Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 67/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti I. M., H., zastúpenej advokátom JUDr. M. C., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. I. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 700 € (slovom

dvetisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. M. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 € (slovom

tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. C., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. M., H. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 6. júla 1999 sa

sťažovateľka domáhala od žalovaného v 1. rade priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré u nej nastali v dôsledku zdravotnej

ujmy, ktorú utrpela pri dopravnej nehode v súvislosti s plnením si pracovných povinností.

Sťažovateľka uviedla, že okresný súd napriek závažnosti predmetu konania koná v jej veci

so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty

a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka ďalej uviedla:

«Na základe tohto skutkového stavu namietame, že zdĺhavým postupom súdu bolo v

prípade sťažovateľky porušené základné právo zaručené v SR, podľa

ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov“.

Právna istota sa vytvára až právoplatným rozhodnutím súdu, pričom v tomto prípade sa

prvé pojednávanie konalo po viac ako 5 rokoch od podania žalobného návrhu a zatiaľ

posledné pojednávanie sa uskutočnilo pred viac ako 3 rokmi. Napriek nariadeniu

znaleckého dokazovania súdom ešte v novembri 2006, doposiaľ nedošlo ani k jeho začatiu,

pričom súd nevyužil všetky možnosti na jeho včasné zabezpečenie.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn: bolo porušené.

Prikazuje sa, aby OS Bratislava III vo veci neodkladne ďalej konal bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk, ktoré je OS

Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka a zákonná sudkyňa v skúmanej veci listom

sp. zn. Spr. 3154/09 z 5. marca 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 23. marca 2009.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„K úkonom súdu od podania návrhu do novembra 2006 sa neviem vyjadriť, nakoľko

sa spis č. k. od 25. 05. 2007 nachádza na Ústave súdneho lekárstva Lekárskej

fakulty UK v Bratislave z dôvodu znaleckého dokazovania. (...)

Na ústnom prejednaní veci netrvám.“

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov

vykonaných v predmetnej veci uviedla:

„Postup súdu od novembra 2006 až do súčasnosti je ovplyvnený postupom v konaní

ustanoveného znaleckého ústavu a pri jeho nečinnosti súd môže postupovať v súlade

s procesnými ustanoveniami zákona (ukladaním poriadkovej pokuty, signalizáciou

Ministerstvu spravodlivosti SR, znížením znaleckej odmeny a pod.), ktoré konajúci súd v

tomto prípade využil. K postupu súdu od napadnutia veci do roku 2006 sa vyjadrím po

predložení spisového materiálu znaleckým .

Môj postup v danej veci (ako aj ostatných veciach pridelených do môjho súdneho

oddelenia) bol a je podmienený objektívnymi okolnosťami, ktoré nedokážem vlastnými

silami ovplyvniť – počtom a skladbou vecí pridelených do súdneho oddelenia (do roku 2004

som vybavovala výlučne pracovnoprávne veci, ktoré patria medzi veci s nutnosťou ich

vybavenia s osobitnou rýchlosťou konania), zaťaženosťou sudcu a pod.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„Na základe Vašej výzvy z 12. 3. 2009 oznamujem, že sťažovateľka netrvá na tom,

aby sťažnosť bola prerokovaná na ústnom pojednávaní a dáva súhlas na upustenie od

takéhoto postupu.

K stanovisku Okresného súdu Bratislava III z 5. 3. 2009 uvádzame, že toto

vyjadrenie sa týka len obdobia od nariadenia znaleckého dokazovania a zaslania spisu

znaleckému ústavu t. zn. od mája 2007, čo je obdobie iba 2 rokov. Žalobný návrh

sťažovateľka však podala pred takmer 10-timi rokmi a posledné pojednávanie vo veci, ktoré

bolo odročené na neurčito kvôli vykonaniu tohto dokazovania sa uskutočnilo – 1. 6. 2005.

Sťažovateľka zotrváva na dôvodoch uvedených vo svojej sťažnosti o porušení práva na

prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2009 si sťažovateľka

prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila nárok na úhradu právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 6. júl 1999 – žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľka domáhala od žalovaného

v 1. rade, ktorý bol jej zamestnávateľom, mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia ako dôsledok zdravotnej ujmy, ktorú utrpela pri

pracovnom úraze (dopravná nehoda),

- 3. august 1999 – okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému v 1. rade

a vedľajšiemu účastníkovi,

- 12. august 1999 – vedľajší účastník vyjadril súhlas s jeho vstupom do konania na strane

žalovaného v 1. rade,

- 20. august 1999 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie vodiča motorového vozidla,

v ktorom bola sťažovateľka spolujazdkyňou pri dopravnej nehode, s tým, že podľa

znaleckých posudkov bola chyba v brzdnom systéme motorového vozidla, a preto je podľa

vodiča žaloba sťažovateľky proti nemu neopodstatnená (sťažovateľka túto osobu za

žalovaného v žalobe ani neoznačila, pozn.),

- 25. august 1999 – žalovaný v 1. rade sa vyjadril k sporu,

- 31. máj 2000 – okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného v 1. rade a vodiča na vedomie

právnemu zástupcovi sťažovateľky a súčasne ho vyzval, aby predložil pracovnú zmluvu

medzi sťažovateľkou a žalovaným v 1. rade; súčasne si okresný súd vyžiadal vyšetrovací

spis týkajúci sa dopravnej nehody ČVS: VP-104/30-95-De, pri ktorej utrpela sťažovateľka

zdravotnú ujmu,

- 14. jún 2000 – právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k zaslaným vyjadreniam

a predložil žiadanú pracovnú zmluvu,

- 19. jún 2000 – okresnému súdu bol doručený vyžiadaný vyšetrovací spis,

- 7. november 2000 – okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby sa vyjadril k žalobe,

- 8. november 2000 – okresný súd pripojil spis sp. zn. ,

- 4. december 2000 – vedľajší účastník sa vyjadril k žalobe,

- 16. marec 2001 – okresný súd vylúčil spis sp. zn. ,

- 5. marec 2003 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby upresnil, či

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky má vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na

strane žalovaného 1. rade alebo namiesto doterajšieho žalovaného v 1. rade,

- 31. marec 2003 – právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4. september 2003 – právny zástupca sťažovateľky urgoval postup v konaní,

- 15. október 2003 – okresný súd uznesením pripustil do konania ďalších účastníkov, a to

vodiča dopravnej nehody ako žalovaného v 2. rade (ďalej len „žalovaný v 2. rade“)

a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako žalovaného v 3. rade (ďalej len „žalovaný

v 3. rade“),

- 17. február 2004 – zákonná sudkyňa dala pokyn na doručenie žaloby žalovanému v 3. rade

na vyjadrenie, avšak tá bola zaslaná na vyjadrenie vedľajšiemu účastníkovi,

- 15. apríl 2004 – vedľajší účastník sa vyjadril k sporu,

- 28. január 2005 – právny zástupca sťažovateľky urgoval rýchlosť konania,

- 14. február 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. apríl 2005,

- 18. február 2005 – okresný súd vyzval žalovaného v 3. rade, aby sa vyjadril k žalobe,

- 4. marec 2005 – žalovaný v 3. rade oznámil, že po naštudovaní dostupných materiálov sa

vyjadrí k žalobe,

- 15. apríl 2005 – žalovaný v 3. rade sa vyjadril k žalobe a súčasne ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní,

- 27. apríl 2005 – okresný súd na pojednávaní zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade

a po vypočutí prítomných účastníkov bolo pojednávanie odročené na 25. máj 2005 na účely

ďalšieho dokazovania,

- 3. máj 2005 – okresný súd vyzval žalovaného v 3. rade, aby predložil listinné dôkazy

(o organizačnej štruktúre Policajného zboru),

- 9. máj 2005 – vedľajší účastník oznámil, kto bol platiteľom poistného za motorové

vozidlo, s ktorým došlo k dopravnej nehode, tak ako mu to bolo uložené na pojednávaní,

- 23. máj 2005 – právny zástupca sťažovateľky si splnil povinnosť uloženú mu na

pojednávaní a predložil vyčíslenie požadovaného mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia,

- 25. máj 2005 – z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu bolo pojednávanie odročené na

1. jún 2005,

- 1. jún 2005 – po vypočutí prítomných účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito

s tým, že vedľajší účastník predloží odôvodnenie jeho návrhu na nariadenie znaleckého

dokazovania,

- 9. jún 2005 – vedľajší účastník predložil odôvodnený návrh na znalecké dokazovanie

a otázky pre znalca,

- 15. jún 2005 – žalovaný v 1. rade zaslal listinné dôkazy a tiež sa pripojil k návrhu na

nariadenie znaleckého dokazovania,

- 30. jún 2005 – sťažovateľka zaslala svoje lekárske správy,

- 30. august 2006 – právny zástupca sťažovateľky urgoval postup v konaní,

- 28. november 2006 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie Lekárskou

fakultou Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „lekárska fakulta“),

- 12. december 2006 – lekárska fakulta oznámila, že bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov,

- 19. marec 2007 – okresný súd uznesením zmenil výrok uznesenia o nariadení znaleckého

dokazovania tak, že novým znalcom sa stal Ústav súdneho lekárstva lekárskej fakulty

Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „znalec“),

- 25. máj 2007 – spis bol postúpený ustanovenému znalcovi na vypracovanie znaleckého

posudku,

- 8. október 2007 – okresný súd vyzval znalca, aby predložil znalecký posudok a aby

oznámil nedodržanie stanovenej 60-dňovej lehoty na jeho vypracovanie,

- 16. november 2007 – okresný súd vyzval znalca, aby predložil znalecký posudok a aby

oznámil nedodržanie stanovenej 60-dňovej lehoty na jeho vypracovanie,

- 6. marec 2008 – okresný súd vyzval znalca, aby predložil znalecký posudok a aby oznámil

nedodržanie stanovenej 60-dňovej lehoty na jeho vypracovanie,

- 17. apríl 2008 – znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku,

- 4. jún 2008 – okresný súd uznesením žiadosti znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku nevyhovel s odôvodnením, že lehota stanovená na jeho vypracovanie

uplynula už pred viac ako rokom a opätovné predĺženie lehoty by spôsobilo zbytočné

prieťahy v konaní,

- 12. jún 2008 – okresný súd vyzval znalca, aby predložil znalecký posudok,

- 11. august 2008 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu a vyzval ho

na predloženie znaleckého posudku,

- 20. január 2009 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu a vyzval ho

na predloženie znaleckého posudku,

- 23. január 2009 – okresný súd oznámil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

že ustanovený znalec si neplní svoje povinnosti,

- 3. marec 2009 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu a vyzval ho na

predloženie znaleckého posudku a spisu pod hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej pokuty.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým zohľadnil, že predmetom napadnutého konania na

okresnom súde je vec, rozhodnutie o ktorej bude mať priamy vplyv a dopad na kvalitu

životnej úrovne sťažovateľky a jej rodinných príslušníkov, t. j. výsledok konania má priamy

dopad na existenčnú sféru sťažovateľky, a preto povaha tohto konania si vyžaduje

mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu

postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný

súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (napr. , , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na

predmet konania, ako aj vzhľadom na vývoj procesnej situácie v danej veci nemožno toto

konanie považovať za právne zložité. V súvislosti so skutkovou zložitosťou veci ústavný

súd konštatuje, že veci, pri rozhodnutí o ktorých je potrebné využiť odborné vedomosti

znalca, zvyčajne považuje za skutkovo zložité, avšak v danom prípade zrejme okresný súd

nepovažoval znalecké dokazovanie za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, keďže ho

nenariadil z vlastnej procesnej iniciatívy, ale urobil tak až po viac ako 7 rokoch

a 8 mesiacoch, a to iba na návrh účastníkov konania, ktorí navrhli aj otázky, ktoré má znalec

v rámci znaleckého dokazovania posúdiť. Ústavný súd však zohľadnil, že samotné znalecké

dokazovanie prispelo k predĺženiu konania.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil

žiadnu takú skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu konania a ktorú by bolo treba

pripísať na jej ťarchu.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol opakovane vo veci nečinný, a to v období od

25. augusta 1999, keď mu boli doručené všetky vyjadrenia k žalobe, do 31. mája 2000, keď

okresný súd urobil vo veci ďalší procesný úkon, t. j. viac ako deväť mesiacov. Okresný súd

bol nečinný aj v období od 4. decembra 2000, keď sa vedľajší účastník na výzvu okresného

súdu vyjadril k žalobe, do 5. marca 2003, keď okresný súd urobil vo veci ďalší procesný

úkon smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu danej veci, t. j. okresný súd bol nečinný viac

ako dva roky a tri mesiace. Ústavný súd zistil nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako

šesť mesiacov aj v období od 31. marca 2003, keď právny zástupca sťažovateľky reagoval

na výzvu okresného súdu, do 15. októbra 2003, keď okresný súd uznesením pripustil do

konania ďalších účastníkov konania. Nadväzne na toto obdobie nečinnosti ústavný súd zistil

ďalšiu nečinnosť v trvaní viac ako jedného roka a štyroch mesiacov, a to od už uvedeného

15. októbra 2003 do 14. februára 2005, keď okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie,

pričom v tomto období okresný súd urobil iba jeden neefektívny procesný úkon, pretože

kancelária nesprávne vybavila pokyn zákonnej sudkyne, keď na vyjadrenie nevyzvala

žalovaného v 3. rade, ale vedľajšieho účastníka, ktorý sa už ale k žalobe vyjadril. Ďalšie

obdobie nečinnosti okresného súdu bolo zistené v čase od 9. júna 2005, keď vedľajší

účastník predložil odôvodnený návrh na znalecké dokazovanie, do 28. novembra 2006, keď

okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie, t. j. viac ako jeden rok a päť

mesiacov. Napokon ústavný súd konštatuje, že okresný súd viac ako sedem mesiacov, a to

od 3. marca 2009, dosiaľ neurgoval znalca, aby predložil vypracovaný znalecký posudok.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nečinnosť v trvaní celkovo viac ako šesť rokov a desať mesiacov.

Nie zanedbateľnou skutočnosťou je aj zistenie, že aj napriek pre sťažovateľku

závažnému predmetu konania sa predmetná vec aj po viac ako 10 rokoch stále nachádza na

súde prvého stupňa a vo veci nebolo vyhlásené ani jedno meritórne rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v , tak

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení základného práva sťažovateľky zaručeného

v v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

80 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na predmet konania, ako aj

vzhľadom na zistenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume

2 700 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na úhradu trov za tri úkony právnej

služby.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €

a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)

v celkovej sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 223,53 €, a za jeden úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume

122,85 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov

v celkovej sume 346,38 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009