Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 235/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti I. K. K., B., zastúpeného spoločnosťou E. P. Advokátska kancelária,

s. r. o., P., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. E. P., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo I. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia I. K. K. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur

a tridsaťosem centov) na účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária, s. r. o., ... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

I. K. K. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 7. októbra

2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

spoločnosťou E. P. Advokátska kancelária, s. r. o., P., v mene ktorej koná advokátka

a konateľka JUDr. E. P., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je v procesnom postavení žalobcu v právnej veci

proti žalovanému Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B., o vydanie pôvodne 14 932 Sk

z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Konanie začalo na jeho návrh 21. júna 2001

a je vedené okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľ uvádza: „Ešte menej

ako za 3 mesiace bude tomu už presne 8 rokov (21. 6. 01) čo som bardejovskému súdu

osobne do jeho podateľne doručil svoju žalobu na vydanie mi mojich vlastných peňazí

v celkovej výške 14 932,- Sk právnym predchodcom terajšej žalovanej strany, ktorý bol

pôvodne Národný úrad práce – Okresný úrad práce v B. No napriek tak dlhej dobe a tak

banálnemu súdnemu sporu dodnes neexistuje na papiere žiadne rozhodnutie vo veci samej

ani len zo strany prvostupňového súdu. Preto je potrebná táto ústavná sťažnosť, keďže

bardejovský súd za takmer celých 8 rokov sa nečinil tak, ako by sa mal. Je to vidieť

z chronológie jeho úkonov v tejto kauze, na ktoré som ako žalobca reagoval od podania

mojej žaloby až po dnešné dni.“

V sťažnosti ďalej uvádza chronológiu úkonov, ktoré okresný súd zatiaľ vykonal,

a dodáva: „Som presvedčený, že v danom prípade mnou označený porušovateľ –

bardejovský prvostupňový súd nekonal v súlade s ods. 2,

a tiež nenaplnil požiadavku na spravodlivý súdny proces v zmysle Eur. Dohovoru,

pokiaľ ide o prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle jeho ods. 1, čl. 6.“

Postupom všeobecného súdu, ktorý od podania návrhu na začatie konania v priebehu

troch rokov neuskutočnil ani jedno pojednávanie, dochádza vo veci podľa sťažovateľa

k porušovaniu jeho základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe žiadosti sťažovateľa mu bola ústavným súdom ustanovená advokátka,

ktorá doplnila jeho sťažnosť takto:

„Sťažovateľ zotrváva na sťažnosti proti postupu Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a namieta ňou porušenie svojho základného práva podľa

a práva Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Zároveň sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušeniu jeho označených práv došlo najmä

v období od podania návrhu na začatie konania t. j. v roku 2001 doposiaľ. Analýza

predmetného súdneho spisu, ktorý sťažovateľ navrhuje ako dôkaz ukazuje, že v tomto

období nebola činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu,

čím došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených

práv sťažovateľa, pričom sťažovateľ poukazuje najmä na obdobie v rokoch 2005, 2006,

2007 a 2008, keď bol súd bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu nečinný, hoci mu

nič nebránilo v tom, aby vydal rozhodnutie.

Toto svoje tvrdenie sťažovateľ opiera aj o vyjadrenie Okresného súdu v Bardejove

zo dňa 13. 05. 2009, ktorým súd tieto skutočnosti potvrdil.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bardejov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- € (slovom dvetisíc

EUR), ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky vo výške 438,57 €, ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť

na účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s. r. o. ... do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

Priznanie a navrhovaný rozsah požadovaného primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že sa v dôsledku zbytočných prieťahov

okresného súdu dostal do stavu dlhotrvajúcej právnej neistoty, a stratil tým dôveru

v nestrannosť súdov, ako aj presvedčenie, že sa súdnou cestou možno v Slovenskej

republike dovolať spravodlivosti. Dlhodobý stav právnej neistoty sa prejavil negatívne

aj na jeho zdravotnom stave.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 447/09 doručeným ústavnému súdu 18. mája 2009, v ktorom predseda tohto

súdu uviedol:

„Vychádzajúc z obsahu spisu a chronológie úkonov konštatujem, že v konaní došlo

k prieťahom zavinených súdom a to v období od 12. 8. 2005 do 8. 6. 2007 a v období

od 18. 9. 2007 do 23. 10. 2008. Je nutné pripustiť, že prieťahy mali vplyv na celkovú dĺžku

konania, avšak vzhľadom na obsah spisu, celkovú dĺžku konania výraznou mierou ovplyvnil

aj samotný sťažovateľ. V tomto smere poukazujem najmä na písomné podanie sťažovateľa

zo dňa 27. 3. 2003 (č. l. 33 spisu) a zo dňa 15. 4. 2003 (č. l. 35 spisu), ktorým reagoval

na výzvu súdu odstrániť vady jeho dovolania zo dňa 21. 3. 2003 (č. l. 31 spisu), ale tiež

na skutočnosť, že sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie dňa 16. 2.

2009, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (5. 1. 2009). Nezodpovedá pritom skutočnosti

tvrdenie sťažovateľa, že vo veci nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté ani len

prvostupňovým súdom, lebo prvostupňový súd vo veci meritórne rozhodol na pojednávaní

dňa 18. 3. 2009, ktorého sa sťažovateľ osobne zúčastnil a tak o tejto skutočnosti v čase

vypracovania sťažnosti (26. 3. 2009) vedel. Záverom dodávam, že sťažovateľ pred podaním

sťažnosti na Ústavný súd SR, nevyužil iné možnosti na odstránenie prieťahov a dosiahnutie

nápravy, najmä nevyužil inštitút sťažnosti podľa a nasl.

v znení neskorších predpisov.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu sp. zn.

priebeh a stav konania, ktoré začalo návrhom podaným na okresnom súde

21. júna 2001. Okresný súd uskutočňoval priebežne procesné úkony a na základe žiadostí

samotného sťažovateľa konal o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov,

vylúčenie sudkyne z konania a povinné právne zastúpenie). Prvé pojednávanie vo veci

sa uskutočnilo 27. septembra 2002, na ktorom sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti

sudkyne okresného súdu, o ktorej 4. novembra 2002 rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej

len „krajský súd“). Dňa 21. marca 2003 podal sťažovateľ proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu dovolanie a 24. marca 2003 ho okresný súd vyzval na doplnenie dovolania. Po vrátení

spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 23. júna 2003

okresný súd sťažovateľa opätovne vyzval na doplnenie dovolania, 23. júla 2003

a 3. septembra 2003 ho vyzval predložiť potvrdenie o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch. Dňa 1. októbra 2003 okresný súd sťažovateľovej žiadosti

o oslobodenie od súdneho poplatku nevyhovel. Dňa 15. októbra 2003 podal sťažovateľ proti

tomuto rozhodnutiu odvolanie a následne 7. júna 2004 krajský súd napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil. Dňa 3. augusta 2004 okresný súd neustanovil sťažovateľovi

právneho zástupcu na dovolacie konanie. Sťažovateľ podal 20. septembra proti tomuto

uzneseniu odvolanie a 4. októbra 2004 odvolanie proti opravnému uzneseniu, ktorým

sudkyňa opravila zle uvedený dátum uznesenia. Krajský súd v odvolacom konaní

25. novembra 2004 potvrdil napadnuté uznesenia okresného súdu. Okresný súd rozhodoval

22. marca 2005 o vylúčení vyššieho súdneho úradníka pre jeho zaujatosť. V dôsledku

pridelenia veci inému sudcovi bol sťažovateľ 14. júna 2007 vyzvaný, aby sa vyjadril,

či trvá na podanom dovolaní. O sťažovateľovom späťvzatí dovolania a zastavení

dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd 22. augusta 2007. Pojednávanie vo veci

nariadené na 16. február 2009 bolo odročené pre neprítomnosť účastníkov a pre prekážky

na strane zákonného sudcu. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 18. marca 2009, na ktorom

okresný súd rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ sa 30. apríla 2009

proti tomuto rozsudku odvolal.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie

ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie

o vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd nezistil, že by doterajší priebeh

konania bol poznamenaný skutkovou zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria návrhy

tohto typu častú agendu okresných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne

zložitú.

2. Kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo aj správanie účastníka konania.

Sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti, o ktorej musel rozhodovať nielen odvolací súd,

ale aj dovolací súd. Uplatňovanie námietky zaujatosti zo strany sťažovateľa je síce právom

účastníka konania [ (ďalej len „OSP“)],

ak sa však námietka ukáže ako nedôvodná, nemožno v dôsledku jej uplatnenia vzniknutý

prieťah pričítať súdu. Plynulý postup okresného súdu ovplyvnilo aj to, že podania

sťažovateľa v napadnutom konaní vykazovali aj procesné nedostatky, ktoré bolo potrebné

priebežne odstraňovať. Po zvážení týchto skutočností ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľovi možno pričítať značný podiel na namietanej dĺžke konania, pretože

nedostatok procesného návrhu je okolnosťou, na ktorú ústavný súd musí prihliadať

pri posudzovaní postupu všeobecného súdu.

3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade konanie

okresného súdu nebolo plynulé a v jeho postupe sa vyskytli obdobia nečinnosti, ktoré

ústavný súd posúdil s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania ako zbytočné prieťahy

v konaní.

Ústavný súd posúdil všetky úkony okresného súdu a konštatoval, že okresný súd

bol v právnej veci sťažovateľa nečinný v období od doručenia vyjadrenia sťažovateľa

(25. septembra 2001) do 4. marca 2002. Toto obdobie predstavuje prieťahy v trvaní

5 mesiacov.

V ďalšom období bol však už procesný postup okresného súdu plynulý, sústredený,

bez prieťahov, čo pretrvávalo až do 22. marca 2005. Od tohto obdobia do 8. júna 2007

bol okresný súd vo veci sťažovateľa nečinný, čo predstavuje prieťahy v trvaní prevyšujúce

2 roky. Dňa 18. septembra 2007 dal zákonný sudca pokyn na doručenie rozhodnutia

najvyššieho súdu. Od tohto pokynu do pojednávania dňa 16. februára 2009 možno

konštatovať ďalšie obdobie nečinnosti a prieťah v konaní v trvaní 1 roka a 5 mesiacov.

Okresný súd neposkytol sťažovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn.

rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa a , a preto ústavný súd

rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu), a zároveň

mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a v záujme nápravy

porušenia základného práva priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností

prípadu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom. Sťažovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatňoval

sumu 438,57 € za tri úkony právnej pomoci, režijný paušál a 19 % DPH.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému

sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Ústavný

súd priznal advokátke odmenu za dva úkony právnej pomoci – prevzatie a prípravu

zastupovania a doplnenie sťažnosti z 29. septembra 2009. Oznámenie o prevzatí právneho

zastúpenia (vrátane vyjadrenia sťažovateľa a vyčíslenia trov právneho zastúpenia) ústavný

súd neposúdil ako podanie vo veci samej, a teda ako jeden samostatný úkon právnej

pomoci.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2009 patrí advokátke odmena 115,90 €

a režijný paušál 6,95 €, teda spolu 122,85 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby

v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu 245,70 €. Pretože právnická

kancelária právnej zástupkyne sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa

celková odmena advokátke o 46,68 € a celkovo predstavuje sumu 292,38 €, ktorú

je okresný súd povinný zaplatiť. Ústavný súd preto priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v tejto sume (body 4 a 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009