Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 264/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a 4 a jej práva pokojne užívať svoj majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II z 12. januára 2007 sp. zn.

v spojení s konaním a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo 7. augusta 2007

č. k. -272 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2008 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a 4 a svojho práva pokojne užívať svoj majetok podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

z 12. januára 2007 sp. zn. v spojení s konaním a rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo7. augusta 2007 sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že namietanou nečinnosťou a uznesením okresného súdu

z 12. januára 2007, v ktorom je v postavení žalovaného v 5. rade vo veci určenia vlastníctva

a určenia neplatnosti právnych úkonov proti žalobcovi H... B., boli porušené jej označené

základné a iné práva podľa a uvedených medzinárodných dohovorov.

Sťažovateľka poukázala na prieťahy v konaní svojou sťažnosťou zo 14. júla 2008

podanou predsedníčke okresného súdu. Okresný súd vybavil túto sťažnosť 24. júla 2008

odpoveďou tak, že sťažnosť pokladá za nedôvodnú. Následne sťažovateľka podala

na krajskom súde žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy podpredsedníčkou

okresného súdu z 1. augusta 2008, ktorá bola odpoveďou krajského súdu z 28. augusta 2008

odmietnutá ako neopodstatnená. Oba konajúce súdy nezistili prieťahy v konaní sp. zn.

a konštatovali neopodstatnenosť jej sťažnosti.

Sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

vydal nález, ktorým vysloví, že označenými konaniami a rozhodnutiami bolo porušené

jej základné právo garantované a právo podľa dohovoru,

ako aj základné právo garantované v a právo podľa dodatkového

protokolu, napadnuté rozhodnutia zruší, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 478 000 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a zaviaže okresný súd

zaplatiť jej trovy konania v sume 200 Sk a trovy právneho zastúpenia jej advokátovi v sume

31 285,90 Sk na účet č... vedený v T., a. s., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Právny zástupca sťažovateľky podaním z 22. mája 2009 oznámil ústavnému súdu,

že sťažovateľka rozhodla o svojom zrušení bez likvidácie a o splynutí so spoločnosťou

A., s. r. o., v dôsledku čoho sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť R., s. r. o., B.,

IČO:..., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu B., Oddiel: Sro, Vložka č...

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 48 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

sťažovateľky, ktorá je v tomto konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,

u ktorého sa predpokladá znalosť judikatúry ústavného súdu. Preto v danom prípade

ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľky v rozsahu uvádzanom v petite tejto sťažnosti

(, , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

ústavný súd podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa “ (),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (, ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že táto časť sťažnosti je zjavne neopodstatnená.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorého celková dĺžka vo vzťahu k nej ako k odporkyni v 5. rade,

ktorá pristúpila do konania 12. januára 2007, do podania sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 29. októbra 2008 nepresiahla 2 roky.

Ústavný súd v súvislosti s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu

a v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “

(napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad.

Podľa ústavného súdu nemožno postup okresného súdu bez ďalšieho považovať

za také porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v a práva

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré by dosiahlo ústavnoprávny rozmer, predovšetkým

s prihliadnutím na ďalšie okolnosti tejto veci, keď okresný súd nebol vo veci absolútne

nečinný, ale v rámci urýchleného vybavenia veci realizoval procesné úkony a plynulo

pokračoval v konaní.

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu je potrebné poukázať

na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky upraveného

v a 4 a práva podľa dodatkového protokolu postupom

a rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa a 4

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd v súlade so svojom ustálenou

judikatúrou (napr. , ) poukázal na svoj právny názor, podľa

ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj označené práva, ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až , resp. dohovoru. O prípadnom porušení základných práv

podľa a 4 , ako aj práva podľa dodatkového protokolu by bolo

možné uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo

k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až , resp. v spojení s ich porušením. V opačnom prípade by ústavný súd

bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany

ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by takým

postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov,

ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho,

aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod

príslušné právne normy. Rozhodovanie o základnom práve podľa a 4 ,

ako aj práve podľa čl. 1 dodatkového protokolu patrí do právomoci všeobecných súdov.

Preto aj túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a to pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky (napr. priznanie

finančného zadosťučinenia, úhrada trov konania alebo zrušenie napadnutého uznesenia

okresného súdu a krajského súdu).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009