Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 257/09
PDF · 271.19 KB
No categories available
IV. ÚS 257/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti RNDr. J. P., B., zastúpenej advokátom JUDr. D.
P., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN 6 C 144/08, za účasti
Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo RNDr. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. PN 6 C 144/08 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
PN 6 C 144/08 konal bez zbytočných prieťahov.
3. RNDr. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € [slovom
tisícpäťsto eur (45 189 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť RNDr. J. P. trovy konania v sume
245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jej
právneho zástupcu JUDr. D. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 257/09 z 23. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. J. P. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
PN 6 C 144/08 (ďalej aj „namietané konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 13. januára 2004 okresnému súdu
návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovateľka uviedla, že ku dňu
podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.
Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil,
že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň požadovala tiež prikázať
okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala,
aby jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (150 630 Sk) a náhrada
trov právneho zastúpenia.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 565/2009 doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2009, v ktorom sa okrem
iného uvádza:
«Z obsahu spisu a listinných dôkazov priložených k návrhu je preukázané, že dňa
13. 01. 2004 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti (na čl. 1). Na čl. 2-29 navrhovateľka doložila listinné dôkazy k návrhu.
Advokátka navrhovateľky (ďalej len A z čl. 1) doručila na OS Piešťany dňa
12. 11. 2004 urgenciu na konanie vo veci. (čl. 30)
A z čl. 1 doručila dňa 1. 4. 2005 na OS Trnava sťažnosť na prieťahy v konaní.
(čl. 31)
Vyššia súdna úradníčka OS Trnava vyzvala dňa 13. 4. 2005 navrhovateľku
na oznámenie ceny nehnuteľností, ku ktorým vlastnícke právo žiada určiť a A z čl. 1 ju
prevzala dňa 27. 4. 2005. (čl. 32)
Podpredsedníčka OS Trnava sa dňa 15. 4. 2005 vyjadrila k sťažnosti. (čl. 33)
A z čl. 1 doručila súdu dňa 11. 5. 2005 žiadosť o predĺženie lehoty na doloženie
požadovaných informácií žiadaných vyššou súdnou úradníčkou na čl. 32, a to
do 20. 5. 2005. (čl. 34)
A z čl. 1 doručila dňa 9. 6. 2005 na OS Trnava znalecký posudok č. 09/2004
a oznámenie o cene sporných nehnuteľností. (čl. 35,36)
Od 23. 6. 2005 bol opatrením spis pridelený na rozhodnutie sudcovi JUDr. M. S.
(čl. 37)
Sudca vz. 4a vyzval dňa 13. 7. 2005 navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh. Výzvu prevzala A z čl. 1 dňa 4. 8. 2005 a navrhovateľka dňa 8. 8. 2005. (čl. 39,
40)
Dňa 9. 8. 2005 bol zaplatený súdny poplatok v sume 2.085 Sk. (čl. 41)
Navrhovateľka doručila dňa 21. 11. 2005 na OS Trnava žiadosť o urýchlené
vytýčenie konania. (čl. 42)
OS Trnava vydal uznesenie č. k. PN-12 C 7/04-43 zo dňa 23. 11. 2005, ktorým vyzval
odporcu na vyjadrenie sa k návrhu + podľa § 115 a OSP. Zároveň sudca vytýčil termín
pojednávania na 27. 1. 2006. Predmetné uznesenie a predvolanie na T prevzala
navrhovateľka 19. 12. 2005, A z čl. 1 dňa 20. 12. 2005 a I z čl. 1 dňa 22. 12. 2005. (čl. 43)
A z čl. 1 doručila dňa 8. 12. 2005 súdu urgenciu na konanie vo veci. (čl. 46)
Dňa 3. 1. 2006 sa vyjadrila podpredsedníčka OS Trnava JUDr. H. k výzve riaditeľa
odboru právnych analýz a expertíz I. - kanc. Verejného ochrancu práv. (čl. 47)...
Dňa 24. 1. 2006 bolo súdu doručené vyjadrenie JUDr. V. B., advokáta zastupujúceho
odporcu 1 z čl. 1 (ďalej len B z čl. 1) + doložil listinné dôkazy. (čl. 50-55)
Dňa 27. 1. 2006 sa konalo na OS Trnava pojednávanie, prítomní boli 1 z čl. 1, A z
čl. 1, I z čl. 1, B z čl. 1. Účastníci boli oboznámení s písomnými vyjadreniami protistrán.
Súd odročil pojednávanie na 17. 3. 2006 za účelom predvolania svedkov uvedených na
čl. 56 - druhá strana za účelom, aby navrhovateľka do budúceho pojednávania predložila
súdu geometrický plán resp. reálny stav zapísaných pozemkov k r. 1947 a vyžiadania LV
č. 330 z katastra. (čl. 56)
A z čl. 1 doručila dňa 9. 2. 2006 súdu návrh na pristúpenie účastníka do konania
podľa § 92 ods. 1 OSP. (čl. 66, na čl. 58 je sprievodný list k návrhu + listinné dôkazy
doložené spolu s návrhom)...
Navrhovateľka dňa 13. 3. 2006 doručila súdu doplnenie žaloby. (čl. 72 + na čl. 73-
104 doložila listinné dôkazy)
Dňa 17. 3. 2006 sa konalo pojednávanie na súde. Boli prítomní účastníci; 1 z čl. 1,
A z čl. 1, I z čl. 1, B z čl. 1. a predvolaní svedkovia: Ing. M. D., JUDr. V. J., E. P., M. P.,
prítomný nebol svedok M. P. zo zdravotných dôvodov. Všetci účastníci boli k predmetu
sporu vypočutí. (čl. 108)
Sudca JUDr. S. dňa 17. 3. 2006 na pojednávaní odročil pojednávanie na neurčito s
tým, že súd zváži ďalšie znalecké dokazovanie a bude rozhodnuté o pristúpení ďalšieho
účastníka konania. Zároveň predložil spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie
uznesenia o pribratí znalca a pripustení ďalších účastníkov konania. (čl. 113, 114)
Dňa 22. 3. 2006 doručila A z čl. 1 podanie označené ako ,,Návrh na doplnenie
dokazovania“ pribratím znalca do konania. (čl. 115)
OS Trnava uznesením č. k. PN-12 C 7/2004-116 zo dňa 22. 5. 2006 pripustil vstup
ďalších účastníkov do konania. (čl. 116)
OS Trnava uznesením č. k. PN-12 C 7/2004-117 zo dňa 22. 5. 2006 ustanovil znalca
Ing. L. G. na podanie znaleckého posudku. (čl. 117 )
B z čl. 1 doručil súdu dňa 7. 6. 2006 listinné dôkazy.
OS Trnava zaslal dňa 26. 6. 2006 znalcovi spis na vypracovanie znaleckého posudku.
Znalec Ing. G. vrátil súdu dňa 25. 9. 2006 spis s odôvodnením, že už nie je zapísaný
do zoznamu znalcov. Následne sudca urobil dňa 28. 10. 2006 úpravu pre vyššieho súdneho
úradníka, aby uznesením pribral do konania iného znalca. OS Trnava uznesením č. k.
PN-12 C 7/2004-125 zo dňa 5. 10. 2006 ustanovil znalca Ing. R. W. na podanie znaleckého
posudku (čl. 122-125).
Na čl. 130 je úprava sudcu (zo dňa 20. 1. 02006) na opätovné doručovanie zásielok
tým účastníkom, ktorým sa nepodarilo listiny zasielané súdom doručiť, t. j. zásielky sa
vrátili ako nedoručené.
Znalec Ing. W. doručil súdu dňa 20. 11. 2006 žiadosť o preddavok v sume 2.200 Sk.
(čl. 132)...
OS Trnava zaslal dňa 8. 1. 2007 celý spis znalcovi na vypracovanie znaleckého
posudku. Vypracovaný znalecký posudok č. 5/07 bol doručený súdu dňa 19. 3. 2007 spolu
s vyúčtovaním znalca. (135-149)
Sudca dňa 23. 3. 2007 zaslal spis znalcovi späť s dotazmi na niektoré skutočnosti
+ dal pokyn pre kanceláriu o zaslanie znaleckého posudku účastníkom konanie s výzvou
na vyjadrenie sa k ZP. (čl. 150, 151)...
Dňa 12. 9. 2007 bola spísaná zápisnica o výsluchu, pričom boli prítomní ako všetci
účastníci konania tak i znalec Ing. W. Účastníci boli oboznámení s tým, že znalec
do 1 mesiaca doručí súdu dodatok k znaleckému posudku spolu s novo vypracovaným
plánom. Účastníci proti tomu nie nenamietali. (čl. 160)
Znalec doručil dňa 31. 10. 2007 vyhotovený dodatok k znaleckému posudku
+ vyúčtovanie. (čl. 165)
Sudca dňa 6. 11. 2007 urobil pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom
konania s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. ( čl. 179)...
Na čl. 184 sa nachádza potvrdenie OS Piešťany, že dňa 23. 6. 2005 bol prijatý návrh
na začatie konania v právnej veci navrhovateľky 1 z čl. 1 proti odporcovi 1 z čl. 1 o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni
Mgr. Ing. Š. ...
Na čl. 186 je potvrdenie, že vec bola pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. C. dňa
1. 4. 2008.
Na čl. 188 je potvrdenie, že vec bola v rámci rozvrhu práce pridelená dňa 25. 6.
2008 na vybavenie JUDr. O. K.
A z čl. 1 doručil dňa 14. 7. 2008 na OS Trnava urgenciu na vytýčenie pojednávania.
Urgencia bola dňa 18. 7. 2008 doručená na OS Piešťany. (čl. 188)...
A z čl. 1 doručil dňa 13. 10. 2008 tun. súdu urgenciu na vytýčenie pojednávania
a dňa 3. 11. 2008 doručil vyjadrenie sa k doplnenému znaleckému posudku. (čl. 190, 191).»
Ďalej sa vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti uvádza:
„V zmysle opatrenia 1 Spr R/9/2009 zo dňa 13. 7. 2009 bola vec vedená na súde pod
sp. zn. 6 C/144/2008 (pôvodne pod sp. zn. 12 C/7/2004) pridelená zákonnej sudkyni
JUDr. V. S. ku dňu 16. 7. 2009. S touto vecou jej ako novovymenovanej sudkyni v rámci
rozvrhu práce bolo prerozdelených ďalších cca 381 spisov (252 z agendy C - z toho 9
návrhov na ochranu osobnosti, 38 určovacích žalôb, 10 návrhom na vyporiadanie BSM po
rozvode, 7 návrhov na zapretie otcovstva, 32 návrhov na rozvod, 13 návrhov
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, atď., 79 z agendy Cb a 51 z agendy P),
pričom v tejto veci sa už dňa 28. 7. 2009 vyjadrovala k sťažnosti odporcu 1 z čl. 1
na prieťahy v konaní.
Z obsahu návrhu ako i obsahu spisu vyplýva, že nielen navrhovateľ ale i odporcovia
majú záujem na rozhodnutí o návrhu navrhovateľa (určenie vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam) a taktiež, že ide z hľadiska právneho o zložitú vec prihliadnuc na to, že
predmetom sporu sú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo k nim je potrebné veľmi precízne
zisťovať vykonávaním dôkazov. Keďže v konaní boli už vypočutí všetci účastníci konania
i navrhnutí svedkovia, znalcom bol vyhotovený ako znalecký posudok tak i dodatok
k znaleckému posudku, zákonná sudkyňa dospela k záveru, že je potrebné, aby sa ešte
znalec vyjadril k vyjadreniu advokátka navrhovateľky k znaleckému posudku. Následne ešte
dňa 28. 7. 2009 urobila sudkyňa úpravu, aby bola urobená kópia z čl. 189 a 191 a aby boli
zaslané znalcovi Ing. W. na vyjadrenie v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Zistila, že výzva bola znalcovi odoslaná poštou dňa 19. 8. 2009. Po doručení vyjadrenia
znalca mieni vytýčiť v predmetnej veci pojednávanie.“
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným
ústavnému súdu 18. septembra 2009, v ktorom ho z hľadiska posúdenia prieťahov v konaní
označila za irelevantné.
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení
z 24. augusta 2009.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoria bežnú súčasť agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno hodnotiť po stránke právnej ani skutkovej ako zložité, čo sa
vzťahuje aj na napadnuté konanie.
Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru ide z právneho
hľadiska o zložitú vec „prihliadnuc na to, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo k nim je potrebné veľmi precízne zisťovať vykonávaním dôkazov“.
Ústavný súd akceptuje požiadavku nutnosti precízneho zisťovania vlastníctva
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, čo aj vzhľadom na nutnosť nariadenia
znaleckého dokazovania umožňuje prijatie záveru o skutkovej zložitosti preskúmavaného
konania. Súčasne však zastáva názor, že uvedený dôvod nemôže ospravedlniť nečinnosť
okresného súdu v napadnutom konaní vyhodnotenú v ďalšej časti odôvodnenia tohto nálezu.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy. Ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by z pohľadu zodpovednosti za vznik
zbytočných prieťahov v napadnutom konaní mala byť pripísaná na ťarchu sťažovateľky.
3. Napokon ústavný súd z hľadiska skúmania, či v napadnutom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.
V priebehu napadnutého obdobia ústavný súd zistil tieto obdobia nečinnosti:
- od 13. januára 2004 (okresnému súdu bol doručený návrh) do 13. apríla 2005
(výzva okresného súdu), t. j. v trvaní viac ako 1 rok,
- od 6. novembra 2007 (pokyn zákonného sudcu na zaslanie dodatku k znaleckému
posudku účastníkom konania) do 28. júla 2009 (pokyn zákonnej sudkyne na vyjadrenie
formou ďalšieho dodatku k znaleckému posudku), t. j. v trvaní 20 mesiacov.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu konania bol
okresný súd bez relevantnej zákonnej prekážky nečinný v súhrne takmer tri roky.
Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu najmä v poukazovaní na vysoký počet
neskončených vecí ústavný súd nemohol akceptovať s poukazom na svoju predchádzajúcu
judikatúru, v ktorej uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nemá alebo nemôže v čase konania
zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený
subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konania spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní. Ústavný súd k tomu dodáva, že v žiadnom prípade nemožno prenášať technicko-
organizačné problémy orgánov verejnej moci na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to
môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd (II. ÚS 311/06).
Na ťarchu okresného súdu je potrebné pripísať tiež opakované zmeny v rozvrhu
práce, čo malo za následok, že právna vec sťažovateľky bola v doterajšom priebehu
napadnutého konania postupne pridelená na prerokovanie a rozhodnutie šiestim zákonným
sudcom. To berúc do úvahy čas nutný na oboznámenie sa s obsahom spisu jednotlivými
sudcami nepochybne taktiež spomalilo priebeh napadnutého konania.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PN 6 C 144/08 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € (150 630 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti poukazujúc najmä na to, že
v dôsledku nečinnosti okresného súdu nemôže v plnom rozsahu uplatňovať vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, čím jej vzniká majetková ujma.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
PN 6 C 144/08, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že
konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 500 € (45 189 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
advokátom JUDr. D. P. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 695,41 € (20 950 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)
a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume
245,70 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2009