Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 195/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti A. H., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť A. H. trovy právneho

zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na

účet jej právneho zástupcu Mgr. R. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 7. júla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. H. (ďalej len

„sťažovateľka“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavnému súdu bolo 21. augusta 2009 doručené podanie okresného súdu sp. zn.

Spr. 3511/09 z 10. augusta 2009, z ktorého okrem iného vyplýva:

„Týmto Vám oznamujem, že spis sp. zn. sa od novembra 2007 nachádza

u znalca za účelom vypracovania znaleckého dokazovania, pričom naposledy uznesením

č. k. -139 zo dňa 11. 05. 2009 bola znaleckému ústavu – Ú. v B. uložená

poriadková pokuta vo výške 500 Eur a zároveň bol vyzvaný na predloženie spisu sp. zn.

v lehote 5 dní od doručenia uznesenia.

Zároveň bola súdom listom zo dňa 11. 05. 2009 zaslaná Ministerstvu spravodlivosti

SR signalizácia nedostatkov v plnení si povinností znaleckého ústavu – Ú. B.

Vzhľadom na uvedené Vám nemôžem zaslať vyjadrenie k prijatej sťažnosti ako i spis

sp. zn. .“

K podaniu okresného súdu sa vyjadril aj právny zástupca sťažovateľky, z obsahu

ktorého okrem iného vyplýva:

„Opatrenia okresného súdu vo vzťahu k odstráneniu pasivity znalca neboli účinné.

Okrem uloženia poriadkových pokút ani posledný úkon – signalizácia nedostatkov v plnení

si povinností znaleckého ústavu na Ministerstvo spravodlivosti SR neviedol k žiadnej

náprave vo veci. Súd je povinný zabezpečiť včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo

veci samej a využiť pri tom všetky zákonné opatrenia na vykonanie týchto úkonov, inak

spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní. (ÚS I. 53/98, ÚS II. 10/01). Od posledného

pojednávania vo veci dňa 15. 12. 2007 (za účelom vypracovania znaleckého posudku) až do

dnešného dňa prešlo 33 mesiacov bez akéhokoľvek výsledku, čo určite nie je účinné

zabezpečenie dôkazov.“

Z obsahu sťažnosti vyplýva tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom:

„Dňa 17. 5. 2004 - podala sťažovateľka... návrh na náhradu za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia...

Dňa 23. 7. 2004 - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie

originálu písomného plnomocenstva...

Dňa 29. 9. 2004 - okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila podanie...

Dňa 12. 11. 2004 - okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k priloženému

návrhu...

Dňa 3. 3. 2005 - okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka na vyjadrenie sa k

priloženému návrhu...

Dňa 7. 3. 2006 - vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. P.

Dňa 21. 6. 2006 - vo veci sa uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom právny

zástupca sťažovateľky predniesol návrh.

Dňa 6. 9. 2006 - sa malo uskutočniť druhé pojednávanie, ktoré bolo odročené z

dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa 6. 10. 2006 - sa uskutočnilo tretie pojednávanie, na ktorom bola vypočutá

sťažovateľka a odporca.

Dňa 3. 11. 2006 - sa uskutočnilo štvrté pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu,

že sa nedostavila svedkyňa. Súd zároveň vyzval účastníkov konania, aby predložili otázky

pre znalca, vzhľadom k tomu, že sa predpokladá nariadenie znaleckého dokazovania.

Dňa 13. 11. 2006 - sťažovateľka predložila návrh otázok pre súdneho znalca.

Dňa 15. 12. 2006 - sa uskutočnilo piate pojednávanie, na ktorom bola vypočutá

svedkyňa. Súd konanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 30. 5. 2007 - sťažovateľka žiadala okresný súd, aby nariadil znalecké

dokazovanie, pretože napriek tomu, že dňa 15. 12. 2006 pre tento dôvod odročil

pojednávanie, do tohto dňa nerozhodol o znaleckom dokazovaní.

Dňa 17. 9. 2007 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým v uvedenej právnej veci

nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ú. v B. Uznesenie bol doručené sťažovateľke 10. 10.

2007. Znalcovi bol spis doručený až 14. 11. 2007...

Dňa 21. 4. 2008 - znalec podal žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 4. 6. 2008 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť znalca o predĺženie

lehoty na vypracovanie posudku zamieta. Zároveň výzvou zo dňa 6. 6. 2008 vyzval znalca

o predloženie posudku do 10 dní.

Dňa 28. 11. 2008 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil znalcovi pokutu vo

výške 5.000,- Sk. Zároveň výzvou zo dňa 3. 12. 2008 vyzval znalca o predloženie posudku

do 5 dní...

Dňa 18. 2. 2009 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil znalcovi pokutu vo

výške 200,- EUR. Zároveň výzvou zo dňa 19. 2. 2009 vyzval znalca o predloženie posudku

do 5 dní.

Do dnešného dňa 18. 6. 2009 nebola sťažovateľka vyšetrená a znalec nevykonal

žiaden úkon k vypracovania znaleckého posudku.“

Vzhľadom na to, že sťažovateľka podrobne rozpísala v sťažnosti jednotlivé úkony

okresného súdu a v danej veci ide o naliehavú a pre sťažovateľku dôležitú vec (statusovú),

ústavný súd rozhodol vo veci aj bez predloženia spisového materiálu okresného súdu,

pretože nemal pochybnosti o jednotlivých procesných úkonoch a okresný súd sám uviedol,

že spis sa nachádza u znalca od novembra 2007.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (resp. práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou

možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd podľa svojej

konštantnej judikatúry (napr. , ) skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu podľa: 1. právnej a faktickej zložitosti veci, pričom

zohľadňuje aj to, o čo sťažovateľovi ide pri uplatňovaní základného práva, 2 správania

účastníka konania a 3. spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Za súčasť prvého kritéria

možno považovať aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o náhradu za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti takého sporu

treba na jednej strane uviesť, že takéto spory sú považované za skutkovo i právne zložité,

(hoci sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že nejde o zložitú vec), pretože spravidla

predpokladajú nariadenie znaleckého dokazovania, kde sa určuje bodové hodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia a hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví

a predpokladaný vývoj následkov, ako aj vypočítavajú sadzby náhrad za bolesť. Na druhej

strane je tiež potrebné uviesť, že takýto spor vyžaduje od všeobecného súdu osobitne

starostlivý prístup, pretože v tomto konaní sa poskytuje ochrana (ak je nárok opodstatnený)

právam, ktoré súvisia so živobytím a existenčnými otázkami (obdobne napr. ,

).

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že

po preskúmaní sťažnosti a vyjadrení účastníkov nezistil také okolnosti, na základe ktorých

by bolo možné konštatovať, že sťažovateľka podstatne prispela k predĺženiu konania

v predmetnej veci (bola v konaní aktívna a súčinnostná a viackrát žiadala okresný súd, aby

vo veci konal, a podala aj sťažnosti na zbytočné prieťahy), aj keď je tu na druhej strane

potrebné uviesť, a sťažovateľka to sama v sťažnosti priznáva, že okresný súd musel odročiť

pojednávanie (6. september 2006) „z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho

zástupcu sťažovateľky“, a tiež to, že všeobecný súd musel vyzvať jej právneho zástupcu ešte

na začiatku konania na predloženie splnomocnenia a doplnenie podania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a zistil, že okresný súd spočiatku od podania žalobného návrhu

priebežne konal (vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu a predloženie splnomocnenia,

zaslal návrh na vyjadrenie účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi a podobne), nariadil až

päť pojednávaní, na ktorých vykonal aj dokazovanie vypočutím účastníkov a svedkov, teda

jeho činnosť smerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky až do 15. decembra

2006, keď odročil pojednávanie na účel vykonania znaleckého dokazovania. Znalecké

dokazovanie nariadil s časovým oneskorením deviatich mesiacov až 17. septembra 2007,

aj to až na základe upozornenia sťažovateľky (30. máj 2007), a znalecké dokazovanie nie je

do dnešného dňa skončené a vec nie je pripravená na rozhodnutie.

Vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. , , )

ústavný súd preto konštatuje, že na doterajšiu dĺžku konania mala najväčší

vplyv nesústredená a neefektívna činnosť okresného súdu, ktorá súvisela najmä

so znaleckým dokazovaním. Okresný súd proti nečinnosti znaleckého ústavu neprijal včas

adekvátne opatrenia, ktoré by smerovali k vypracovaniu znaleckého posudku, ale až v máji

2009 uložil znaleckému ústavu poriadkovú pokutu a signalizoval Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky nesplnenie si povinností zo strany znaleckého ústavu.

V okolnostiach prípadu teda konanie okresného súdu bolo od decembra 2006

neefektívne, čo malo za následok zbytočné prieťahy v konaní, a tým aj porušenie

označených práv sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

v zmysle okresnému súdu vo veci sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 €, ktoré

odôvodnila dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku predmetného sporu a berúc do úvahy aj konkrétne

okolnosti prípadu (neefektívnu činnosť okresného súdu a súčasný stav konania) ústavný súd

priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa

v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný uhradiť v súlade s výrokom tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom Mgr. R. H. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka

požadovala úhradu trov konania v sume 292,38 €. Vzhľadom na to, že trovy konania

požadované sťažovateľkou boli vyčíslené správne podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal

v sume ňou požadovanej.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €.

Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti) patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál

po 6,95 €. Spolu s 19 % DPH predstavuje zákonný nárok na trovy sumu 292,38 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009