Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 218/09
PDF · 248.95 KB
No categories available
II. ÚS 218/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o sťažnosti MUDr. B. S., P., zastúpenej advokátom Mgr. B. Ž., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92)
takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. B. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92)
p o r u š e n é b o l o .
2. MUDr. B. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. MUDr. B. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,92 €
(slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Trnava
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. B. Ž., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 218/09-25 z 2. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. B. S., P. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92).
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
14 C 178/92 sa žalobou z 27. marca 1992 sťažovateľka domáhala od žalovaného vydania
nehnuteľnosti, pričom o tomto jej nároku rozhodol okresný súd trikrát rozsudkom, a to
30. septembra 1992, 14. júla 1993 a 4. marca 1994. Na základe odvolania účastníkov
konania (odvolací) Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zrušil prvé dva
rozsudky okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tretí rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že rozsudkom sp. zn. 12 Co 297/94 z 26. januára 1995 žalobu sťažovateľky
zamietol. Na základe dovolania sťažovateľky dovolací súd zrušil označený rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne krajský súd vrátil vec na ďalšie
konanie okresnému súdu, pričom konaniu bola po dovolacom konaní na okresnom súde
pridelená nová sp. zn. 14 C 111/96. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd koná vo veci
jej žaloby neúmerne dlhú dobu, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa
právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:
„Súdne konanie, voči ktorému podnet smeruje, prebieha od roku 1992. Možno
konštatovať, že príslušný okresný súd vo veci od marca roku 2001 nekoná, čo predstavuje
nečinnosť súdu viac ako 84 mesiacov, pričom od vydania prvého rozhodnutia vo veci samej,
uplynulo už viac ako 162 mesiacov, a to bez toho, aby bolo vo vecí rozhodnuté.
Podnecovateľ svojím konaním, alebo správaním nijako neprispel k predlžovaniu
konania.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Okresný súd Trnava, v konaní sp. zn. 14 C 111/96 porušil základné právo
podnecovateľa MUDr. B. S.,(...) P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva podnecovateľovi MUDr. B. S.,(...) P.,
finančné zadosťučinenie vo výške 162 000,- Sk.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva právnemu zástupcovi podnecovateľa L.,
s. r. o.,(...) B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8 011,- Sk (pozostávajúce z dvoch
úkonov právnej služby po 3 176,- Sk, dvoch režijných paušálov po 190,- Sk a DPH 1 279,-
Sk).“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/155/2009 z 20. júla 2009
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom zo 14. augusta 2009.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:
„(...) prieťahy v konaní boli spôsobené tým, že vo veci bolo viackrát rozhodnuté
prvostupňovým súdom, pričom až do posledného rozhodnutia v apríli 2009 vždy odvolací
súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.
Zákonná sudkyňa odôvodnila túto skutočnosť nejednotným názorom odvolacích
senátov. Okrem toho vo veci rozhodoval jedenkrát aj Najvyšší súd SR, keď rozhodoval
o dovolaní podanom navrhovateľkou. V súčasnej dobe bude spisový materiál predložený
Krajskému súdu v Trnave z dôvodu odvolania navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu
v Trnave zo dňa 01. 04. 2009.
Na záver oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho
prejednania veci.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
uviedol:
„Naďalej zastávam názor, že konanie je neúmerne dlhé, pričom za tento stav nie je
zodpovedná sťažovateľka a preto sú dané dôvody pre opodstatnenosť podania sťažnosti.
Počas neúmerne dlho trvajúceho súdneho sporu sa podstatne zhoršil zdravotný stav
navrhovateľky, ale najmä celkom stratila ilúziu o možnosti získať späť majetok, ktorý bol jej
rodine odňatý a rovnako stratila záujem o samotný spor, ktorý dlhé roky viedla a do
ktorého investovala toľké úsilie a energiu. (...)
Okrem toho nie je možné opomenúť ani nečinnosť prvostupňového súdu od roku
2001 až niekedy do roku 2008. Nečinnosťou súdu i možno nejednotnosťou rozhodovania
senátov, ale i procesnými pochybeniami konajúcich súdov bolo konanie neustále
predlžované(...)
Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s
ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 178/92):
- 1. apríl 1992 – sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala od
žalovaného vydania nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená jej právnej predchodkyni (vec
bola vedená pod sp. zn. 14 C 178/92),
- 28. apríl 1992 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila listinné doklady
na preukázanie jej tvrdení v žalobe,
- 5. jún 1992 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,
- 6. júl 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. júl 1992,
- 24. júl 1992 – právny zástupca sťažovateľky žiadal zmeniť nariadený termín
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,
- 29. júl 1992 – okresný súd odročil pojednávanie na 30. september 1992,
- 30. september 1992 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým
zaviazal žalovaného uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vydaní nehnuteľnosti,
- 2. november 1992 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,
- 16. november 1992 – okresný súd zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie
sťažovateľke,
- 1. december 1992 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu,
- 4. december 1992 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 25. február 1993 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 398/92 zrušil rozsudok
okresného súdu z dôvodu nedostatočného dokazovania a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 28. máj 1993 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 22. jún 1993 – sťažovateľka predložila listinné dôkazy,
- 6. júl 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. júl 1993,
- 14. júl 1993 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal
žalovaného uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vydaní nehnuteľnosti,
- 14. september 1993 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,
- 4. október 1993 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 27. október 1993 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 387/93 zrušil rozsudok
okresného súdu z dôvodu predčasnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 10. december 1993 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 29. december 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. február 1994,
- 2. február 1994 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 4. marec
1994 z dôvodu vyžiadania územného plánu,
- 3. február 1994 – okresný súd vyžiadal od Obvodného úradu životného prostredia
v P. (ďalej len „obvodný úrad“) geometrický plán a projektovú dokumentáciu týkajúcu sa
spornej nehnuteľnosti,
- 1. marec 1994 – obvodný úrad reagoval na výzvu okresného súdu,
- 4. marec 1994 – okresný súd potom, ako pripustil zmenu označenia žalovaného
(Mesto P.) vyhlásil na pojednávaní rozsudok, ktorým vyhovel žalobe sťažovateľky,
- 11. apríl 1994 – obvodný úrad zaslal ďalšie listiny,
- 25. máj 1994 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,
- 26. máj 1994 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odvolaniu
žalovaného,
- 1. júl 1994 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 26. január 1995 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 12 Co 297/94 zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že žalobu sťažovateľky zamietol,
- 23. marec 1995 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 26. apríl 1995 – sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu,
- 16. máj 1995 – okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľky na vyjadrenie
žalovanému,
- 13. júl 1995 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil
osobitné splnomocnenie na jej zastupovanie v dovolacom konaní,
- 18. august 1995 – právny zástupca sťažovateľky predložil požadované
splnomocnenie,
- 25. august 1995 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“),
- 27. november 1995 – najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Cdo 117/95 zrušil rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 13. december 1995 – spis bol doručený krajskému súdu,
- 8. máj 1996 – krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co 553/95 zrušil rozsudok
okresného súdu zo 4. marca 1994 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie,
- 27. jún 1996 – spis bol vrátený okresnému súdu, pričom okresný súd vo veci konal
pod novou sp. zn. 14 C 111/96,
- 2. september 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 1996,
- 30. september 1996 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť pojednávanie
z dôvodu pobytu sťažovateľky mimo územia Slovenskej republiky,
- 15. október 1996 – okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 4. december
1996,
- 4. december 1996 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia
dokazovania znalcom, ktorý mal uviesť, či sporná nehnuteľnosť je „súčasťou projektovej
dokumentácie“,
- 19. december 1996 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,
- 9. január 1997 – spis bol zaslaný ustanovenému znalcovi,
- 27. máj 1997 – okresný súd urgoval znalca,
- 20. október 1997 – okresný súd urgoval znalca a žiadal, aby oznámil, čo bráni
predloženiu znaleckého posudku,
- 23. január 1998 – okresný súd urgoval znalca a žiadal, aby oznámil, čo bráni
predloženiu znaleckého posudku,
- 18. marec 1998 – znalec vrátil spis okresnému súdu bez vypracovania znaleckého
posudku,
- 25. marec 1998 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu,
- 20. apríl 1998 – znalec sa odvolal proti uzneseniu o poriadkovej pokute,
- 15. máj 1998 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave,
- 3. jún 1998 – Krajský súd v Trnave vrátil spis okresnému súdu bez vybavenia
odvolania znalca s tým, aby okresný súd vyzval znalca na odstránenie nedostatkov jeho
odvolania,
- 29. jún 1998 – znalec oznámil, že znalecký posudok predloží po návrate
z dovolenky, pretože ho dal overiť Katastrálnemu odboru Okresného úradu P.,
- 10. august 1998 – okresný súd vyzval znalca na odstránenie nedostatkov jeho
odvolania (doplniť, akého rozhodnutia sa domáha),
- 24. august 1998 – znalec predložil znalecký posudok,
- 3. september 1998 – znalec reagoval na výzvu okresného súdu z 10. augusta 1998,
- 22. apríl 1999 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie
o odvolaní znalca,
- 31. máj 1999 – Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 6 Co 168/99 zmenil
uznesenie okresného súdu tak, že výrok o uložení poriadkovej pokuty doplnil o lehotu,
dokedy má byť zaplatená,
- 23. júl 1999 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 11. august 1999 – znalec urgoval vyplatenie znalečného,
- 23. august 1999 – okresný súd rozhodol o odmene znalca,
- 8. november 1999 – znalec zaplatil poriadkovú pokutu,
- 17. január 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2000,
- 22. marec 2000 – okresný súd pojednávanie odročil na 31. marec 2000 z dôvodu
vyhlásenia rozsudku,
- 27. marec 2000 – žalovaný sa vyjadril k sporu,
- 31. marec 2000 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania odročené
v neprítomnosti účastníkov konania na neurčito z dôvodu vykonania ohliadky,
- 25. apríl 2000 – okresný súd nariadil ohliadku na 4. máj 2000,
- 4. máj 2000 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,
- 11. september 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2000,
- 4. december 2000 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,
- 15. december 2000 – pre neprítomnosť účastníkov konania bolo pojednávanie
odročené na 2. marec 2001,
- 27. február 2001 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,
- 2. marec 2001 – pre neprítomnosť účastníkov konania bolo pojednávanie odročené
na neurčito,
- 8. marec 2001 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil
potvrdenie o dĺžke jeho práceneschopnosti,
- 21. marec 2001 – právny zástupca sťažovateľky zaslal potvrdenie
o práceneschopnosti,
- 6. apríl 2007 – sťažovateľka si zvolila nového právneho zástupcu,
- 16. august 2007 – okresný súd žiadal zapožičať na nahliadnutie spis sp. zn.
- 30. august 2007 – okresný súd zistil, že spis sp. zn. 14 C 178/92 je vlastne spisom
v danej veci, pričom pod touto spisovou značkou sa vo veci konalo do dovolacieho konania,
- 6. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. jún 2008,
- 20. jún 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov
odročené bez odôvodnenia na neurčito,
- 3. júl 2008 – žalovaný sa vyjadril k sporu a zároveň okresný súd nariadil
pojednávanie na 26. september 2008,
- 26. september 2008 – po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľky bolo
pojednávanie bez uvedenia dôvodu odročené na 9. október 2008,
- 9. október 2008 – po vypočutí povereného zástupcu žalovaného bolo pojednávanie
za neospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročené na
31. október 2008,
- 13. október 2008 – právny zástupca sťažovateľky dodatočne ospravedlnil
neprítomnosť na pojednávaní 9. októbra 2008,
- 31. október 2008 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania odročené bez
uvedenia dôvodu na 10. december 2008,
- 9. december 2008 – z dôvodu prečíslovania spornej nehnuteľnosti právny zástupca
sťažovateľky upresnil žalobný petit,
- 10. december 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí povereného zástupcu
žalovaného odročené na 4. február 2009 s tým, žalovaný sa vyjadrí k zmenenému
žalobnému petitu, ktorého zmenu okresný súd uznesením pripustil,
- 23. december 2008 – žalovaný sa vyjadril k zmenenému žalobnému petitu,
- 3. február 2009 – žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 4. februára
2009,
- 4. február 2009 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní 4. februára 2009, súčasne okresný súd pre neprítomnosť účastníkov konania
pojednávanie odročil na 27. február 2009,
- 27. február 2009 – z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo
pojednávanie odročené na neurčito,
- 5. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. apríl 2009,
- 1. apríl 2009 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu
sťažovateľky zamietol,
- 4. jún 2009 – sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku okresného súdu z 1. apríla
2009,
- 29. jún 2009 – okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu
sťažovateľky,
- 31. august 2009 – po doručení vyjadrenia žalovaného bol spis predložený zákonnej
sudkyni JUDr. T.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov
.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
14 C 178/92) o vydanie nehnuteľnosti došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na
predmet konania (vydanie nehnuteľnosti) možno toto konanie považovať za konanie
štandardnej rozhodovacej súdnej praxe, pričom aj v prípade pripustenia určitého stupňa
faktickej zložitosti konania z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania nemožno
z hľadiska namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov ospravedlniť celkovú doterajšiu dĺžku konania, ktorá do vyhlásenia posledného
rozsudku predstavuje 17 rokov.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by významnou mierou prispela k predĺženiu konania a ktorú
by bolo treba pripísať na jej ťarchu.
3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd uznesením z 19. decembra 1996 nariadil znalecké
dokazovanie s tým, že ustanovený súdny znalec mal znalecký posudok predložiť do jedného
mesiaca. Súdny spis bol súdnemu znalcovi zaslaný 9. januára 1997. Okresný súd opakovane
(trikrát) urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku, avšak až po viac ako jednom
roku (a to aj pri zohľadnení jedného mesiaca na vypracovanie znaleckého posudku) vyvodil
proti znalcovi postih za nepredloženie znaleckého posudku uložením mu poriadkovej
pokuty 25. marca 1998. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako sedem mesiacov
ústavný súd zistil v čase od 3. septembra 1998, keď súdny znalec na výzvu okresného súdu
odstránil nedostatky svojho odvolania proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty, do
22. apríla 1999, keď okresný súd predložil spis krajskému súdu na odvolacie konanie.
Významným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu v trvaní viac ako
sedem rokov ústavný súd zistil v čase od 21. marca 2001, keď právny zástupca
sťažovateľky na výzvu okresného súdu lekárskym potvrdením preukázal svoju
práceneschopnosť, do 6. mája 2008, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom
v uvedenom medziobdobí síce okresný súd 16. augusta 2007 žiadal zapožičať na
nahliadnutie spis sp. zn. 14 C 178/92, avšak z hľadiska prerokovania merita veci to
nemožno považovať za účelný procesný úkon, pretože po nahliadnutí do tohto spisu
okresný súd napokon zistil, že ide vlastne o spis v danej veci a že pod uvedenou spisovou
značkou konal v tejto veci do času dovolacieho konania.
Ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky doterajšieho konania trvajúceho viac ako
17 rokov bol okresný súd nečinný viac ako osem rokov a sedem mesiacov.
Nie zanedbateľnou skutočnosťou je aj zistenie, podľa ktorého okresný súd
v skúmanom konaní opakovane odročil pojednávanie bez uvedenia dôvodu (20. jún 2008
a 26. september 2008), t. j. bez toho, aby v medziobdobiach medzi pojednávaniami
vykonával akékoľvek úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci (napr.
nevyžiadaval žiadne listinné dôkazy, nenariadil informatívne výsluchy a pod.).
Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa opakovane (päťkrát)
spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, ako aj dobu, počas ktorej
sa spis nachádzal na (dovolacom) najvyššom súde, okresný súd jej dĺžku, resp. trvanie
nemohol ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.
Ústavný súd však súčasne poznamenáva, že krajský súd v troch prípadoch zrušil
rozhodnutie okresného súdu z dôvodu predčasnosti a nedostatočného zistenia skutkového
stavu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
14 C 178/92) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
IV.
4. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92) už meritórne rozhodol rozsudkom z 1. apríla
2009, nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
162 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú dlhodobú
nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané v sume 5 000 €, tak ako to je uvedené
v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume
8 011 Sk vrátane 19 % DPH (t. j. 265,92 €).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je
191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je
115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov
konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 6 734 Sk (t. j. 223,53 €) vrátane
režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie
k stanovisku okresného súdu zo 14. augusta 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného
paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 346,38 €
bez 19 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľky nepredložil osvedčenie platiteľa
DPH.
Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si uplatnil úhradu trov len v sume
8 011 Sk (t. j. 265,92 €), ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške
uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2009