Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 195/09
PDF · 204.7 KB
No categories available
III. ÚS 195/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
v konaní o sťažnosti A. H., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004 takto
rozhodol:
1. Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť A. H. trovy právneho
zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na
účet jej právneho zástupcu Mgr. R. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 195/09-13 zo 7. júla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. H. (ďalej len
„sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004.
Ústavnému súdu bolo 21. augusta 2009 doručené podanie okresného súdu sp. zn.
Spr. 3511/09 z 10. augusta 2009, z ktorého okrem iného vyplýva:
„Týmto Vám oznamujem, že spis sp. zn. 13 C 102/04 sa od novembra 2007 nachádza
u znalca za účelom vypracovania znaleckého dokazovania, pričom naposledy uznesením
č. k. 13 C 102/04-139 zo dňa 11. 05. 2009 bola znaleckému ústavu – Ú. v B. uložená
poriadková pokuta vo výške 500 Eur a zároveň bol vyzvaný na predloženie spisu sp. zn.
13 C 102/04 v lehote 5 dní od doručenia uznesenia.
Zároveň bola súdom listom zo dňa 11. 05. 2009 zaslaná Ministerstvu spravodlivosti
SR signalizácia nedostatkov v plnení si povinností znaleckého ústavu – Ú. B.
Vzhľadom na uvedené Vám nemôžem zaslať vyjadrenie k prijatej sťažnosti ako i spis
sp. zn. 13 C 102/04.“
K podaniu okresného súdu sa vyjadril aj právny zástupca sťažovateľky, z obsahu
ktorého okrem iného vyplýva:
„Opatrenia okresného súdu vo vzťahu k odstráneniu pasivity znalca neboli účinné.
Okrem uloženia poriadkových pokút ani posledný úkon – signalizácia nedostatkov v plnení
si povinností znaleckého ústavu na Ministerstvo spravodlivosti SR neviedol k žiadnej
náprave vo veci. Súd je povinný zabezpečiť včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo
veci samej a využiť pri tom všetky zákonné opatrenia na vykonanie týchto úkonov, inak
spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní. (ÚS I. 53/98, ÚS II. 10/01). Od posledného
pojednávania vo veci dňa 15. 12. 2007 (za účelom vypracovania znaleckého posudku) až do
dnešného dňa prešlo 33 mesiacov bez akéhokoľvek výsledku, čo určite nie je účinné
zabezpečenie dôkazov.“
Z obsahu sťažnosti vyplýva tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom:
„Dňa 17. 5. 2004 - podala sťažovateľka... návrh na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia...
Dňa 23. 7. 2004 - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie
originálu písomného plnomocenstva...
Dňa 29. 9. 2004 - okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila podanie...
Dňa 12. 11. 2004 - okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k priloženému
návrhu...
Dňa 3. 3. 2005 - okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka na vyjadrenie sa k
priloženému návrhu...
Dňa 7. 3. 2006 - vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. P.
Dňa 21. 6. 2006 - vo veci sa uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom právny
zástupca sťažovateľky predniesol návrh.
Dňa 6. 9. 2006 - sa malo uskutočniť druhé pojednávanie, ktoré bolo odročené z
dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky.
Dňa 6. 10. 2006 - sa uskutočnilo tretie pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
sťažovateľka a odporca.
Dňa 3. 11. 2006 - sa uskutočnilo štvrté pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu,
že sa nedostavila svedkyňa. Súd zároveň vyzval účastníkov konania, aby predložili otázky
pre znalca, vzhľadom k tomu, že sa predpokladá nariadenie znaleckého dokazovania.
Dňa 13. 11. 2006 - sťažovateľka predložila návrh otázok pre súdneho znalca.
Dňa 15. 12. 2006 - sa uskutočnilo piate pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa. Súd konanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.
Dňa 30. 5. 2007 - sťažovateľka žiadala okresný súd, aby nariadil znalecké
dokazovanie, pretože napriek tomu, že dňa 15. 12. 2006 pre tento dôvod odročil
pojednávanie, do tohto dňa nerozhodol o znaleckom dokazovaní.
Dňa 17. 9. 2007 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým v uvedenej právnej veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ú. v B. Uznesenie bol doručené sťažovateľke 10. 10.
2007. Znalcovi bol spis doručený až 14. 11. 2007...
Dňa 21. 4. 2008 - znalec podal žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 4. 6. 2008 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť znalca o predĺženie
lehoty na vypracovanie posudku zamieta. Zároveň výzvou zo dňa 6. 6. 2008 vyzval znalca
o predloženie posudku do 10 dní.
Dňa 28. 11. 2008 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil znalcovi pokutu vo
výške 5.000,- Sk. Zároveň výzvou zo dňa 3. 12. 2008 vyzval znalca o predloženie posudku
do 5 dní...
Dňa 18. 2. 2009 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil znalcovi pokutu vo
výške 200,- EUR. Zároveň výzvou zo dňa 19. 2. 2009 vyzval znalca o predloženie posudku
do 5 dní.
Do dnešného dňa 18. 6. 2009 nebola sťažovateľka vyšetrená a znalec nevykonal
žiaden úkon k vypracovania znaleckého posudku.“
Vzhľadom na to, že sťažovateľka podrobne rozpísala v sťažnosti jednotlivé úkony
okresného súdu a v danej veci ide o naliehavú a pre sťažovateľku dôležitú vec (statusovú),
ústavný súd rozhodol vo veci aj bez predloženia spisového materiálu okresného súdu,
pretože nemal pochybnosti o jednotlivých procesných úkonoch a okresný súd sám uviedol,
že spis sa nachádza u znalca od novembra 2007.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), v súlade s ktorou
možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej
konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu podľa: 1. právnej a faktickej zložitosti veci, pričom
zohľadňuje aj to, o čo sťažovateľovi ide pri uplatňovaní základného práva, 2 správania
účastníka konania a 3. spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Za súčasť prvého kritéria
možno považovať aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti takého sporu
treba na jednej strane uviesť, že takéto spory sú považované za skutkovo i právne zložité,
(hoci sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že nejde o zložitú vec), pretože spravidla
predpokladajú nariadenie znaleckého dokazovania, kde sa určuje bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia a hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví
a predpokladaný vývoj následkov, ako aj vypočítavajú sadzby náhrad za bolesť. Na druhej
strane je tiež potrebné uviesť, že takýto spor vyžaduje od všeobecného súdu osobitne
starostlivý prístup, pretože v tomto konaní sa poskytuje ochrana (ak je nárok opodstatnený)
právam, ktoré súvisia so živobytím a existenčnými otázkami (obdobne napr. IV. ÚS 151/04,
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že
po preskúmaní sťažnosti a vyjadrení účastníkov nezistil také okolnosti, na základe ktorých
by bolo možné konštatovať, že sťažovateľka podstatne prispela k predĺženiu konania
v predmetnej veci (bola v konaní aktívna a súčinnostná a viackrát žiadala okresný súd, aby
vo veci konal, a podala aj sťažnosti na zbytočné prieťahy), aj keď je tu na druhej strane
potrebné uviesť, a sťažovateľka to sama v sťažnosti priznáva, že okresný súd musel odročiť
pojednávanie (6. september 2006) „z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho
zástupcu sťažovateľky“, a tiež to, že všeobecný súd musel vyzvať jej právneho zástupcu ešte
na začiatku konania na predloženie splnomocnenia a doplnenie podania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 102/2004 a zistil, že okresný súd spočiatku od podania žalobného návrhu
priebežne konal (vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu a predloženie splnomocnenia,
zaslal návrh na vyjadrenie účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi a podobne), nariadil až
päť pojednávaní, na ktorých vykonal aj dokazovanie vypočutím účastníkov a svedkov, teda
jeho činnosť smerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky až do 15. decembra
2006, keď odročil pojednávanie na účel vykonania znaleckého dokazovania. Znalecké
dokazovanie nariadil s časovým oneskorením deviatich mesiacov až 17. septembra 2007,
aj to až na základe upozornenia sťažovateľky (30. máj 2007), a znalecké dokazovanie nie je
do dnešného dňa skončené a vec nie je pripravená na rozhodnutie.
Vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05)
ústavný súd preto konštatuje, že na doterajšiu dĺžku konania mala najväčší
vplyv nesústredená a neefektívna činnosť okresného súdu, ktorá súvisela najmä
so znaleckým dokazovaním. Okresný súd proti nečinnosti znaleckého ústavu neprijal včas
adekvátne opatrenia, ktoré by smerovali k vypracovaniu znaleckého posudku, ale až v máji
2009 uložil znaleckému ústavu poriadkovú pokutu a signalizoval Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky nesplnenie si povinností zo strany znaleckého ústavu.
V okolnostiach prípadu teda konanie okresného súdu bolo od decembra 2006
neefektívne, čo malo za následok zbytočné prieťahy v konaní, a tým aj porušenie
označených práv sťažovateľky.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal
v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu vo veci sp. zn.
13 C 102/2004 konať bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 €, ktoré
odôvodnila dôvodmi uvedenými v sťažnosti.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku predmetného sporu a berúc do úvahy aj konkrétne
okolnosti prípadu (neefektívnu činnosť okresného súdu a súčasný stav konania) ústavný súd
priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde
v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný uhradiť v súlade s výrokom tohto nálezu.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátom Mgr. R. H. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka
požadovala úhradu trov konania v sume 292,38 €. Vzhľadom na to, že trovy konania
požadované sťažovateľkou boli vyčíslené správne podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal
v sume ňou požadovanej.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €.
Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 (príprava a prevzatie veci
a písomné vyhotovenie sťažnosti) patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál
po 6,95 €. Spolu s 19 % DPH predstavuje zákonný nárok na trovy sumu 292,38 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2009