Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 245/08
PDF · 564.72 KB
No categories available
I. ÚS 245/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 245/08-61
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka o prijatej sťažnosti obchodnej spoločnosti D., a. s., O., Č. r., zastúpenej
advokátom JUDr. R. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 CoZm 34/07-326 z 29. januára 2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti D., a. s., vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
6 CoZm 34/07-326 z 29. januára 2008 v časti jeho výroku vo veci samej p o r u š e n é
n e b o l o .
2. Základné právo obchodnej spoločnosti D., a. s., vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 6 CoZm 34/07-326 z 29. januára 2008 v časti jeho výroku o trovách
prvostupňového konania p o r u š e n é b o l o .
3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 CoZm 34/07-326 z 29. januára 2008
v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý zaplatiť obchodnej spoločnosti
D., a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 398,98 € (slovom tristodeväťdesiatosem eur
a deväťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. B., B., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2008
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., O., Č. r. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. R. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6
CoZm 34/07-326 z 29. januára 2008 (ďalej len „rozsudok z 29. januára 2008“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala ustálenie skutkového stavu, ako aj právne
závery krajského súdu v rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 Zm 953/2005-243 z 21. mája 2007 (ďalej len
„rozsudok z 21. mája 2007“) v časti jeho výroku vo veci samej a zmenený v časti výroku
o trovách prvostupňového konania, a navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol
týmto nálezom:
„I. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. 1. 2008, č. k. 6 CoZm 34/07-326,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. 5. 2007, č. k.
2 Zm 953/2005-243 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
II. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 1. 2008, č. k. 6 CoZm 34/07-326
sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov
konania do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku
krajského súdu z 29. januára 2008 v časti výroku o trovách prvostupňového konania a vydal
toto uznesenie:
„Ústavný súd SR odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29. 1. 2008, č. k. 6 CoZm 34/07-326 v časti výroku o povinnosti zaplatiť žalovanému
na účet jeho právnej zástupkyne trovy prvostupňového konania vo výške 10.324.632,60,- Sk,
a to až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 245/08-14 zo 7. augusta 2008 prijal podľa
25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť
sťažovateľky, a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu z 29.
januára 2008 v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti vyjadrila predsedníčka
krajského súdu podaním č. Spr. 3614/2008 z 3. októbra 2008 doručeným 6. októbra 2008
tak, že predložila ústavnému súdu vyjadrenie predsedníčky senátu 6 CoZm, v ktorom
v celom rozsahu zotrvala na správnosti a ústavnosti napadnutého rozhodnutia.
Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy ústavného
súdu zaujala k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu stanovisko, ktoré bolo doručené
ústavnému súdu 23. októbra 2008, v ktorom zotrvala v celom rozsahu na svojej
argumentácii uvedenej v sťažnosti. Svoje stanovisko sťažovateľka doplnila podaním
z 11. februára 2009, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 26. februára 2009.
Dňa 25. júna 2009 sťažovateľka zároveň doručila ústavnému súdu rozhodnutia súdov
v inom, ako v posudzovanom konaní.
Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka krajského súdu oznámili, že netrvajú
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
A. Predmet posudzovaného súdneho konania a dôvody rozhodnutia krajského
súdu v časti jeho výroku vo veci samej
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení predsedníčky krajského súdu,
stanovísk sťažovateľa a z príslušného spisu zistil nasledovné:
«Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 23. 12. 2005 domáhal proti obchodnej
spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava,
IČO: 35 815 256 (ďalej len „žalovaný“), na Okresnom súde Bratislava V vydania
zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 400.000.000,- Kč s príslušenstvom.
Okresný súd Bratislava V vydal dňa 6. 3. 2006 zmenkový platobný rozkaz,
č. k. 2 Zm 953/2005-62, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej istiny
400.000.000,- Kč so 6 % úrokom od 2. 11. 2005 do zaplatenia, zmenkovej odmeny
1.333.333,- Kč a náhrady trov konania 3.783.150,- Sk.
Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný námietky.
Rozsudkom zo dňa 21. 5. 2007, č. k. 2 Zm 953/2005-243 Okresný súd Bratislava V
zrušil zmenkový platobný rozkaz zo dňa 6. 3. 2006, č. k. 2 Zm 953/2005-62 a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania o námietkach.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. 5. 2007,
č. k. 2 Zm 953/2005-243 podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zmenkový platobný rozkaz potvrdil.
O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. 1. 2008,
č. k. 6 CoZm 34/07-326 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil, v časti výroku o náhrade
trov konania zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového
konania vo výške 10.324.632.60,- Sk a tiež zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 2.398.087,- Sk.» (citované z obsahu sťažnosti, pozn.).
Okresný súd v rozsudku z 21. mája 2007 ustálil, že zmenku, na základe ktorej
sa sťažovateľka ako navrhovateľka v posudzovanom konaní domáhala od spoločnosti
Slovenský plynárenský priemysel, a. s., ako odporcu zaplatenia sumy 400 000 000 Kč
s príslušenstvom (ďalej len „zmenka“) «... vystavil v B. dňa 1. 10. 1998 právny predchodca
odporcu S. p. p., štátny podnik, ako vlastnú zmenku. Zaviazal sa ňou bez protestu efektívne
zaplatiť vo V. ú. b., a. s... B., zmenkovú sumu 400.000.000,- Kč na rad S. G., a. s..., L.
Dátum splatnosti zmenky, 1. november 2005, bol do zmenky vpísaný dodatočne...
Zmenku v mene právneho predchodcu odporcu ako vystaviteľa podpísal vtedajší
štatutárny zástupca Ing. J. D., ktorého podpis je na zmenke notársky overený...
Rub zmenky nie je vyplnený, indosamenty sú napísané na prívesku, ktorý je k zmenke
pripojený zošívaciou sponkou. V záhlaví prívesku je zmenka identifikovaná obchodným
menom vystaviteľa a remitenta, zmenkovou sumou, miestom a dátumom jej vystavenia
a údajom o tom, že dátum splatnosti nie je udaný.
Zmenka bola prvý krát indosovaná dňa 20. 2. 1999 na rad R. Z.-S., ďalší indosament
je z 20. 2. 2002 na rad P. P.-C., s. r. o. a posledný indosament na rad navrhovateľa je
nedatovaný...
Z výpovede svedka Ing. M. Š., ktorý bol v čase vystavenia zmenky predsedom
predstavenstva S. G., a. s. súd zistil, že zmenka sa nikdy vlastníctvom tejto spoločnosti
nestala, vystaviteľ jej zmenku neodovzdal. Naproti tomu R. Z., ktorý bol ako svedok
vypočutý dožiadaným súdom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2 Zm 952/05
tvrdil, že táto zmenka, ktorá sa vzťahovala ku zmluve o dielo na akciu „Výmena
kompresorové stanice pro uložiště plynu“, bola po podpísaní zmluvy odovzdaná jemu a on
ju potom odovzdal Ing. Š. Navrhovateľ predložil oznámenie vystavené riaditeľom pre
financovanie S. š.p. Ing. M., ktorým spoločnosti S. G. a. s. oznamuje, že na základe ich
žiadosti podľa čl. XIII. zmluvy o dielo bola vystavená zmenka na rad generálneho
dodávateľa S. G., a. s. na čiastku 400 mil. Kč. Tvrdenie Ing. Š. bolo týmito dôkazmi
spochybnené a keďže ani samotný odporca nežiadal svedka s dodatočne zistenými
skutočnosťami konfrontovať, súd vychádzal zo zistenia, že zmenka bola remitentovi
odovzdaná, hoci len sprostredkovane cez R. Z. R. Z. tiež potvrdil, že remitent začiatkom
roku 1999 naňho ako na fyzickú osobu zmenku indosoval...
Svedok Ing. M. Š. sa k otázke splatnosti zmenky, ani k tomu, či zmenka bola
vystavená ako blanket, vyjadriť nevedel, keďže tvrdil, že spoločnosti S. G. a. s. nebola
zmenka nikdy odovzdaná. Naproti tomu R. Z. uviedol, že doba splatnosti bola stanovená na
rok 2005, čo bolo od počiatku konzultované s Ing. Š. , lebo sa predpokladalo, že v tom čase
už dôjde, po chaose, ktorý nastal po smrti Ing. D., k narovnaniu.
Výpoveďou R. Z. a návrhom, spoločnosti D. I. z 28. 8. 2002 na komplexné
vyporiadanie vzťahov SPP a. s. v oblasti zmeniek, bolo preukázané, že zmenka
zabezpečovala záväzky odporcu zo zmluvy o dielo, ktorú na akciu „Výmena kompresorové
stanice pro uložistě plynu“ uzavreli odporca ako objednávateľ a S. G., a. s. ako zhotoviteľ
dňa 10. 9. 1998... V skutočnosti nebola zmenka vystavená na rad zhotoviteľa, ale
generálneho dodávateľa, čo je zrejmé z vyššie uvedeného oznámenia Ing. M...
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je vlastníkom zmenky a že dátum splatnosti
do zmenky doplnil vlastník. Dodatočne svoje tvrdenie spresnil tak, že on zmenku
už s vyplneným dátumom splatnosti nadobudol. Predložil k tomu zmluvu o prevode cenného
papiera (zmenky), ktorú 30. 10. 2005 uzavrel so spoločnosťou P. P.-C., s. r. o.
V bode 1.2 zmluvy je prevádzaná zmenka presne identifikovaná všetkými
jej náležitosťami, údaj o dátume splatnosti v tejto identifikácii chýba...
bod 3.1 zmluvy o prevode cenného papiera z 30. 10. 2005... konštatuje, že je zmenka
vyplnená so všetkými údajmi a „pokiaľ bola vystavená ako blanket, prevodca ubezpečuje
nadobúdateľa, že všetky údaje do nej vpísané boli vpísané oprávnenou osobou na základe
vystaviteľom udeleného vyplňovacieho práva, pričom prevod sa uskutočňuje pred
splatnosťou zmenky...» (citované z rozsudku okresného súdu, pozn.).
Odporca v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu okrem
iného namietal, že v danom prípade ide o vistazmenku (zmenku splatnú na videnie), že text
vistazmenky bol neoprávnene zmenený (doplnením dátumu splatnosti do zmenky), a preto
nie je viazaný touto zmenkou. Z obsahu tejto časti námietok odporcu vyplýva, že v podstate
za osobu, ktorá neoprávnene doplnila dátum splatnosti do zmenky, považoval sťažovateľku.
Z kontextu tej časti námietok odporcu, ktoré označil ako „námietka neexistencie
nepretržitého radu indosamentov“ (námietka nebola konajúcimi súdmi akceptovaná, pozn.),
vyplýva, že v nich uviedol aj samostatné a od tejto časti námietok oddeliteľné tvrdenie,
že sťažovateľka pri nadobúdaní zmenky konala vedome na škodu odporcu. Odporca
vzhľadom na to, že zmenku považoval za vistazmenku, ktorá nebola predložená na platenie
v premlčacej lehote, zároveň namietol premlčanie sťažovateľkou uplatňovaných práv z tejto
zmenky.
Okresný súd aj krajský súd považovali za dôvodné už uvedené námietky odporcu
proti zmenkovému platobnému rozkazu.
1. Krajský súd zhodne s okresným súdom dospeli k záveru, že posudzovaná zmenka
bola po jej vyplnení vystaviteľom vistazmenkou, a nie blankozmenkou (teda nie zmenkou
so zámerne nevyplneným údajom splatnosti zmenky s právom vlastníka tento údaj do nej
doplniť, ako to tvrdila sťažovateľka). Na základe uvedeného podľa nich došlo
k neoprávnenému zásahu do textu zmenky, keď do nej bol dodatočne neoprávnene dopísaný
dátum splatnosti.
Na podporu svojho záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou, okresný súd
uviedol: „K tomu, aby mohla byť vystavená platná blankozmenka, bolo potrebné, aby
vystaviteľ zmenky uzavrel s jej prvým majiteľom aspoň neformálnu dohodu o vyplnení“,
pričom uzavretie takejto aspoň neformálnej dohody o vyplnení dátumu splatnosti na zmenke
považoval za nepreukázané z dvoch dôvodov, keď uviedol: „Ani z výpovede Ing. Š. a ani z
výpovede R. Z. nevyplynulo, že by s odporcom uzavreli akúkoľvek dohodu o vyplnení
zmenky, R. Z. sa v otázke splatnosti dovolával len dohody, ktorú on uzavrel s Ing. Š., nie s
odporcom.“ Okresný súd ešte pri vyporiadaní sa s obranou sťažovateľky dodal: „Tvrdenie
navrhovateľa, že obvyklou praxou pri zmenkách na videnie je priamo v texte zmenky uviesť,
že ide o vistazmenku, môže byť síce pravdivé, ale podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového
zákona platí o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, že je splatná na videnie.“
Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu a doplnil ďalšie dva dôvody
v prospech záveru, že v danom prípade ide o vistazmenku. Jedným z dôvodov doplneným
krajským súdom bol poukaz na popis zmenky na jej prívesku, na ktorom „... sú popísané
všetky vyplnené podstatné náležitosti tejto zmenky a súčasne je uvedené, že ide o zmenku
bez určenia dátumu splatnosti“, čo podľa krajského súdu svedčí o tom, že „Zmenka sa...
začala indosovať bez vyplneného údaju o dátume splatnosti...“ a bola vistazmenkou.
Druhým krajským súdom doplneným dôvodom bol ním vyslovený záver: „V prípade, ak by
bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že zmenka bola vystavená nie ako vistazmenka, ale
ako blankozmenka, muselo by sa so zmenkou prevádzať na nového majiteľa aj vyplňovacie
oprávnenie na vyplnenie tohto údaju. Keďže navrhovateľ a predchádzajúci navrhovateľ
si zvolili písomnú formu zmluvy o prevode zmenky, nutne by muselo byť v zmluve uvedené
ako bolo dohodnuté vyplňovacie oprávnenie na doplnenie údaju o splatností zmenky. Takéto
ustanovenie sa však v zmluve nenachádza a samotný navrhovateľ popiera, že údaj splatnosti
doplnil on...“
Okresný súd uviedol aj ďalší dôvod na podporu svojho záveru, že posudzovaná
zmenka je vistazmenkou (ktorý však krajským súdom nebol potvrdený): «Výpoveďou R. Z.
a návrhom, spoločnosti D. I. z 28. 8. 2002 na komplexné vyporiadanie vzťahov SPP a. s. v
oblasti zmeniek, bolo preukázané, že zmenka zabezpečovala záväzky odporcu zo zmluvy o
dielo, ktorú na akciu „Výmena kompresorové stanice pro uložistě plynu“ uzavreli odporca
ako objednávateľ a S. G., a. s. ako zhotoviteľ dňa 10. 9. 1998. Zo zmluvy je zrejmé, že
zmenka nemohla byť vystavená ako blanket, keďže podľa čl. XIII. ods. 3 až 5 mala byť
vystavená na dobu od zahájenia výstavby do 31. 8. 1999 na rad zhotoviteľa, ktorý ju bol
oprávnený odpredať aj so skoršou dobou splatnosti, nie menej než 6 mesiacov od vystavenia
a o odpredaji objednávateľa informovať. V skutočnosti nebola zmenka vystavená na rad
zhotoviteľa, ale generálneho dodávateľa, čo je zrejmé z vyššie uvedeného oznámenia Ing.
M., napriek tomu zo zmluvy je jednoznačné, že k zmenke, ktorú mal objednávateľ vystaviť,
nemohla byť uzavretá dohoda o vyplnení, ktorá by oprávňovala majiteľa zmenky doplniť do
nej ako dátum splatnosti 1. november 2005.»
Krajský súd odmietol uvedenú argumentáciu okresného súdu, keď uviedol:
«Ohľadne námietok, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil ako dôvodné, odvolací súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd
vychádzal nad rámec obsahu podaných námietok, keď svoj záver, že žalovaná zmenka bola
vystavená ako vistazmenka okrem iného založil na dôkaze - Zmluva o dielo na akciu
„Výmena kompresorovej stanice pre úložisko plynu“, ktorú dňa 10. 9. 1998 uzavrel
odporca so spoločnosťou S. G. (č. l. 200), a s touto zmluvou súvisiacim ďalším listinným
dôkazom - oznámením riaditeľa SPP pre financovanie Ing. Maroša zo 16. 10. 1998, že
zmenka v zmysle čl. XIIL Zmluvy bola na žiadosť zhotoviteľa vystavená na rad generálneho
dodávateľa diela S. g. Tieto dôkazy a ani skutočnosti s nimi súvisiace neboli obsahom
námietok odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, čím nebola dodržaná
koncentračná zásada zmenkového konania.»
Podľa názoru krajského súdu odporca dostatočne preukázal svoje tvrdenie o tom,
že v danom prípade ide o vistazmenku, a k tomu uviedol: „V žalobe navrhovateľ uviedol,
že je vlastníkom žalovanej zmenky, zmenku presne popísal a navyše uviedol, že dátum
splatnosti bol vyplnený vlastníkom zmenky na 1. 11. 2005. To isté uviedol aj vo výzve
odporcovi zo dňa 9. 11. 2005 na zaplatenie zmenky (č. l. 5). Z týchto tvrdení podľa názoru
odvolacieho súdu vyplýva, že dátum splatnosti do zmenky doplnil navrhovateľ ako vlastník
zmenky... Na tieto skutočnosti v námietkach poukazoval aj odporca v časti pod bodmi
2. a 4. námietok a odôvodnil nimi svoje tvrdenie, že zmenka bola vystavená
ako vistazmenka. Podľa názoru odporcu navrhovateľ do zmenky neoprávnene dopísal
dátum splatnosti, čím neoprávnene zmenil text zmenky a odporca v súlade s § 69 nie je
zaviazaný z takto zmeneného textu zmenky. Odporca svoje tvrdenie, že ide o vistazmenku
teda odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami, ktoré boli v konaní preukázané listinnými
dôkazmi...“
2. Krajský súd dospel k zhodnému záveru s okresným súdom aj v tom, že dátum
splatnosti bol do zmenky dopísaný samotnou sťažovateľkou, a nie niektorým
z predchádzajúcich vlastníkov zmenky, ako to tvrdila sťažovateľka. Okresný súd svoj záver
odôvodnil takto: „... V bode 1.2 zmluvy [zmluvy o prevode cenného papiera (zmenky), ktorú
30. októbra 2005 uzavrela sťažovateľka so spoločnosťou P. P.-C., s. r. o., pozn.]
je prevádzaná zmenka presne identifikovaná všetkými jej náležitosťami, údaj o dátume
splatnosti v tejto identifikácii chýba, čím je tvrdenie navrhovateľa, že dátum splatnosti bol
do zmenky doplnený ešte pred tým, než ju on nadobudol, spochybnené...“
Krajský súd na podporu záveru, že dátum splatnosti do zmenky dopísala
sťažovateľka, k argumentácii okresného súdu ešte doplnil: „V zmluve je v bode 1.2
žalovaná zmenka presne popísaná, pričom tu opätovne nie je uvedený údaj o dátume
splatnosti na deň 1. 11. 2005. To znamená, že v čase prevodu zmenky, dva dni pred jej
splatnosťou, sa na zmenke ešte nenachádzal údaj o splatnosti zmenky, čo potvrdzuje
predchádzajúci záver, že zmenka bola na navrhovateľa indosovaná bez vyplneného dátumu
splatnosti a tento údaj na zmenku musel doplniť navrhovateľ... Ak by bolo pravdivé...
tvrdenie navrhovateľa, že zmenku vlastnil predchádzajúci majiteľ zmenky s už vyplneným
dátumom splatnosti, potom by sa v uvedenej zmluve musel v popise zmenky nachádzať aj
údaj o splatnosti zmenky, ktorý tam nie je.“
Navyše, podľa krajského súdu skutočnosť, že dátum splatnosti do zmenky doplnila
sťažovateľka, vyplýva aj z toho, že „V žalobe navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom
žalovanej zmenky, zmenku presne popísal a navyše uviedol, že dátum splatnosti bol
vyplnený vlastníkom zmenky na 1. 11. 2005. To isté uviedol aj vo výzve odporcovi zo dňa 9.
11. 2005 na zaplatenie zmenky (č. l. 5). Z týchto tvrdení podľa názoru odvolacieho súdu
vyplýva, že dátum splatnosti do zmenky doplnil navrhovateľ ako vlastník zmenky...“.
Krajský súd sa vysporiadal aj s argumentáciou sťažovateľky, ktorá svoje tvrdenie,
že zmenku nadobudla s už vyplneným dátumom splatnosti, opierala aj o znenie čl. 3.1
Zmluvy o prevode cenného papiera, a uviedol: „K výkladu navrhovateľa k obsahu čl. 3.1
Zmluvy o prevode cenného papiera, ktorý sa týka prevodu zmenky a v ktorom je uvedené,
že zmenka bola vyplnená so všetkými údajmi a pokiaľ bola vydaná ako blanket, potom
prevodca ubezpečuje nadobúdateľa, že všetky údaje do nej vpísané boli vpísané oprávnenou
osobou na základe výstavcom udeleného vypĺňovacieho oprávnenia, pričom strany prevod
zmenky činia pred splatnosťou zmenky, odvolací súd uvádza nasledovné: zo zmenky
samotnej vyplýva, že bola výstavcom podpísaná vo forme blanketu, pretože vystavená bola
až o dva dni neskôr ako ju podpísal štatutárny zástupca spoločnosti vystaviteľa zmenky.
Uvedené vyhlásenie prevodcu v zmluve sa preto logicky vzťahuje k vyplneniu obsahu
zmenky po jej vystavení, a nie k vyplneniu samotného údaju o splatnosti zmenky, ako tvrdí
navrhovateľ, pretože tento údaj sa na zmenke nenachádzal ani ku dňu 30. 10. 2005, kedy
bola zmluva o prevode zmenky uzavretá.“
3. Krajský súd žiadnym spôsobom nespochybnil záver okresného súdu
o nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní zmenky (a to aj v tom prípade,
ak by sťažovateľka nadobudla zmenku s už vyplneným dátumom splatnosti). Okresný súd
pri odôvodnení tohto svojho záveru poukázal na príslušné zákonné ustanovenie: „Podľa
čl. I. § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka...“, a ďalej
uviedol: „Zo všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že navrhovateľovi pri
nadobúdaní zmenky dobromyseľnosť chýbala. Nadobudol zmenku, ktorá síce po formálnej
stránke spĺňala všetky predpísané náležitosti, ale z ktorej mu muselo byť zrejmé, že koná
na škodu dlžníka...
Už pri zbežnej kontrole zmenky muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že údaj o dátume
splatnosti (ak ho do zmenky nedoplnil on sám) bol vpísaný až dodatočne.
Z úvodného prehlásenia na prívesku musel zistiť, že dátum splatnosti nebol pri
vystavení zmenky uvedený a keďže záhlavie alonže neodkazovalo na žiadnu dohodu
o vyplňovacom práve, hoci ostatné náležitosti zmenky sú v ňom dostatočne popísané, musel
si byť vedomý, že doplnenie tohto údaju do zmenky je spochybniteľné.
Pri nadobúdaní zmenky neoveroval, či bola dohoda o vyplňovacom práve uzavretá
a či mohol byť dátum splatnosti oprávnene doplnený. Svedčí o tom bod 3.1 zmluvy
o prevode cenného papiera z 30. 10. 2005, v ktorom sa konštatuje, že je zmenka vyplnená
so všetkými údajmi a „pokiaľ bola vystavená ako blanket, prevodca ubezpečuje
nadobúdateľa, že všetky údaje do nej vpísané boli vpísané oprávnenou osobou na základe
vystaviteľom udeleného vyplňovacieho práva, pričom prevod sa uskutočňuje pred
splatnosťou zmenky. Z tejto formulácie je zrejmé, že ani prevodca nevedel, či bola zmenka
vystavená ako blanket.
Navrhovateľ v čase nadobudnutia zmenky vedel, že odporca jej plnenie odmieta,
všeobecne známou skutočnosťou bolo, že odporca platnosť zmeniek, podpísaných Ing. D.,
popiera, že sa zmenkami zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní. Zrejmé je to aj z
bodu 2.2 zmluvy o prevode zmenky, podľa ktorého z dohodnutej kúpnej ceny
200.000.000,- Kč vyplatil navrhovateľ prevodcovi len jej časť vo výške 1.800.000,- Kč,
zvyšok sa mal stať splatným až po splnení záväzku, pričom všetky náklady na súdne konanie
sa zaviazal znášať on sám.
Navrhovateľ teda vedome nadobudol zmenku... s nevyplneným, resp. dopisovaným
dátumom splatnosti, ku ktorému zjavne došlo neoprávnene, keďže ani zmluva o prevode
zmenky nemá v tomto smere jednoznačné znenie, resp. vzbudzuje pochybnosti, či bol pri
nadobudnutí zmenky v nej dátum splatnosti vyplnený. Ak za týchto okolností zmenku
nadobudol, zrejme len spoliehajúc sa na abstraktný účinok indosamentu, konal vedome
na škodu dlžníka...“
Krajský súd k otázke nedobromyseľnosti sťažovateľky doplnil: „Neoprávnené
doplnenie textu zmenky navrhovateľom zakladá aj dôvody pre záver, že navrhovateľ nebol
pri nadobúdaní tejto zmenky dobromyseľný...“
4. Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, podľa ktorého mohol
odporca úspešne uplatniť námietku neoprávneného zásahu do zmenky, keď uviedol:
„... odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca je zaviazaný
zo zmenky len podľa textu, ktorý bol na zmenke pred neoprávneným doplnením údaju
splatnosti na deň 1. 11. 2005.“
Okresný súd pri odôvodnení svojich záverov v tejto časti poukázal na príslušné
zákonné ustanovenie: „podľa čl. I. § 69 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona, ak bol
text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní podľa
zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného“, a ďalej
uviedol: „... Odporcu, ktorý sa na zmenku podpísal pred neoprávneným doplnením dátumu
jej splatnosti, by mal preto zaväzovať len ten text zmenky, ktorý podpísal. S prihliadnutím
k abstrakčnému účinku indosamentu je však rozhodujúce kto a kedy takto neoprávnene
do textu zmenky zasiahol. Názory, či námietku neoprávneného zásahu do textu zmenky,
je možné úspešne uplatniť len proti prvému majiteľovi zmenky, resp. len proti tomu, kto
do textu zmenky neoprávnene zasiahol, alebo aj proti ďalším nadobúdateľom takejto
zmenky, nie sú v súdnej praxi jednoznačne vyriešené. Napriek abstrakčnému účinku
rubopisu, ktorý posilňuje formálny charakter zmenky, je súd toho názoru, že neoprávnený
zásah do textu zmenky tak závažným spôsobom oslabuje postavenie zmenkového dlžníka,
že mu nie je možné uprieť obranu voči tomu majiteľovi zmenky, ktorý sám do textu zmenky
neoprávnene zasiahol, ale ani voči tomu indosatárovi, ktorý síce zmenku nadobudol
po neoprávnenom zásahu do jej textu, ktorý ale nebol pri nadobúdaní zmenky
dobromyseľný...“
Okresný súd preto dospel k záveru, že „... bez ohľadu či dátum splatnosti do zmenky
doplnil navrhovateľ sám, alebo už zmenku s dopisovaným údajom splatnosti nadobudol,
môže byť odporca v zmysle čl. I. § 17 a § 69 zmenkového zákona zaviazaný len podľa toho
textu zmenky, na ktorý sa podpísal. Odporca sa zaviazal na plnenie zmenkou na videnie
a nie je od neho možné požadovať, aby plnil záväzok z dennej zmenky.“.
Krajský súd však čiastočne pozmenil právne závery okresného súdu, ktorý vzhľadom
na abstrakčné účinky indosamentu pripustil možnosť úspešného namietania neoprávneného
zásahu do textu zmenky odporcom pre prípad, že sťažovateľka už nadobudla zmenku
s doplneným dátumom splatnosti, len ak pri nadobúdaní takejto zmenky konala na škodu
odporcu (nedobromyseľne). Krajský súd úspešné vznesenie tejto námietky pripustil
nezávisle od dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní
už pozmenenej zmenky, keď uviedol: „Odvolací súd pri tomto závere vychádzal z dikcie
citovaného ustanovenia § 69 ZaŠZ, ako aj z odborného výkladu k tomuto ustanoveniu,
podľa ktorého je námietka zmeny textu možná voči každému majiteľovi zmenky, teda aj voči
tomu, kto pozmenenú zmenku nadobudol dobromyseľne...“
5. Na záver okresný súd akceptoval odporcom vznesenú námietku premlčania
a uviedol: „Zmenku splatnú na videnie bolo potrebné podľa čl. I. § 34 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona predložiť na zaplatenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, t. j. do 1. 10. 1999, kedy sa stala splatnou. Zmenkové nároky proti akceptantovi
cudzej zmenky, ktorý je zaviazaný rovnako ako vystaviteľ vlastnej zmenky, sa premlčujú
do troch rokov odo dňa splatnosti zmenky (čl. I. § 70 ods. 1 a § 78 ods. 1 zmenkového
zákona). Premlčacia lehota začala v tomto prípade plynúť 2. 10. 1999 a uplynula 2. 10.
2002. Návrh na súd bol podaný až 29. 12. 2005 po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom
k tomu súd zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.“ S týmto záverom sa krajský
súd stotožnil.
B. Dôvody sťažnosti v časti smerujúcej proti výroku rozsudku krajského súdu
vo veci samej
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že odporca znášal dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia o vistazmenke, ktoré však podľa jej názoru neuniesol.
Napriek tomu okresný súd a krajský súd (ďalej aj „všeobecný súd“ alebo „všeobecné súdy“)
učinili nesprávny záver, že sporná zmenka bola vistazmenkou (a nie blankozmenkou,
ako tvrdila sťažovateľka), k čomu uviedla:
„Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa stotožnili s námietkou žalovaného,
že predložená zmenka bola vystavená ako vistazmenka, bez toho, aby žalovaný v konaní
predložil jediný dôkaz o tejto skutočnosti. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov (zmenka,
prívesok ku zmenke. Zmluva o prevode cenného papieru zo dňa 30. 10. 2005) nemožno
vyvodiť záver, že vystaviteľ vystavil vistazmenku.
Súdy odôvodnili svoj názor, že sa jednalo o vistazmenku zo skutočnosti,
že na zmenke, prívesku ku zmenke a v Zmluve o prevode cenného papieru nie je uvedený
dátum splatnosti zmenky. Z logického hľadiska však neuvedenie dátumu splatnosti môže
rovnako preukazovať vystavenie blankozmenky, teda zmenky zámerne vystavenej bez
uvedenia dátumu splatnosti...“
Sťažovateľka ďalej namietala závery všeobecného súdu o tom, že text vistazmenky
bol neoprávnene pozmenený samotnou sťažovateľkou a ona dopísala do zmenky dátum
jej splatnosti, k čomu uviedla:
«... je otázne, ako dospel odvolací súd ku skutkovému zisteniu, že žalobca doplnil
do zmenky dátum splatnosti. Táto skutočnosť nie je z odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu vôbec zrejmé, a teda sa jedná len o špekuláciu, ktorá je v príkrom rozpore jednak
s tvrdením svedka Z., ktorý vyhlásil, že zmenku už on prevádzal vyplnenú a jednak
so Zmluvou o prevode cenného papieru, kde sa v čl. 3.1 výslovne uvádza, že „zmenka
je vyplnená so všetkými údajmi a pokiaľ bola vystavená ako blanket, tak prevodca
ubezpečuje nadobúdateľa, že všetky údaje do nej dopísané, boli dopísané oprávnenou
osobou na základe výstavcom udeleného vyplňovacicho práva“. Z tohto ustanovenia nie je
možné vyvodiť iný záver, než ten, že zmenku nemohol vystaviť žalobca, ale bola vyplnená už
skôr...
odvolací súd na strane 13 svojho rozsudku uvádza, že „keďže žalobca
a predchádzajúci majiteľ si zvolili písomnú formu zmluvy o prevode zmenky, nutne muselo
byť v zmluve uvedené ako bolo dohodnuté vyplňovacie oprávnenie na doplnenie údaju
o splatnosti zmenky“. Dovoľujeme si tvrdiť, že takýto názor nemá oporu v zákone
zmenkovom a šekovom, pretože zákon zmenkový a šekový nepredpisuje pre dohodu
o vyplňovacom oprávnení žiadnu formu, a preto nie je jasné, ako odvolací súd dospel
k záveru o nutnosti písomnej formy dohody o vyplňovacom oprávnení. (Rozsudok Vrchného
súdu v Prahe zo dňa 20. 2. 2001, sp. zn. 58 Cmo 556/2000 - „... dohoda o vyplnení
v blankozmenky podľa čl. 10 ZZS nemá stanovenú žiadnu formu. Nedostatok takejto dohody
musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný...“ Z citovaného rozhodnutia vyplýva,
že takúto dohodu možno uzavrieť i ústne, dokonca aj konkludentne. Rozsah vyplňovacieho
práva bol daný žalovaným už tým, že vystavil zmenku neúplnú, teda s nevyplneným
dátumom splatnosti a rým vlastne vymedzil rozsah vyplňovacieho práva (a v konaní pred
súdom nepreukázal opak). Je teda z takto vystavenej zmenky zaviazaný a znáša
aj potencionálne riziko spojené s neoprávneným doplneným zmenky, resp. jej vyplnením
v rozpore s pôvodnou dohodou o vyplňovacom práve...»
V súvislosti s namietaním nesprávnych záverov všeobecného súdu pri posúdení
zmenky ako vistazmenky a v otázke, kým bol doplnený dátum splatnosti do zmenky,
sťažovateľka ešte uviedla: „Druhostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďou
svedka R. Z., ktorého výpoveď absolútne opomenul, hoci bola pre konanie významná z toho
pohľadu, že svedok R. Z. vyhlásil, že zmenku už on prevádzal vyplnenú...“
Sťažovateľka namietala, že dôkazné bremeno na preukázanie nepredloženia
„vistazmenky“ na platenie do jedného roka od jej vystavenia bolo na strane odporcu, ktorý
túto skutočnosť podľa sťažovateľky nepreukázal. Preto je podľa sťažovateľky nesprávny
aj záver všeobecného súdu o nepredložení „vistazmenky“ na platenie v premlčacej lehote,
a tým záver o splnení podmienok pre akceptovanie námietky premlčania práv z tejto
zmenky vznesenej odporcom. K týmto dôvodom svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:
«Najdôležitejším porušením sťažovateľovho práva na súdnu ochranu je skutočnosť,
že Okresný súd Bratislava V aj Krajsky súd v Bratislave rozhodli o premlčaní nároku
z dôvodu nepredloženia vistazmenky do jedného roka od vystavenia bez toho, aby žalovaný
predložil jediný dôkaz o tom, že mu zmenka nebola v lehote jedného roka predložená
na platenie. Okrem iného sa v konaní prezentovali dôkazy o tom (ktoré predložil sám
žalovaný), že žalovaný bol už predtým viackrát oslovený s tým, aby túto a aj iné zmenky
zaplatil mimosúdne. Už z tohto samotného faktu vyplýva skutočnosť, že táto zmenka
mu už predtým bola predložená na platenie. Podľa ustálenej zmenkovej judikatúry
je na žalovanom, aby preukázal, že mu zmenka nebola riadne a včas predložená bez ohľadu
na problémy so zaobstaraním takéhoto dôkazu. V zmysle rozsudku Vrchného súdu v Prahe
zo dňa 23. 1. 1994, sp. zn. 5 Cmo 435/93 „ak dlžník nie je schopný predložiť dôkaz
o riadnom a včasnom nepredložení zmenky, platí voči nemu zmenka za riadne a včas
predloženú k plateniu.“...»
V ďalšom sťažovateľka namietala, že všeobecný súd rozhodol v rozpore so zásadou
obráteného bremena tvrdenia a dôkazného bremena, podľa ktorého uvedené znáša
zmenkový dlžník, teda odporca, a nie sťažovateľka, v rozpore so „zákonom o zmenkách
a šekoch“ a aj v rozpore s ustáleným výkladom tohto zákona a súvisiacou judikatúrou,
pričom všeobecný súd svoje odlišné závery náležite neodôvodnil. Svoju argumentáciu
sťažovateľka vymedzila takto:
„Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd rozhodli… v príkrom rozpore so zákonom
zmenkovým a šekovým, doktrinálnym výkladom a početnou judikatúrou...
Ak… konajúci súd… svoje rozhodnutie a odklonenie sa od ustáleného právneho
názoru náležité neodôvodní, nemožno toto rozhodnutie považovať za súladné s Ústavou SR
a princípom predvídateľnosti práva...
V danom prípade tak súdy oboch stupňov porušili zákonom stanovený princíp
zmenkového konania, ktorým je obrátené bremeno tvrdenia (zmenkové námietky) a bremeno
dôkazné. Je to zmenkový dlžník - žalovaný, kto je povinný tvrdiť a preukázať svoje námietky.
V prípade, že takto tvrdené námietky nepreukáže, nemôže sa ubrániť povinnosti žalovanú
zmenku zaplatiť. Pokiaľ súdy oboch stupňov uzavreli, že to bol žalobca, kto nepreukázal,
že predmetná zmenka bola vystavená ako blanko zmenka, došlo tým bez ďalšieho
k porušeniu zákona zo strany súdov a takého rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom
zmenkovým a šekovým a tiež s čl. 46 Ústavy SR…
V posudzovanom prípade bol súdom v rozpore so zákonom zvýhodnený žalovaný,
keď napriek tomu, že nepreukázal svoje tvrdenia vo forme zmenkových námietok, súd mu
vyhovel a zvýhodnil ho pred žalobcom, aj keď k tomu neboli splnené ďalšie zákonom
stanovené podmienky. Súdy bez opory v právnom predpise vyhodnotili námietky žalovaného
ako opodstatnené. Navyše, ak žalobca v žalobe tvrdil určitú skutočnosť, ktorá nebola
označená medzi účastníkmi za nespornú a iba na základe tohto dôkazmi nepreukázaného
tvrdenia uzatvára skutkové závery, možno to považovať za také podstatné porušenie
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nie je možné zhojiť inak než zrušením napadnutého
rozhodnutia, naviac za situácie, kedy tak vykonal i odvolací súd. Uvedeným zásahom
všeobecných súdov došlo k porušeniu ústavných princípov rovnosti pred zákonom a
ochrany vlastníckeho práva...“
V závere sťažovateľka namietala aj absenciu nestrannosti a nezávislosti všeobecného
súdu pri svojom rozhodovaní, keď uviedla:
„... Možno sa taktiež domnievať, že rozhodnutie súdov nebolo nestranné a nezávislé,
keď výkonná moc (vyhlásenie vlády SR) deklaruje dopredu svoju vôľu nebyť viazaná
záväzkami súkromnej právnickej osoby (žalovaného) a súd na túto skutočnosť odkazuje.
Uvedené vyhlásenie nemá a nemôže mať akúkoľvek relevanciu, a napriek tomu je mu súdom
kladená podstatná úloha. I keď je súdna moc formálne nezávislá na moci výkonnej, v tomto
prípade možno o jej nezávislosti pochybovať...“
Krajský súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že „... Tvrdenia sťažovateľa
k jednotlivým dôkazom sú vytrhnuté z kontextu ostatných dôkazov a účelovo prispôsobené
tvrdeniam v sťažnosti...“, sťažnosť nepovažoval za dôvodnú, a v ďalšom zhrnul podstatné
závery obsiahnuté v jeho rozsudku, ako aj ďalšie skutočnosti na podporu ich správnosti.
Vo vzťahu k výpovedi svedka R. Z., pri ktorej sťažovateľka namietala, že sa s ňou krajský
súd v rozsudku z 29. januára 2008 nevysporiadal, krajský súd v podstate poukázal na obsah
výpovede tohto svedka, v spojení s výpoveďou svedka Ing. Š., ktorý bol štatutárnym
zástupcom prvého majiteľa zmenky, rovnako ako sú tieto výpovede uvedené v obsahu
rozsudku okresného súdu z 21. mája 2007 a už boli citované.
Krajský súd k námietke sťažovateľky, že odporca nepreukázal, že mu nebola
predložená zmenka na platenie do jedného roka od jej vystavenia, uviedol: „... Žalovaný
popiera, že by mu do začatia tohto súdneho konania bola zmenka predložená na platenie
a prvý krát ju videl až po podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
aj s vyplneným dátumom splatnosti. Na zmenku bol dopísaný dátum splatnosti 1. 11. 2005
a k tomuto dátumu splatnosti sa aj žalobca domáhal zaplatenia zmenky. Žalobca popiera,
žeby zmenka bola vystavená ako vistazmenka, tvrdí, že ju nadobudol už vyplnenú
aj s dátumom splatnosti t. j. ako fixnú zmenku, splatnú k dátumu uvedenom na zmenke.
Žalobca nikdy netvrdil, že zmenka bola predložená dlžníkovi na platenie ako vistazmenka
v priebehu plynutia jednoročnej lehoty… a žalovaný túto skutočnosť jednoznačne poprel.
Preto nebol ani dôvod, aby súd vykonával v tomto smere dokazovanie. Žalobca podal na
súd žalobný návrh dňa 29. 12. 2005, pričom trojročná premlčacia lehota na uplatnenie
nárokov zo žalovanej zmenky (ako vistazmenky splatnej 1. 10. 1999) uplynula dňa 2. 10.
2002.“
Zo stanoviska sťažovateľky k vyjadreniu krajského súdu k sťažnosti v spojení
s doplnením tohto stanoviska vyplýva, že obsah vyjadrenia nepovažuje za spôsobilý
spochybniť jej argumentáciu uvedenú v sťažnosti, na ktorej v celom rozsahu zotrvala.
Sťažovateľka vo svojom stanovisku a jeho doplnení opätovne zdôraznila svoje
argumenty o neunesení dôkazného bremena odporcom vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že sporná
zmenka je vistazmenkou, a o nesprávnosti záverov všeobecných súdov o tom, že táto
zmenka je vistazmenkou, a uviedla:
„... V danej veci súd prvého stupňa i odvolací súd v rozpore s ustanovením § 175
O. s. p. fakticky obrátil dôkazné bremeno, keď uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje
tvrdenia o tom, že predmetná zmenka bol vystavená ako úplná a vyplnená zmenka.
V zmenkových sporoch je to vždy žalovaný, kto musí svoje tvrdenia obsiahnuté v námietkach
ako obranu proti povinnosti zaplatiť zmenku preukázať, a nie žalobca, ktorý by nemal
preukazovať žiadnu skutočnosť, iba existenciu zmenky.
Žalovaný síce v námietkach tvrdil, že sa jedná o vistazmenku a bolo jeho
povinnosťou, aby k preukázaniu svojej námietky označil dôkazy a tieto navrhol vykonať.
Žiadny dôkaz, z ktorého vyplýva, že sa jednalo o vistazmenku, však vykonaný nebol…
Ústavný súd v zásade nemá možnosť prehodnotiť dokazovanie vykonané všeobecnými
súdmi, avšak táto zásada je prelomená v prípade, keď sú právne závery v extrémnom
rozpore s vykonanými skutkovými zisteniami. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru,
že z vykonaných dôkazov, a to najmä z dôkazu zmluvy o predaji cenných papierov uzavretej
medzi žalobcom a spoločnosťou P. P. C. s. r. o. ako indosantom zo dňa 30. 10. 2005, zo
zmenkovej žaloby a z výzvy k dobrovoľnému plneniu, sú preukázané tvrdenia žalovaného
ohľadom námietky vystavenia vistazmenky, nehľadiac k nehodnotenému dôkazu zmluvou
o dielo o výstavbe kompresorovej stanice, ide o tento extrémny nesúlad, pretože z týchto
dôkazov takýto záver vyvodiť nemožno.“
V ďalšom sťažovateľka polemizuje s dôvodmi doplnenými krajským súdom (popri
dôvodoch uvedených okresným súdom) v prospech záveru, že sporná zmenka
je vistazmenkou. Podľa krajského súdu aj so samotného popisu zmenky na jej prívesku
vyplýva, že ide o vistazmenku. Sťažovateľka k tomu uviedla:
«Z prívesku ku zmenke súd vyvodil záver, že sa jednalo o vistazmenku, keď je tu
uvedené, že sa jedná o dokument tvoriaci indosamentnú radu žalovanej zmenky vystavenej
„bez dátumu splatnosti“. Tento text umožňuje dva závery. Buď sa jednalo o blankozmenku
alebo sa jednalo o vistazmenku. O tom, že by sa jednalo o vistazmenku, však v dokumente
nie je nič uvedené, a dokonca ani na lícnej strane zmenky nie je, ako to býva obvyklé
v kolónke „dátum splatnosti“, v našom prípade „splatná dňa“ uvedené a vista, na videnie
alebo aspoň tejto údaj preškrtnutý. Z uvedeného možno teda dôvodiť, že sa pravdepodobne
jednalo najskôr o blankozmenku. Okrem toho, v prípade, že existujú objektívne dva výklady,
teda jednak výklad priaznivý pre žalobcu a jednak výklad priaznivý pre žalovaného, je
potrebné za použitia zákonnej zásady upravujúcej preukazovanie zmenkových námietok
dlžníkom, uzavrieť, že za použitia takéhoto dôkazu dlžník neuniesol dôkazné bremeno...»
Sťažovateľka v prospech záveru, že posudzovaná zmenka bola blankozmenkou, a nie
vistazmenkou, poukazovala na obsah „Zmluvy o výstavbe kompresorovej stanice“, ktorá
bola podľa nej kauzou spornej zmenky, a uviedla:
„Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 2. 4. 2007 uskutočneného
v rámci ústneho pojednávania explicitne vyplýva, že žalovaný súhlasí stým, že predmetná
zmenka sa vzťahovala k zmluve o dielo o výstavbe kompresorovej stanice zo dňa 10. 9.
1998) Z obsahu tejto zmluvy vyplýva jednoznačný záver, a síce, že k tejto zmluve nebola
vystavená vistazmenka, ale naopak, že bola vystavená blankozmenka s oprávnením majiteľa
zmenky túto doplniť spôsobom uvedeným v zmluve, a to s ohľadom na ustanovenie či. XIII
ods. 4, podľa ktorého má majiteľ zmenky právo túto doplniť o dátum splatnosti (dokonca
so skoršou, než všeobecne dohodnutou splatnosťou). Z tohto ustanovenia je celkom zrejmé,
že nemohlo ísť o vistazmenku, ktorú už ako hotovú zmenku dopĺňať nemožno.
Skutočnosti, že žalovaný si je vedomý toho, že k zmluve o dielo sa viaže
blankozmenka, a nie vistazmenka, nasvedčujú aj námietky žalovaného podané v inom
zmenkovom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 2 Zm 952/2005, keď je
zrejmé, že v týchto druhých námietkach uplatňuje žalovaný kauzálne námietky iba vo vzťahu
k blankozmenke, ktorú odvodzuje od tej istej zmluvy o výstavbe kompresorovej stanice
a žiadna námietka vistazmenky v týchto (druhých) námietkach žalovaným uvádzaná nie je.
Z tohto omylu žalovaného, ktorý právna zástupkyňa žalovaného v rámci pojednávania dňa
2. 4. 2007 vysvetľuje krátkou lehotou pre dohliadanie interných oznámení u žalobcu, potom
pramení logický záver o tom, že žalovaný vlastne nevedel v dobe podávania námietok o tom,
aká je vlastne kauza tu žalovanej zmenky. Pokiaľ teda žalovaný v námietkach tvrdil,
že zmenka bola vystavená ako vistazmenka a ako súdu prvého stupňa právna zástupkyňa
žalovaného uviedla, že až dodatočne zistili, že táto zmenka sa vzťahuje k zmluve o dielo,
mohol v tomto konaní len ťažko preukázať opodstatnenosť podaných námietok, ktoré
sa vlastne fakticky vzťahujú k celkom inej zmenke.
Pretože z uvedeného dôkazu - zmluvy o dielo - možno jednoznačne vyvodiť záver
o vystavení blankozmenky, pričom nebola v tomto konaní uplatnená akákoľvek námietka
týkajúca sa neoprávneného doplnenia blankozmenky, a teda nieje dôvod sa touto
skutočnosťou zaoberať.“
Sťažovateľka ďalej vo vzťahu k namietanému záveru všeobecných súdov, že dátum
splatnosti do spornej zmenky bol ňou dopísaný, vo svojom stanovisku opätovne zdôraznila,
podľa nej nesprávne vyhodnotenie „zmluvy o prevode cenného papiera z 30. 10. 2005“
okresným súdom pri posudzovaní tejto otázky, tak ako to už uviedla aj v sťažnosti.
Sťažovateľka uviedla ďalšie argumenty, prečo podľa nej na rozdiel od názoru všeobecného
súdu zo žaloby ani z výzvy na plnenie nevyplýva, že dátum splatnosti do zmenky doplnila
ona, a ani to, že zmenka je vistazmenkou:
«Súd z tvrdení uvedených v žalobe a výzve na plnenie vyvodil záver, že dátum
splatnosti doplnil žalobca, a teda sa jednalo o vistazmenku. Takýto záver však nie je možné
vyvodiť, keď žalobcovi muselo byť z textu na prívesku zmenky zrejmé, že zmenka bola
pôvodne vystavená bez dátumu splatnosti a s ohľadom na jej aktuálne znenie teda zmenku o
dátum splatnosti musel niekto neskôr doplniť. Tvrdenie v žalobe a výzve na plnenie teda
korešponduje so znením samotnej zmenky a nemožno z tohto tvrdenia urobiť záver o tom,
kým bola vlastne zmenka o dátum splatnosti doplnená a už vôbec z tohto tvrdenia nemožno
urobiť záver o tom, že to bol žalobca, kto zmenku doplnil. Záver o doplnení zmenky
žalobcom je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, najmä so zmluvou o prevode cenného
papieru zo dňa 30. 10. 2005 a z výsluchu svedka R. Z.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že ani keby zmenku skutočne doplnil žalobca, nebol
by takýto úkon žalobcom vôbec dôkazom o tom, že bola emitovaná žalovaným skutočne
vistazmenka...“, ako tvrdí žalovaný a nie je zrejmé, prečo bol druhostupňovým súdom
urobený práve takýto záver...»
III.
A. Dôvody rozhodnutia krajského súdu v časti jeho výroku o trovách
prvostupňového konania
Okresný súd v rozsudku z 21. mája 2007 nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov
prvostupňového konania napriek jeho úspechu vo veci a v odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„O náhrade trov konania súd podľa prvej vety § 151 ods. 1 OSP rozhoduje len
na návrh. Odporca síce v námietkach uviedol, že žiada zaviazať navrhovateľa na náhradu
trov konania, vo svojom záverečnom návrhu sa však vyjadril tak, že náhradu trov konania
prisúdiť nepožaduje, preto, i keď mal v konaní o námietkach plný úspech, mu súd náhradu
trov nepriznal.“
Na základe odporcom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu z 21. mája
2007 v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd rozsudkom
z 29. januára 2008 zmenil rozsudok okresného súdu v tejto časti tak, že sťažovateľke uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 10 324 632,60 Sk,
zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania. Následne
krajský súd uznesením č. k. 6 CoZm 34/2007-349 z 27. júna 2008 (ďalej len „opravné
uznesenie“) opravil svoj rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak,
že namiesto sumy 10 324 632,60 Sk je sťažovateľka povinná zaplatiť sumu
11 324 632,60 Sk. Krajský súd odôvodnil svoj rozsudok z 29. januára 2008 v časti výroku,
ktorým zmenil výrok prvostupňového súdu o trovách konania odporcu takto:
„Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že nárok na náhradu trov konania si odporca
uplatnil písomne už v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu s tým,
že ich výšku vyčísli najneskôr do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku Tento nárok
odporca výslovne nevzal späť, avšak v zápisnici z pojednávania dňa 21. 5. 2007 je uvedené
jeho vyjadrenie, že nežiada priznať náhradu trov konania. Zástupkyňa odporcu túto
protokoláciu vysvetľuje tým, že na otázky zákonnej sudkyne ohľadne náhrady trov konania
odpovedala v omyle, pretože sa domnievala, že súvisia s inými skutočnosťami. Následne
právna zástupkyňa v zákonnej lehote do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku nárok
na priznanie náhrady trov konania riadne vyčíslila. Odvolací súd dospel k záveru,
že vzhľadom na písomné uplatnenie nároku na náhradu trov konania v podaných
námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu za celé súdne konanie až do vyhlásenia
rozsudku a následné riadne vyčíslenie trov konania po vyhlásení rozsudku, bola preukázaná
vôľa odporcu uplatniť si v konaní nárok na náhradu trov konania a tieto mu v súlade s §
142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd priznal.
V podaní zo dňa 29. 1. 2008 odporca vyčíslil trovy prvostupňového konania
na celkovú čiastku 12.190.521,60 Sk za uhradený súdny poplatok za podané námietky
vo výške 600.000,- Sk a 11 úkonov právneho zastúpenia… Z uplatnených úkonov odvolací
súd neuznal úkon… ďalšia porada s klientom, ktorá mala byť dňa 27. 2. 2006… Výšku trov
právneho zastúpenia ostatných úkonov súd vyčíslil v súlade s tarifnou odmenou podľa § 10
ods. 1 a podľa povahy úkonu v súlade s § 14 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom
znení, pričom peňažnú sumu, ktorá bola základom pre výpočet tarifnej odmeny za konkrétny
úkon súd prepočítal podľa aktuálneho kurzu NBS slovenskej a českej koruny. Keďže právna
zástupkyňa odporcu preukázala, že je platcom DPH, súd podľa § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky zvýšil tarifnú odmenu aj o daň z pridanej hodnoty. Výšku odmeny za jednotlivé
úkony súd určil nasledovne:
1. prevzatie a príprava veci, 9. 1. 2006, kurz 1,300, odmena v plnej výške:
1.252.817,50 Sk
2. vyjadrenie k žalobe, 10. 1. 2006, kurz 1,297, odmena v plnej výške:
1.249.961,50 Sk
3. námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, 16.3.2006, kurz 1,304, odmena
v plnej výške: 1.256.625,50 Sk
4. pojednávanie vo veci, 26.9.2006, kurz 1,318, odmena v plnej výške:
1.269.953,50 Sk
5. odročené pojednávanie 13. 11. 2006, kurz 1,284, V odmeny: 309.519,30 Sk
6. odročené pojednávanie, 10. 1. 2007, kurz 1,244, 1/4 odmeny: 300.013,30 Sk
7. pojednávanie v Olomouci, 15. 1. 2007, kurz 1,250, celá odmena: 1.205.231,50 Sk
8. pojednávanie v Ostrave, 6. 3. 2007, kurz 1,221, celá odmena: 1.177.623,50 Sk
9. pojednávanie vo veci, 2. 4. 2007, kurz 1,190, celá odmena: 1.148.111,50 Sk
10. pojednávanie vo veci, 21. 5. 2007, kurz 1,197, celá odmena: 1.124.775,50 Sk
Spolu za konanie na prvom stupni súd priznal odporcovi náhradu trov konania
vo výške 10.324.632,60 Sk.
Vzhľadom úspech odporcu v konaní mu odvolací súd súčasne priznal podľa § 142
ods. 1 O. s. p. aj náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právneho zastúpenia...
Spolu za odvolacie konanie súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške
2.398.087,- Sk.“
B. Dôvody sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu
z 29. januára 2008 v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania
Sťažovateľka k namietanému porušeniu označených základných a iných práv
rozsudkom krajského súdu v časti výroku o trovách prvostupňového konania uviedla:
„V prvom rade sťažovateľ uvádza, že považuje za nesprávny postup odvolacieho
súdu v súvislosti s prepočtom českej koruny na slovenské koruny podľa dátumu, kedy úkon
právnej služby vykonal. Sťažovateľa má za to, že takýto prepočet sa vykoná iba raz, a to ku
dňu prevzatia právneho zastúpenia žalovaným, t. j. ku dňu 9. 1. 2006 a takto určený kurz
sa potom použije na všetky úkony právnych služieb poskytnutých v rámci celého konania.
V druhom rade sťažovateľ namieta účelnosť úkonov právnej služby - konkrétne sa
jedná o písomné vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu zo dňa 10. 1. 2006 (žalobca podal
dňa 22. 12. 2005 na príslušný súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu;
odhliadnuc od skutočnosti, ako sa žalovaný o podaní takéhoto návrhu dozvedel, keďže
návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu sa nedoručuje žalovanému, považujeme
v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, aby za vyjadrenie, ku ktorému žalovaného
nikto nevyzval, mu bola priznaná náhrada trov konania) a o pojednávanie na Krajskom
súde v Ostrave dňa 6. 3. 2007 - v predmetnej veci nebolo nariadené žiadne iné dožiadanie,
iba dožiadanie na OS Olomouc, a preto je absurdné, aby za tento úkon žalovaný dostal
1.177.623,50,- Sk ako náhradu trov konania. Menované úkony právnych služieb neboli
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a preto priznanie ich náhrady
je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom...
sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k trovám konania uplatneným žalovaným, ich
výške ani účelnosti ich vynaloženia...
Súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie je aj zachovanie
dvojinštantnosti konania, ktorá bola postupom Krajského súdu v Bratislave porušená.
Dvojinštančnosť konania je ústavnoprocesný princíp, ktorému musí byť podriadená
aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov
súdov. Zásada preskúmania rozhodnutí vydaných v sústave všeobecných súdov patrí
k základným ústavným princípom spravodlivého procesu (II. ÚS 195/06, III. ÚS 164/98).
Výrok o náhrade trov prvostupňového konania preto sťažovateľ považuje za rozporný
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“
Krajský súd k tejto časti sťažnosti sťažovateľky vo vyjadrení uviedol:
„Je absurdné tvrdenie sťažovateľa, že týmto postupom bola porušená
dvojinštančnosť konania a bola porušená zásada preskúmania rozhodnutí vydaných
v sústave všeobecných súdov. Podľa tohto výkladu by odvolacie súdy v zásade nemohli
aplikovať ustanovenie § 220 O. s. p. a sami rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového
konania, ale vždy vec vrátiť na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa.“
Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu krajského súdu uviedla:
«Krajský súd v Bratislave v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy
prvostupňového konania vo výške 10.324.632,60,- Sk… Navyše Krajský súd v Bratislave
dňa 27. 6. 2008 vydal Opravné uznesenie č. k. 6 Co Zm 34/2007-349, ktorým „zaviazal
navrhovateľa zaplatiť odporcovi 11.324.632,60 Sk titulom trov prvostupňového konania“.
Čiže znovu vydané opravné uznesenie v rozpore so zákonom, bez možnosti opravného
prostriedku, pričom uplatnený súdny poplatok 600.000.- Sk a priznaný 1.000.000.- Sk...
Náhradu trov prvostupňového konania je účastník povinný uplatniť do skončenia
konania na súde prvého stupňa, t. j. do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Náhradu trov
konania si žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvého stupňa neuplatni), to znamená,
že odvolací súd nie je oprávnený zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku
o náhrade trov konania tak, že mu ich náhradu prizná. Z postupu Krajského súdu
v Bratislave možno vyvodiť jediný záver, a to, že účastník konania si môže uplatniť trovy
prvostupňového konania až do skončenia konania na súde druhého stupňa. Sťažovateľ má
nepochybne za to, že takýto postup je v rozpore s príslušnými ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku...»
IV.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
postupom a rozsudkom krajského súdu.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv
postupom a rozsudkom krajského súdu v časti jeho výroku vo veci samej, ako aj v časti jeho
výroku o trovách prvostupňového konania jeho nesprávnymi skutkovými a právnymi
závermi.
Ústavný súd skúmal, či napadnutým rozsudkom krajský súd porušil základné práva
sťažovateľky na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie a v nadväznosti
na toto aj základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi
všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,
ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným
právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),
a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,
ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie
všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola
právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení
Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý
predpisuje zákon.
Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecných súdov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu
rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup je dôsledkom toho,
že všeobecné súdy vychádzajú pri prejednávaní a rozhodovaní veci patriacich do ich
právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov.
Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,
resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho
považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať
a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd
nemá príčinu doň zasahovať.
Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane
ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli
relevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou
napadnutý rozsudok krajského súdu.
I. K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu v časti výroku
vo veci samej
Okresný súd rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz vo veci sťažovateľky ako
navrhovateľky a zmenkového veriteľa a odporcu ako zmenkového dlžníka. Na základe
odvolania sťažovateľky krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti jeho výroku
o zrušení zmenkového platobného rozkazu.
Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozsudku krajského súdu (okrem iného) proti
výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu vo veci samej.
Ústavný súd sa podrobne oboznámil s obsahom príslušného spisu okresného súdu
(osobitne s obsahom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, obsahom
námietok podaných odporcom, obsahom rozsudku okresného súdu aj rozsudku krajského
súdu), ako aj s obsahom argumentácie sťažovateľky v sťažnosti a ňou uvedenými
skutočnosťami, v ktorých videla nesprávnosť skutkových a právnych záverov okresného
súdu aj krajského súdu.
1. Sťažovateľka uviedla podrobnú argumentáciu, v čom vidí nesprávne vyhodnotenie
dôkazov okresným súdom a krajským súdom, keď dospeli k záveru o tom, že posudzovaná
zmenka je vistazmenkou (a nie blankozmenkou, ako to tvrdí sťažovateľka).
Sťažovateľka najmä poukazovala na nesprávne vyhodnotenie obsahu výpovede
svedka Z., obsahu zmenky a prívesku k nej, „Zmluvy o prevode cenného papiera“, obsahu
„žaloby“ a „výzvy na plnenie“.
Na podporu svojho záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou, okresný súd
uviedol: „K tomu, aby mohla byť vystavená platná blankozmenka, bolo potrebné,
aby vystaviteľ zmenky uzavrel s jej prvým majiteľom aspoň neformálnu dohodu o vyplnení“,
pričom uzavretie takejto aspoň neformálnej dohody o vyplnení dátumu splatnosti na zmenke
považoval za nepreukázané z dvoch dôvodov, keď uviedol: „Ani z výpovede Ing. Š. a ani z
výpovede R. Z. nevyplynulo, že by s odporcom uzavreli, akúkoľvek dohodu o vyplnení
zmenky, R. Z. sa v otázke splatnosti dovolával len dohody, ktorú on uzavrel s Ing. Š., nie s
odporcom.“ Okresný súd ešte pri vyporiadaní sa s obranou sťažovateľky dodal: „Tvrdenie
navrhovateľa, že obvyklou praxou pri zmenkách na videnie je priamo v texte zmenky uviesť,
že ide o vistazmenku, môže byť síce pravdivé, ale podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového
zákona platí o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, že je splatná na videnie.“
Sťažovateľka sa vo svojej argumentácii žiadnym spôsobom nevenuje tejto časti
odôvodnenia rozsudku okresného súdu, a teda s týmito dôvodmi okresného súdu
nepolemizuje.
Sťažovateľka vo svojej argumentácii poukazuje na nesprávnosť ostatných dôvodov
v prospech záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou, ktoré doplnil krajský súd
(označenie zmenky na jej prívesku, nutnosť písomnej zmluvy o vyplňovacom oprávnení
k zmenke za stavu, keď zmluva o prevode zmenky bola písomná).
Napriek tomu, že je možné čiastočne pripustiť rozpornosť ostatných dôvodov
doplnených krajským súdom v prospech záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou,
dôvody uvedené okresným súdom pre tento záver sa javia ako relevantné a ústavne súladné.
Krajský súd nepoprel dôvody uvedené okresným súdom, ale tieto len doplnil
uvedením ďalších dôvodov na podporu správnosti záverov okresného súdu o tom,
že posudzovaná zmenka je vistazmenkou. Ústavný preto konštatuje, že dôvody všeobecných
súdov, ktoré je potrebné posudzovať v ich vzájomnej spojitosti, sa rozhodne nejavia ako
neobhájiteľné a arbitrárne.
Sťažovateľka namietala v doplňujúcom stanovisku aj to, že krajský súd neprihliadal
na obsah zmluvy - „Výmena kompresorovej stanice pre úložisko plynu“, ktorá podľa
vyjadrení účastníkov mala tvoriť kauzu zmenky. Podľa sťažovateľky z tejto zmluvy
vyplýva, že posudzovaná zmenka bola blankozmenkou, a nie vistazmenkou.
Ústavný súd túto argumentáciu sťažovateľky považuje za neakceptovateľnú
z dôvodov, ktoré boli jednoznačne vyjadrené v rozsudku krajského súdu, keď uviedol:
«... v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd vychádzal nad rámec obsahu podaných
námietok, keď svoj záver, že žalovaná zmenka bola vystavená ako vistazmenka okrem iného
založil na dôkaze - Zmluva o dielo na akciu „Výmena kompresorovej stanice pre úložisko
plynu“, ktorú dňa 10. 9. 1998 uzavrel odporca so spoločnosťou S. G. (č. l. 200), a s touto
zmluvou súvisiacim ďalším listinným dôkazom - oznámením riaditeľa SPP pre financovanie
Ing. M. zo 16. 10. 1998, že zmenka v zmysle čl. XIIL Zmluvy bola na žiadosť zhotoviteľa
vystavená na rad generálneho dodávateľa diela S. g. Tieto dôkazy a ani skutočnosti s nimi
súvisiace neboli obsahom námietok odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, čím
nebola dodržaná koncentračná zásada zmenkového konania.»
2. Sťažovateľka uviedla aj podrobnú argumentáciu, v čom vidí nesprávne
vyhodnotenie dôkazov okresným súdom a krajským súdom, keď dospeli k záveru o tom,
že dátum splatnosti do posudzovanej zmenky bol dopísaný sťažovateľkou.
Argumenty sťažovateľky proti záverom všeobecných súdov v otázke, kto dopísal
dátum splatnosti do zmenky, opomínajú ústavnoprávny rozmer.
Posúdenie otázky, či dátum splatnosti do zmenky dopísala sťažovateľka či iný
predchádzajúci vlastník zmenky, nebolo určujúcim a rozhodujúcim pre ostatné právne
závery vyslovené všeobecnými súdmi.
Ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd sa plne stotožnil s právnym záverom
okresného súdu o nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní zmenky, a to aj v tom
prípade, ak by sťažovateľka nadobudla zmenku už s vyplneným dátumom splatnosti.
Pre tento záver všeobecných súdov bolo rozhodujúce, že posudzovaná zmenka
je vistazmenkou, ako aj ďalšie okresným súdom podrobne uvedené skutočnosti, a nie to, či
dátum splatnosti do zmenky dopísala sťažovateľka alebo iný predchádzajúci vlastník
zmenky.
Rovnako pre právny záver všeobecných súdov o tom, že odporcom vznesená
námietka neoprávneného pozmenenia textu zmenky je dôvodná, nebolo určujúcim, či dátum
splatnosti do zmenky dopísala sťažovateľka alebo iný skorší vlastník zmenky. Pre tento
záver bolo rozhodujúce, že ide o vistazmenku a že sťažovateľka nemohla byť dobromyseľná
pri nadobúdaní zmenky ani v prípade, ak túto nadobudla s už vyplneným dátumom
splatnosti. Dokonca krajský súd úspešné vznesenie tejto námietky pripustil nezávisle od
dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní už pozmenenej
zmenky.
Sťažovateľka v dôvodoch svojej sťažnosti spochybňovala len východiskový základ
týchto právnych záverov všeobecných súdov (o nedobromyseľnosti sťažovateľky
a dôvodnosti námietky neoprávneného zásahu do textu zmenky), že posudzovaná zmenka
je vistazmenkou. S nadväzujúcou argumentáciou všeobecných súdov sťažovateľka
nepolemizovala.
3. Ústavný súd nepovažuje za dôvodný ani argument sťažovateľky spočívajúci v tom,
že okresný súd aj krajský súd si osvojili tvrdenie odporcu, že zmenka, ktorá bola
vistazmenkou, mu nebola predložená na platenie v jednoročnej lehote od jej vystavenia,
a to bez predloženia dôkazov zo strany odporcu k tomuto tvrdeniu. Z obsahu príslušného
spisu a v ňom obsiahnutých dôkazov, námietok a rozhodnutí je zrejmé, že toto tvrdenie
odporcu osvojené okresným súdom a krajským súdom je tvrdením logicky podloženým
a vyplývajúcim z dôkazov vykonaných v posudzovanom konaní.
4. Sťažovateľka namietala aj to, že všeobecné súdy rozhodli v rozpore
s koncentračnou zásadou, keď nevyhoveli jej návrhu, napriek tomu, že odporca neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k ním vzneseným námietkam proti
zmenkovému platobnému rozkazu.
Z obsahu príslušného spisu, ako aj rozsudkov všeobecných súdov vyplýva, že tieto
k svojím skutkovým a právnym záverom dospeli na základe výsledkov vykonaného
dokazovania. Za tohto stavu podľa názoru ústavného súdu postupom všeobecných súdov
nemohlo dôjsť k sťažovateľkou tvrdenému porušeniu koncentračnej zásady
v posudzovanom konaní.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že argumenty sťažovateľky
neboli spôsobilé spochybniť ústavnosť záverov krajského súdu v časti výroku vo veci
samej, ktoré nemajú znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti a ktoré by mohli viesť
k vysloveniu porušenia označených základných a iných práv sťažovateľky.
Vzhľadom na to možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že základné právo
sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu v časti výroku vo veci samej
(výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zrušení zmenkového platobného
rozkazu) neboli porušené.
B. K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu v časti výroku
o trovách prvostupňového konania
Okresný súd rozsudkom z 21. mája 2007 napriek úspechu odporcu nepriznal mu
nárok na náhradu trov prvostupňového konania z dôvodu, že na poslednom pojednávaní vo
veci pred vyhlásením rozsudku odporca výslovne uviedol, že si náhradu trov konania
neuplatňuje. Krajský súd akceptoval odvolacie dôvody odporcu proti tomuto výroku
rozsudku okresného súdu, keď jeho vyjadrenie na poslednom pojednávaní hodnotil
ako omyl a riadne uplatnenie nároku na náhradu trov konania odporcom mal za preukázané
obsahom ním podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, ako aj
vyčíslením trov konania do troch dní od vyhlásenia prvostupňového rozsudku.
Podľa sťažovateľky neboli naplnené zákonné podmienky na priznanie trov
prvostupňového konania odporcovi za stavu, keď tento výslovne uviedol, že si ich náhradu
neuplatňuje.
Sťažovateľka zároveň namietala porušenie zásady dvojinštančnosti konania
postupom krajského súdu, keď tento zmenil rozsudok okresného súdu v časti výroku
o trovách prvostupňového konania, pričom sťažovateľka nemala možnosť sa k týmto
trovám vyjadriť.
Ďalšie námietky sťažovateľky spočívajú v spochybnení správnosti výšky priznanej
náhrady trov odporcovi. V tomto smere vytýka sťažovateľka aplikáciu prepočtu meny pri
každom jednotlivom úkone, ako aj neodôvodnenosť priznania náhrady za dva úkony
právnej pomoci.
Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutím všeobecných súdov o trovách konania
možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania možno
porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a tým aj základné právo vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 147/08, II. ÚS 56/05).
Rozhodnutie krajského súdu o trovách prvostupňového konania malo vo svojich
účinkoch dopad na základné práva a slobody postihovanej osoby, ktorý sa nedá vylúčiť
alebo redukovať na prijateľnú mieru inak, než preskúmaním ústavnosti takéhoto
rozhodnutia ústavným súdom.
Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v časti jeho výroku
o trovách prvostupňového konania a konštatuje, že zmena rozsudku okresného súdu v časti
výroku o trovách prvostupňového konania je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho
procesu obsiahnutou v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Odôvodnenie rozhodnutia a právne názory krajského súdu vo vzťahu k jeho výroku
o trovách prvostupňového konania nie sú presvedčivé a správne a v tomto prípade sa podľa
názoru ústavného súdu reálne nezabezpečilo uplatnenie základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Podľa názoru ústavného súdu výslovne uvedené stanovisko zástupcu odporcu
s právnickým vzdelaním na poslednom pojednávaní pred okresným súdom o tom,
že si odporca nárok na náhradu trov prvostupňového konania neuplatňuje, nie je možné
hodnotiť ako omyl odporcu. Takéto výslovne uvedené stanovisko odporcu nemožno
hodnotiť ako omyl ani pri prihliadnutí na to, že v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu si odporca nárok na náhradu trov uplatnil a následne po vyhlásení
rozsudku na poslednom pojednávaní ich vyčíslil. Z obsahu príslušného súdneho spisu
je zrejmé, že nebolo vyhovené ani námietkam odporcu proti protokolácii jeho stanoviska
k náhrade trov konania v zápisnici z posledného pojednávania. Okresný súd, ako aj osoby
prítomné pri protokolácii potvrdili, že obsah zápisnice presne zodpovedá obsahu prednesu
odporcu na pojednávaní.
Za daných okolností ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu, ktorými
odôvodnil svoj zmeňujúci rozsudok v časti výroku o trovách prvostupňového konania,
sú z ústavného hľadiska neudržateľné, zjavne neodôvodnené, a tým vyznačujúce sa prvkami
arbitrárnosti.
Ďalšie argumenty sťažovateľky spočívajúce v namietaní správnosti sumy náhrady
trov prvostupňového konania, ako o nich rozhodol krajský súd, opomínajú ústavnoprávny
rozmer za stavu, keď podľa názoru ústavného súdu neboli splnené základné zákonné
predpoklady na priznanie náhrady trov prvostupňového konania odporcovi (resp. na takú
zmenu rozsudku okresného súdu, ktorou sa priznala odporcovi náhrada trov prvostupňového
konania).
Krajský súd je viazaný názorom ústavného súdu, preto je už bezpredmetné
sa zaoberať ďalšími námietkami sťažovateľky (správnosťou prepočtu na české koruny či
spochybňovaním nároku na náhradu trov za dva úkony, ale aj namietaným porušením
zásady dvojinštančnosti konania postupom krajského súdu).
Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým
rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ako aj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd napriek tomu poznamenáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu o zmene
rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania má oporu v procesných
pravidlách rozhodovania o odvolaniach uvedených v Občianskom súdnom poriadku, a preto
takýto postup nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie zásady dvojinštančnosti
konania.
V.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), a zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1
ústavy, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie
v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto
porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), obnovil stav pred
porušením.
Keďže napadnutým rozsudkom krajského súdu z 29. januára 2008 v časti výroku
o trovách prvostupňového konania v spojení s opravným uznesením došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd rozsudok krajského súdu v uvedenej časti v
spojení s jeho opravným uznesením zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2
zákona o ústavnom súde) a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2
v spojení s podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom bude viazaný
právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).
VI.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade
trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním
pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. B.
Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 127 817,82 € vrátane DPH za tieto
úkony právnej služby – príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti a stanovisko
sťažovateľky v roku 2008.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred
ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľka
namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným
súdom predstavovala sumu 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu sumu 190 Sk.
Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľky za tri úkony právnej služby (príprava
a prevzatie veci, podanie sťažnosti a stanovisko sťažovateľky v roku 2008) priznal odmenu
vrátane DPH v sume spolu 398,98 € (3 x 3 176 Sk, t. j. 3 x 105,42 € + 3 x 191 Sk, t. j.
3 x 6,34 € spolu 335,28 € + 19 % DPH z tejto sumy).
Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009