Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 199/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti G. P., H., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo G. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. G. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. G. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom

dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. G., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C

184/08.

Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci

sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný

súd Piešťany.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou pôvodne Okresnému súdu Trnava

4. októbra 2006 sa sťažovateľka domáhala od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy

z dôvodu zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. Podľa sťažovateľky Okresný súd

Trnava vo veci jej žaloby vôbec nekonal a po vzniku okresného súdu iba postúpil jej vec

tomuto novovytvorenému okresnému súdu. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že ani okresný

súd vo veci nekoná, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné

skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

„Okresný súd v Trnave vo veci vôbec nekonal, čakal na vytvorenie Okresného súdu

v Piešťanoch, kam vec od 1. 1. 2008 v súlade so zákonom prešla a je evidovaná pod č. k.

.

Konanie v tejto veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch neprebieha, súd

nekoná.

Sťažovateľka podala dňa 13. 6. 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú Okresný

súd v Piešťanoch vybavil podaním zo dňa 3. 7. 2008 č. k. Spr. 383/2008, v ktorom uviedol,

že Okresný súd v Piešťanoch prieťahy v konaní nespôsobil, spôsobil ich Okresný súd

v Trnave.

Sťažovateľka si dovoľuje tvrdiť, že Okresný súd v Piešťanoch sa takto zodpovednosti

za prieťahy v konaní spôsobené aj Okresným súdom v Trnave nemôže zbaviť. Okresný súd

v Piešťanoch prevzal zo zákona veci okresného súdu v Trnave a to aj zo všetkými právnymi

dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

Zmenu zákona nemožno v právnom štáte pričítať na ťarchu účastníka konania,

pretože pokiaľ by došlo k ďalšej zmene, tak by za prieťahy nezodpovedal nikto, súd, ktorý by

vec prevzal by sa odvolával na predchádzajúci súd.

Napriek tomuto stanovisku sťažovateľka vyčkala a nepodávala ústavnú sťažnosť

v domnienke, že Okresný súd v Piešťanoch sa bude skutočností uvedených vo vybavení

sťažnosti na prieťahy v konaní držať a naozaj nariadi pojednávanie vo veci. (...)

Keďže sa stále nič vo veci na Okresnom súde v Piešťanoch nedeje, sťažovateľka je

donútená podať túto ústavnú sťažnosť.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a úhradu trov konania.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 468/2009 z 21. júla 2009

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 5. augusta 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných

úkonov vykonaných v danej veci uviedla:

„Vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatujem, že v predmetnej veci došlo

k prieťahom v predmetnom konaní tak na Okresnom súde Trnava ako aj na Okresnom súde

Piešťany, pričom sa nejedná o vec právne a skutkovo zložitú, účastníkom konania nemožno

vytýkať, že by svojim správaním predlžovali konanie a zo strany súdu došlo k zbytočným

prieťahom.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. .“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„(...) stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 21. 7. 2009

nechcem, vzhľadom k jeho obsahu, zaujať.

Sťažovateľka netrvá na ústnom pojednávaní, súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania pred Ústavným súdom.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 4. október 2006 – sťažovateľka sa žalobou podanou Okresnému súdu Trnava domáhala od

žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy 2 000 000 Sk, pretože pri dopravnej nehode

žalovaný usmrtil jej manžela a dcéru, čím malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv

sťažovateľky, a súčasne žiadala priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov (spis bol

vedený pod sp. zn. ),

- 28. august 2007 – Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľku, aby vyplnila tlačivo o svojich

majetkových, zárobkových a osobných pomeroch,

- 18. september 2007 – sťažovateľka zaslala vyplnené tlačivo o majetkových, zárobkových

a osobných pomeroch,

- 1. január 2008 – spis bol preradený na okresný súd,

- 24. jún 2008 – okresný súd zaslal žalobu sťažovateľky na vyjadrenie žalovanému,

- 14. august 2008 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 18. august 2008 – žalovaný navrhoval, aby okresný súd spojil vec s inými konaniami,

ktoré proti nemu tiež prebiehajú na okresnom súde,

- 3. marec 2009 – okresný súd žiadal pripojiť spis sp. zn. ,

- 5. máj 2009 - okresný súd zistil, že žiadaný spis sp. zn. nie je možné pripojiť,

pretože v danej veci bolo podané odvolanie a spis musí byť zaslaný odvolaciemu súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu v danej veci neboli ku dňu rozhodnutia ústavného

súdu vykonané žiadne iné procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o zaplatenie finančného zadosťučinenia za

zásah do osobnostných práv došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na

predmet konania ako aj vzhľadom na vývoj procesnej situácie v danej veci, nemožno toto

konanie považovať za právne či skutkovo zložité. Napokon aj okresný súd konštatoval, že

„(...) sa nejedná o vec právne a skutkovo zložitú(...)“.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil

žiadnu takú skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu konania a ktorú by bolo treba

pripísať na jej ťarchu.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že do doby, kým bol skúmaný spis postúpený okresnému súdu,

pôvodne príslušný Okresný súd Trnava bol vo veci nečinný viac ako 10 mesiacov, a to od

4. októbra 2006, keď sťažovateľka podala žalobu, do 28. augusta 2007, keď bola

sťažovateľka vyzvaná na preukázanie majetkových pomerov pre účely rozhodnutia o jej

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne okresný súd po postúpení mu veci

bol nečinný, a to od 1. januára 2008, keď mu bol postúpený skúmaný spis, do 24. júna 2008,

keď okresný súd zaslal žalobu sťažovateľky na vyjadrenie žalovanému, t. j. takmer šesť

mesiacov. Napokon ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd je v danej veci nečinný aj

od 14. augusta 2008, keď sa žalovaný vyjadril k žalobe sťažovateľky, a to až dosiaľ, t. j.

viac ako jeden rok, pričom v tomto období okresný súd okrem toho, že žiadal pripojiť spis

vedený na okresnom súde pod sp. zn. , nevykonal žiadny iný procesný úkon

smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu.

Nie zanedbateľnou skutočnosťou je aj zistenie, že aj napriek pre sťažovateľku

závažnému predmetu konania, ktorým je zásah do jej osobnostných práv v dôsledku

usmrtenia jej najbližších rodinných príslušníkov, sa predmetná vec aj po takmer troch

rokoch stále nachádza na súde prvého stupňa, pričom vo veci nebolo vyhlásené ani jedno

rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v , tak

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľkou označeného základného práva

zaručeného v a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke

ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127

ods. 2 a podľa konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

80 000 Sk, t. j. 2 655,51 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na predmet konania, ako aj

vzhľadom na zistenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume

1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný vyplatiť ho sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume

6 732 Sk, t. j. 223,46 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je

115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 223,53 € (t. j. 6 734 Sk) vrátane

režijného paušálu. Sťažovateľke nevznikol nárok na úhradu trov konania za úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 5. augusta

2009), pretože tento úkon nepriniesol pre rozhodovanie ústavného súdu žiadne nové

skutočnosti.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si uplatnil úhradu trov len v sume

223,46 € (t. j. 6 732 Sk), ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške

uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009