Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 225/09
PDF · 254.45 KB
No categories available
III. ÚS 225/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci
sťažnosti J. D. a E. D., obaja bytom Ž., zastúpených G., s. r. o., B., v mene ktorej koná
advokát JUDr. P. H., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 125/01 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. D. a E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01
v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. D. a E. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť J. D. a E. D. trovy právneho
zastúpenia v sume 441,70 € (slovom štyristoštyridsaťjeden eur a sedemdesiat centov)
na účet ich právneho zástupcu G., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 225/09-8 z 28. júla
2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. D. a E. D. (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 v období po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
„My, sťažovatelia, sme účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva a uloženia
povinností na strane žalovaných vo veci vedenej pred Okresným súdom v Žiline,
č. k. 7 C 125/2001, žalobcom v konaní je F. Č., bytom V. a návrh zo strany žalobcu bol
podaný dňa 07. 12. 2000...
Dňa 24. 8. 2006 vydal Ústavný súd nález II. ÚS 24/05-22, v ktorom na základe
sťažnosti sťažovateľov rozhodol o porušení základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zaviazal Okresný súd Žilina
k vyplateniu primeraného finančného zadosťučinenia a prikázal mu bez zbytočných
prieťahov vo veci konať.
Napriek vyššie uvedenému rozhodnutiu Ústavného súdu Okresný súd v Žiline
do dnešného dňa, teda 2 roky a 10 mesiacov vo veci nerozhodol.
Okresný súd v Žiline sa podľa nášho názoru nebol schopný v primeranej lehote
vysporiadať predovšetkým s vypracovaním znaleckého posudku. Za znalca ustanovil
Ing. A. B. (uznesenie z 21. 9. 2006), následne poveril Ing. I. Z. (uznesenie zo dňa 27. 4.
2007), ustanovenie znalca Ing. Š. I. (uznesenie zo dňa 1. 2. 2007), doplnenie znaleckého
dokazovania Ing. I. Z. (uznesenie zo dňa 16. 4. 2008). V tejto súvislosti poukazujeme
podporne najmä na rozhodnutia ESCP, konkrétne Idrocale c. Taliansko (z 27. 2. 1992,
Annuarie č. 229-F), Capuano c. Taliansko (rozhodnutie z roku 1987, Annuarie, č. 119),
Gajdúšek c. Slovenská republika (rozhodnutie z 18. 12. 2001)...
Porušenie základného práva – práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd – vidíme v tom, že Okresný súd v Žiline nepostupoval vo veci
po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky bez zbytočných prieťahov,
nerešpektoval tak rozhodnutie Ústavného súdu. My sťažovatelia sme tak utrpeli vážnu
nemajetkovú ujmu, nakoľko je v nás otrasená dôvera v súdny systém v Slovenskej republike,
a znásobenú tým, že napriek príkazu Ústavného súdu Okresný súd v Žiline naďalej koná
s prieťahmi a ani po 9 rokoch konania nie je schopný vo veci samej rozhodnúť.“
Podľa sťažovateľov súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 125/01
prebieha od roku 2001 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje ich právnu
neistotu. V postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov
a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 5 000 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 441,70 €.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprS/277/09
z 3. septembra 2009 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, v ktorom uviedol:
„Z prehľadu úkonov a vyjadrenia konajúcej sudkyne je zrejmé, že Okresný súd Žilina
vo veci konal. Vzhľadom k tomu, že o sťažnosti na prieťahy v tomto konaní už Ústavný súd
v r. 2006 rozhodol, budem sa v tomto vyjadrení zaoberať len obdobím od r. 2006 doposiaľ.
Nie je možné konštatovať, že by v tomto období Okresný súd Žilina v rozpore s Nálezom
Ústavného súdu vo veci nekonal. Z prehľadu úkonov je zrejmé, že Okresný súd Žilina
vo veci vykonával jednotlivé úkony bez akýchkoľvek prieťahov. Problémy v tomto konaní
spôsobuje predovšetkým skutočnosť, že v obvode Okresného súdu Žilina je akútny
nedostatok znalcov, ktorí by boli schopní vypracovať znalecký posudok. Z tohto dôvodu boli
vo veci ustanovovaní viacerí znalci aj mimo obvodu Okresného súdu Žilina, ktorí však
z rôznych, najmä zdravotných dôvodov, do dnešného dňa znalecký posudok nevypracovali.
Podľa vyjadrenia sudkyne je tento znalecký posudok nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci
samej. Nedostatok znalcov schopných vypracovať znalecký posudok je pritom takou
okolnosťou, ktorú Okresný súd Žilina nemôže ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd tieto okolnosti
zohľadnil pri svojom rozhodovaní o podanej sťažnosti. V podrobnostiach odkazujem
na vyjadrenie zákonnej sudkyne.“
Vo vyjadrení zákonnej sudkyne sa uvádza:
„Chcem poukázať na tú skutočnosť, že v danej veci nejde o prípad, kedy by súd
ignoroval nález ÚS zo dňa 24. 8. 2006. Po náleze ÚS súd priebežne vykonával úkony
smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Už pred nálezom ÚS bolo pojednávanie zo dňa
17. 7. 2006 odročované za účelom nariadenia ohliadky na mieste samom, nariadenia
znaleckého dokazovania, výsluchu svedkov ako aj ďalšieho dokazovania v zmysle návrhov
účastníkov.
Dňa 21. 9. 2006 bola ustanovená znalkyňa Ing. A. B. za účelom vykonania ohliadky
na mieste samom.
Ohliadka bola nariadená na deň 3. 10. 2006 za prítomnosti znalca. Medzi tým súd
zabezpečoval dôkazy navrhnuté účastníkmi a nevyhnutné pre rozhodnutie veci
14. 9. 2006 – výzva na Správu katastra Ž., zároveň výzva na účastníkov
na predloženie otázok na znalca.
Dňa 3. 10. 2006 bola vykonaná ohliadka, na ktorej boli vypočutí aj svedkovia.
Na ohliadku sa ustanovená znalkyňa nedostavila.
Po ohliadke bol nariadený termín pojednávania na deň 1. 12. 2006, kde boli vypočutí
ďalší svedkovia a pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania.
Dňa 18. 10. 2006 znalkyňa požiadala o zrušenie uznesenia o vypracovaní ZP.
Dňa 16. 1. 2007 súd vyzval účastníkov na preukázanie majetkových pomerov
za účelom zloženia zálohy na znalecké dokazovanie.
Dňa 1. 2. 2007 bolo nariadené znalecké dokazovanie a za znalca bol ustanovený
Ing. Š.
Dňa 12. 2. 2007 ustanovený znalec súdu oznámil, že nemôže vypracovať znalecký
posudok – kapacitne nestačí a zlý zdravotný stav, po infarkte.
Dňa 21. 2. 2007 súd túto skutočnosť oznámil účastníkom, zároveň im oznámil,
že v obvode KS Žilina nie je znalec, ktorý by mohol znaleckú úlohu vykonať, a preto bude
za znalca ustanovená osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov. V čase od 9. 3. 2007
do 19. 3. 2007 sa súd pokúšal ustanoviť za znalca osobu nezapísanú v zozname znalcov,
telefonicky vykonal viaceré dotazy na geodetov – úradné záznamy č. l. 296 - 298, z ktorých
však ani jeden nesúhlasil s ustanovením za znalca.
Dňa 19. 3. 2007 vypracovaním ZP poveril Ing. A. B., Č. Dňa 12. 4. 2007 znalkyňa
oznámila súdu, že v mesiaci september pre zhoršenie zdravotného stavu a nedodržania
podmienok stanovených Z. č. 382/2004 Z. z. končí so znaleckou činnosťou a dovtedy musí
vypracovať 16 znaleckých posudkov.
Listom zo dňa 18. 4. 2007 súd túto skutočnosť oznámil účastníkom a zároveň ich
vyzval či majú námietky k osobe Ing. K. (Ing. M. pre zlý zdrav. stav znaleckú činnosť
nevykonáva) – uvedená výzva išla z toho dôvodu, že Ing. K. vypracoval ZP v konaní, ktoré
predchádzalo uvedenému konaniu a súd pôvodne práve s ohľadom na túto skutočnosť
nechcel menovaného ustanovovať za znalca, nakoľko predpokladal námietky.
Odporcovia listom z 23. 4. 2007 a navrhovateľ listom z 27. 4. 2007 namietali osobu
Ing. K. Uznesením zo dňa 27. 4. 2007 bola Ing. B. zbavená povinnosti vypracovať ZP
a ustanovená bola Ing. Z., M.
Dňa 8. 6. 2007 bol spis zaslaný na OS Senica za účelom doručenia znalkyni.
Znalkyňa prevzala spis 3. 8. 2007.
Dňa 16. 10. 2007 súd vyzval znalkyňu v akom štádiu sa nachádza vypracovanie ZP.
Dňa 9. 11. 2007 bol súdu predložený ZP.
Dňa 16. 11. 2007 bol ZP doručovaný práv. zást. účastníkov s výzvou na vyjadrenie.
Dňa 28. 11. 2007 sa vyjadrila práv. zást. odporcov, navrhla vypočuť znalkyňu.
Dňa 30. 11. 2007 práv. zást. navrhovateľa požiadala o predĺženie lehoty
na vyjadrenie.
Dňa 7. 2. 2008 vyjadrenie práv. zást. navrhovateľa + ďalší na návrh
na vypracovanie ZP.
Na 26. 3. 2008 bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom bola vypočutá znalkyňa
a pojednávanie bolo odročené na doplnenie znal. dok.
Dňa 16. 4. 2008 uznesenie o doplnení znaleckého dokazovania.
Dňa 5. 5. 2008 znalkyňa oznamuje súdu ukončenie znaleckej činnosti vzhľadom
na pracovnú zaťaženosť.
Dňa 16. 5. 2008 výzva na znalkyňu na dopracovanie znal. posudku.
Dňa 21. 7. 2008 zisťovanie súdu či znalkyňa je stále zapísaná v zozname znalcov,
resp. ku ktorému dňu bola vyčiarknutá.
Dňa 30. 7. 2008 znalkyňa telefonicky žiada súd o zaslanie fotokópie listinného
dôkazu za účelom skompletizovania ZP.
Dňa 22. 9. 2008 doručený doplnený ZP, ktorý bol zaslaný práv. zástupcom
účastníkov Dňa 14. 10. 2008 vyjadrenie odporcov.
Dňa 12. 11. 2008 vyjadrenie navrhovateľa + návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania na vypracovanie geometrického plánu.
Dňa 24. 2. 2009 nariadené znalec. dokazovanie na vypracovanie ZP za znalca
ustanovený Ing. W.
Dňa 26. 5. 2009 spis zaslaný na OS Senica n doručenie spisu znalcovi.
Dňa 6. 7. 2009 znalec oznámil súdu, že je po vážnej operácii mozgu a je PN.
Dňa 29. 7. 2009 bol spis vyžiadaný z OS Senica za účelom ustanovenia nového
znalca.
V uvedenej veci je nevyhnutné pre rozhodnutie veci ďalšie znalecké dokazovanie,
ktoré vyplynulo v priebehu konania. Ide o skutkovo a právne zložitú vec. Poukazujem však
na dlhodobý pretrvávajúci problém s ustanovovaním znalcov z odvetvia geodézie
a kartografie.
V obvode OS ZA sú len dvaja znalci, ktorí vykonávajú znaleckú činnosť – Ing. K.
a Ing. M., dôvody ich neustanovenia sú uvedené vyššie. Väčšina znalcov, na ktorých sa súd
obrátil odmietla vykonať znal. úkon, väčšinou pre zlý zdravot. stav, alebo že žiadali
o vyčiarknutie zo zoznamu. Ustanovenie takýchto znalcov by nič neriešilo, čo sa napokon
aj prejavilo v priebehu konania, keď súd musel zbavovať ustanovených znalcov povinnosti
vypracovať znalec. posudok a ustanoviť iného znalca. Znalci nemajú záujem vypracovať
znalec. posudok ani pod hrozbou pokút alebo návrhov na vyčiarknutie zo zoznamu znalcov.
Tak ako som už uviedla vyššie, pre rozhodnutie vo veci je potrebný geometrický plán,
ustanovený znalec je po mozgovej príhode, čo súd v čase jeho ustanovenia nemohol vedieť,
preto bude ustanovený iný znalec.“
Predseda okresného súdu v podaní z 3. septembra 2009 a právny zástupca
sťažovateľov v podaní zo 4. augusta 2009 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom
pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty. Takýto postup
súdu má na zreteli aj ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď súdu
ukladá, aby v konaní postupoval aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03,
II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným
rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.
7 C 125/01 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto
záverom:
1. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré tvorí
bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vec z právneho a skutkového
hľadiska vykazuje znaky náročnosti. V konaní bolo potrebné vyhotoviť znalecký posudok,
ktorého vyhotovenie sa odďaľovalo z dôvodu nedostatku znalcov v obvode okresného súdu.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil
takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.
Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania sťažovateľov
ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že neprispeli k predĺženiu
doterajšej doby konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného
súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)
období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania,
a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta
2006.
Z rozboru veci vyplýva, že 7. decembra 2000 sa na okresnom súde začalo konanie
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovatelia už raz na ústavnom súde
namietali prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01.
Nálezom sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006 ústavný súd rozhodol o porušení
ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tomto
konaní.
Predmetom skúmania ústavného súdu je preto obdobie po právoplatnosti označeného
nálezu ústavného súdu.
V konaní na okresnom súde bolo ustanovených niekoľko znalcov (uzneseniami
z 21. septembra 2006, 1. februára 2007, 19. marca 2007, 27. apríla 2007, 24. februára 2009).
Vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 9. novembra 2007
a doplnený znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 22. septembra 2008.
Pojednávania sa konali 1. decembra 2006 a 26. marca 2008.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie
ani po viac ako troch rokoch od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 242/05
z 24. augusta 2006 nie je právoplatne skončené a od tejto doby boli vo veci vykonané
len dve pojednávania, konštatuje, že postup okresného súdu nemôže byť považovaný
za zodpovedajúci požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote,
ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené okolnosti
sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľov nebola
prerokovaná bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote a že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 bolo porušené základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný
súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 konal bez
zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
každému z nich voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred
okresným súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je
právoplatne skončené ani po takmer 9 rokoch. U sťažovateľov oprávnene takýto postup
okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu
sťažovateľov, z princípov spravodlivosti a zo spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv
sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu dospel ústavný súd k záveru,
že finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade
s výrokom tohto nálezu každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením
spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (bod 3 výroku nálezu).
Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 441,70 €
(dva úkony u dvoch sťažovateľov vrátane 19 % DPH).
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €
(20 950 Sk).
Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania v sume uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľov 441,70 € z dôvodu trov
právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné
vyhotovenie sťažnosti) u dvoch sťažovateľov vo výške 115,90 € x 2 x 2 mínus 20 %
podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov zvýšené o 19 % DPH, pretože advokát je platcom dane z pridanej
hodnoty. Ďalej mal právny zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu
6,95 € za úkon podľa citovanej vyhlášky. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu
uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľov (bod 4 výroku
nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009