Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 298/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P.,

Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2009

doručená sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

T. P., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1. augusta 2007 podal

okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru

B. (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„žalovaný v 2. rade“) a Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „žalovaný v 3. rade“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 26. mája 2008 bolo jeho právnej zástupkyni doručené

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. apríla 2008, podľa ktorého sudcovia Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci na uvedenom súde pod

sp. zn. a vec bola prikázaná na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre.

Sťažovateľ na výzvu okresného súdu 3. septembra 2008 zaplatil súdny poplatok za podaný

návrh.

Dňa 20. novembra 2008 sťažovateľ podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. . V odpovedi z 11. decembra 2008 podpredseda

okresného súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú, poukazujúc pritom na tú

skutočnosť, že okresný súd mohol začať reálne konať vo veci až 25. júla 2008, keď bol spis

okresnému súdu vrátený po rozhodnutí o vylúčení sudcov. Dňa 7. októbra 2008 uplatnil

námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi aj žalovaný v 1. rade, na základe ktorej sa aj

aktuálne konajúci sudca cítil byť zaujatý. Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu

bolo potrebné prednostne rozhodnúť o tejto námietke zaujatosti a až následne mal byť

určený ďalší postup v konaní.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „označený spis sa od 08. 10. 2008 nachádza u zákonného

sudcu a nie sú vykázané v administratívnych pomôckach súdu žiadne úkony“. V tejto

súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že „okrem uznesenia NS SR z 29. 04. 2008 mu neboli

doručené žiadne námietky ani rozhodnutia o námietkach zaujatosti.

V prípade, ak sudca má u seba spis od 08. 10. 2008 a skutočne boli doručené

námietky zaujatosti 07. 10. 2008, nečinnosť súdu trvajúca viac ako 6 a pol mesiaca je

vyslovene pohŕdaním práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov a na

rozhodnutie v primeranej lehote.“.

Podľa názoru sťažovateľa zbytočné prieťahy v označenej veci boli spôsobené

pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina sp. zn. porušené bolo.

2) Okresnému súdu Žilina prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR (slovom

tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu

4) Okresný súd Žilina je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený v... tak

ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (, , ).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného

súdu vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil, že okresnému súdu bola 1. augusta

2007 doručená žaloba sťažovateľa vo veci ochrany osobnosti proti žalovaným v 1. až

3. rade. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie

sudkyni JUDr. G. D. Uvedená zákonná sudkyňa a následne aj ostatní sudcovia okresného

súdu vyslovili svoju zaujatosť v danej veci z dôvodu, že sťažovateľ pracoval na tomto súde

ako sudca. Opatrením predsedu okresného súdu z 3. októbra 2007 bola vec sťažovateľa

pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi K., ktorý podľa predsedu okresného súdu

neuviedol právne relevantný dôvod na vylúčenie z prejednávania veci.

Prípisom z 8. augusta 2007 adresovaným predsedovi okresného súdu zákonný sudca

vyslovil svoj nesúhlas s pridelením veci vedenej pod sp. zn. , pričom

argumentoval tým, že v inej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn.

práve pre pomer k sťažovateľovi boli všetci sudcovia okresného súdu

vrátane jeho osoby vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Následne okresný súd prípisom z 15. októbra 2007 predložil spis krajskému súdu na

rozhodnutie o oznámení zákonného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré má byť vylúčený.

Krajskému súdu bol spis doručený 24. októbra 2007.

V rámci rozhodovania o oznámení sudcov okresného súdu, že sa cítia byť zaujatí vo

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. pre ich kolegiálny a priateľský pomer

k sťažovateľovi ako bývalému sudcovi a predsedovi uvedeného súdu, predložil krajský súd

vec vedenú pod sp. zn. najvyššiemu súdu podľa § 16 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu z prejednávania

a rozhodovania veci pre ich zaujatosť, z dôvodu ktorého nemôžu rozhodnúť o oznámení

sudcov nižšieho stupňa.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 20. mája 2008 rozhodol o vylúčení

sudcov krajského súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod

sp. zn. . Zároveň vec prikázal na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre.

Predmetné uznesenie bolo krajskému súdu doručené 19. mája 2008. Krajský súd následne

prípisom z 11. júna 2008 postúpil vec v zmysle uznesenia najvyššieho súdu Krajskému súdu

v Nitre (doručená 16. júna 2008).

Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. z 25. júna 2008 rozhodol

o vylúčení sudcu okresného súdu Mgr. A. K. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. . Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu

doručené 25. júla 2008.

Dňa 12. augusta 2008 bola vec sťažovateľa pridelená na prejednanie a rozhodnutie

sudcovi okresného súdu Mgr. D. Ch. V ten istý deň bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovateľ súdny poplatok uhradil 3. septembra 2008.

Uznesením z 12. septembra 2008 okresný súd uložil žalovaným povinnosť vyjadriť

sa k žalobnému návrhu. Žalovaný v 2. rade svoje vyjadrenie doručil okresnému súdu

29. septembra 2008, žalovaný v 1. rade spolu s vyjadrením 7. októbra 2008 doručil

okresnému súdu aj námietku zaujatosti zákonného sudcu, argumentujúc obavami

z objektívneho a nestranného rozhodovania zákonného sudcu v prejednávanej veci

vzhľadom na jeho pracovný vzťah k sťažovateľovi. Následne 13. októbra 2008 námietku

zaujatosti zákonného sudcu z rovnakých dôvodov uplatnili aj žalovaní v 2. a 3. rade.

Zákonný sudca sa k vzneseným námietkam zaujatosti žalovaných písomne vyjadril

9. decembra 2008 a spis postúpil pre účely vyjadrenia ďalším sudcom okresného súdu.

O námietke zaujatosti zákonného sudcu Mgr. Ch. nebolo ešte rozhodnuté. K právoplatnému

rozhodnutiu vo veci zo strany okresného súdu tak do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu

nedošlo.

Z uvedeného prehľadu úkonov vykonaných v danej veci vyplýva, že predmetné

konanie trvá od podania návrhu (1. augusta 2007) dosiaľ dva roky bez nariadeného

pojednávania vo veci. Je však nesporné, že vo veci konajúci súd v tomto období rozhodoval

o námietke zaujatosti zákonného sudcu (okrem doby rozhodovania krajského súdu,

najvyššieho súdu a Krajského súdu v Nitre o tejto otázke), čo malo objektívny vplyv na

doterajšiu dĺžku namietaného konania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že doterajšia dĺžka

namietaného konania, počas ktorého ešte nebolo nariadené pojednávanie vo veci, by bez

zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu mohla signalizovať, že došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru. Na druhej strane treba vziať do úvahy, že integrálnou súčasťou práva na

spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval

nezávislý a nestranný sudca. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd (a aj

krajský súd, najvyšší súd a Krajský súd v Nitre) sa objektívne musel zaoberať a vysporiadať

s námietkami zaujatosti zákonných sudcov vznesenými tak zo strany ich samotných, ako aj

neskôr zo strany žalovaných, čo si vyžaduje primeraný čas. Aj keď po ostatne vznesenej

námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi Mgr. Ch. zo strany žalovaných a písomnému

vyjadreniu zákonného sudcu z 9. decembra 2008, že sa cíti byť zaujatý vo veci, okresný súd

do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. mája 2009) nevykonal žiadny procesný

úkon v konaní, tento nedostatok podľa názoru ústavného súdu nemá takú intenzitu, že by po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru, že v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, z ktorej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , , ). V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto

článkom (), prípadne sťažnosti buď nevyhovel (napr. ), alebo

ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ,

).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009