Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 218/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti MUDr. B. S., P., zastúpenej advokátom Mgr. B. Ž., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. B. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. MUDr. B. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. MUDr. B. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,92 €

(slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Trnava

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. B. Ž., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-25 z 2. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. B. S., P. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

sa žalobou z 27. marca 1992 sťažovateľka domáhala od žalovaného vydania

nehnuteľnosti, pričom o tomto jej nároku rozhodol okresný súd trikrát rozsudkom, a to

30. septembra 1992, 14. júla 1993 a 4. marca 1994. Na základe odvolania účastníkov

konania (odvolací) Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zrušil prvé dva

rozsudky okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tretí rozsudok okresného súdu

zmenil tak, že rozsudkom sp. zn. z 26. januára 1995 žalobu sťažovateľky

zamietol. Na základe dovolania sťažovateľky dovolací súd zrušil označený rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne krajský súd vrátil vec na ďalšie

konanie okresnému súdu, pričom konaniu bola po dovolacom konaní na okresnom súde

pridelená nová sp. zn. . Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd koná vo veci

jej žaloby neúmerne dlhú dobu, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa

právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

„Súdne konanie, voči ktorému podnet smeruje, prebieha od roku 1992. Možno

konštatovať, že príslušný okresný súd vo veci od marca roku 2001 nekoná, čo predstavuje

nečinnosť súdu viac ako 84 mesiacov, pričom od vydania prvého rozhodnutia vo veci samej,

uplynulo už viac ako 162 mesiacov, a to bez toho, aby bolo vo vecí rozhodnuté.

Podnecovateľ svojím konaním, alebo správaním nijako neprispel k predlžovaniu

konania.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Trnava, v konaní sp. zn. porušil základné právo

podnecovateľa MUDr. B. S.,(...) P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva podnecovateľovi MUDr. B. S.,(...) P.,

finančné zadosťučinenie vo výške 162 000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva právnemu zástupcovi podnecovateľa L.,

s. r. o.,(...) B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8 011,- Sk (pozostávajúce z dvoch

úkonov právnej služby po 3 176,- Sk, dvoch režijných paušálov po 190,- Sk a DPH 1 279,-

Sk).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. z 20. júla 2009

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom zo 14. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„(...) prieťahy v konaní boli spôsobené tým, že vo veci bolo viackrát rozhodnuté

prvostupňovým súdom, pričom až do posledného rozhodnutia v apríli 2009 vždy odvolací

súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.

Zákonná sudkyňa odôvodnila túto skutočnosť nejednotným názorom odvolacích

senátov. Okrem toho vo veci rozhodoval jedenkrát aj Najvyšší súd SR, keď rozhodoval

o dovolaní podanom navrhovateľkou. V súčasnej dobe bude spisový materiál predložený

Krajskému súdu v Trnave z dôvodu odvolania navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu

v Trnave zo dňa 01. 04. 2009.

Na záver oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho

prejednania veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„Naďalej zastávam názor, že konanie je neúmerne dlhé, pričom za tento stav nie je

zodpovedná sťažovateľka a preto sú dané dôvody pre opodstatnenosť podania sťažnosti.

Počas neúmerne dlho trvajúceho súdneho sporu sa podstatne zhoršil zdravotný stav

navrhovateľky, ale najmä celkom stratila ilúziu o možnosti získať späť majetok, ktorý bol jej

rodine odňatý a rovnako stratila záujem o samotný spor, ktorý dlhé roky viedla a do

ktorého investovala toľké úsilie a energiu. (...)

Okrem toho nie je možné opomenúť ani nečinnosť prvostupňového súdu od roku

2001 až niekedy do roku 2008. Nečinnosťou súdu i možno nejednotnosťou rozhodovania

senátov, ale i procesnými pochybeniami konajúcich súdov bolo konanie neustále

predlžované(...)

Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s

ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ):

- 1. apríl 1992 – sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala od

žalovaného vydania nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená jej právnej predchodkyni (vec

bola vedená pod sp. zn. ),

- 28. apríl 1992 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila listinné doklady

na preukázanie jej tvrdení v žalobe,

- 5. jún 1992 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 6. júl 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. júl 1992,

- 24. júl 1992 – právny zástupca sťažovateľky žiadal zmeniť nariadený termín

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 29. júl 1992 – okresný súd odročil pojednávanie na 30. september 1992,

- 30. september 1992 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým

zaviazal žalovaného uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vydaní nehnuteľnosti,

- 2. november 1992 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,

- 16. november 1992 – okresný súd zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie

sťažovateľke,

- 1. december 1992 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu,

- 4. december 1992 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 25. február 1993 – krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

okresného súdu z dôvodu nedostatočného dokazovania a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 28. máj 1993 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 22. jún 1993 – sťažovateľka predložila listinné dôkazy,

- 6. júl 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. júl 1993,

- 14. júl 1993 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal

žalovaného uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vydaní nehnuteľnosti,

- 14. september 1993 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,

- 4. október 1993 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 27. október 1993 – krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

okresného súdu z dôvodu predčasnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 10. december 1993 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 29. december 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. február 1994,

- 2. február 1994 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 4. marec

1994 z dôvodu vyžiadania územného plánu,

- 3. február 1994 – okresný súd vyžiadal od Obvodného úradu životného prostredia

v P. (ďalej len „obvodný úrad“) geometrický plán a projektovú dokumentáciu týkajúcu sa

spornej nehnuteľnosti,

- 1. marec 1994 – obvodný úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4. marec 1994 – okresný súd potom, ako pripustil zmenu označenia žalovaného

(Mesto P.) vyhlásil na pojednávaní rozsudok, ktorým vyhovel žalobe sťažovateľky,

- 11. apríl 1994 – obvodný úrad zaslal ďalšie listiny,

- 25. máj 1994 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,

- 26. máj 1994 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odvolaniu

žalovaného,

- 1. júl 1994 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 26. január 1995 – krajský súd rozsudkom sp. zn. zmenil rozsudok

okresného súdu tak, že žalobu sťažovateľky zamietol,

- 23. marec 1995 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 26. apríl 1995 – sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu,

- 16. máj 1995 – okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľky na vyjadrenie

žalovanému,

- 13. júl 1995 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil

osobitné splnomocnenie na jej zastupovanie v dovolacom konaní,

- 18. august 1995 – právny zástupca sťažovateľky predložil požadované

splnomocnenie,

- 25. august 1995 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“),

- 27. november 1995 – najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zrušil rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 13. december 1995 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 8. máj 1996 – krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

okresného súdu zo 4. marca 1994 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie,

- 27. jún 1996 – spis bol vrátený okresnému súdu, pričom okresný súd vo veci konal

pod novou sp. zn. ,

- 2. september 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 1996,

- 30. september 1996 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť pojednávanie

z dôvodu pobytu sťažovateľky mimo územia Slovenskej republiky,

- 15. október 1996 – okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 4. december

1996,

- 4. december 1996 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia

dokazovania znalcom, ktorý mal uviesť, či sporná nehnuteľnosť je „súčasťou projektovej

dokumentácie“,

- 19. december 1996 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,

- 9. január 1997 – spis bol zaslaný ustanovenému znalcovi,

- 27. máj 1997 – okresný súd urgoval znalca,

- 20. október 1997 – okresný súd urgoval znalca a žiadal, aby oznámil, čo bráni

predloženiu znaleckého posudku,

- 23. január 1998 – okresný súd urgoval znalca a žiadal, aby oznámil, čo bráni

predloženiu znaleckého posudku,

- 18. marec 1998 – znalec vrátil spis okresnému súdu bez vypracovania znaleckého

posudku,

- 25. marec 1998 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu,

- 20. apríl 1998 – znalec sa odvolal proti uzneseniu o poriadkovej pokute,

- 15. máj 1998 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave,

- 3. jún 1998 – Krajský súd v Trnave vrátil spis okresnému súdu bez vybavenia

odvolania znalca s tým, aby okresný súd vyzval znalca na odstránenie nedostatkov jeho

odvolania,

- 29. jún 1998 – znalec oznámil, že znalecký posudok predloží po návrate

z dovolenky, pretože ho dal overiť Katastrálnemu odboru Okresného úradu P.,

- 10. august 1998 – okresný súd vyzval znalca na odstránenie nedostatkov jeho

odvolania (doplniť, akého rozhodnutia sa domáha),

- 24. august 1998 – znalec predložil znalecký posudok,

- 3. september 1998 – znalec reagoval na výzvu okresného súdu z 10. augusta 1998,

- 22. apríl 1999 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní znalca,

- 31. máj 1999 – Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že výrok o uložení poriadkovej pokuty doplnil o lehotu,

dokedy má byť zaplatená,

- 23. júl 1999 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 11. august 1999 – znalec urgoval vyplatenie znalečného,

- 23. august 1999 – okresný súd rozhodol o odmene znalca,

- 8. november 1999 – znalec zaplatil poriadkovú pokutu,

- 17. január 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2000,

- 22. marec 2000 – okresný súd pojednávanie odročil na 31. marec 2000 z dôvodu

vyhlásenia rozsudku,

- 27. marec 2000 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 31. marec 2000 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania odročené

v neprítomnosti účastníkov konania na neurčito z dôvodu vykonania ohliadky,

- 25. apríl 2000 – okresný súd nariadil ohliadku na 4. máj 2000,

- 4. máj 2000 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,

- 11. september 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2000,

- 4. december 2000 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 15. december 2000 – pre neprítomnosť účastníkov konania bolo pojednávanie

odročené na 2. marec 2001,

- 27. február 2001 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 2. marec 2001 – pre neprítomnosť účastníkov konania bolo pojednávanie odročené

na neurčito,

- 8. marec 2001 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil

potvrdenie o dĺžke jeho práceneschopnosti,

- 21. marec 2001 – právny zástupca sťažovateľky zaslal potvrdenie

o práceneschopnosti,

- 6. apríl 2007 – sťažovateľka si zvolila nového právneho zástupcu,

- 16. august 2007 – okresný súd žiadal zapožičať na nahliadnutie spis sp. zn.

,

- 30. august 2007 – okresný súd zistil, že spis sp. zn. je vlastne spisom

v danej veci, pričom pod touto spisovou značkou sa vo veci konalo do dovolacieho konania,

- 6. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. jún 2008,

- 20. jún 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov

odročené bez odôvodnenia na neurčito,

- 3. júl 2008 – žalovaný sa vyjadril k sporu a zároveň okresný súd nariadil

pojednávanie na 26. september 2008,

- 26. september 2008 – po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľky bolo

pojednávanie bez uvedenia dôvodu odročené na 9. október 2008,

- 9. október 2008 – po vypočutí povereného zástupcu žalovaného bolo pojednávanie

za neospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročené na

31. október 2008,

- 13. október 2008 – právny zástupca sťažovateľky dodatočne ospravedlnil

neprítomnosť na pojednávaní 9. októbra 2008,

- 31. október 2008 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania odročené bez

uvedenia dôvodu na 10. december 2008,

- 9. december 2008 – z dôvodu prečíslovania spornej nehnuteľnosti právny zástupca

sťažovateľky upresnil žalobný petit,

- 10. december 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí povereného zástupcu

žalovaného odročené na 4. február 2009 s tým, žalovaný sa vyjadrí k zmenenému

žalobnému petitu, ktorého zmenu okresný súd uznesením pripustil,

- 23. december 2008 – žalovaný sa vyjadril k zmenenému žalobnému petitu,

- 3. február 2009 – žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 4. februára

2009,

- 4. február 2009 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní 4. februára 2009, súčasne okresný súd pre neprítomnosť účastníkov konania

pojednávanie odročil na 27. február 2009,

- 27. február 2009 – z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo

pojednávanie odročené na neurčito,

- 5. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. apríl 2009,

- 1. apríl 2009 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu

sťažovateľky zamietol,

- 4. jún 2009 – sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku okresného súdu z 1. apríla

2009,

- 29. jún 2009 – okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu

sťažovateľky,

- 31. august 2009 – po doručení vyjadrenia žalovaného bol spis predložený zákonnej

sudkyni JUDr. T.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov

.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) o vydanie nehnuteľnosti došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na

predmet konania (vydanie nehnuteľnosti) možno toto konanie považovať za konanie

štandardnej rozhodovacej súdnej praxe, pričom aj v prípade pripustenia určitého stupňa

faktickej zložitosti konania z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania nemožno

z hľadiska namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ospravedlniť celkovú doterajšiu dĺžku konania, ktorá do vyhlásenia posledného

rozsudku predstavuje 17 rokov.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil

žiadnu takú skutočnosť, ktorá by významnou mierou prispela k predĺženiu konania a ktorú

by bolo treba pripísať na jej ťarchu.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd uznesením z 19. decembra 1996 nariadil znalecké

dokazovanie s tým, že ustanovený súdny znalec mal znalecký posudok predložiť do jedného

mesiaca. Súdny spis bol súdnemu znalcovi zaslaný 9. januára 1997. Okresný súd opakovane

(trikrát) urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku, avšak až po viac ako jednom

roku (a to aj pri zohľadnení jedného mesiaca na vypracovanie znaleckého posudku) vyvodil

proti znalcovi postih za nepredloženie znaleckého posudku uložením mu poriadkovej

pokuty 25. marca 1998. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako sedem mesiacov

ústavný súd zistil v čase od 3. septembra 1998, keď súdny znalec na výzvu okresného súdu

odstránil nedostatky svojho odvolania proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty, do

22. apríla 1999, keď okresný súd predložil spis krajskému súdu na odvolacie konanie.

Významným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu v trvaní viac ako

sedem rokov ústavný súd zistil v čase od 21. marca 2001, keď právny zástupca

sťažovateľky na výzvu okresného súdu lekárskym potvrdením preukázal svoju

práceneschopnosť, do 6. mája 2008, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom

v uvedenom medziobdobí síce okresný súd 16. augusta 2007 žiadal zapožičať na

nahliadnutie spis sp. zn. , avšak z hľadiska prerokovania merita veci to

nemožno považovať za účelný procesný úkon, pretože po nahliadnutí do tohto spisu

okresný súd napokon zistil, že ide vlastne o spis v danej veci a že pod uvedenou spisovou

značkou konal v tejto veci do času dovolacieho konania.

Ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky doterajšieho konania trvajúceho viac ako

17 rokov bol okresný súd nečinný viac ako osem rokov a sedem mesiacov.

Nie zanedbateľnou skutočnosťou je aj zistenie, podľa ktorého okresný súd

v skúmanom konaní opakovane odročil pojednávanie bez uvedenia dôvodu (20. jún 2008

a 26. september 2008), t. j. bez toho, aby v medziobdobiach medzi pojednávaniami

vykonával akékoľvek úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci (napr.

nevyžiadaval žiadne listinné dôkazy, nenariadil informatívne výsluchy a pod.).

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa opakovane (päťkrát)

spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, ako aj dobu, počas ktorej

sa spis nachádzal na (dovolacom) najvyššom súde, okresný súd jej dĺžku, resp. trvanie

nemohol ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Ústavný súd však súčasne poznamenáva, že krajský súd v troch prípadoch zrušil

rozhodnutie okresného súdu z dôvodu predčasnosti a nedostatočného zistenia skutkového

stavu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky zaručeného v , tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) už meritórne rozhodol rozsudkom z 1. apríla

2009, nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov [ ].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

162 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú dlhodobú

nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané v sume 5 000 €, tak ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume

8 011 Sk vrátane 19 % DPH (t. j. 265,92 €).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je

115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 6 734 Sk (t. j. 223,53 €) vrátane

režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie

k stanovisku okresného súdu zo 14. augusta 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného

paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 346,38 €

bez 19 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľky nepredložil osvedčenie platiteľa

DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si uplatnil úhradu trov len v sume

8 011 Sk (t. j. 265,92 €), ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške

uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009