Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 193/09
PDF · 274.72 KB
No categories available
I. ÚS 193/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 193/09-44
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka vo veci sťažnosti A. Š., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., v ktorej
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/02 v období po vydaní nálezu
sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/02 v období
po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 p o r u š i l základné právo A.
Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. A. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania A. Š.
v sume 245,70 € (dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho
zástupcu advokáta JUDr. J. G., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti A. Š. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 193/09-10 z 9. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť A. Š., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. J. G., T., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/02 v období po vydaní nálezu
sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 28. mája 2002
okresnému súdu žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM“), ktorá je v období po 4. januári 2007 vedená pod sp. zn. 20 C 181/02 (vydanie
nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007).
Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 vyslovil porušenie
sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v predmetnom konaní. Napriek tomuto dosiaľ
k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v tejto veci nedošlo.
Podľa sťažovateľky „prieťahy vznikajú v dôsledku nekonania súdu ako aj v dôsledku
neefektívnych procesných úkonov súdu v tejto veci“. Okresný súd v tomto konaní „vykonáva
úkony bez efektu smerujúceho k podstate vyriešenia sporu, najmä neustále predkladá všetky
odvolania odporcu na rozhodnutie nadriadenému súdu (ide o rozhodnutia o odmene
znalcom)“.
Sťažovateľka navyše v sťažnosti upozornila, že „po tomto všetkom už znalecké
posudky zrejme ani nebudú aktuálne vzhľadom k tomu, že majú určiť cenu vecí
a nehnuteľností aj ku dňu vysporiadania BSM.
Prieťahy boli tiež spôsobené nečinnosťou súdu vo vzťahu k pribratým znalcom, ktorí
vypracovávali znalecké posudky neprimerane dlho.“.
Predmet konania v tejto veci podľa sťažovateľky nie je zložitý skutkovo ani právne
„za predpokladu, že si sudca náležite plní svoje povinnosti podľa O. s. p.“ Sťažnosť
na prieťahy v konaní podala sťažovateľka 24. novembra 2008. Okresný súd sa v odpovedi
z 8. decembra 2008 na túto sťažnosť sťažovateľke ospravedlnil a zároveň jej oznámil,
že prijal opatrenia na zabezpečenie nápravy, avšak dosiaľ sa situácia „nezlepšila“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala, aby
ústavný súd nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
20 C 181/02 v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára
2007 porušené, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a zaviazal
okresný súd nahradiť jej trovy právneho zastúpenia.
Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu na základe jeho výzvy v podaní
sp. zn. Spr. 3250/09 z 30. júla 2009, v ktorom podrobne popísala priebeh konania po vydaní
nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007, uviedla:
„Uzneseniami zo dňa 21. 7. 2006 súd v konaní ustanovil na vypracovanie znaleckých
posudkov súdnych znalcov Ing. M. K. znalkyňu z odvetvia Odhad hodnoty elektrických
a elektrotechnických zariadení (č. k. 20 C 181/02-207), Ing. M. B. znalkyňu z odboru Kože
a kožušiny (č. k. 20 C 181/02-209), Ing. M. P. znalca z odboru Stavebníctvo
(č. k. 20 C 181/02-211).
Nakoľko odporca podal proti všetkým uvedeným uzneseniam dňa 7. 8. 2006
odvolania, spis bol spolu s predkladacou správou zo dňa 4. 9. 2006 predložený na Krajský
súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach odporcu zo dňa 7. 8. 2006.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 3. 2007, č. k. 4 Co 426/06-231,
4 Co 444/06 a 4 Co 445/06 všetky tri napadnuté uznesenia tunajšieho súdu potvrdil.
Dňa 8. 6. 2007 bolo uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave spolu so spisom
sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.
Po vrátení spisu z krajského súdu bol spis na žiadosť podpredsedníčky tunajšieho
súdu zo dňa 30. 11. 2006 neodkladne pripojený k spisu tunajšieho súdu Spr. č. 3460/06,
za účelom vypracovania stanoviska k ústavnej sťažnosti ÚS 270/06.
Dňa 2. 7. 2007 bolo súdnym znalcom Ing. G., Ing. B. a Ing. P. oznámené, že spis im
nie je možné zapožičať. S poukazom na uvedené sa zaviazali vyhotoviť znalecké posudky bez
súdneho spisu.
Dňa 22. 7. 2007 súd doručoval účastníkom konania uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. 3. 2007. Zároveň zaslal znalkyni Ing. K. spis za účelom
vypracovania posudku a prípisom účastníkov konania požiadal o spoluprácu
s ustanovenými súdnymi znalcami.
Dňa 13. 8. 2007 znalkyňa Ing. K. zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok
č. 6/2007 spolu s vyúčtovaním odmeny.
Dňa 14. 8. 2007 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu
vyjadrili v lehote 10 dní. Posudok bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky
dňa 20. 8. 2007 a odporcovi dňa 3. 9. 2007.
Dňa 22. 8. 2007 znalkyňa Ing. B. oznámila súdu, že odporca jej neumožnil obhliadku
kožušiny, ktorú má ohodnotiť.
Uznesením zo dňa 13. 9. 2007 bola uložená odporcovi poriadková pokuta, nakoľko
po márnej výzve nespolupracoval so znalkyňou Ing. B. čím neuposlúchol príkaz súdu
a sťažil tak postup konania.
Dňa 21. 9. 2007 podal odporca proti uvedenému uzneseniu zo dňa 13. 9. 2007
odvolanie (súd v zmysle § 209 ods. 2 O. s. p. odvolanie odporcu predloží odvolaciemu súdu
po rozhodnutí vo veci samej).
Dňa 25. 10. 2007 znalkyňa Ing. B. zaslala súdu vypracovaný znalecký posudok
č. 4/2007 spolu s vyúčtovaním odmeny.
Dňa 29. 10. 2007 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu
vyjadrili v lehote 10 dní. Posudok bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa
6. 11. 2007 a odporcovi dňa 15. 11. 2007.
Súd zároveň urgoval znalcov Ing. G. a Ing. P. aby súdu obratom zaslali vypracované
znalecké posudky spolu s vyúčtovaním znalečného. Ing. G. urgenciu prevzal dňa 12. 11.
2007 a Ing. P. dňa 21. 11. 2007.
Dňa 18. 12. 2007 súd opätovne urgoval pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty
10.000,- Sk znalcov Ing. G. a Ing. P. aby súdu obratom zaslali vypracované znalecké
posudky.
Uzneseniami zo dňa 18. 12. 2007 súd priznal znalečné súdnym znalcom Ing. J. H.
(č. k. 20 C 181/02-318), Ing. K. (č. k. 20 C 181/02-320), Ing. B. (č. k. 20 C 181/02-322).
Dňa 8. 1. 2008 odporca podal proti všetkým trom vyššie uvedeným uzneseniam
odvolania.
Dňa 14. 1. 2008 oznámil znalec Ing. G. súdu, že nemôže vypracovať znalecký
posudok, nakoľko nemá potrebné podklady od účastníkov.
Dňa 22. 1. 2008 požiadal znalec Ing. P. súd o predĺženie termínu na vypracovanie
posudku do 29. 2. 2008, nakoľko bol odcestovaný mimo SR a má vypracovávať viacero
súdnoznaleckých posudkov.
Dňa 6. 2. 2008 súd vyzval účastníkov konania na poskytnutie súčinnosti potrebnej
na vypracovanie žiadaných znaleckých posudkov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Zároveň vyzval znalcov Ing. G. aj Ing. P. na zaslanie posudkov v stanovených lehotách.
Dňa 8. 2. 2008 bol spis spolu s predkladacou správou zo dňa 4. 2. 2008 predložený
na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach odporcu proti uzneseniam zo dňa
18. 12. 2007.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. 2. 2008, č. k. 2 Co 44/08-337
uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 12. 2007, č. k. 20 C 181/02-318 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. 2. 2008, č. k. 2 Co 59/08-338
uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 12. 2007, č. k. 20 C 181/02-320 potvrdil.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. 2. 2008, č. k. 2 Co 60/08-339
uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 12. 2007, č. k. 20 C 181/02-322 potvrdil.
Dňa 4. 4. 2008 boli uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave spolu so spisom
sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.
Dňa 10. 4. 2008 súd uvedené uznesenia doručoval účastníkom.
Dňa 7. 4. 2008 znalec Ing. G. zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok č. 15/2008
spolu s vyúčtovaním odmeny.
Dňa 22. 4. 2008 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu
vyjadrili v lehote 10 dní. Posudok bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky
dňa 28. 4. 2008 a odporcovi dňa 29. 4. 2008.
Uznesením zo dňa 16. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-369 súd opätovne priznal znalečné
súdnemu znalcovi Ing. J. H.
Uznesením zo dňa 17. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-371 súd priznal znalečné súdnemu
znalcovi Ing. G.
Dňa 17. 4. 2008 súd telefonicky urgoval od znalca Ing. P. podanie znaleckého
posudku.
Dňa 6. 5. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku
č. 15/2008 a odvolania proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 16. 4. 2008,
č. k. 20 C 181/02-369 a uzneseniu zo dňa 17. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-371.
Dňa 5. 6. 2008 súd doručoval uvedené odvolania odporcu právnemu zástupcovi
navrhovateľky a ustanoveným znalcom Ing. H. a Ing. G. spolu s jeho námietkami voči
posudku.
Dňa 4. 7. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca Ing. H. k odvolaniu odporcu.
Dňa 21. 7. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca Ing. G. k odvolaniu odporcu.
Dňa 22. 7. 2008 súd urgoval znalca Ing. P. aby v lehote 10 dní zaslal súdu
vypracovaný znalecký posudok, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Dňa 24. 7. 2008 bol spis spolu s predkladacou správou zo dňa 22. 7. 2008
predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach odporcu proti
uzneseniam zo dňa 16. 4. 2008 a zo dňa 17. 4. 2008.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. 8. 2008, č. k. 2 Co 189/08-389
uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 16. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-369 potvrdil.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. 8. 2008, č. k. 2 Co 189/08-390
uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 17. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-371 potvrdil.
Dňa 10. 9. 2008 boli uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave spolu so spisom
sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.
Dňa 16. 9. 2008 súd uvedené uznesenia doručoval účastníkom.
Dňa 6. 10. 2008 bolo súdu doručené podanie znalca Ing. P., v ktorom
sa ospravedlňoval za oneskorenie pri podávaní posudku z dôvodu jeho pobytu mimo SR
s tým, že posudok predloží súdu najneskôr do 30. 10. 2008.
Dňa 27. 10. 2008 súd urgoval znalca Ing. P. aby v lehote 3 dní zaslal súdu
vypracovaný znalecký posudok, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Dňa 26. 11. 2008 súd telefonicky urgoval znalca Ing. P. aby zaslal súdu vypracovaný
znalecký posudok.
Dňa 27. 11. 2008 sa znalec dostavil do spisovej kancelárie s tým, že do 5. 12. 2008
súdu doručí osobne vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 5. 12. 2008 znalec Ing. P. doručil súdu vypracovaný znalecký posudok
č. 25/2008 spolu s vyúčtovaním odmeny.
Uznesením zo dňa 11. 12. 2008, č. k. 20 C 181/02-414 súd priznal znalečné súdnemu
znalcovi Ing. P.
Dňa 5. 1. 2009 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu
vyjadrili v lehote 10 dní. Posudok bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky
aj odporcovi dňa 8. 1. 2009.
Dňa 16. 1. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku
č. 25/2008 a odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 11. 12. 2008,
č. k. 20 C 181/02-414.
Dňa 20. 1. 2009 súd doručoval uvedené odvolanie odporcu na vyjadrenie znalcovi
Ing. P.
Dňa 16. 2. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca Ing. P. k odvolaniu odporcu.
Dňa 3. 3. 2009 bol spis spolu s predkladacou správou zo dňa 2. 3. 2009 predložený
na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti uzneseniu
zo dňa 11. 12. 2008.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 3. 2009, č. k. 6 Co 73/09-423
uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11. 12. 2008, č. k. 20 C 181/02-414 potvrdil.
Dňa 16. 4. 2009 bolo uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave spolu so
spisom sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.
Dňa 22. 4. 2009 súd uvedené uznesenie doručoval účastníkom. Uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 7. 5. 2009 a odporcovi dňa 28. 5. 2009.
Dňa 22. 7. 2009 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 14. 9. 2009.“
Predsedníčka okresného súdu následne vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky
uviedla: «Po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 je spis sp. zn.
20 C 181/02 pravidelne sledovaný. Nie je pravdou tvrdenie sťažovateľky, že v otázke
rýchlosti konania nedošlo k zlepšeniu a že prieťahy v konaní vznikajú v dôsledku
„nekonania súdu a neefektívnych procesných úkonov súdu“.
Z prehľadu súdom vykonaných úkonov vyplýva, že súd vo veci postupuje v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko masa bezpodielového spoluvlastníctva je široká, predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov sú hnuteľné veci (zariadenie bytu) ako i nehnuteľné veci
na ktorých zostatkových hodnotách sa účastníci nevedeli dohodnúť, súd musel v konaní
ustanoviť množstvo znalcov z rôznych odborov (Odhad hodnoty elektrických
a elektrotechnických zariadení, Kože a kožušiny, Stavebníctvo a i.). Po vydaní nálezu
sp. zn. III. ÚS 270/06 ustanovení znalci súdu postupne zasielali vypracované znalecké
posudky. Súd následne uzneseniami znalcom priznával znaleckú odmenu a tieto uznesenia
spolu so znaleckými posudkami doručoval na vyjadrenie účastníkom konania.
Tunajší súd od vydania nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 vo veci priebežne koná.
Procesný postup súdu, t. j. všetky vykonané úkony smerovali k tomu, aby vo veci mohol byť
čo najskôr vytýčený termín pojednávania (bez všetkých znaleckých posudkov by vytýčenie
pojednávania vo veci nemalo význam) a následne aby vo veci mohlo byť právoplatne
rozhodnuté. V súčasnosti je vytýčený termín pojednávania na deň 14. 9. 2009.
Napriek vyššie uvedenému však musím s poľutovaním konštatovať, že konanie
je od vydania nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 poznačené prieťahmi. Prieťahy v konaní však
neboli spôsobené výlučne súdom. Vznikali z dôvodov subjektívnych, ako aj objektívnych
a tiež ako z dôvodov na strane súdu, tak i na strane účastníkov konania.
Prieťahy vznikli najmä správaním odporcu v konaní. Tento neposkytol potrebnú
súčinnosť dvom znalcom (Ing. B. a Ing. G.), za čo mu súd uložil poriadkovú pokutu. Taktiež
sa odporca postupne odvolával proti každému uzneseniu, ktorým súd znalcom priznal
znaleckú odmenu. Tiež proti znaleckým posudkom podával námietky. Tunajší súd bol
povinný postupovať v zmysle príslušných zákonných ustanovení a odvolania (vždy naraz
vo väčšom počte) zasielal na odvolací súd. Spis sp. zn. 20 C 181/02 sa preto určitý čas vždy
nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach
odporcu (ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov, odvolací súd všetky uznesenia
tunajšieho súdu okrem jedného potvrdil). Námietky odporcu k posudkom súd zasa zasielal
na vyjadrenie dotknutým znalcom. Dĺžka konania sa aj v dôsledku týchto skutočností
v období po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 predĺžila.
Prieťah bol v značnej miere zapríčinený aj správaním znalca Ing. P., ktorý nepodal
posudok v súdom uloženej lehote. Súd ale nezostal nečinný, ako uvádza sťažovateľka
vo svojej sťažnosti. Ako vyplýva z prehľadu úkonov, súd veľmi systematicky (písomne
aj telefonicky) pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty znalca opakovane urgoval, aby
súdu zaslal vypracovaný znalecký posudok. Znalec na výzvy a urgencie súdu vždy reagoval,
pričom sa ospravedlňoval z rôznych osobných dôvodov a žiadal o predĺženie lehoty
na podanie posudku.
V súčasnosti je vo veci určený najbližší voľný termín pojednávania zákonného sudcu
(14. 9. 2009).
K bodu III:
Sťažovateľka konštatuje, že „vyporiadanie BSM nie je sporom zložitým, ale bežným
a často frekventovaným, že spor to nie je zložitý ani skutkovo, ani právne za predpokladu,
že si sudca náležité plní svoje povinnosti podľa O. s. p.“
Z vyššie uvedeného ako aj zo spisu je však zrejmé, že sa v danom prípade nejedná
o jednoduchý spor, čoho dôkazom je najmä skutočnosť, že v konaní bolo ustanovených
spolu 5 znalcov a nariadených niekoľko pojednávaní.
Po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 bola na Okresnom súde
Bratislava IV pod Spr. č. 2124/08 šetrená sťažnosť sťažovateľky A. Š. zo dňa 24. 11. 2008
na prieťahy v konaní sp. zn. 20 C 181/02.
Po riadnom prešetrení veci bola táto sťažnosť posúdená ako dôvodná. V odpovedi
z 8. 12. 2008 danej sťažovateľke boli v konaní konštatované prieťahy objektívneho
charakteru (spôsobené najmä nedodržiavaním lehôt ustanovených znalcov v konaní
a správaním odporcu).
Z vykonaného šetrenia nebolo zistené, že by si zákonný sudca náležité neplnil svoje
povinnosti podľa O. s. p.
K bodom IV, V a VI:
Ak by bolo vyslovené, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/2002 v období
po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 porušené, treba zdôrazniť,
že sťažovateľka nepreukázala, že jej bola spôsobená ujma (nijako nepreukázala,
že by jej bola priamym následkom porušenia jej základného práva spôsobená akákoľvek
ujma).
S poukazom na vyššie uvedené, navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.»
Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení jeho
predsedníčky z 30. júla 2009, a preto ústavný súd poukazuje vo vzťahu k procesným
úkonom okresného súdu len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje
za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát
predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,
ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu
na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.
II.
1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá
zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd
pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
A. Predmetom posudzovaného konania okresného súdu je návrh na vyporiadanie
BSM. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi
predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu
o právnej zložitosti veci. Po skutkovej stránke však možno konštatovať, že v danom prípade
ide o vec skutkovo zložitú, vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré
môže spôsobiť predĺženie konania, najmä v prípade ako je tento, keď predmetom konania
je vyporiadanie rozsiahleho majetku, resp. rozsiahlej masy vecí patriacich do BSM
a zistenie skutkového stavu je závislé od zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov
a pod. Ústavný súd spomínanú skutkovú zložitosť veci, na ktorú poukázala aj predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení a ktorá v tomto prípade taktiež prispela k predĺženiu
predmetného konania, pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
B. Pri hodnotení druhého z kritérií ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil
žiadne také okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu
v predmetnom konaní.
C. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
v období po 4. januári 2007 (vydanie nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007) došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo 28. mája
2002 doručením žaloby sťažovateľky o vyporiadanie BSM okresnému súdu a do dňa
podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené, t. j. jeho doterajšia doba
trvania je viac ako sedem rokov a tri mesiace. Na ťarchu okresného súdu v hodnotenom
období (obdobie po 4. januári 2007) možno započítať iba zodpovednosť za vznik prieťahov
v čase, keď mal tento súd spisový materiál v tejto veci k dispozícii a bol príslušný
na jej prejednanie a rozhodnutie.
Podľa zistenia ústavného súdu v priebehu uvedeného konania bol spis v tejto veci
v dôsledku procesných úkonov žalovaného viackrát predložený Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na jeho rozhodnutie, napr. krajský súd v predmetnej
veci konal pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiam okresného súdu
z 21. júla 2006, ako aj pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiam
okresného súdu z 18. decembra 2007.
Okresný súd bol v uvedenom konaní v období po 4. januári 2007 síce aktívny
a konal, svojím dokazovaním však nevytvoril dostatočný základ pre rozhodnutie vo veci
samej. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už v tomto konaní prikázal okresnému
súdu konať bez zbytočných prieťahov, pri hodnotení postupu okresného súdu je v období
po 4. januári 2007 zrejmý predovšetkým nedostatočne dôrazný postup okresného súdu pri
zabezpečovaní znaleckého posudku znalca Ing. M. P. Uvedený znalec bol okresným súdom
pribratý do konania na základe uznesenia z 21. júla 2006, v ktorom mu okresný súd stanovil
lehotu 60 dní na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku. Toto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal následne na základe odvolania podaného žalovaným krajský súd
a svojím uznesením č. k. 4 Co 426/06-231 z 30. marca 2007 ho potvrdil. Znalecký posudok
od tohto znalca bol však okresnému súdu doručený až 5. decembra 2008.
Ústavný súd poukazuje na to, že zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania
znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý má ako jediný možnosť
nečinnosť ustanoveného znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných
Občianskym súdnym poriadkom. V danom prípade bolo povinnosťou okresného súdu,
aby riadil činnosť ustanoveného znalca, a v prípade, ak sa znalec neriadil jeho pokynmi
alebo opakovane bez náležitého odôvodnenia alebo bez dostatočne závažných dôvodov
nepodal znalecký posudok, okrem uloženia poriadkovej pokuty mal možnosť spracovať
aj návrh na odvolanie znalca.
Počas celého obdobia zabezpečovania znaleckého posudku od tohto znalca však
okresný súd obmedzil svoju činnosť len na zasielanie výziev znalcovi a v jednej z nich
mu pohrozil možnosťou využitia poriadkových opatrení proti nemu. Podľa názoru
ústavného súdu okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas všetky procesné
prostriedky smerujúce k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo urýchlene skončené.
Takýto postup okresného súdu v konaní, v ktorom už došlo ku konštatácii porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľky
rozhodnutím ústavného súdu, možno považovať za postup opätovne porušujúci uvedené
základné právo sťažovateľky.
S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požiadala aj o priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila „ujmou, ktorá jej vznikla v dôsledku
konania, ktoré svojím postupom vytvorili sťažovateľke právnu neistotu vystupňovanú tým,
že všeobecný súd sa neriadi rozhodnutím ústavného súdu... aj... v dôsledku nemožnosti
domôcť sa svojich práv v súdnom konaní, pričom je potrebné zohľadniť aj efekt prípadného
rozhodnutia vydaného po tak dlhej dobe“.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 20 C 181/02
v období po 4. januári 2007, ako aj s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu,
predovšetkým na skutkovú zložitosť veci a aktívne využívanie práv žalovaným
v predmetnom konaní, na ktoré bol okresný súd nútený reagovať príslušnými procesnými
úkonmi, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému
primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.
3. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v sťažnosti požiadala
aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 245,70 €, ktoré
špecifikovala ako súčet odmeny za dva úkony právnej pomoci a režijného paušálu.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127
ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody a ktorých porušenie
sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2009 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.
Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľky za dva úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2009 (príprava a prevzatie veci, písomné podanie súdu) priznal odmenu
v sume 231,80 € (2 x 115,90 €) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 13,90 € (2 x
6,95 €), spolu teda v sume 245,70 €, ktoré je mu povinný uhradiť okresný súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009