Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 225/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci

sťažnosti J. D. a E. D., obaja bytom Ž., zastúpených G., s. r. o., B., v mene ktorej koná

advokát JUDr. P. H., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. augusta 2006 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. D. a E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. augusta 2006 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. D. a E. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť J. D. a E. D. trovy právneho

zastúpenia v sume 441,70 € (slovom štyristoštyridsaťjeden eur a sedemdesiat centov)

na účet ich právneho zástupcu G., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -8 z 28. júla

2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. D. a E. D. (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 24. augusta 2006.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„My, sťažovatelia, sme účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva a uloženia

povinností na strane žalovaných vo veci vedenej pred Okresným súdom v Žiline,

č. k. , žalobcom v konaní je F. Č., bytom V. a návrh zo strany žalobcu bol

podaný dňa 07. 12. 2000...

Dňa 24. 8. 2006 vydal Ústavný súd nález -22, v ktorom na základe

sťažnosti sťažovateľov rozhodol o porušení základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zaviazal Okresný súd Žilina

k vyplateniu primeraného finančného zadosťučinenia a prikázal mu bez zbytočných

prieťahov vo veci konať.

Napriek vyššie uvedenému rozhodnutiu Ústavného súdu Okresný súd v Žiline

do dnešného dňa, teda 2 roky a 10 mesiacov vo veci nerozhodol.

Okresný súd v Žiline sa podľa nášho názoru nebol schopný v primeranej lehote

vysporiadať predovšetkým s vypracovaním znaleckého posudku. Za znalca ustanovil

Ing. A. B. (uznesenie z 21. 9. 2006), následne poveril Ing. I. Z. (uznesenie zo dňa 27. 4.

2007), ustanovenie znalca Ing. Š. I. (uznesenie zo dňa 1. 2. 2007), doplnenie znaleckého

dokazovania Ing. I. Z. (uznesenie zo dňa 16. 4. 2008). V tejto súvislosti poukazujeme

podporne najmä na rozhodnutia ESCP, konkrétne Idrocale c. Taliansko (z 27. 2. 1992,

Annuarie č. 229-F), Capuano c. Taliansko (rozhodnutie z roku 1987, Annuarie, č. 119),

Gajdúšek c. Slovenská republika (rozhodnutie z 18. 12. 2001)...

Porušenie základného práva – práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

garantovaného a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd – vidíme v tom, že Okresný súd v Žiline nepostupoval vo veci

po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky bez zbytočných prieťahov,

nerešpektoval tak rozhodnutie Ústavného súdu. My sťažovatelia sme tak utrpeli vážnu

nemajetkovú ujmu, nakoľko je v nás otrasená dôvera v súdny systém v Slovenskej republike,

a znásobenú tým, že napriek príkazu Ústavného súdu Okresný súd v Žiline naďalej koná

s prieťahmi a ani po 9 rokoch konania nie je schopný vo veci samej rozhodnúť.“

Podľa sťažovateľov súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

prebieha od roku 2001 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje ich právnu

neistotu. V postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného práva zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 5 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 441,70 €.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 3. septembra 2009 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, v ktorom uviedol:

„Z prehľadu úkonov a vyjadrenia konajúcej sudkyne je zrejmé, že Okresný súd Žilina

vo veci konal. Vzhľadom k tomu, že o sťažnosti na prieťahy v tomto konaní už Ústavný súd

v r. 2006 rozhodol, budem sa v tomto vyjadrení zaoberať len obdobím od r. 2006 doposiaľ.

Nie je možné konštatovať, že by v tomto období Okresný súd Žilina v rozpore s Nálezom

Ústavného súdu vo veci nekonal. Z prehľadu úkonov je zrejmé, že Okresný súd Žilina

vo veci vykonával jednotlivé úkony bez akýchkoľvek prieťahov. Problémy v tomto konaní

spôsobuje predovšetkým skutočnosť, že v obvode Okresného súdu Žilina je akútny

nedostatok znalcov, ktorí by boli schopní vypracovať znalecký posudok. Z tohto dôvodu boli

vo veci ustanovovaní viacerí znalci aj mimo obvodu Okresného súdu Žilina, ktorí však

z rôznych, najmä zdravotných dôvodov, do dnešného dňa znalecký posudok nevypracovali.

Podľa vyjadrenia sudkyne je tento znalecký posudok nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci

samej. Nedostatok znalcov schopných vypracovať znalecký posudok je pritom takou

okolnosťou, ktorú Okresný súd Žilina nemôže ovplyvniť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd tieto okolnosti

zohľadnil pri svojom rozhodovaní o podanej sťažnosti. V podrobnostiach odkazujem

na vyjadrenie zákonnej sudkyne.“

Vo vyjadrení zákonnej sudkyne sa uvádza:

„Chcem poukázať na tú skutočnosť, že v danej veci nejde o prípad, kedy by súd

ignoroval nález ÚS zo dňa 24. 8. 2006. Po náleze ÚS súd priebežne vykonával úkony

smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Už pred nálezom ÚS bolo pojednávanie zo dňa

17. 7. 2006 odročované za účelom nariadenia ohliadky na mieste samom, nariadenia

znaleckého dokazovania, výsluchu svedkov ako aj ďalšieho dokazovania v zmysle návrhov

účastníkov.

Dňa 21. 9. 2006 bola ustanovená znalkyňa Ing. A. B. za účelom vykonania ohliadky

na mieste samom.

Ohliadka bola nariadená na deň 3. 10. 2006 za prítomnosti znalca. Medzi tým súd

zabezpečoval dôkazy navrhnuté účastníkmi a nevyhnutné pre rozhodnutie veci

14. 9. 2006 – výzva na Správu katastra Ž., zároveň výzva na účastníkov

na predloženie otázok na znalca.

Dňa 3. 10. 2006 bola vykonaná ohliadka, na ktorej boli vypočutí aj svedkovia.

Na ohliadku sa ustanovená znalkyňa nedostavila.

Po ohliadke bol nariadený termín pojednávania na deň 1. 12. 2006, kde boli vypočutí

ďalší svedkovia a pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania.

Dňa 18. 10. 2006 znalkyňa požiadala o zrušenie uznesenia o vypracovaní .

Dňa 16. 1. 2007 súd vyzval účastníkov na preukázanie majetkových pomerov

za účelom zloženia zálohy na znalecké dokazovanie.

Dňa 1. 2. 2007 bolo nariadené znalecké dokazovanie a za znalca bol ustanovený

Ing. Š.

Dňa 12. 2. 2007 ustanovený znalec súdu oznámil, že nemôže vypracovať znalecký

posudok – kapacitne nestačí a zlý zdravotný stav, po infarkte.

Dňa 21. 2. 2007 súd túto skutočnosť oznámil účastníkom, zároveň im oznámil,

že v obvode KS Žilina nie je znalec, ktorý by mohol znaleckú úlohu vykonať, a preto bude

za znalca ustanovená osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov. V čase od 9. 3. 2007

do 19. 3. 2007 sa súd pokúšal ustanoviť za znalca osobu nezapísanú v zozname znalcov,

telefonicky vykonal viaceré dotazy na geodetov – úradné záznamy č. l. 296 - 298, z ktorých

však ani jeden nesúhlasil s ustanovením za znalca.

Dňa 19. 3. 2007 vypracovaním poveril Ing. A. B., Č. Dňa 12. 4. 2007 znalkyňa

oznámila súdu, že v mesiaci september pre zhoršenie zdravotného stavu a nedodržania

podmienok stanovených Z. č. končí so znaleckou činnosťou a dovtedy musí

vypracovať 16 znaleckých posudkov.

Listom zo dňa 18. 4. 2007 súd túto skutočnosť oznámil účastníkom a zároveň ich

vyzval či majú námietky k osobe Ing. K. (Ing. M. pre zlý zdrav. stav znaleckú činnosť

nevykonáva) – uvedená výzva išla z toho dôvodu, že Ing. K. vypracoval v konaní, ktoré

predchádzalo uvedenému konaniu a súd pôvodne práve s ohľadom na túto skutočnosť

nechcel menovaného ustanovovať za znalca, nakoľko predpokladal námietky.

Odporcovia listom z 23. 4. 2007 a navrhovateľ listom z 27. 4. 2007 namietali osobu

Ing. K. Uznesením zo dňa 27. 4. 2007 bola Ing. B. zbavená povinnosti vypracovať

a ustanovená bola Ing. Z., M.

Dňa 8. 6. 2007 bol spis zaslaný na OS Senica za účelom doručenia znalkyni.

Znalkyňa prevzala spis 3. 8. 2007.

Dňa 16. 10. 2007 súd vyzval znalkyňu v akom štádiu sa nachádza vypracovanie .

Dňa 9. 11. 2007 bol súdu predložený .

Dňa 16. 11. 2007 bol doručovaný práv. zást. účastníkov s výzvou na vyjadrenie.

Dňa 28. 11. 2007 sa vyjadrila práv. zást. odporcov, navrhla vypočuť znalkyňu.

Dňa 30. 11. 2007 práv. zást. navrhovateľa požiadala o predĺženie lehoty

na vyjadrenie.

Dňa 7. 2. 2008 vyjadrenie práv. zást. navrhovateľa + ďalší na návrh

na vypracovanie .

Na 26. 3. 2008 bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom bola vypočutá znalkyňa

a pojednávanie bolo odročené na doplnenie znal. dok.

Dňa 16. 4. 2008 uznesenie o doplnení znaleckého dokazovania.

Dňa 5. 5. 2008 znalkyňa oznamuje súdu ukončenie znaleckej činnosti vzhľadom

na pracovnú zaťaženosť.

Dňa 16. 5. 2008 výzva na znalkyňu na dopracovanie znal. posudku.

Dňa 21. 7. 2008 zisťovanie súdu či znalkyňa je stále zapísaná v zozname znalcov,

resp. ku ktorému dňu bola vyčiarknutá.

Dňa 30. 7. 2008 znalkyňa telefonicky žiada súd o zaslanie fotokópie listinného

dôkazu za účelom skompletizovania .

Dňa 22. 9. 2008 doručený doplnený , ktorý bol zaslaný práv. zástupcom

účastníkov Dňa 14. 10. 2008 vyjadrenie odporcov.

Dňa 12. 11. 2008 vyjadrenie navrhovateľa + návrh na nariadenie znaleckého

dokazovania na vypracovanie geometrického plánu.

Dňa 24. 2. 2009 nariadené znalec. dokazovanie na vypracovanie za znalca

ustanovený Ing. W.

Dňa 26. 5. 2009 spis zaslaný na OS Senica n doručenie spisu znalcovi.

Dňa 6. 7. 2009 znalec oznámil súdu, že je po vážnej operácii mozgu a je PN.

Dňa 29. 7. 2009 bol spis vyžiadaný z OS Senica za účelom ustanovenia nového

znalca.

V uvedenej veci je nevyhnutné pre rozhodnutie veci ďalšie znalecké dokazovanie,

ktoré vyplynulo v priebehu konania. Ide o skutkovo a právne zložitú vec. Poukazujem však

na dlhodobý pretrvávajúci problém s ustanovovaním znalcov z odvetvia geodézie

a kartografie.

V obvode OS ZA sú len dvaja znalci, ktorí vykonávajú znaleckú činnosť – Ing. K.

a Ing. M., dôvody ich neustanovenia sú uvedené vyššie. Väčšina znalcov, na ktorých sa súd

obrátil odmietla vykonať znal. úkon, väčšinou pre zlý zdravot. stav, alebo že žiadali

o vyčiarknutie zo zoznamu. Ustanovenie takýchto znalcov by nič neriešilo, čo sa napokon

aj prejavilo v priebehu konania, keď súd musel zbavovať ustanovených znalcov povinnosti

vypracovať znalec. posudok a ustanoviť iného znalca. Znalci nemajú záujem vypracovať

znalec. posudok ani pod hrozbou pokút alebo návrhov na vyčiarknutie zo zoznamu znalcov.

Tak ako som už uviedla vyššie, pre rozhodnutie vo veci je potrebný geometrický plán,

ustanovený znalec je po mozgovej príhode, čo súd v čase jeho ustanovenia nemohol vedieť,

preto bude ustanovený iný znalec.“

Predseda okresného súdu v podaní z 3. septembra 2009 a právny zástupca

sťažovateľov v podaní zo 4. augusta 2009 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom

pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty. Takýto postup

súdu má na zreteli aj ustanovenie , keď súdu

ukladá, aby v konaní postupoval aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré tvorí

bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vec z právneho a skutkového

hľadiska vykazuje znaky náročnosti. V konaní bolo potrebné vyhotoviť znalecký posudok,

ktorého vyhotovenie sa odďaľovalo z dôvodu nedostatku znalcov v obvode okresného súdu.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.

Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania sťažovateľov

ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že neprispeli k predĺženiu

doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného

súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)

období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania,

a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 24. augusta

2006.

Z rozboru veci vyplýva, že 7. decembra 2000 sa na okresnom súde začalo konanie

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovatelia už raz na ústavnom súde

namietali prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. .

Nálezom sp. zn. z 24. augusta 2006 ústavný súd rozhodol o porušení

ich základného práva podľa a práva podľa dohovoru v tomto

konaní.

Predmetom skúmania ústavného súdu je preto obdobie po právoplatnosti označeného

nálezu ústavného súdu.

V konaní na okresnom súde bolo ustanovených niekoľko znalcov (uzneseniami

z 21. septembra 2006, 1. februára 2007, 19. marca 2007, 27. apríla 2007, 24. februára 2009).

Vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 9. novembra 2007

a doplnený znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 22. septembra 2008.

Pojednávania sa konali 1. decembra 2006 a 26. marca 2008.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie

ani po viac ako troch rokoch od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 24. augusta 2006 nie je právoplatne skončené a od tejto doby boli vo veci vykonané

len dve pojednávania, konštatuje, že postup okresného súdu nemôže byť považovaný

za zodpovedajúci požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote,

ako to vyžaduje a dohovoru. Uvedené okolnosti

sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľov nebola

prerokovaná bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

každému z nich voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred

okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je

právoplatne skončené ani po takmer 9 rokoch. U sťažovateľov oprávnene takýto postup

okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu

sťažovateľov, z princípov spravodlivosti a zo spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv

sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu dospel ústavný súd k záveru,

že finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade

s výrokom tohto nálezu každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením

spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (bod 3 výroku nálezu).

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 441,70 €

(dva úkony u dvoch sťažovateľov vrátane 19 % DPH).

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €

(20 950 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) náhradu

trov konania v sume uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľov 441,70 € z dôvodu trov

právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti) u dvoch sťažovateľov vo výške 115,90 € x 2 x 2 mínus 20 %

podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov zvýšené o 19 % DPH, pretože advokát je platcom dane z pridanej

hodnoty. Ďalej mal právny zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu

6,95 € za úkon podľa citovanej vyhlášky. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu

uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľov (bod 4 výroku

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009