 rokoch (z toho na okresnom súde konanie prebieha
9 rokov). U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej
neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti
a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností
tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume požadovanej
sťažovateľmi 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto
nálezu každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením
označených práv sťažovateľov.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 1 311,98 €. Základom
pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).
Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov
konania v sume 1 311,98 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej
služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) u siedmich sťažovateľov
vo výške 115,90 € x 2 x 7 mínus 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje
siedmich sťažovateľov. Ďalej ústavný súd podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu
zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 €. Ústavný súd vyslovil
povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
sťažovateľov.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2009