Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 245/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka o prijatej sťažnosti obchodnej spoločnosti D., a. s., O., Č. r., zastúpenej

advokátom JUDr. R. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -326 z 29. januára 2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti D., a. s., vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.

1 , základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-326 z 29. januára 2008 v časti jeho výroku vo veci samej p o r u š e n é

n e b o l o .

2. Základné právo obchodnej spoločnosti D., a. s., vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.

1 a základné právo na súdnu ochranu podľa

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave č. k. -326 z 29. januára 2008 v časti jeho výroku o trovách

prvostupňového konania p o r u š e n é b o l o .

3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -326 z 29. januára 2008

v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý zaplatiť obchodnej spoločnosti

D., a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 398,98 € (slovom tristodeväťdesiatosem eur

a deväťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. B., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2008

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., O., Č. r. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. R. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

vlastniť majetok podľa (ďalej len „“),

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6

CoZm 34/07-326 z 29. januára 2008 (ďalej len „rozsudok z 29. januára 2008“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala ustálenie skutkového stavu, ako aj právne

závery krajského súdu v rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -243 z 21. mája 2007 (ďalej len

„rozsudok z 21. mája 2007“) v časti jeho výroku vo veci samej a zmenený v časti výroku

o trovách prvostupňového konania, a navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„I. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. 1. 2008, č. k. -326,

ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. 5. 2007, č. k.

-243 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , právo vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 1. 2008, č. k. -326

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku

krajského súdu z 29. januára 2008 v časti výroku o trovách prvostupňového konania a vydal

toto uznesenie:

„Ústavný súd SR odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 29. 1. 2008, č. k. -326 v časti výroku o povinnosti zaplatiť žalovanému

na účet jeho právnej zástupkyne trovy prvostupňového konania vo výške 10.324.632,60,- Sk,

a to až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd uznesením č. k. -14 zo 7. augusta 2008 prijal podľa

25 ods. 3 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na konanie sťažnosť

sťažovateľky, a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu z 29.

januára 2008 v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania až do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti vyjadrila predsedníčka

krajského súdu podaním č. Spr. 3614/2008 z 3. októbra 2008 doručeným 6. októbra 2008

tak, že predložila ústavnému súdu vyjadrenie predsedníčky senátu 6 CoZm, v ktorom

v celom rozsahu zotrvala na správnosti a ústavnosti napadnutého rozhodnutia.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy ústavného

súdu zaujala k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu stanovisko, ktoré bolo doručené

ústavnému súdu 23. októbra 2008, v ktorom zotrvala v celom rozsahu na svojej

argumentácii uvedenej v sťažnosti. Svoje stanovisko sťažovateľka doplnila podaním

z 11. februára 2009, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 26. februára 2009.

Dňa 25. júna 2009 sťažovateľka zároveň doručila ústavnému súdu rozhodnutia súdov

v inom, ako v posudzovanom konaní.

Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka krajského súdu oznámili, že netrvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

A. Predmet posudzovaného súdneho konania a dôvody rozhodnutia krajského

súdu v časti jeho výroku vo veci samej

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení predsedníčky krajského súdu,

stanovísk sťažovateľa a z príslušného spisu zistil nasledovné:

«Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 23. 12. 2005 domáhal proti obchodnej

spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava,

IČO: 35 815 256 (ďalej len „žalovaný“), na Okresnom súde Bratislava V vydania

zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 400.000.000,- Kč s príslušenstvom.

Okresný súd Bratislava V vydal dňa 6. 3. 2006 zmenkový platobný rozkaz,

č. k. -62, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej istiny

400.000.000,- Kč so 6 % úrokom od 2. 11. 2005 do zaplatenia, zmenkovej odmeny

1.333.333,- Kč a náhrady trov konania 3.783.150,- Sk.

Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný námietky.

Rozsudkom zo dňa 21. 5. 2007, č. k. -243 Okresný súd Bratislava V

zrušil zmenkový platobný rozkaz zo dňa 6. 3. 2006, č. k. -62 a žalovanému

nepriznal náhradu trov konania o námietkach.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. 5. 2007,

č. k. -243 podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal,

aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zmenkový platobný rozkaz potvrdil.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. 1. 2008,

č. k. -326 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil, v časti výroku o náhrade

trov konania zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového

konania vo výške 10.324.632.60,- Sk a tiež zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 2.398.087,- Sk.» (citované z obsahu sťažnosti, pozn.).

Okresný súd v rozsudku z 21. mája 2007 ustálil, že zmenku, na základe ktorej

sa sťažovateľka ako navrhovateľka v posudzovanom konaní domáhala od spoločnosti

Slovenský plynárenský priemysel, a. s., ako odporcu zaplatenia sumy 400 000 000 Kč

s príslušenstvom (ďalej len „zmenka“) «... vystavil v B. dňa 1. 10. 1998 právny predchodca

odporcu S. p. p., štátny podnik, ako vlastnú zmenku. Zaviazal sa ňou bez protestu efektívne

zaplatiť vo V. ú. b., a. s... B., zmenkovú sumu 400.000.000,- Kč na rad S. G., a. s..., L.

Dátum splatnosti zmenky, 1. november 2005, bol do zmenky vpísaný dodatočne...

Zmenku v mene právneho predchodcu odporcu ako vystaviteľa podpísal vtedajší

štatutárny zástupca Ing. J. D., ktorého podpis je na zmenke notársky overený...

Rub zmenky nie je vyplnený, indosamenty sú napísané na prívesku, ktorý je k zmenke

pripojený zošívaciou sponkou. V záhlaví prívesku je zmenka identifikovaná obchodným

menom vystaviteľa a remitenta, zmenkovou sumou, miestom a dátumom jej vystavenia

a údajom o tom, že dátum splatnosti nie je udaný.

Zmenka bola prvý krát indosovaná dňa 20. 2. 1999 na rad R. Z.-S., ďalší indosament

je z 20. 2. 2002 na rad P. P.-C., s. r. o. a posledný indosament na rad navrhovateľa je

nedatovaný...

Z výpovede svedka Ing. M. Š., ktorý bol v čase vystavenia zmenky predsedom

predstavenstva S. G., a. s. súd zistil, že zmenka sa nikdy vlastníctvom tejto spoločnosti

nestala, vystaviteľ jej zmenku neodovzdal. Naproti tomu R. Z., ktorý bol ako svedok

vypočutý dožiadaným súdom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

tvrdil, že táto zmenka, ktorá sa vzťahovala ku zmluve o dielo na akciu „Výmena

kompresorové stanice pro uložiště plynu“, bola po podpísaní zmluvy odovzdaná jemu a on

ju potom odovzdal Ing. Š. Navrhovateľ predložil oznámenie vystavené riaditeľom pre

financovanie S. š.p. Ing. M., ktorým spoločnosti S. G. a. s. oznamuje, že na základe ich

žiadosti podľa čl. XIII. zmluvy o dielo bola vystavená zmenka na rad generálneho

dodávateľa S. G., a. s. na čiastku 400 mil. Kč. Tvrdenie Ing. Š. bolo týmito dôkazmi

spochybnené a keďže ani samotný odporca nežiadal svedka s dodatočne zistenými

skutočnosťami konfrontovať, súd vychádzal zo zistenia, že zmenka bola remitentovi

odovzdaná, hoci len sprostredkovane cez R. Z. R. Z. tiež potvrdil, že remitent začiatkom

roku 1999 naňho ako na fyzickú osobu zmenku indosoval...

Svedok Ing. M. Š. sa k otázke splatnosti zmenky, ani k tomu, či zmenka bola

vystavená ako blanket, vyjadriť nevedel, keďže tvrdil, že spoločnosti S. G. a. s. nebola

zmenka nikdy odovzdaná. Naproti tomu R. Z. uviedol, že doba splatnosti bola stanovená na

rok 2005, čo bolo od počiatku konzultované s Ing. Š. , lebo sa predpokladalo, že v tom čase

už dôjde, po chaose, ktorý nastal po smrti Ing. D., k narovnaniu.

Výpoveďou R. Z. a návrhom, spoločnosti D. I. z 28. 8. 2002 na komplexné

vyporiadanie vzťahov SPP a. s. v oblasti zmeniek, bolo preukázané, že zmenka

zabezpečovala záväzky odporcu zo zmluvy o dielo, ktorú na akciu „Výmena kompresorové

stanice pro uložistě plynu“ uzavreli odporca ako objednávateľ a S. G., a. s. ako zhotoviteľ

dňa 10. 9. 1998... V skutočnosti nebola zmenka vystavená na rad zhotoviteľa, ale

generálneho dodávateľa, čo je zrejmé z vyššie uvedeného oznámenia Ing. M...

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je vlastníkom zmenky a že dátum splatnosti

do zmenky doplnil vlastník. Dodatočne svoje tvrdenie spresnil tak, že on zmenku

už s vyplneným dátumom splatnosti nadobudol. Predložil k tomu zmluvu o prevode cenného

papiera (zmenky), ktorú 30. 10. 2005 uzavrel so spoločnosťou P. P.-C., s. r. o.

V bode 1.2 zmluvy je prevádzaná zmenka presne identifikovaná všetkými

jej náležitosťami, údaj o dátume splatnosti v tejto identifikácii chýba...

bod 3.1 zmluvy o prevode cenného papiera z 30. 10. 2005... konštatuje, že je zmenka

vyplnená so všetkými údajmi a „pokiaľ bola vystavená ako blanket, prevodca ubezpečuje

nadobúdateľa, že všetky údaje do nej vpísané boli vpísané oprávnenou osobou na základe

vystaviteľom udeleného vyplňovacieho práva, pričom prevod sa uskutočňuje pred

splatnosťou zmenky...» (citované z rozsudku okresného súdu, pozn.).

Odporca v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu okrem

iného namietal, že v danom prípade ide o vistazmenku (zmenku splatnú na videnie), že text

vistazmenky bol neoprávnene zmenený (doplnením dátumu splatnosti do zmenky), a preto

nie je viazaný touto zmenkou. Z obsahu tejto časti námietok odporcu vyplýva, že v podstate

za osobu, ktorá neoprávnene doplnila dátum splatnosti do zmenky, považoval sťažovateľku.

Z kontextu tej časti námietok odporcu, ktoré označil ako „námietka neexistencie

nepretržitého radu indosamentov“ (námietka nebola konajúcimi súdmi akceptovaná, pozn.),

vyplýva, že v nich uviedol aj samostatné a od tejto časti námietok oddeliteľné tvrdenie,

že sťažovateľka pri nadobúdaní zmenky konala vedome na škodu odporcu. Odporca

vzhľadom na to, že zmenku považoval za vistazmenku, ktorá nebola predložená na platenie

v premlčacej lehote, zároveň namietol premlčanie sťažovateľkou uplatňovaných práv z tejto

zmenky.

Okresný súd aj krajský súd považovali za dôvodné už uvedené námietky odporcu

proti zmenkovému platobnému rozkazu.

1. Krajský súd zhodne s okresným súdom dospeli k záveru, že posudzovaná zmenka

bola po jej vyplnení vystaviteľom vistazmenkou, a nie blankozmenkou (teda nie zmenkou

so zámerne nevyplneným údajom splatnosti zmenky s právom vlastníka tento údaj do nej

doplniť, ako to tvrdila sťažovateľka). Na základe uvedeného podľa nich došlo

k neoprávnenému zásahu do textu zmenky, keď do nej bol dodatočne neoprávnene dopísaný

dátum splatnosti.

Na podporu svojho záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou, okresný súd

uviedol: „K tomu, aby mohla byť vystavená platná blankozmenka, bolo potrebné, aby

vystaviteľ zmenky uzavrel s jej prvým majiteľom aspoň neformálnu dohodu o vyplnení“,

pričom uzavretie takejto aspoň neformálnej dohody o vyplnení dátumu splatnosti na zmenke

považoval za nepreukázané z dvoch dôvodov, keď uviedol: „Ani z výpovede Ing. Š. a ani z

výpovede R. Z. nevyplynulo, že by s odporcom uzavreli akúkoľvek dohodu o vyplnení

zmenky, R. Z. sa v otázke splatnosti dovolával len dohody, ktorú on uzavrel s Ing. Š., nie s

odporcom.“ Okresný súd ešte pri vyporiadaní sa s obranou sťažovateľky dodal: „Tvrdenie

navrhovateľa, že obvyklou praxou pri zmenkách na videnie je priamo v texte zmenky uviesť,

že ide o vistazmenku, môže byť síce pravdivé, ale podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového

zákona platí o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, že je splatná na videnie.“

Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu a doplnil ďalšie dva dôvody

v prospech záveru, že v danom prípade ide o vistazmenku. Jedným z dôvodov doplneným

krajským súdom bol poukaz na popis zmenky na jej prívesku, na ktorom „... sú popísané

všetky vyplnené podstatné náležitosti tejto zmenky a súčasne je uvedené, že ide o zmenku

bez určenia dátumu splatnosti“, čo podľa krajského súdu svedčí o tom, že „Zmenka sa...

začala indosovať bez vyplneného údaju o dátume splatnosti...“ a bola vistazmenkou.

Druhým krajským súdom doplneným dôvodom bol ním vyslovený záver: „V prípade, ak by

bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že zmenka bola vystavená nie ako vistazmenka, ale

ako blankozmenka, muselo by sa so zmenkou prevádzať na nového majiteľa aj vyplňovacie

oprávnenie na vyplnenie tohto údaju. Keďže navrhovateľ a predchádzajúci navrhovateľ

si zvolili písomnú formu zmluvy o prevode zmenky, nutne by muselo byť v zmluve uvedené

ako bolo dohodnuté vyplňovacie oprávnenie na doplnenie údaju o splatností zmenky. Takéto

ustanovenie sa však v zmluve nenachádza a samotný navrhovateľ popiera, že údaj splatnosti

doplnil on...“

Okresný súd uviedol aj ďalší dôvod na podporu svojho záveru, že posudzovaná

zmenka je vistazmenkou (ktorý však krajským súdom nebol potvrdený): «Výpoveďou R. Z.

a návrhom, spoločnosti D. I. z 28. 8. 2002 na komplexné vyporiadanie vzťahov SPP a. s. v

oblasti zmeniek, bolo preukázané, že zmenka zabezpečovala záväzky odporcu zo zmluvy o

dielo, ktorú na akciu „Výmena kompresorové stanice pro uložistě plynu“ uzavreli odporca

ako objednávateľ a S. G., a. s. ako zhotoviteľ dňa 10. 9. 1998. Zo zmluvy je zrejmé, že

zmenka nemohla byť vystavená ako blanket, keďže podľa čl. XIII. ods. 3 až 5 mala byť

vystavená na dobu od zahájenia výstavby do 31. 8. 1999 na rad zhotoviteľa, ktorý ju bol

oprávnený odpredať aj so skoršou dobou splatnosti, nie menej než 6 mesiacov od vystavenia

a o odpredaji objednávateľa informovať. V skutočnosti nebola zmenka vystavená na rad

zhotoviteľa, ale generálneho dodávateľa, čo je zrejmé z vyššie uvedeného oznámenia Ing.

M., napriek tomu zo zmluvy je jednoznačné, že k zmenke, ktorú mal objednávateľ vystaviť,

nemohla byť uzavretá dohoda o vyplnení, ktorá by oprávňovala majiteľa zmenky doplniť do

nej ako dátum splatnosti 1. november 2005.»

Krajský súd odmietol uvedenú argumentáciu okresného súdu, keď uviedol:

«Ohľadne námietok, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil ako dôvodné, odvolací súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd

vychádzal nad rámec obsahu podaných námietok, keď svoj záver, že žalovaná zmenka bola

vystavená ako vistazmenka okrem iného založil na dôkaze - Zmluva o dielo na akciu

„Výmena kompresorovej stanice pre úložisko plynu“, ktorú dňa 10. 9. 1998 uzavrel

odporca so spoločnosťou S. G. (č. l. 200), a s touto zmluvou súvisiacim ďalším listinným

dôkazom - oznámením riaditeľa SPP pre financovanie Ing. Maroša zo 16. 10. 1998, že

zmenka v zmysle čl. XIIL Zmluvy bola na žiadosť zhotoviteľa vystavená na rad generálneho

dodávateľa diela S. g. Tieto dôkazy a ani skutočnosti s nimi súvisiace neboli obsahom

námietok odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, čím nebola dodržaná

koncentračná zásada zmenkového konania.»

Podľa názoru krajského súdu odporca dostatočne preukázal svoje tvrdenie o tom,

že v danom prípade ide o vistazmenku, a k tomu uviedol: „V žalobe navrhovateľ uviedol,

že je vlastníkom žalovanej zmenky, zmenku presne popísal a navyše uviedol, že dátum

splatnosti bol vyplnený vlastníkom zmenky na 1. 11. 2005. To isté uviedol aj vo výzve

odporcovi zo dňa 9. 11. 2005 na zaplatenie zmenky (č. l. 5). Z týchto tvrdení podľa názoru

odvolacieho súdu vyplýva, že dátum splatnosti do zmenky doplnil navrhovateľ ako vlastník

zmenky... Na tieto skutočnosti v námietkach poukazoval aj odporca v časti pod bodmi

2. a 4. námietok a odôvodnil nimi svoje tvrdenie, že zmenka bola vystavená

ako vistazmenka. Podľa názoru odporcu navrhovateľ do zmenky neoprávnene dopísal

dátum splatnosti, čím neoprávnene zmenil text zmenky a odporca v súlade s § 69 nie je

zaviazaný z takto zmeneného textu zmenky. Odporca svoje tvrdenie, že ide o vistazmenku

teda odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami, ktoré boli v konaní preukázané listinnými

dôkazmi...“

2. Krajský súd dospel k zhodnému záveru s okresným súdom aj v tom, že dátum

splatnosti bol do zmenky dopísaný samotnou sťažovateľkou, a nie niektorým

z predchádzajúcich vlastníkov zmenky, ako to tvrdila sťažovateľka. Okresný súd svoj záver

odôvodnil takto: „... V bode 1.2 zmluvy [zmluvy o prevode cenného papiera (zmenky), ktorú

30. októbra 2005 uzavrela sťažovateľka so spoločnosťou P. P.-C., s. r. o., pozn.]

je prevádzaná zmenka presne identifikovaná všetkými jej náležitosťami, údaj o dátume

splatnosti v tejto identifikácii chýba, čím je tvrdenie navrhovateľa, že dátum splatnosti bol

do zmenky doplnený ešte pred tým, než ju on nadobudol, spochybnené...“

Krajský súd na podporu záveru, že dátum splatnosti do zmenky dopísala

sťažovateľka, k argumentácii okresného súdu ešte doplnil: „V zmluve je v bode 1.2

žalovaná zmenka presne popísaná, pričom tu opätovne nie je uvedený údaj o dátume

splatnosti na deň 1. 11. 2005. To znamená, že v čase prevodu zmenky, dva dni pred jej

splatnosťou, sa na zmenke ešte nenachádzal údaj o splatnosti zmenky, čo potvrdzuje

predchádzajúci záver, že zmenka bola na navrhovateľa indosovaná bez vyplneného dátumu

splatnosti a tento údaj na zmenku musel doplniť navrhovateľ... Ak by bolo pravdivé...

tvrdenie navrhovateľa, že zmenku vlastnil predchádzajúci majiteľ zmenky s už vyplneným

dátumom splatnosti, potom by sa v uvedenej zmluve musel v popise zmenky nachádzať aj

údaj o splatnosti zmenky, ktorý tam nie je.“

Navyše, podľa krajského súdu skutočnosť, že dátum splatnosti do zmenky doplnila

sťažovateľka, vyplýva aj z toho, že „V žalobe navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom

žalovanej zmenky, zmenku presne popísal a navyše uviedol, že dátum splatnosti bol

vyplnený vlastníkom zmenky na 1. 11. 2005. To isté uviedol aj vo výzve odporcovi zo dňa 9.

11. 2005 na zaplatenie zmenky (č. l. 5). Z týchto tvrdení podľa názoru odvolacieho súdu

vyplýva, že dátum splatnosti do zmenky doplnil navrhovateľ ako vlastník zmenky...“.

Krajský súd sa vysporiadal aj s argumentáciou sťažovateľky, ktorá svoje tvrdenie,

že zmenku nadobudla s už vyplneným dátumom splatnosti, opierala aj o znenie čl. 3.1

Zmluvy o prevode cenného papiera, a uviedol: „K výkladu navrhovateľa k obsahu čl. 3.1

Zmluvy o prevode cenného papiera, ktorý sa týka prevodu zmenky a v ktorom je uvedené,

že zmenka bola vyplnená so všetkými údajmi a pokiaľ bola vydaná ako blanket, potom

prevodca ubezpečuje nadobúdateľa, že všetky údaje do nej vpísané boli vpísané oprávnenou

osobou na základe výstavcom udeleného vypĺňovacieho oprávnenia, pričom strany prevod

zmenky činia pred splatnosťou zmenky, odvolací súd uvádza nasledovné: zo zmenky

samotnej vyplýva, že bola výstavcom podpísaná vo forme blanketu, pretože vystavená bola

až o dva dni neskôr ako ju podpísal štatutárny zástupca spoločnosti vystaviteľa zmenky.

Uvedené vyhlásenie prevodcu v zmluve sa preto logicky vzťahuje k vyplneniu obsahu

zmenky po jej vystavení, a nie k vyplneniu samotného údaju o splatnosti zmenky, ako tvrdí

navrhovateľ, pretože tento údaj sa na zmenke nenachádzal ani ku dňu 30. 10. 2005, kedy

bola zmluva o prevode zmenky uzavretá.“

3. Krajský súd žiadnym spôsobom nespochybnil záver okresného súdu

o nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní zmenky (a to aj v tom prípade,

ak by sťažovateľka nadobudla zmenku s už vyplneným dátumom splatnosti). Okresný súd

pri odôvodnení tohto svojho záveru poukázal na príslušné zákonné ustanovenie: „Podľa

čl. I. § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,

okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka...“, a ďalej

uviedol: „Zo všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že navrhovateľovi pri

nadobúdaní zmenky dobromyseľnosť chýbala. Nadobudol zmenku, ktorá síce po formálnej

stránke spĺňala všetky predpísané náležitosti, ale z ktorej mu muselo byť zrejmé, že koná

na škodu dlžníka...

Už pri zbežnej kontrole zmenky muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že údaj o dátume

splatnosti (ak ho do zmenky nedoplnil on sám) bol vpísaný až dodatočne.

Z úvodného prehlásenia na prívesku musel zistiť, že dátum splatnosti nebol pri

vystavení zmenky uvedený a keďže záhlavie alonže neodkazovalo na žiadnu dohodu

o vyplňovacom práve, hoci ostatné náležitosti zmenky sú v ňom dostatočne popísané, musel

si byť vedomý, že doplnenie tohto údaju do zmenky je spochybniteľné.

Pri nadobúdaní zmenky neoveroval, či bola dohoda o vyplňovacom práve uzavretá

a či mohol byť dátum splatnosti oprávnene doplnený. Svedčí o tom bod 3.1 zmluvy

o prevode cenného papiera z 30. 10. 2005, v ktorom sa konštatuje, že je zmenka vyplnená

so všetkými údajmi a „pokiaľ bola vystavená ako blanket, prevodca ubezpečuje

nadobúdateľa, že všetky údaje do nej vpísané boli vpísané oprávnenou osobou na základe

vystaviteľom udeleného vyplňovacieho práva, pričom prevod sa uskutočňuje pred

splatnosťou zmenky. Z tejto formulácie je zrejmé, že ani prevodca nevedel, či bola zmenka

vystavená ako blanket.

Navrhovateľ v čase nadobudnutia zmenky vedel, že odporca jej plnenie odmieta,

všeobecne známou skutočnosťou bolo, že odporca platnosť zmeniek, podpísaných Ing. D.,

popiera, že sa zmenkami zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní. Zrejmé je to aj z

bodu 2.2 zmluvy o prevode zmenky, podľa ktorého z dohodnutej kúpnej ceny

200.000.000,- Kč vyplatil navrhovateľ prevodcovi len jej časť vo výške 1.800.000,- Kč,

zvyšok sa mal stať splatným až po splnení záväzku, pričom všetky náklady na súdne konanie

sa zaviazal znášať on sám.

Navrhovateľ teda vedome nadobudol zmenku... s nevyplneným, resp. dopisovaným

dátumom splatnosti, ku ktorému zjavne došlo neoprávnene, keďže ani zmluva o prevode

zmenky nemá v tomto smere jednoznačné znenie, resp. vzbudzuje pochybnosti, či bol pri

nadobudnutí zmenky v nej dátum splatnosti vyplnený. Ak za týchto okolností zmenku

nadobudol, zrejme len spoliehajúc sa na abstraktný účinok indosamentu, konal vedome

na škodu dlžníka...“

Krajský súd k otázke nedobromyseľnosti sťažovateľky doplnil: „Neoprávnené

doplnenie textu zmenky navrhovateľom zakladá aj dôvody pre záver, že navrhovateľ nebol

pri nadobúdaní tejto zmenky dobromyseľný...“

4. Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, podľa ktorého mohol

odporca úspešne uplatniť námietku neoprávneného zásahu do zmenky, keď uviedol:

„... odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca je zaviazaný

zo zmenky len podľa textu, ktorý bol na zmenke pred neoprávneným doplnením údaju

splatnosti na deň 1. 11. 2005.“

Okresný súd pri odôvodnení svojich záverov v tejto časti poukázal na príslušné

zákonné ustanovenie: „podľa čl. I. § 69 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona, ak bol

text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní podľa

zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného“, a ďalej

uviedol: „... Odporcu, ktorý sa na zmenku podpísal pred neoprávneným doplnením dátumu

jej splatnosti, by mal preto zaväzovať len ten text zmenky, ktorý podpísal. S prihliadnutím

k abstrakčnému účinku indosamentu je však rozhodujúce kto a kedy takto neoprávnene

do textu zmenky zasiahol. Názory, či námietku neoprávneného zásahu do textu zmenky,

je možné úspešne uplatniť len proti prvému majiteľovi zmenky, resp. len proti tomu, kto

do textu zmenky neoprávnene zasiahol, alebo aj proti ďalším nadobúdateľom takejto

zmenky, nie sú v súdnej praxi jednoznačne vyriešené. Napriek abstrakčnému účinku

rubopisu, ktorý posilňuje formálny charakter zmenky, je súd toho názoru, že neoprávnený

zásah do textu zmenky tak závažným spôsobom oslabuje postavenie zmenkového dlžníka,

že mu nie je možné uprieť obranu voči tomu majiteľovi zmenky, ktorý sám do textu zmenky

neoprávnene zasiahol, ale ani voči tomu indosatárovi, ktorý síce zmenku nadobudol

po neoprávnenom zásahu do jej textu, ktorý ale nebol pri nadobúdaní zmenky

dobromyseľný...“

Okresný súd preto dospel k záveru, že „... bez ohľadu či dátum splatnosti do zmenky

doplnil navrhovateľ sám, alebo už zmenku s dopisovaným údajom splatnosti nadobudol,

môže byť odporca v zmysle čl. I. § 17 a § 69 zmenkového zákona zaviazaný len podľa toho

textu zmenky, na ktorý sa podpísal. Odporca sa zaviazal na plnenie zmenkou na videnie

a nie je od neho možné požadovať, aby plnil záväzok z dennej zmenky.“.

Krajský súd však čiastočne pozmenil právne závery okresného súdu, ktorý vzhľadom

na abstrakčné účinky indosamentu pripustil možnosť úspešného namietania neoprávneného

zásahu do textu zmenky odporcom pre prípad, že sťažovateľka už nadobudla zmenku

s doplneným dátumom splatnosti, len ak pri nadobúdaní takejto zmenky konala na škodu

odporcu (nedobromyseľne). Krajský súd úspešné vznesenie tejto námietky pripustil

nezávisle od dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní

už pozmenenej zmenky, keď uviedol: „Odvolací súd pri tomto závere vychádzal z dikcie

citovaného ustanovenia § 69 ZaŠZ, ako aj z odborného výkladu k tomuto ustanoveniu,

podľa ktorého je námietka zmeny textu možná voči každému majiteľovi zmenky, teda aj voči

tomu, kto pozmenenú zmenku nadobudol dobromyseľne...“

5. Na záver okresný súd akceptoval odporcom vznesenú námietku premlčania

a uviedol: „Zmenku splatnú na videnie bolo potrebné podľa čl. I. § 34 ods. 1 v spojení

s § 77 ods. 1 zmenkového zákona predložiť na zaplatenie do jedného roka od dátumu

vystavenia, t. j. do 1. 10. 1999, kedy sa stala splatnou. Zmenkové nároky proti akceptantovi

cudzej zmenky, ktorý je zaviazaný rovnako ako vystaviteľ vlastnej zmenky, sa premlčujú

do troch rokov odo dňa splatnosti zmenky (čl. I. § 70 ods. 1 a § 78 ods. 1 zmenkového

zákona). Premlčacia lehota začala v tomto prípade plynúť 2. 10. 1999 a uplynula 2. 10.

2002. Návrh na súd bol podaný až 29. 12. 2005 po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom

k tomu súd zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.“ S týmto záverom sa krajský

súd stotožnil.

B. Dôvody sťažnosti v časti smerujúcej proti výroku rozsudku krajského súdu

vo veci samej

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že odporca znášal dôkazné bremeno

na preukázanie svojho tvrdenia o vistazmenke, ktoré však podľa jej názoru neuniesol.

Napriek tomu okresný súd a krajský súd (ďalej aj „všeobecný súd“ alebo „všeobecné súdy“)

učinili nesprávny záver, že sporná zmenka bola vistazmenkou (a nie blankozmenkou,

ako tvrdila sťažovateľka), k čomu uviedla:

„Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa stotožnili s námietkou žalovaného,

že predložená zmenka bola vystavená ako vistazmenka, bez toho, aby žalovaný v konaní

predložil jediný dôkaz o tejto skutočnosti. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov (zmenka,

prívesok ku zmenke. Zmluva o prevode cenného papieru zo dňa 30. 10. 2005) nemožno

vyvodiť záver, že vystaviteľ vystavil vistazmenku.

Súdy odôvodnili svoj názor, že sa jednalo o vistazmenku zo skutočnosti,

že na zmenke, prívesku ku zmenke a v Zmluve o prevode cenného papieru nie je uvedený

dátum splatnosti zmenky. Z logického hľadiska však neuvedenie dátumu splatnosti môže

rovnako preukazovať vystavenie blankozmenky, teda zmenky zámerne vystavenej bez

uvedenia dátumu splatnosti...“

Sťažovateľka ďalej namietala závery všeobecného súdu o tom, že text vistazmenky

bol neoprávnene pozmenený samotnou sťažovateľkou a ona dopísala do zmenky dátum

jej splatnosti, k čomu uviedla:

«... je otázne, ako dospel odvolací súd ku skutkovému zisteniu, že žalobca doplnil

do zmenky dátum splatnosti. Táto skutočnosť nie je z odôvodnenia rozsudku odvolacieho

súdu vôbec zrejmé, a teda sa jedná len o špekuláciu, ktorá je v príkrom rozpore jednak

s tvrdením svedka Z., ktorý vyhlásil, že zmenku už on prevádzal vyplnenú a jednak

so Zmluvou o prevode cenného papieru, kde sa v čl. 3.1 výslovne uvádza, že „zmenka

je vyplnená so všetkými údajmi a pokiaľ bola vystavená ako blanket, tak prevodca

ubezpečuje nadobúdateľa, že všetky údaje do nej dopísané, boli dopísané oprávnenou

osobou na základe výstavcom udeleného vyplňovacicho práva“. Z tohto ustanovenia nie je

možné vyvodiť iný záver, než ten, že zmenku nemohol vystaviť žalobca, ale bola vyplnená už

skôr...

odvolací súd na strane 13 svojho rozsudku uvádza, že „keďže žalobca

a predchádzajúci majiteľ si zvolili písomnú formu zmluvy o prevode zmenky, nutne muselo

byť v zmluve uvedené ako bolo dohodnuté vyplňovacie oprávnenie na doplnenie údaju

o splatnosti zmenky“. Dovoľujeme si tvrdiť, že takýto názor nemá oporu v zákone

zmenkovom a šekovom, pretože zákon zmenkový a šekový nepredpisuje pre dohodu

o vyplňovacom oprávnení žiadnu formu, a preto nie je jasné, ako odvolací súd dospel

k záveru o nutnosti písomnej formy dohody o vyplňovacom oprávnení. (Rozsudok Vrchného

súdu v Prahe zo dňa 20. 2. 2001, sp. zn. - „... dohoda o vyplnení

v blankozmenky podľa čl. 10 ZZS nemá stanovenú žiadnu formu. Nedostatok takejto dohody

musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný...“ Z citovaného rozhodnutia vyplýva,

že takúto dohodu možno uzavrieť i ústne, dokonca aj konkludentne. Rozsah vyplňovacieho

práva bol daný žalovaným už tým, že vystavil zmenku neúplnú, teda s nevyplneným

dátumom splatnosti a rým vlastne vymedzil rozsah vyplňovacieho práva (a v konaní pred

súdom nepreukázal opak). Je teda z takto vystavenej zmenky zaviazaný a znáša

aj potencionálne riziko spojené s neoprávneným doplneným zmenky, resp. jej vyplnením

v rozpore s pôvodnou dohodou o vyplňovacom práve...»

V súvislosti s namietaním nesprávnych záverov všeobecného súdu pri posúdení

zmenky ako vistazmenky a v otázke, kým bol doplnený dátum splatnosti do zmenky,

sťažovateľka ešte uviedla: „Druhostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďou

svedka R. Z., ktorého výpoveď absolútne opomenul, hoci bola pre konanie významná z toho

pohľadu, že svedok R. Z. vyhlásil, že zmenku už on prevádzal vyplnenú...“

Sťažovateľka namietala, že dôkazné bremeno na preukázanie nepredloženia

„vistazmenky“ na platenie do jedného roka od jej vystavenia bolo na strane odporcu, ktorý

túto skutočnosť podľa sťažovateľky nepreukázal. Preto je podľa sťažovateľky nesprávny

aj záver všeobecného súdu o nepredložení „vistazmenky“ na platenie v premlčacej lehote,

a tým záver o splnení podmienok pre akceptovanie námietky premlčania práv z tejto

zmenky vznesenej odporcom. K týmto dôvodom svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Najdôležitejším porušením sťažovateľovho práva na súdnu ochranu je skutočnosť,

že Okresný súd Bratislava V aj Krajsky súd v Bratislave rozhodli o premlčaní nároku

z dôvodu nepredloženia vistazmenky do jedného roka od vystavenia bez toho, aby žalovaný

predložil jediný dôkaz o tom, že mu zmenka nebola v lehote jedného roka predložená

na platenie. Okrem iného sa v konaní prezentovali dôkazy o tom (ktoré predložil sám

žalovaný), že žalovaný bol už predtým viackrát oslovený s tým, aby túto a aj iné zmenky

zaplatil mimosúdne. Už z tohto samotného faktu vyplýva skutočnosť, že táto zmenka

mu už predtým bola predložená na platenie. Podľa ustálenej zmenkovej judikatúry

je na žalovanom, aby preukázal, že mu zmenka nebola riadne a včas predložená bez ohľadu

na problémy so zaobstaraním takéhoto dôkazu. V zmysle rozsudku Vrchného súdu v Prahe

zo dňa 23. 1. 1994, sp. zn. „ak dlžník nie je schopný predložiť dôkaz

o riadnom a včasnom nepredložení zmenky, platí voči nemu zmenka za riadne a včas

predloženú k plateniu.“...»

V ďalšom sťažovateľka namietala, že všeobecný súd rozhodol v rozpore so zásadou

obráteného bremena tvrdenia a dôkazného bremena, podľa ktorého uvedené znáša

zmenkový dlžník, teda odporca, a nie sťažovateľka, v rozpore so „zákonom o zmenkách

a šekoch“ a aj v rozpore s ustáleným výkladom tohto zákona a súvisiacou judikatúrou,

pričom všeobecný súd svoje odlišné závery náležite neodôvodnil. Svoju argumentáciu

sťažovateľka vymedzila takto:

„Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd rozhodli… v príkrom rozpore so zákonom

zmenkovým a šekovým, doktrinálnym výkladom a početnou judikatúrou...

Ak… konajúci súd… svoje rozhodnutie a odklonenie sa od ustáleného právneho

názoru náležité neodôvodní, nemožno toto rozhodnutie považovať za súladné s SR

a princípom predvídateľnosti práva...

V danom prípade tak súdy oboch stupňov porušili zákonom stanovený princíp

zmenkového konania, ktorým je obrátené bremeno tvrdenia (zmenkové námietky) a bremeno

dôkazné. Je to zmenkový dlžník - žalovaný, kto je povinný tvrdiť a preukázať svoje námietky.

V prípade, že takto tvrdené námietky nepreukáže, nemôže sa ubrániť povinnosti žalovanú

zmenku zaplatiť. Pokiaľ súdy oboch stupňov uzavreli, že to bol žalobca, kto nepreukázal,

že predmetná zmenka bola vystavená ako blanko zmenka, došlo tým bez ďalšieho

k porušeniu zákona zo strany súdov a takého rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom

zmenkovým a šekovým a tiež s SR…

V posudzovanom prípade bol súdom v rozpore so zákonom zvýhodnený žalovaný,

keď napriek tomu, že nepreukázal svoje tvrdenia vo forme zmenkových námietok, súd mu

vyhovel a zvýhodnil ho pred žalobcom, aj keď k tomu neboli splnené ďalšie zákonom

stanovené podmienky. Súdy bez opory v právnom predpise vyhodnotili námietky žalovaného

ako opodstatnené. Navyše, ak žalobca v žalobe tvrdil určitú skutočnosť, ktorá nebola

označená medzi účastníkmi za nespornú a iba na základe tohto dôkazmi nepreukázaného

tvrdenia uzatvára skutkové závery, možno to považovať za také podstatné porušenie

, ktoré nie je možné zhojiť inak než zrušením napadnutého

rozhodnutia, naviac za situácie, kedy tak vykonal i odvolací súd. Uvedeným zásahom

všeobecných súdov došlo k porušeniu ústavných princípov rovnosti pred zákonom a

ochrany vlastníckeho práva...“

V závere sťažovateľka namietala aj absenciu nestrannosti a nezávislosti všeobecného

súdu pri svojom rozhodovaní, keď uviedla:

„... Možno sa taktiež domnievať, že rozhodnutie súdov nebolo nestranné a nezávislé,

keď výkonná moc (vyhlásenie vlády SR) deklaruje dopredu svoju vôľu nebyť viazaná

záväzkami súkromnej právnickej osoby (žalovaného) a súd na túto skutočnosť odkazuje.

Uvedené vyhlásenie nemá a nemôže mať akúkoľvek relevanciu, a napriek tomu je mu súdom

kladená podstatná úloha. I keď je súdna moc formálne nezávislá na moci výkonnej, v tomto

prípade možno o jej nezávislosti pochybovať...“

Krajský súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že „... Tvrdenia sťažovateľa

k jednotlivým dôkazom sú vytrhnuté z kontextu ostatných dôkazov a účelovo prispôsobené

tvrdeniam v sťažnosti...“, sťažnosť nepovažoval za dôvodnú, a v ďalšom zhrnul podstatné

závery obsiahnuté v jeho rozsudku, ako aj ďalšie skutočnosti na podporu ich správnosti.

Vo vzťahu k výpovedi svedka R. Z., pri ktorej sťažovateľka namietala, že sa s ňou krajský

súd v rozsudku z 29. januára 2008 nevysporiadal, krajský súd v podstate poukázal na obsah

výpovede tohto svedka, v spojení s výpoveďou svedka Ing. Š., ktorý bol štatutárnym

zástupcom prvého majiteľa zmenky, rovnako ako sú tieto výpovede uvedené v obsahu

rozsudku okresného súdu z 21. mája 2007 a už boli citované.

Krajský súd k námietke sťažovateľky, že odporca nepreukázal, že mu nebola

predložená zmenka na platenie do jedného roka od jej vystavenia, uviedol: „... Žalovaný

popiera, že by mu do začatia tohto súdneho konania bola zmenka predložená na platenie

a prvý krát ju videl až po podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu

aj s vyplneným dátumom splatnosti. Na zmenku bol dopísaný dátum splatnosti 1. 11. 2005

a k tomuto dátumu splatnosti sa aj žalobca domáhal zaplatenia zmenky. Žalobca popiera,

žeby zmenka bola vystavená ako vistazmenka, tvrdí, že ju nadobudol už vyplnenú

aj s dátumom splatnosti t. j. ako fixnú zmenku, splatnú k dátumu uvedenom na zmenke.

Žalobca nikdy netvrdil, že zmenka bola predložená dlžníkovi na platenie ako vistazmenka

v priebehu plynutia jednoročnej lehoty… a žalovaný túto skutočnosť jednoznačne poprel.

Preto nebol ani dôvod, aby súd vykonával v tomto smere dokazovanie. Žalobca podal na

súd žalobný návrh dňa 29. 12. 2005, pričom trojročná premlčacia lehota na uplatnenie

nárokov zo žalovanej zmenky (ako vistazmenky splatnej 1. 10. 1999) uplynula dňa 2. 10.

2002.“

Zo stanoviska sťažovateľky k vyjadreniu krajského súdu k sťažnosti v spojení

s doplnením tohto stanoviska vyplýva, že obsah vyjadrenia nepovažuje za spôsobilý

spochybniť jej argumentáciu uvedenú v sťažnosti, na ktorej v celom rozsahu zotrvala.

Sťažovateľka vo svojom stanovisku a jeho doplnení opätovne zdôraznila svoje

argumenty o neunesení dôkazného bremena odporcom vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že sporná

zmenka je vistazmenkou, a o nesprávnosti záverov všeobecných súdov o tom, že táto

zmenka je vistazmenkou, a uviedla:

„... V danej veci súd prvého stupňa i odvolací súd v rozpore s ustanovením § 175

fakticky obrátil dôkazné bremeno, keď uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje

tvrdenia o tom, že predmetná zmenka bol vystavená ako úplná a vyplnená zmenka.

V zmenkových sporoch je to vždy žalovaný, kto musí svoje tvrdenia obsiahnuté v námietkach

ako obranu proti povinnosti zaplatiť zmenku preukázať, a nie žalobca, ktorý by nemal

preukazovať žiadnu skutočnosť, iba existenciu zmenky.

Žalovaný síce v námietkach tvrdil, že sa jedná o vistazmenku a bolo jeho

povinnosťou, aby k preukázaniu svojej námietky označil dôkazy a tieto navrhol vykonať.

Žiadny dôkaz, z ktorého vyplýva, že sa jednalo o vistazmenku, však vykonaný nebol…

Ústavný súd v zásade nemá možnosť prehodnotiť dokazovanie vykonané všeobecnými

súdmi, avšak táto zásada je prelomená v prípade, keď sú právne závery v extrémnom

rozpore s vykonanými skutkovými zisteniami. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru,

že z vykonaných dôkazov, a to najmä z dôkazu zmluvy o predaji cenných papierov uzavretej

medzi žalobcom a spoločnosťou P. P. C. s. r. o. ako indosantom zo dňa 30. 10. 2005, zo

zmenkovej žaloby a z výzvy k dobrovoľnému plneniu, sú preukázané tvrdenia žalovaného

ohľadom námietky vystavenia vistazmenky, nehľadiac k nehodnotenému dôkazu zmluvou

o dielo o výstavbe kompresorovej stanice, ide o tento extrémny nesúlad, pretože z týchto

dôkazov takýto záver vyvodiť nemožno.“

V ďalšom sťažovateľka polemizuje s dôvodmi doplnenými krajským súdom (popri

dôvodoch uvedených okresným súdom) v prospech záveru, že sporná zmenka

je vistazmenkou. Podľa krajského súdu aj so samotného popisu zmenky na jej prívesku

vyplýva, že ide o vistazmenku. Sťažovateľka k tomu uviedla:

«Z prívesku ku zmenke súd vyvodil záver, že sa jednalo o vistazmenku, keď je tu

uvedené, že sa jedná o dokument tvoriaci indosamentnú radu žalovanej zmenky vystavenej

„bez dátumu splatnosti“. Tento text umožňuje dva závery. Buď sa jednalo o blankozmenku

alebo sa jednalo o vistazmenku. O tom, že by sa jednalo o vistazmenku, však v dokumente

nie je nič uvedené, a dokonca ani na lícnej strane zmenky nie je, ako to býva obvyklé

v kolónke „dátum splatnosti“, v našom prípade „splatná dňa“ uvedené a vista, na videnie

alebo aspoň tejto údaj preškrtnutý. Z uvedeného možno teda dôvodiť, že sa pravdepodobne

jednalo najskôr o blankozmenku. Okrem toho, v prípade, že existujú objektívne dva výklady,

teda jednak výklad priaznivý pre žalobcu a jednak výklad priaznivý pre žalovaného, je

potrebné za použitia zákonnej zásady upravujúcej preukazovanie zmenkových námietok

dlžníkom, uzavrieť, že za použitia takéhoto dôkazu dlžník neuniesol dôkazné bremeno...»

Sťažovateľka v prospech záveru, že posudzovaná zmenka bola blankozmenkou, a nie

vistazmenkou, poukazovala na obsah „Zmluvy o výstavbe kompresorovej stanice“, ktorá

bola podľa nej kauzou spornej zmenky, a uviedla:

„Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 2. 4. 2007 uskutočneného

v rámci ústneho pojednávania explicitne vyplýva, že žalovaný súhlasí stým, že predmetná

zmenka sa vzťahovala k zmluve o dielo o výstavbe kompresorovej stanice zo dňa 10. 9.

1998) Z obsahu tejto zmluvy vyplýva jednoznačný záver, a síce, že k tejto zmluve nebola

vystavená vistazmenka, ale naopak, že bola vystavená blankozmenka s oprávnením majiteľa

zmenky túto doplniť spôsobom uvedeným v zmluve, a to s ohľadom na ustanovenie či. XIII

ods. 4, podľa ktorého má majiteľ zmenky právo túto doplniť o dátum splatnosti (dokonca

so skoršou, než všeobecne dohodnutou splatnosťou). Z tohto ustanovenia je celkom zrejmé,

že nemohlo ísť o vistazmenku, ktorú už ako hotovú zmenku dopĺňať nemožno.

Skutočnosti, že žalovaný si je vedomý toho, že k zmluve o dielo sa viaže

blankozmenka, a nie vistazmenka, nasvedčujú aj námietky žalovaného podané v inom

zmenkovom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. , keď je

zrejmé, že v týchto druhých námietkach uplatňuje žalovaný kauzálne námietky iba vo vzťahu

k blankozmenke, ktorú odvodzuje od tej istej zmluvy o výstavbe kompresorovej stanice

a žiadna námietka vistazmenky v týchto (druhých) námietkach žalovaným uvádzaná nie je.

Z tohto omylu žalovaného, ktorý právna zástupkyňa žalovaného v rámci pojednávania dňa

2. 4. 2007 vysvetľuje krátkou lehotou pre dohliadanie interných oznámení u žalobcu, potom

pramení logický záver o tom, že žalovaný vlastne nevedel v dobe podávania námietok o tom,

aká je vlastne kauza tu žalovanej zmenky. Pokiaľ teda žalovaný v námietkach tvrdil,

že zmenka bola vystavená ako vistazmenka a ako súdu prvého stupňa právna zástupkyňa

žalovaného uviedla, že až dodatočne zistili, že táto zmenka sa vzťahuje k zmluve o dielo,

mohol v tomto konaní len ťažko preukázať opodstatnenosť podaných námietok, ktoré

sa vlastne fakticky vzťahujú k celkom inej zmenke.

Pretože z uvedeného dôkazu - zmluvy o dielo - možno jednoznačne vyvodiť záver

o vystavení blankozmenky, pričom nebola v tomto konaní uplatnená akákoľvek námietka

týkajúca sa neoprávneného doplnenia blankozmenky, a teda nieje dôvod sa touto

skutočnosťou zaoberať.“

Sťažovateľka ďalej vo vzťahu k namietanému záveru všeobecných súdov, že dátum

splatnosti do spornej zmenky bol ňou dopísaný, vo svojom stanovisku opätovne zdôraznila,

podľa nej nesprávne vyhodnotenie „zmluvy o prevode cenného papiera z 30. 10. 2005“

okresným súdom pri posudzovaní tejto otázky, tak ako to už uviedla aj v sťažnosti.

Sťažovateľka uviedla ďalšie argumenty, prečo podľa nej na rozdiel od názoru všeobecného

súdu zo žaloby ani z výzvy na plnenie nevyplýva, že dátum splatnosti do zmenky doplnila

ona, a ani to, že zmenka je vistazmenkou:

«Súd z tvrdení uvedených v žalobe a výzve na plnenie vyvodil záver, že dátum

splatnosti doplnil žalobca, a teda sa jednalo o vistazmenku. Takýto záver však nie je možné

vyvodiť, keď žalobcovi muselo byť z textu na prívesku zmenky zrejmé, že zmenka bola

pôvodne vystavená bez dátumu splatnosti a s ohľadom na jej aktuálne znenie teda zmenku o

dátum splatnosti musel niekto neskôr doplniť. Tvrdenie v žalobe a výzve na plnenie teda

korešponduje so znením samotnej zmenky a nemožno z tohto tvrdenia urobiť záver o tom,

kým bola vlastne zmenka o dátum splatnosti doplnená a už vôbec z tohto tvrdenia nemožno

urobiť záver o tom, že to bol žalobca, kto zmenku doplnil. Záver o doplnení zmenky

žalobcom je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, najmä so zmluvou o prevode cenného

papieru zo dňa 30. 10. 2005 a z výsluchu svedka R. Z.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že ani keby zmenku skutočne doplnil žalobca, nebol

by takýto úkon žalobcom vôbec dôkazom o tom, že bola emitovaná žalovaným skutočne

vistazmenka...“, ako tvrdí žalovaný a nie je zrejmé, prečo bol druhostupňovým súdom

urobený práve takýto záver...»

III.

A. Dôvody rozhodnutia krajského súdu v časti jeho výroku o trovách

prvostupňového konania

Okresný súd v rozsudku z 21. mája 2007 nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov

prvostupňového konania napriek jeho úspechu vo veci a v odôvodnení rozhodnutia uviedol:

„O náhrade trov konania súd podľa prvej vety rozhoduje len

na návrh. Odporca síce v námietkach uviedol, že žiada zaviazať navrhovateľa na náhradu

trov konania, vo svojom záverečnom návrhu sa však vyjadril tak, že náhradu trov konania

prisúdiť nepožaduje, preto, i keď mal v konaní o námietkach plný úspech, mu súd náhradu

trov nepriznal.“

Na základe odporcom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu z 21. mája

2007 v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd rozsudkom

z 29. januára 2008 zmenil rozsudok okresného súdu v tejto časti tak, že sťažovateľke uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 10 324 632,60 Sk,

zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania. Následne

krajský súd uznesením č. k. -349 z 27. júna 2008 (ďalej len „opravné

uznesenie“) opravil svoj rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak,

že namiesto sumy 10 324 632,60 Sk je sťažovateľka povinná zaplatiť sumu

11 324 632,60 Sk. Krajský súd odôvodnil svoj rozsudok z 29. januára 2008 v časti výroku,

ktorým zmenil výrok prvostupňového súdu o trovách konania odporcu takto:

„Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že nárok na náhradu trov konania si odporca

uplatnil písomne už v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu s tým,

že ich výšku vyčísli najneskôr do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku Tento nárok

odporca výslovne nevzal späť, avšak v zápisnici z pojednávania dňa 21. 5. 2007 je uvedené

jeho vyjadrenie, že nežiada priznať náhradu trov konania. Zástupkyňa odporcu túto

protokoláciu vysvetľuje tým, že na otázky zákonnej sudkyne ohľadne náhrady trov konania

odpovedala v omyle, pretože sa domnievala, že súvisia s inými skutočnosťami. Následne

právna zástupkyňa v zákonnej lehote do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku nárok

na priznanie náhrady trov konania riadne vyčíslila. Odvolací súd dospel k záveru,

že vzhľadom na písomné uplatnenie nároku na náhradu trov konania v podaných

námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu za celé súdne konanie až do vyhlásenia

rozsudku a následné riadne vyčíslenie trov konania po vyhlásení rozsudku, bola preukázaná

vôľa odporcu uplatniť si v konaní nárok na náhradu trov konania a tieto mu v súlade s §

142 ods. 1 odvolací súd priznal.

V podaní zo dňa 29. 1. 2008 odporca vyčíslil trovy prvostupňového konania

na celkovú čiastku 12.190.521,60 Sk za uhradený súdny poplatok za podané námietky

vo výške 600.000,- Sk a 11 úkonov právneho zastúpenia… Z uplatnených úkonov odvolací

súd neuznal úkon… ďalšia porada s klientom, ktorá mala byť dňa 27. 2. 2006… Výšku trov

právneho zastúpenia ostatných úkonov súd vyčíslil v súlade s tarifnou odmenou podľa § 10

ods. 1 a podľa povahy úkonu v súlade s vyhl. MS SR č. v platnom

znení, pričom peňažnú sumu, ktorá bola základom pre výpočet tarifnej odmeny za konkrétny

úkon súd prepočítal podľa aktuálneho kurzu NBS slovenskej a českej koruny. Keďže právna

zástupkyňa odporcu preukázala, že je platcom DPH, súd podľa § 18 ods. 3 citovanej

vyhlášky zvýšil tarifnú odmenu aj o daň z pridanej hodnoty. Výšku odmeny za jednotlivé

úkony súd určil nasledovne:

1. prevzatie a príprava veci, 9. 1. 2006, kurz 1,300, odmena v plnej výške:

1.252.817,50 Sk

2. vyjadrenie k žalobe, 10. 1. 2006, kurz 1,297, odmena v plnej výške:

1.249.961,50 Sk

3. námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, 16.3.2006, kurz 1,304, odmena

v plnej výške: 1.256.625,50 Sk

4. pojednávanie vo veci, 26.9.2006, kurz 1,318, odmena v plnej výške:

1.269.953,50 Sk

5. odročené pojednávanie 13. 11. 2006, kurz 1,284, V odmeny: 309.519,30 Sk

6. odročené pojednávanie, 10. 1. 2007, kurz 1,244, 1/4 odmeny: 300.013,30 Sk

7. pojednávanie v Olomouci, 15. 1. 2007, kurz 1,250, celá odmena: 1.205.231,50 Sk

8. pojednávanie v Ostrave, 6. 3. 2007, kurz 1,221, celá odmena: 1.177.623,50 Sk

9. pojednávanie vo veci, 2. 4. 2007, kurz 1,190, celá odmena: 1.148.111,50 Sk

10. pojednávanie vo veci, 21. 5. 2007, kurz 1,197, celá odmena: 1.124.775,50 Sk

Spolu za konanie na prvom stupni súd priznal odporcovi náhradu trov konania

vo výške 10.324.632,60 Sk.

Vzhľadom úspech odporcu v konaní mu odvolací súd súčasne priznal podľa § 142

ods. 1 aj náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právneho zastúpenia...

Spolu za odvolacie konanie súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške

2.398.087,- Sk.“

B. Dôvody sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu

z 29. januára 2008 v časti jeho výroku o trovách prvostupňového konania

Sťažovateľka k namietanému porušeniu označených základných a iných práv

rozsudkom krajského súdu v časti výroku o trovách prvostupňového konania uviedla:

„V prvom rade sťažovateľ uvádza, že považuje za nesprávny postup odvolacieho

súdu v súvislosti s prepočtom českej koruny na slovenské koruny podľa dátumu, kedy úkon

právnej služby vykonal. Sťažovateľa má za to, že takýto prepočet sa vykoná iba raz, a to ku

dňu prevzatia právneho zastúpenia žalovaným, t. j. ku dňu 9. 1. 2006 a takto určený kurz

sa potom použije na všetky úkony právnych služieb poskytnutých v rámci celého konania.

V druhom rade sťažovateľ namieta účelnosť úkonov právnej služby - konkrétne sa

jedná o písomné vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu zo dňa 10. 1. 2006 (žalobca podal

dňa 22. 12. 2005 na príslušný súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu;

odhliadnuc od skutočnosti, ako sa žalovaný o podaní takéhoto návrhu dozvedel, keďže

návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu sa nedoručuje žalovanému, považujeme

v rozpore s , aby za vyjadrenie, ku ktorému žalovaného

nikto nevyzval, mu bola priznaná náhrada trov konania) a o pojednávanie na Krajskom

súde v Ostrave dňa 6. 3. 2007 - v predmetnej veci nebolo nariadené žiadne iné dožiadanie,

iba dožiadanie na OS Olomouc, a preto je absurdné, aby za tento úkon žalovaný dostal

1.177.623,50,- Sk ako náhradu trov konania. Menované úkony právnych služieb neboli

potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a preto priznanie ich náhrady

je v rozpore s ...

sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k trovám konania uplatneným žalovaným, ich

výške ani účelnosti ich vynaloženia...

Súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie je aj zachovanie

dvojinštantnosti konania, ktorá bola postupom Krajského súdu v Bratislave porušená.

Dvojinštančnosť konania je ústavnoprocesný princíp, ktorému musí byť podriadená

aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov

súdov. Zásada preskúmania rozhodnutí vydaných v sústave všeobecných súdov patrí

k základným ústavným princípom spravodlivého procesu (, ).

Výrok o náhrade trov prvostupňového konania preto sťažovateľ považuje za rozporný

s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“

Krajský súd k tejto časti sťažnosti sťažovateľky vo vyjadrení uviedol:

„Je absurdné tvrdenie sťažovateľa, že týmto postupom bola porušená

dvojinštančnosť konania a bola porušená zásada preskúmania rozhodnutí vydaných

v sústave všeobecných súdov. Podľa tohto výkladu by odvolacie súdy v zásade nemohli

aplikovať ustanovenie a sami rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového

konania, ale vždy vec vrátiť na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa.“

Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu krajského súdu uviedla:

«Krajský súd v Bratislave v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy

prvostupňového konania vo výške 10.324.632,60,- Sk… Navyše Krajský súd v Bratislave

dňa 27. 6. 2008 vydal Opravné uznesenie č. k. -349, ktorým „zaviazal

navrhovateľa zaplatiť odporcovi 11.324.632,60 Sk titulom trov prvostupňového konania“.

Čiže znovu vydané opravné uznesenie v rozpore so zákonom, bez možnosti opravného

prostriedku, pričom uplatnený súdny poplatok 600.000.- Sk a priznaný 1.000.000.- Sk...

Náhradu trov prvostupňového konania je účastník povinný uplatniť do skončenia

konania na súde prvého stupňa, t. j. do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Náhradu trov

konania si žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvého stupňa neuplatni), to znamená,

že odvolací súd nie je oprávnený zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku

o náhrade trov konania tak, že mu ich náhradu prizná. Z postupu Krajského súdu

v Bratislave možno vyvodiť jediný záver, a to, že účastník konania si môže uplatniť trovy

prvostupňového konania až do skončenia konania na súde druhého stupňa. Sťažovateľ má

nepochybne za to, že takýto postup je v rozpore s príslušnými ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku...»

IV.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na

súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru a základného práva na ochranu vlastníctva podľa

postupom a rozsudkom krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv

postupom a rozsudkom krajského súdu v časti jeho výroku vo veci samej, ako aj v časti jeho

výroku o trovách prvostupňového konania jeho nesprávnymi skutkovými a právnymi

závermi.

Ústavný súd skúmal, či napadnutým rozsudkom krajský súd porušil základné práva

sťažovateľky na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie a v nadväznosti

na toto aj základné právo podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , , ).

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon.

Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecných súdov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu

rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup je dôsledkom toho,

že všeobecné súdy vychádzajú pri prejednávaní a rozhodovaní veci patriacich do ich

právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov.

Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,

resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho

považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať

a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd

nemá príčinu doň zasahovať.

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou

napadnutý rozsudok krajského súdu.

I. K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu v časti výroku

vo veci samej

Okresný súd rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz vo veci sťažovateľky ako

navrhovateľky a zmenkového veriteľa a odporcu ako zmenkového dlžníka. Na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti jeho výroku

o zrušení zmenkového platobného rozkazu.

Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozsudku krajského súdu (okrem iného) proti

výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu vo veci samej.

Ústavný súd sa podrobne oboznámil s obsahom príslušného spisu okresného súdu

(osobitne s obsahom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, obsahom

námietok podaných odporcom, obsahom rozsudku okresného súdu aj rozsudku krajského

súdu), ako aj s obsahom argumentácie sťažovateľky v sťažnosti a ňou uvedenými

skutočnosťami, v ktorých videla nesprávnosť skutkových a právnych záverov okresného

súdu aj krajského súdu.

1. Sťažovateľka uviedla podrobnú argumentáciu, v čom vidí nesprávne vyhodnotenie

dôkazov okresným súdom a krajským súdom, keď dospeli k záveru o tom, že posudzovaná

zmenka je vistazmenkou (a nie blankozmenkou, ako to tvrdí sťažovateľka).

Sťažovateľka najmä poukazovala na nesprávne vyhodnotenie obsahu výpovede

svedka Z., obsahu zmenky a prívesku k nej, „Zmluvy o prevode cenného papiera“, obsahu

„žaloby“ a „výzvy na plnenie“.

Na podporu svojho záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou, okresný súd

uviedol: „K tomu, aby mohla byť vystavená platná blankozmenka, bolo potrebné,

aby vystaviteľ zmenky uzavrel s jej prvým majiteľom aspoň neformálnu dohodu o vyplnení“,

pričom uzavretie takejto aspoň neformálnej dohody o vyplnení dátumu splatnosti na zmenke

považoval za nepreukázané z dvoch dôvodov, keď uviedol: „Ani z výpovede Ing. Š. a ani z

výpovede R. Z. nevyplynulo, že by s odporcom uzavreli, akúkoľvek dohodu o vyplnení

zmenky, R. Z. sa v otázke splatnosti dovolával len dohody, ktorú on uzavrel s Ing. Š., nie s

odporcom.“ Okresný súd ešte pri vyporiadaní sa s obranou sťažovateľky dodal: „Tvrdenie

navrhovateľa, že obvyklou praxou pri zmenkách na videnie je priamo v texte zmenky uviesť,

že ide o vistazmenku, môže byť síce pravdivé, ale podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového

zákona platí o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, že je splatná na videnie.“

Sťažovateľka sa vo svojej argumentácii žiadnym spôsobom nevenuje tejto časti

odôvodnenia rozsudku okresného súdu, a teda s týmito dôvodmi okresného súdu

nepolemizuje.

Sťažovateľka vo svojej argumentácii poukazuje na nesprávnosť ostatných dôvodov

v prospech záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou, ktoré doplnil krajský súd

(označenie zmenky na jej prívesku, nutnosť písomnej zmluvy o vyplňovacom oprávnení

k zmenke za stavu, keď zmluva o prevode zmenky bola písomná).

Napriek tomu, že je možné čiastočne pripustiť rozpornosť ostatných dôvodov

doplnených krajským súdom v prospech záveru, že posudzovaná zmenka je vistazmenkou,

dôvody uvedené okresným súdom pre tento záver sa javia ako relevantné a ústavne súladné.

Krajský súd nepoprel dôvody uvedené okresným súdom, ale tieto len doplnil

uvedením ďalších dôvodov na podporu správnosti záverov okresného súdu o tom,

že posudzovaná zmenka je vistazmenkou. Ústavný preto konštatuje, že dôvody všeobecných

súdov, ktoré je potrebné posudzovať v ich vzájomnej spojitosti, sa rozhodne nejavia ako

neobhájiteľné a arbitrárne.

Sťažovateľka namietala v doplňujúcom stanovisku aj to, že krajský súd neprihliadal

na obsah zmluvy - „Výmena kompresorovej stanice pre úložisko plynu“, ktorá podľa

vyjadrení účastníkov mala tvoriť kauzu zmenky. Podľa sťažovateľky z tejto zmluvy

vyplýva, že posudzovaná zmenka bola blankozmenkou, a nie vistazmenkou.

Ústavný súd túto argumentáciu sťažovateľky považuje za neakceptovateľnú

z dôvodov, ktoré boli jednoznačne vyjadrené v rozsudku krajského súdu, keď uviedol:

«... v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd vychádzal nad rámec obsahu podaných

námietok, keď svoj záver, že žalovaná zmenka bola vystavená ako vistazmenka okrem iného

založil na dôkaze - Zmluva o dielo na akciu „Výmena kompresorovej stanice pre úložisko

plynu“, ktorú dňa 10. 9. 1998 uzavrel odporca so spoločnosťou S. G. (č. l. 200), a s touto

zmluvou súvisiacim ďalším listinným dôkazom - oznámením riaditeľa SPP pre financovanie

Ing. M. zo 16. 10. 1998, že zmenka v zmysle čl. XIIL Zmluvy bola na žiadosť zhotoviteľa

vystavená na rad generálneho dodávateľa diela S. g. Tieto dôkazy a ani skutočnosti s nimi

súvisiace neboli obsahom námietok odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, čím

nebola dodržaná koncentračná zásada zmenkového konania.»

2. Sťažovateľka uviedla aj podrobnú argumentáciu, v čom vidí nesprávne

vyhodnotenie dôkazov okresným súdom a krajským súdom, keď dospeli k záveru o tom,

že dátum splatnosti do posudzovanej zmenky bol dopísaný sťažovateľkou.

Argumenty sťažovateľky proti záverom všeobecných súdov v otázke, kto dopísal

dátum splatnosti do zmenky, opomínajú ústavnoprávny rozmer.

Posúdenie otázky, či dátum splatnosti do zmenky dopísala sťažovateľka či iný

predchádzajúci vlastník zmenky, nebolo určujúcim a rozhodujúcim pre ostatné právne

závery vyslovené všeobecnými súdmi.

Ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd sa plne stotožnil s právnym záverom

okresného súdu o nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní zmenky, a to aj v tom

prípade, ak by sťažovateľka nadobudla zmenku už s vyplneným dátumom splatnosti.

Pre tento záver všeobecných súdov bolo rozhodujúce, že posudzovaná zmenka

je vistazmenkou, ako aj ďalšie okresným súdom podrobne uvedené skutočnosti, a nie to, či

dátum splatnosti do zmenky dopísala sťažovateľka alebo iný predchádzajúci vlastník

zmenky.

Rovnako pre právny záver všeobecných súdov o tom, že odporcom vznesená

námietka neoprávneného pozmenenia textu zmenky je dôvodná, nebolo určujúcim, či dátum

splatnosti do zmenky dopísala sťažovateľka alebo iný skorší vlastník zmenky. Pre tento

záver bolo rozhodujúce, že ide o vistazmenku a že sťažovateľka nemohla byť dobromyseľná

pri nadobúdaní zmenky ani v prípade, ak túto nadobudla s už vyplneným dátumom

splatnosti. Dokonca krajský súd úspešné vznesenie tejto námietky pripustil nezávisle od

dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní už pozmenenej

zmenky.

Sťažovateľka v dôvodoch svojej sťažnosti spochybňovala len východiskový základ

týchto právnych záverov všeobecných súdov (o nedobromyseľnosti sťažovateľky

a dôvodnosti námietky neoprávneného zásahu do textu zmenky), že posudzovaná zmenka

je vistazmenkou. S nadväzujúcou argumentáciou všeobecných súdov sťažovateľka

nepolemizovala.

3. Ústavný súd nepovažuje za dôvodný ani argument sťažovateľky spočívajúci v tom,

že okresný súd aj krajský súd si osvojili tvrdenie odporcu, že zmenka, ktorá bola

vistazmenkou, mu nebola predložená na platenie v jednoročnej lehote od jej vystavenia,

a to bez predloženia dôkazov zo strany odporcu k tomuto tvrdeniu. Z obsahu príslušného

spisu a v ňom obsiahnutých dôkazov, námietok a rozhodnutí je zrejmé, že toto tvrdenie

odporcu osvojené okresným súdom a krajským súdom je tvrdením logicky podloženým

a vyplývajúcim z dôkazov vykonaných v posudzovanom konaní.

4. Sťažovateľka namietala aj to, že všeobecné súdy rozhodli v rozpore

s koncentračnou zásadou, keď nevyhoveli jej návrhu, napriek tomu, že odporca neuniesol

bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k ním vzneseným námietkam proti

zmenkovému platobnému rozkazu.

Z obsahu príslušného spisu, ako aj rozsudkov všeobecných súdov vyplýva, že tieto

k svojím skutkovým a právnym záverom dospeli na základe výsledkov vykonaného

dokazovania. Za tohto stavu podľa názoru ústavného súdu postupom všeobecných súdov

nemohlo dôjsť k sťažovateľkou tvrdenému porušeniu koncentračnej zásady

v posudzovanom konaní.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že argumenty sťažovateľky

neboli spôsobilé spochybniť ústavnosť záverov krajského súdu v časti výroku vo veci

samej, ktoré nemajú znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti a ktoré by mohli viesť

k vysloveniu porušenia označených základných a iných práv sťažovateľky.

Vzhľadom na to možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že základné právo

sťažovateľky podľa , podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu v časti výroku vo veci samej

(výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zrušení zmenkového platobného

rozkazu) neboli porušené.

B. K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu v časti výroku

o trovách prvostupňového konania

Okresný súd rozsudkom z 21. mája 2007 napriek úspechu odporcu nepriznal mu

nárok na náhradu trov prvostupňového konania z dôvodu, že na poslednom pojednávaní vo

veci pred vyhlásením rozsudku odporca výslovne uviedol, že si náhradu trov konania

neuplatňuje. Krajský súd akceptoval odvolacie dôvody odporcu proti tomuto výroku

rozsudku okresného súdu, keď jeho vyjadrenie na poslednom pojednávaní hodnotil

ako omyl a riadne uplatnenie nároku na náhradu trov konania odporcom mal za preukázané

obsahom ním podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, ako aj

vyčíslením trov konania do troch dní od vyhlásenia prvostupňového rozsudku.

Podľa sťažovateľky neboli naplnené zákonné podmienky na priznanie trov

prvostupňového konania odporcovi za stavu, keď tento výslovne uviedol, že si ich náhradu

neuplatňuje.

Sťažovateľka zároveň namietala porušenie zásady dvojinštančnosti konania

postupom krajského súdu, keď tento zmenil rozsudok okresného súdu v časti výroku

o trovách prvostupňového konania, pričom sťažovateľka nemala možnosť sa k týmto

trovám vyjadriť.

Ďalšie námietky sťažovateľky spočívajú v spochybnení správnosti výšky priznanej

náhrady trov odporcovi. V tomto smere vytýka sťažovateľka aplikáciu prepočtu meny pri

každom jednotlivom úkone, ako aj neodôvodnenosť priznania náhrady za dva úkony

právnej pomoci.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutím všeobecných súdov o trovách konania

možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania možno

porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , právo

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a tým aj základné právo vlastniť

majetok podľa (m. m. , ).

Rozhodnutie krajského súdu o trovách prvostupňového konania malo vo svojich

účinkoch dopad na základné práva a slobody postihovanej osoby, ktorý sa nedá vylúčiť

alebo redukovať na prijateľnú mieru inak, než preskúmaním ústavnosti takéhoto

rozhodnutia ústavným súdom.

Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v časti jeho výroku

o trovách prvostupňového konania a konštatuje, že zmena rozsudku okresného súdu v časti

výroku o trovách prvostupňového konania je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho

procesu obsiahnutou v a dohovoru.

Odôvodnenie rozhodnutia a právne názory krajského súdu vo vzťahu k jeho výroku

o trovách prvostupňového konania nie sú presvedčivé a správne a v tomto prípade sa podľa

názoru ústavného súdu reálne nezabezpečilo uplatnenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu výslovne uvedené stanovisko zástupcu odporcu

s právnickým vzdelaním na poslednom pojednávaní pred okresným súdom o tom,

že si odporca nárok na náhradu trov prvostupňového konania neuplatňuje, nie je možné

hodnotiť ako omyl odporcu. Takéto výslovne uvedené stanovisko odporcu nemožno

hodnotiť ako omyl ani pri prihliadnutí na to, že v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu si odporca nárok na náhradu trov uplatnil a následne po vyhlásení

rozsudku na poslednom pojednávaní ich vyčíslil. Z obsahu príslušného súdneho spisu

je zrejmé, že nebolo vyhovené ani námietkam odporcu proti protokolácii jeho stanoviska

k náhrade trov konania v zápisnici z posledného pojednávania. Okresný súd, ako aj osoby

prítomné pri protokolácii potvrdili, že obsah zápisnice presne zodpovedá obsahu prednesu

odporcu na pojednávaní.

Za daných okolností ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu, ktorými

odôvodnil svoj zmeňujúci rozsudok v časti výroku o trovách prvostupňového konania,

sú z ústavného hľadiska neudržateľné, zjavne neodôvodnené, a tým vyznačujúce sa prvkami

arbitrárnosti.

Ďalšie argumenty sťažovateľky spočívajúce v namietaní správnosti sumy náhrady

trov prvostupňového konania, ako o nich rozhodol krajský súd, opomínajú ústavnoprávny

rozmer za stavu, keď podľa názoru ústavného súdu neboli splnené základné zákonné

predpoklady na priznanie náhrady trov prvostupňového konania odporcovi (resp. na takú

zmenu rozsudku okresného súdu, ktorou sa priznala odporcovi náhrada trov prvostupňového

konania).

Krajský súd je viazaný názorom ústavného súdu, preto je už bezpredmetné

sa zaoberať ďalšími námietkami sťažovateľky (správnosťou prepočtu na české koruny či

spochybňovaním nároku na náhradu trov za dva úkony, ale aj namietaným porušením

zásady dvojinštančnosti konania postupom krajského súdu).

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým

rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj základné právo vlastniť majetok podľa .

Ústavný súd napriek tomu poznamenáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu o zmene

rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania má oporu v procesných

pravidlách rozhodovania o odvolaniach uvedených v , a preto

takýto postup nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie zásady dvojinštančnosti

konania.

V.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 ( , pozn.), a zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1

, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto

porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 ( , pozn.), obnovil stav pred

porušením.

Keďže napadnutým rozsudkom krajského súdu z 29. januára 2008 v časti výroku

o trovách prvostupňového konania v spojení s opravným uznesením došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd rozsudok krajského súdu v uvedenej časti v

spojení s jeho opravným uznesením zrušil ( v spojení s

) a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie [

v spojení s podľa ], v ktorom bude viazaný

právnym názorom ústavného súdu ( ).

VI.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa o úhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním

pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. B.

Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 127 817,82 € vrátane DPH za tieto

úkony právnej služby – príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti a stanovisko

sťažovateľky v roku 2008.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa pred

ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľka

namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným

súdom predstavovala sumu 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu sumu 190 Sk.

Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľky za tri úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci, podanie sťažnosti a stanovisko sťažovateľky v roku 2008) priznal odmenu

vrátane DPH v sume spolu 398,98 € (3 x 3 176 Sk, t. j. 3 x 105,42 € + 3 x 191 Sk, t. j.

3 x 6,34 € spolu 335,28 € + 19 % DPH z tejto sumy).

Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009