Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 279/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti L. M., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

273/2001, za účasti Okresného súdu Prešov, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur

(75 315 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť L. M. trovy konania v sume 438,57 €

[slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2009

doručená sťažnosť L. M., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R.,

K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 13. novembra 2001 podala sťažovateľka okresnému

súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“).

Predmetná vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka

uvádza, že predmetné konanie nebolo po 7 rokoch a 7 mesiacoch právoplatne skončené,

dokonca vo veci nebolo dosiaľ vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a postup okresného

súdu považuje za „celkom zjavne neefektívny“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 6. 000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

zo 7. augusta 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predseda

okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. z 26. augusta 2009, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 2. septembra 2009, uviedol stručný prehľad úkonov súdu

a poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania bol okresným súdom poskytnutý priestor

účastníkom na mimosúdne vyriešenie sporu na žiadosť samotných účastníkov, ako aj na to,

že v priebehu konania došlo šesťkrát k zmene zákonného sudcu, čo malo negatívny vplyv

na doterajší priebeh konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 8. septembra 2009, ktorým reagovala

na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 26. augusta 2009, uviedla: „Vyjadrenie predsedu

Okresného súdu v Prešove zo dňa 26. 8. 2009 neobsahuje žiadne argumenty, ktoré by boli

schopné spochybniť presvedčenie sťažovateľky, že v jej veci vedenej na OS v Prešove pod

sp. zn. dochádza ku zbytočným prieťahom a že toto konanie trvá

neprimerane dlho.“ Ďalej poukázala na skutočnosť, že súd je povinný organizovať svoju

prácu efektívne tak, aby súdne konanie viedlo bez zbytočných prieťahov k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania. V súvislosti s argumentom predsedu okresného súdu

týkajúcim sa opakovanej zmeny zákonného sudcu poukázala na konštantnú judikatúru

ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že personálne problémy súdu nie sú okolnosťami, ktoré

by súdu umožňovali zbaviť sa zodpovednosti za neprimerane dlhý čas konania, a treba ich

pričítať na ťarchu súdu.

II.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný

súd zistil tento priebeh konania:

- sťažovateľka podala 13. novembra 2001 okresnému súdu návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn.

,

- okresný súd 10. septembra 2002 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za žalobu,

- pokynom z 28. januára 2003 zákonná sudkyňa zaslala návrh na vyjadrenie

odporcovi,

- 10. júla 2003 okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na 18. september

2003,

- 16. septembra 2003 okresný súd účastníkom telefonicky oznámil zrušenie termínu

pojednávania určeného na 18. september 2003 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na porade

v Trenčianskych Tepliciach,

- 23. septembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. október 2003,

ktorý zákonná sudkyňa pokynom z 20. októbra 2003 zrušila a preložila ho na 4. december

2003 z dôvodu jej povinnej účasti na vopred neplánovanom seminári,

- pojednávanie konané 4. decembra 2003 bolo odročené na 29. január 2004 na

základe žiadosti právnych zástupcov účastníkov z dôvodu pokusu o mimosúdne riešenie

veci,

- pokynom z 21. januára 2004 nariadila zákonná sudkyňa preložiť pojednávanie

nariadené na 29. január 2004 na 4. marec 2004 bez uvedenia dôvodu,

- pojednávanie uskutočnené 4. marca 2004 bolo odročené na neurčito z dôvodu

predloženia návrhov na doplnenie dokazovania účastníkmi, ako aj z dôvodu vyžiadania

informácií od Správy katastra v P. týkajúcich sa nehnuteľností vo vlastníctve odporcu,

- 21. februára 2005 nariadil okresný súd termín pojednávania na 14. marec 2005,

ktoré bolo odročené na 2. máj 2005 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- pojednávanie konané 2. mája 2005 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd

poskytol účastníkom lehotu 30 dní na predloženie konkrétneho návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,

- po urgencii okresného súdu z 21. júna 2005 účastníci oznámili, že k dohode medzi

nimi nedošlo, okresný súd sa napriek tomu výzvou z 21. decembra 2005 informoval, či

došlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi,

- 3. februára 2006 nariadil okresný súd termín pojednávania na 6. marec 2006, ktoré

bolo odročené na 27. marec 2006 na základe žiadosti sťažovateľky z dôvodu

práceneschopnosti jej právneho zástupcu,

- pojednávanie konané 27. marca 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu stáže

zákonnej sudkyne, pričom následne došlo k zmene zákonnej sudkyne (od 5. apríla 2006 sa

zákonnou sudkyňou stala JUDr. E. S.),

- 11. apríla 2006 nariadil okresný súd termín pojednávania na 7. jún 2006 (odporca

žiadal pojednávanie určené na 7. jún 2006 odročiť a zároveň vzniesol námietku zaujatosti

zákonnej sudkyne),

- pojednávanie určené na 7. jún 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia

spisu Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke

zaujatosti (spis bol krajskému súdu predložený 14. júna 2006),

- krajský súd uznesením sp. zn. z 20. júna 2006 vrátil vec okresnému

súdu ako predčasne predloženú z dôvodu potreby doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne

k námietke zaujatosti,

- 4. júla 2006 bola právna vec sťažovateľky opätovne pridelená predchádzajúcej

zákonnej sudkyni JUDr. A. I.,

- 5. decembra 2006 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu, vec bola pridelená

sudkyni Mgr. A. V.,

- pokynom z 25. januára 2007 zákonná sudkyňa nariadila kancelárii vyžiadať správy

z daňového úradu, katastrálneho úradu a z bánk,

- 5. apríla 2007 nariadil okresný súd termín pojednávania na 29. máj 2007, ktoré bolo

odročené na 21. jún 2007 z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne odporcu,

- pojednávanie konané 21. júna 2007 bolo odročené na 27. september 2007 z dôvodu

predloženia návrhov na doplnenie dokazovania účastníkmi,

- pojednávanie konané 27. septembra 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu

vykonania ďalších dôkazov,

- 30. novembra 2007 zaslal okresný súd bankám výzvy týkajúce sa účtov

sťažovateľky,

- od 17. decembra 2007 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. D. V.,

- 14. februára 2008 nariadil okresný súd termín pojednávania na 23. máj 2008, ktoré

bolo odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania vrátane nariadenia znaleckého

dokazovania na ocenenie nehnuteľnosti – garáže (znalecké dokazovanie znalcom Ing. V.

bolo nariadené uznesením okresného súdu sp. zn. zo 4. júna 2008),

- 30. júna 2008 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu a vec bola opätovne pridelená

Mgr. A. V.,

- okresný súd zaslal 9. júla 2008 spis znalcovi,

- právna zástupkyňa odporcu listom z 13. augusta 2008 oznámila okresnému súdu, že

zrejme dôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, a požiadala, aby znalec

z tohto dôvodu nezačal pracovať na znaleckom posudku,

- okresný súd sa telefonicky 14. augusta 2008 dohodol so znalcom, že do

10. septembra 2008 nebude pokračovať v práci na posudku,

- znalec vrátil spis okresnému súdu 18. novembra 2008 na základe jeho žiadosti bez

vypracovania posudku,

- sťažovateľka okresnému súdu 26. januára 2009 oznámila, že trvá na vyhotovení

znaleckého posudku, ako aj na vykonaní ďalších v konaní navrhnutých dôkazov,

- okresný súd zaslal spis znalcovi 9. marca 2009 na vypracovanie posudku, keďže

nedošlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi konania (znalec doručil posudok okresnému

súdu 21. apríla 2009),

- uznesením sp. zn. z 26. mája 2009 okresný súd priznal znalcovi

odmenu a následne 1. júna 2009 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie odporcovi a 9. júla

2009 sťažovateľke,

- 17. júla 2009 nariadil okresný súd termín pojednávania na 12. november 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základných práv podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáha vyporiadania zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov proti odporcovi, bývalému manželovi. Ústavný súd po

preskúmaní spisovej dokumentácie konštatoval, že vec nie je po právnej ani skutkovej

stránke zložitá. Rozhodovanie o žalobách o vyporiadanie BSM totiž patrí medzi štandardnú

rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, pričom ústavný súd zo spisu nezistil také

skutočnosti, ktoré by signalizovali jej skutkovú zložitosť.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom konaní pred okresným súdom

neovplyvnilo negatívne jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľka vždy reagovala na výzvy súdu

a zúčastňovala sa či už osobne, alebo prostredníctvom právneho zástupcu na nariadených

pojednávaniach.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného

súdu.

Ústavný súd dospel k záveru, že v období od podania návrhu (13. november 2001) do

21. júna 2007 bola činnosť okresného súdu v namietanej veci nesústredená a neefektívna.

V tejto súvislosti ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že okresný súd nariadil

doručiť návrh na začatie konania odporcovi na vyjadrenie až 28. januára 2003 a po prvýkrát

vypočul účastníkov konania až na pojednávaní konanom 21. júna 2007. V ďalšom období

ústavný súd hodnotil činnosť okresného súdu ako plynulú a efektívne smerujúcu

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd nariadil aj znalecké dokazovanie na

zistenie ceny nehnuteľnosti – garáže, avšak na základe žiadosti účastníkov konania bola

práca znalca na vypracovaní posudku pozastavená, keďže účastníci mali snahu o uzavretie

mimosúdnej dohody. V tomto smere ústavný súd akceptoval argumentáciu predsedu

okresného súdu uvedenú v jeho vyjadrení k sťažnosti z 26. augusta 2008. Po zaslaní

znaleckého posudku účastníkom konania a doručení stanovísk účastníkov k znaleckému

posudku okresný súd nariadil 17. júla 2009 termín pojednávania na 12. november 2009.

Námietku predsedu okresného súdu, ktorou poukazuje na časté zmeny sudcov, ktorí

vec prerokúvali, ústavný súd neakceptoval, pričom v tejto súvislosti poukázal na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či

námietka častých personálnych zmien obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti

neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň

obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu

zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, že v období od napadnutia návrhu

13. novembra 2001 do 25. januára 2007 došlo v namietanom konaní k zbytočným

prieťahom spôsobeným neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti uložil okresnému súdu povinnosť konať vo veci sp. zn.

bez prieťahov. Vzhľadom na takto uloženú povinnosť zároveň považoval už

za nadbytočné zakázať okresnému súdu pokračovať v porušovaní označených práv

sťažovateľky, a preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

ods. a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € poukazujúc na neprimerane dlhú a ničím

neospravedlniteľnú dobu 7 rokov a 7 mesiacov konania, ktorá uplynula od podania návrhu

okresnému súdu, ako aj skutočnosť, že „Neprimeraná dĺžka konania ju tak obmedzuje

v možnosti svoj majetok patriaci do BSM užívať, nakladať s ním a využívať ho na

uspokojovanie svojich potrieb, aj potrieb svojho dieťaťa.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania,

dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania a povahu prerokúvanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného

konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 500 € (75 315 Sk) primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátkou JUDr. I. R. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2008, ktorá bola 20 950 Sk (695,41 €), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2009. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie

sťažnosti, vyjadrenie z 8. septembra 2009) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu 347,70 € a DPH

(osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty z 24. januára 2005) v sume 66,06 €, čo

spolu s režijným paušálom trikrát po 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 19 % daňou z pridanej

hodnoty v sume 3,96 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 438,57 €. Priznanú úhradu

trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§

31a v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009