Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 257/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti RNDr. J. P., B., zastúpenej advokátom JUDr. D.

P., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN , za účasti

Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo RNDr. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. PN p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

PN konal bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € [slovom

tisícpäťsto eur (45 189 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť RNDr. J. P. trovy konania v sume

245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jej

právneho zástupcu JUDr. D. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. J. P. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

PN (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 13. januára 2004 okresnému súdu

návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovateľka uviedla, že ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa vyslovil,

že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , zároveň požadovala tiež prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala,

aby jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (150 630 Sk) a náhrada

trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 565/2009 doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2009, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

«Z obsahu spisu a listinných dôkazov priložených k návrhu je preukázané, že dňa

13. 01. 2004 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti (na čl. 1). Na čl. 2-29 navrhovateľka doložila listinné dôkazy k návrhu.

Advokátka navrhovateľky (ďalej len A z čl. 1) doručila na OS Piešťany dňa

12. 11. 2004 urgenciu na konanie vo veci. (čl. 30)

A z čl. 1 doručila dňa 1. 4. 2005 na OS Trnava sťažnosť na prieťahy v konaní.

(čl. 31)

Vyššia súdna úradníčka OS Trnava vyzvala dňa 13. 4. 2005 navrhovateľku

na oznámenie ceny nehnuteľností, ku ktorým vlastnícke právo žiada určiť a A z čl. 1 ju

prevzala dňa 27. 4. 2005. (čl. 32)

Podpredsedníčka OS Trnava sa dňa 15. 4. 2005 vyjadrila k sťažnosti. (čl. 33)

A z čl. 1 doručila súdu dňa 11. 5. 2005 žiadosť o predĺženie lehoty na doloženie

požadovaných informácií žiadaných vyššou súdnou úradníčkou na čl. 32, a to

do 20. 5. 2005. (čl. 34)

A z čl. 1 doručila dňa 9. 6. 2005 na OS Trnava znalecký posudok č. 09/2004

a oznámenie o cene sporných nehnuteľností. (čl. 35,36)

Od 23. 6. 2005 bol opatrením spis pridelený na rozhodnutie sudcovi JUDr. M. S.

(čl. 37)

Sudca vz. 4a vyzval dňa 13. 7. 2005 navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh. Výzvu prevzala A z čl. 1 dňa 4. 8. 2005 a navrhovateľka dňa 8. 8. 2005. (čl. 39,

40)

Dňa 9. 8. 2005 bol zaplatený súdny poplatok v sume 2.085 Sk. (čl. 41)

Navrhovateľka doručila dňa 21. 11. 2005 na OS Trnava žiadosť o urýchlené

vytýčenie konania. (čl. 42)

OS Trnava vydal uznesenie č. k. -43 zo dňa 23. 11. 2005, ktorým vyzval

odporcu na vyjadrenie sa k návrhu + podľa a . Zároveň sudca vytýčil termín

pojednávania na 27. 1. 2006. Predmetné uznesenie a predvolanie na T prevzala

navrhovateľka 19. 12. 2005, A z čl. 1 dňa 20. 12. 2005 a I z čl. 1 dňa 22. 12. 2005. (čl. 43)

A z čl. 1 doručila dňa 8. 12. 2005 súdu urgenciu na konanie vo veci. (čl. 46)

Dňa 3. 1. 2006 sa vyjadrila podpredsedníčka OS Trnava JUDr. H. k výzve riaditeľa

odboru právnych analýz a expertíz I. - kanc. Verejného ochrancu práv. (čl. 47)...

Dňa 24. 1. 2006 bolo súdu doručené vyjadrenie JUDr. V. B., advokáta zastupujúceho

odporcu 1 z čl. 1 (ďalej len B z čl. 1) + doložil listinné dôkazy. (čl. 50-55)

Dňa 27. 1. 2006 sa konalo na OS Trnava pojednávanie, prítomní boli 1 z čl. 1, A z

čl. 1, I z čl. 1, B z čl. 1. Účastníci boli oboznámení s písomnými vyjadreniami protistrán.

Súd odročil pojednávanie na 17. 3. 2006 za účelom predvolania svedkov uvedených na

čl. 56 - druhá strana za účelom, aby navrhovateľka do budúceho pojednávania predložila

súdu geometrický plán resp. reálny stav zapísaných pozemkov k r. 1947 a vyžiadania LV

č. 330 z katastra. (čl. 56)

A z čl. 1 doručila dňa 9. 2. 2006 súdu návrh na pristúpenie účastníka do konania

podľa . (, na je sprievodný list k návrhu + listinné dôkazy

doložené spolu s návrhom)...

Navrhovateľka dňa 13. 3. 2006 doručila súdu doplnenie žaloby. (čl. 72 + na čl. 73-

104 doložila listinné dôkazy)

Dňa 17. 3. 2006 sa konalo pojednávanie na súde. Boli prítomní účastníci; 1 z čl. 1,

A z čl. 1, I z čl. 1, B z čl. 1. a predvolaní svedkovia: Ing. M. D., JUDr. V. J., E. P., M. P.,

prítomný nebol svedok M. P. zo zdravotných dôvodov. Všetci účastníci boli k predmetu

sporu vypočutí. (čl. 108)

Sudca JUDr. S. dňa 17. 3. 2006 na pojednávaní odročil pojednávanie na neurčito s

tým, že súd zváži ďalšie znalecké dokazovanie a bude rozhodnuté o pristúpení ďalšieho

účastníka konania. Zároveň predložil spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie

uznesenia o pribratí znalca a pripustení ďalších účastníkov konania. (čl. 113, 114)

Dňa 22. 3. 2006 doručila A z čl. 1 podanie označené ako ,,Návrh na doplnenie

dokazovania“ pribratím znalca do konania. (čl. 115)

OS Trnava uznesením č. k. -116 zo dňa 22. 5. 2006 pripustil vstup

ďalších účastníkov do konania. (čl. 116)

OS Trnava uznesením č. k. -117 zo dňa 22. 5. 2006 ustanovil znalca

Ing. L. G. na podanie znaleckého posudku. (čl. 117 )

B z čl. 1 doručil súdu dňa 7. 6. 2006 listinné dôkazy.

OS Trnava zaslal dňa 26. 6. 2006 znalcovi spis na vypracovanie znaleckého posudku.

Znalec Ing. G. vrátil súdu dňa 25. 9. 2006 spis s odôvodnením, že už nie je zapísaný

do zoznamu znalcov. Následne sudca urobil dňa 28. 10. 2006 úpravu pre vyššieho súdneho

úradníka, aby uznesením pribral do konania iného znalca. OS Trnava uznesením č. k.

PN-12 C 7/2004-125 zo dňa 5. 10. 2006 ustanovil znalca Ing. R. W. na podanie znaleckého

posudku (čl. 122-125).

Na čl. 130 je úprava sudcu (zo dňa 20. 1. 02006) na opätovné doručovanie zásielok

tým účastníkom, ktorým sa nepodarilo listiny zasielané súdom doručiť, t. j. zásielky sa

vrátili ako nedoručené.

Znalec Ing. W. doručil súdu dňa 20. 11. 2006 žiadosť o preddavok v sume 2.200 Sk.

(čl. 132)...

OS Trnava zaslal dňa 8. 1. 2007 celý spis znalcovi na vypracovanie znaleckého

posudku. Vypracovaný znalecký posudok č. 5/07 bol doručený súdu dňa 19. 3. 2007 spolu

s vyúčtovaním znalca. (135-149)

Sudca dňa 23. 3. 2007 zaslal spis znalcovi späť s dotazmi na niektoré skutočnosti

+ dal pokyn pre kanceláriu o zaslanie znaleckého posudku účastníkom konanie s výzvou

na vyjadrenie sa k . (, 151)...

Dňa 12. 9. 2007 bola spísaná zápisnica o výsluchu, pričom boli prítomní ako všetci

účastníci konania tak i znalec Ing. W. Účastníci boli oboznámení s tým, že znalec

do 1 mesiaca doručí súdu dodatok k znaleckému posudku spolu s novo vypracovaným

plánom. Účastníci proti tomu nie nenamietali. (čl. 160)

Znalec doručil dňa 31. 10. 2007 vyhotovený dodatok k znaleckému posudku

+ vyúčtovanie. (čl. 165)

Sudca dňa 6. 11. 2007 urobil pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom

konania s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. ( čl. 179)...

Na čl. 184 sa nachádza potvrdenie OS Piešťany, že dňa 23. 6. 2005 bol prijatý návrh

na začatie konania v právnej veci navrhovateľky 1 z čl. 1 proti odporcovi 1 z čl. 1 o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni

Mgr. Ing. Š. ...

Na čl. 186 je potvrdenie, že vec bola pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. C. dňa

1. 4. 2008.

Na čl. 188 je potvrdenie, že vec bola v rámci rozvrhu práce pridelená dňa 25. 6.

2008 na vybavenie JUDr. O. K.

A z čl. 1 doručil dňa 14. 7. 2008 na OS Trnava urgenciu na vytýčenie pojednávania.

Urgencia bola dňa 18. 7. 2008 doručená na OS Piešťany. (čl. 188)...

A z čl. 1 doručil dňa 13. 10. 2008 tun. súdu urgenciu na vytýčenie pojednávania

a dňa 3. 11. 2008 doručil vyjadrenie sa k doplnenému znaleckému posudku. (čl. 190, 191).»

Ďalej sa vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti uvádza:

„V zmysle opatrenia 1 Spr zo dňa 13. 7. 2009 bola vec vedená na súde pod

sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) pridelená zákonnej sudkyni

JUDr. V. S. ku dňu 16. 7. 2009. S touto vecou jej ako novovymenovanej sudkyni v rámci

rozvrhu práce bolo prerozdelených ďalších cca 381 spisov (252 z agendy C - z toho 9

návrhov na ochranu osobnosti, 38 určovacích žalôb, 10 návrhom na vyporiadanie BSM po

rozvode, 7 návrhov na zapretie otcovstva, 32 návrhov na rozvod, 13 návrhov

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, atď., 79 z agendy Cb a 51 z agendy P),

pričom v tejto veci sa už dňa 28. 7. 2009 vyjadrovala k sťažnosti odporcu 1 z čl. 1

na prieťahy v konaní.

Z obsahu návrhu ako i obsahu spisu vyplýva, že nielen navrhovateľ ale i odporcovia

majú záujem na rozhodnutí o návrhu navrhovateľa (určenie vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam) a taktiež, že ide z hľadiska právneho o zložitú vec prihliadnuc na to, že

predmetom sporu sú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo k nim je potrebné veľmi precízne

zisťovať vykonávaním dôkazov. Keďže v konaní boli už vypočutí všetci účastníci konania

i navrhnutí svedkovia, znalcom bol vyhotovený ako znalecký posudok tak i dodatok

k znaleckému posudku, zákonná sudkyňa dospela k záveru, že je potrebné, aby sa ešte

znalec vyjadril k vyjadreniu advokátka navrhovateľky k znaleckému posudku. Následne ešte

dňa 28. 7. 2009 urobila sudkyňa úpravu, aby bola urobená kópia z čl. 189 a 191 a aby boli

zaslané znalcovi Ing. W. na vyjadrenie v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

Zistila, že výzva bola znalcovi odoslaná poštou dňa 19. 8. 2009. Po doručení vyjadrenia

znalca mieni vytýčiť v predmetnej veci pojednávanie.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 18. septembra 2009, v ktorom ho z hľadiska posúdenia prieťahov v konaní

označila za irelevantné.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 24. augusta 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoria bežnú súčasť agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno hodnotiť po stránke právnej ani skutkovej ako zložité, čo sa

vzťahuje aj na napadnuté konanie.

Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru ide z právneho

hľadiska o zložitú vec „prihliadnuc na to, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo k nim je potrebné veľmi precízne zisťovať vykonávaním dôkazov“.

Ústavný súd akceptuje požiadavku nutnosti precízneho zisťovania vlastníctva

nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, čo aj vzhľadom na nutnosť nariadenia

znaleckého dokazovania umožňuje prijatie záveru o skutkovej zložitosti preskúmavaného

konania. Súčasne však zastáva názor, že uvedený dôvod nemôže ospravedlniť nečinnosť

okresného súdu v napadnutom konaní vyhodnotenú v ďalšej časti odôvodnenia tohto nálezu.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by z pohľadu zodpovednosti za vznik

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní mala byť pripísaná na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska skúmania, či v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

V priebehu napadnutého obdobia ústavný súd zistil tieto obdobia nečinnosti:

- od 13. januára 2004 (okresnému súdu bol doručený návrh) do 13. apríla 2005

(výzva okresného súdu), t. j. v trvaní viac ako 1 rok,

- od 6. novembra 2007 (pokyn zákonného sudcu na zaslanie dodatku k znaleckému

posudku účastníkom konania) do 28. júla 2009 (pokyn zákonnej sudkyne na vyjadrenie

formou ďalšieho dodatku k znaleckému posudku), t. j. v trvaní 20 mesiacov.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu konania bol

okresný súd bez relevantnej zákonnej prekážky nečinný v súhrne takmer tri roky.

Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu najmä v poukazovaní na vysoký počet

neskončených vecí ústavný súd nemohol akceptovať s poukazom na svoju predchádzajúcu

judikatúru, v ktorej uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nemá alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konania spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Ústavný súd k tomu dodáva, že v žiadnom prípade nemožno prenášať technicko-

organizačné problémy orgánov verejnej moci na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to

môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd ().

Na ťarchu okresného súdu je potrebné pripísať tiež opakované zmeny v rozvrhu

práce, čo malo za následok, že právna vec sťažovateľky bola v doterajšom priebehu

napadnutého konania postupne pridelená na prerokovanie a rozhodnutie šiestim zákonným

sudcom. To berúc do úvahy čas nutný na oboznámenie sa s obsahom spisu jednotlivými

sudcami nepochybne taktiež spomalilo priebeh napadnutého konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PN došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € (150 630 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti poukazujúc najmä na to, že

v dôsledku nečinnosti okresného súdu nemôže v plnom rozsahu uplatňovať vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, čím jej vzniká majetková ujma.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

PN , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 500 € (45 189 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátom JUDr. D. P. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 € (20 950 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)

a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume

245,70 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009