Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 279/09
PDF · 207.91 KB
No categories available
IV. ÚS 279/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti L. M., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C
273/2001, za účasti Okresného súdu Prešov, takto
rozhodol:
1. Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 15 C 273/2001 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 273/2001 konal bez zbytočných prieťahov.
3. L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur
(75 315 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť L. M. trovy konania v sume 438,57 €
[slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2009
doručená sťažnosť L. M., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R.,
K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 273/2001.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 13. novembra 2001 podala sťažovateľka okresnému
súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“).
Predmetná vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. 15 C 273/2001. Sťažovateľka
uvádza, že predmetné konanie nebolo po 7 rokoch a 7 mesiacoch právoplatne skončené,
dokonca vo veci nebolo dosiaľ vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a postup okresného
súdu považuje za „celkom zjavne neefektívny“.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom
takto rozhodol:
„Právo sťažovateľky
- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a
- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 15 C 273/2001 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15 C 273/2001 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie
vo výške 6. 000,- Eur.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 279/09-11
zo 7. augusta 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či
trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný
súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predseda
okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. 1 SprO 1261/2009 z 26. augusta 2009, ktoré
bolo ústavnému súdu doručené 2. septembra 2009, uviedol stručný prehľad úkonov súdu
a poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania bol okresným súdom poskytnutý priestor
účastníkom na mimosúdne vyriešenie sporu na žiadosť samotných účastníkov, ako aj na to,
že v priebehu konania došlo šesťkrát k zmene zákonného sudcu, čo malo negatívny vplyv
na doterajší priebeh konania.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 8. septembra 2009, ktorým reagovala
na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 26. augusta 2009, uviedla: „Vyjadrenie predsedu
Okresného súdu v Prešove zo dňa 26. 8. 2009 neobsahuje žiadne argumenty, ktoré by boli
schopné spochybniť presvedčenie sťažovateľky, že v jej veci vedenej na OS v Prešove pod
sp. zn. 15 C 273/2001 dochádza ku zbytočným prieťahom a že toto konanie trvá
neprimerane dlho.“ Ďalej poukázala na skutočnosť, že súd je povinný organizovať svoju
prácu efektívne tak, aby súdne konanie viedlo bez zbytočných prieťahov k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania. V súvislosti s argumentom predsedu okresného súdu
týkajúcim sa opakovanej zmeny zákonného sudcu poukázala na konštantnú judikatúru
ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že personálne problémy súdu nie sú okolnosťami, ktoré
by súdu umožňovali zbaviť sa zodpovednosti za neprimerane dlhý čas konania, a treba ich
pričítať na ťarchu súdu.
II.
Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 273/2001 ústavný
súd zistil tento priebeh konania:
- sťažovateľka podala 13. novembra 2001 okresnému súdu návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn.
- okresný súd 10. septembra 2002 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu,
- pokynom z 28. januára 2003 zákonná sudkyňa zaslala návrh na vyjadrenie
odporcovi,
- 10. júla 2003 okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na 18. september
2003,
- 16. septembra 2003 okresný súd účastníkom telefonicky oznámil zrušenie termínu
pojednávania určeného na 18. september 2003 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na porade
v Trenčianskych Tepliciach,
- 23. septembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. október 2003,
ktorý zákonná sudkyňa pokynom z 20. októbra 2003 zrušila a preložila ho na 4. december
2003 z dôvodu jej povinnej účasti na vopred neplánovanom seminári,
- pojednávanie konané 4. decembra 2003 bolo odročené na 29. január 2004 na
základe žiadosti právnych zástupcov účastníkov z dôvodu pokusu o mimosúdne riešenie
veci,
- pokynom z 21. januára 2004 nariadila zákonná sudkyňa preložiť pojednávanie
nariadené na 29. január 2004 na 4. marec 2004 bez uvedenia dôvodu,
- pojednávanie uskutočnené 4. marca 2004 bolo odročené na neurčito z dôvodu
predloženia návrhov na doplnenie dokazovania účastníkmi, ako aj z dôvodu vyžiadania
informácií od Správy katastra v P. týkajúcich sa nehnuteľností vo vlastníctve odporcu,
- 21. februára 2005 nariadil okresný súd termín pojednávania na 14. marec 2005,
ktoré bolo odročené na 2. máj 2005 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- pojednávanie konané 2. mája 2005 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd
poskytol účastníkom lehotu 30 dní na predloženie konkrétneho návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,
- po urgencii okresného súdu z 21. júna 2005 účastníci oznámili, že k dohode medzi
nimi nedošlo, okresný súd sa napriek tomu výzvou z 21. decembra 2005 informoval, či
došlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi,
- 3. februára 2006 nariadil okresný súd termín pojednávania na 6. marec 2006, ktoré
bolo odročené na 27. marec 2006 na základe žiadosti sťažovateľky z dôvodu
práceneschopnosti jej právneho zástupcu,
- pojednávanie konané 27. marca 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu stáže
zákonnej sudkyne, pričom následne došlo k zmene zákonnej sudkyne (od 5. apríla 2006 sa
zákonnou sudkyňou stala JUDr. E. S.),
- 11. apríla 2006 nariadil okresný súd termín pojednávania na 7. jún 2006 (odporca
žiadal pojednávanie určené na 7. jún 2006 odročiť a zároveň vzniesol námietku zaujatosti
zákonnej sudkyne),
- pojednávanie určené na 7. jún 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia
spisu Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke
zaujatosti (spis bol krajskému súdu predložený 14. júna 2006),
- krajský súd uznesením sp. zn. 11 NcC 2/06 z 20. júna 2006 vrátil vec okresnému
súdu ako predčasne predloženú z dôvodu potreby doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne
k námietke zaujatosti,
- 4. júla 2006 bola právna vec sťažovateľky opätovne pridelená predchádzajúcej
zákonnej sudkyni JUDr. A. I.,
- 5. decembra 2006 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu, vec bola pridelená
sudkyni Mgr. A. V.,
- pokynom z 25. januára 2007 zákonná sudkyňa nariadila kancelárii vyžiadať správy
z daňového úradu, katastrálneho úradu a z bánk,
- 5. apríla 2007 nariadil okresný súd termín pojednávania na 29. máj 2007, ktoré bolo
odročené na 21. jún 2007 z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne odporcu,
- pojednávanie konané 21. júna 2007 bolo odročené na 27. september 2007 z dôvodu
predloženia návrhov na doplnenie dokazovania účastníkmi,
- pojednávanie konané 27. septembra 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu
vykonania ďalších dôkazov,
- 30. novembra 2007 zaslal okresný súd bankám výzvy týkajúce sa účtov
sťažovateľky,
- od 17. decembra 2007 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. D. V.,
- 14. februára 2008 nariadil okresný súd termín pojednávania na 23. máj 2008, ktoré
bolo odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania vrátane nariadenia znaleckého
dokazovania na ocenenie nehnuteľnosti – garáže (znalecké dokazovanie znalcom Ing. V.
bolo nariadené uznesením okresného súdu sp. zn. 15 C 273/2001 zo 4. júna 2008),
- 30. júna 2008 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu a vec bola opätovne pridelená
Mgr. A. V.,
- okresný súd zaslal 9. júla 2008 spis znalcovi,
- právna zástupkyňa odporcu listom z 13. augusta 2008 oznámila okresnému súdu, že
zrejme dôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, a požiadala, aby znalec
z tohto dôvodu nezačal pracovať na znaleckom posudku,
- okresný súd sa telefonicky 14. augusta 2008 dohodol so znalcom, že do
10. septembra 2008 nebude pokračovať v práci na posudku,
- znalec vrátil spis okresnému súdu 18. novembra 2008 na základe jeho žiadosti bez
vypracovania posudku,
- sťažovateľka okresnému súdu 26. januára 2009 oznámila, že trvá na vyhotovení
znaleckého posudku, ako aj na vykonaní ďalších v konaní navrhnutých dôkazov,
- okresný súd zaslal spis znalcovi 9. marca 2009 na vypracovanie posudku, keďže
nedošlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi konania (znalec doručil posudok okresnému
súdu 21. apríla 2009),
- uznesením sp. zn. 15 C 273/2001 z 26. mája 2009 okresný súd priznal znalcovi
odmenu a následne 1. júna 2009 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie odporcovi a 9. júla
2009 sťažovateľke,
- 17. júla 2009 nariadil okresný súd termín pojednávania na 12. november 2009.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 273/2001.
Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľky.
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie
o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáha vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov proti odporcovi, bývalému manželovi. Ústavný súd po
preskúmaní spisovej dokumentácie konštatoval, že vec nie je po právnej ani skutkovej
stránke zložitá. Rozhodovanie o žalobách o vyporiadanie BSM totiž patrí medzi štandardnú
rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, pričom ústavný súd zo spisu nezistil také
skutočnosti, ktoré by signalizovali jej skutkovú zložitosť.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom konaní pred okresným súdom
neovplyvnilo negatívne jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľka vždy reagovala na výzvy súdu
a zúčastňovala sa či už osobne, alebo prostredníctvom právneho zástupcu na nariadených
pojednávaniach.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného
súdu.
Ústavný súd dospel k záveru, že v období od podania návrhu (13. november 2001) do
21. júna 2007 bola činnosť okresného súdu v namietanej veci nesústredená a neefektívna.
V tejto súvislosti ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že okresný súd nariadil
doručiť návrh na začatie konania odporcovi na vyjadrenie až 28. januára 2003 a po prvýkrát
vypočul účastníkov konania až na pojednávaní konanom 21. júna 2007. V ďalšom období
ústavný súd hodnotil činnosť okresného súdu ako plynulú a efektívne smerujúcu
k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd nariadil aj znalecké dokazovanie na
zistenie ceny nehnuteľnosti – garáže, avšak na základe žiadosti účastníkov konania bola
práca znalca na vypracovaní posudku pozastavená, keďže účastníci mali snahu o uzavretie
mimosúdnej dohody. V tomto smere ústavný súd akceptoval argumentáciu predsedu
okresného súdu uvedenú v jeho vyjadrení k sťažnosti z 26. augusta 2008. Po zaslaní
znaleckého posudku účastníkom konania a doručení stanovísk účastníkov k znaleckému
posudku okresný súd nariadil 17. júla 2009 termín pojednávania na 12. november 2009.
Námietku predsedu okresného súdu, ktorou poukazuje na časté zmeny sudcov, ktorí
vec prerokúvali, ústavný súd neakceptoval, pričom v tejto súvislosti poukázal na svoju
konštantnú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (III. ÚS 172/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či
námietka častých personálnych zmien obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti
neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by
vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň
obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu
zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, že v období od napadnutia návrhu
13. novembra 2001 do 25. januára 2007 došlo v namietanom konaní k zbytočným
prieťahom spôsobeným neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd v tejto súvislosti uložil okresnému súdu povinnosť konať vo veci sp. zn.
15 C 273/2001 bez prieťahov. Vzhľadom na takto uloženú povinnosť zároveň považoval už
za nadbytočné zakázať okresnému súdu pokračovať v porušovaní označených práv
sťažovateľky, a preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo
priznané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € poukazujúc na neprimerane dlhú a ničím
neospravedlniteľnú dobu 7 rokov a 7 mesiacov konania, ktorá uplynula od podania návrhu
okresnému súdu, ako aj skutočnosť, že „Neprimeraná dĺžka konania ju tak obmedzuje
v možnosti svoj majetok patriaci do BSM užívať, nakladať s ním a využívať ho na
uspokojovanie svojich potrieb, aj potrieb svojho dieťaťa.“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania,
dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, správanie sťažovateľky ako
účastníčky konania a povahu prerokúvanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného
konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 500 € (75 315 Sk) primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
advokátkou JUDr. I. R. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2008, ktorá bola 20 950 Sk (695,41 €), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku
2009. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie
sťažnosti, vyjadrenie z 8. septembra 2009) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu 347,70 € a DPH
(osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty z 24. januára 2005) v sume 66,06 €, čo
spolu s režijným paušálom trikrát po 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 19 % daňou z pridanej
hodnoty v sume 3,96 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 438,57 €. Priznanú úhradu
trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§
31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2009