Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 328/2010
PDF · 191.21 KB
No categories available
III. ÚS 328/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
vo veci sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. I., s.
r. o., Ž., v mene ktorej koná advokát JUDr. I. M., pre porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 54/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 54/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Revúca j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti P., s. r. o., trovy
právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej
právneho zástupcu advokáta JUDr. I. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 21. septembra 2010
prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. I., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokát JUDr.
I. M., v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Revúca (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 54/2008.
Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie náhrady
škody v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 C/54/2008. Konanie, v ktorom
sťažovateľka namieta prieťahy, začalo jej žalobným návrhom z 5. septembra 2001. Okresný
súd v predmetnej veci vydal 17. októbra 2001 platobný rozkaz, ktorý napadol odporca
odporom zaslaným sťažovateľke na vyjadrenie viac ako po roku od jeho podania.
Sťažovateľka sa k odporu vyjadrila listom z 18. decembra 2002, v ktorom zároveň
požiadala konajúci súd o urýchlené nariadenie termínu súdneho pojednávania. V sťažnosti
sa ďalej uvádza: „Sťažnosťou zo dňa 24. 03. 2003 požiadal navrhovateľ predsedu
konajúceho súdu v súlade s ust. § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov o odstránenie
zbytočných prieťahov v označenej právnej veci. Tento listom zo dňa 22. 05. 2003 označil
našu sťažnosť za odôvodnenú.
Konanie v predmetnej právnej veci ďalej prebiehalo na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 3C/324/2002 a následne na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
RA-3C/324/2002. Okresným súdom Rimavská Sobota bolo vo veci rozhodnuté dňa
29. 07. 2005, a to rozsudkom sp. zn. RA-3C 324/02-171. Proti uvedenému rozhodnutiu
podal navrhovateľ aj odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
dňa 31. 03. 2006, uznesením sp. zn. 41Cob/162/2005-206. Uvedeným uznesením Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
K 1. januáru 2008 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Rimavská Sobota na
Okresný súd Revúca. Predmetné konanie sa na Okresnom súde Revúca vedie pod sp. zn.
4C/54/2008. Od prechodu agendy Okresného súdu Rimavská Sobota na Okresný súd
Revúca nebolo do dnešného dňa vo veci Okresným súdom Revúca nariadené pojednávanie
na prejednanie veci, a teda do dnešného dňa konajúci súd v predmetnej veci neuskutočnil
nijaký procesné relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty. Prieťahy, ktoré
boli spôsobené príslušným súdom, tak podľa nášho názoru zodpovedajú trvaniu viac ako
940 - tich dní.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„Právo sťažovateľa – P., s. r. o., T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Revúca, sp.
zn.: 4C/54/2008 vo veci žalobného návrhu o náhradu škody 805.101,10,- Sk (t. j.
26.724,46,-EUR) s prísl. porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky prikazuje Okresnému súdu Revúca, sp. zn.: 4C/54/2008 vo veci žalobného návrhu
o náhradu škody 805.101,10,- Sk (t. j. 26.724,46,- EUR) s prísl. konať.
Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.660,- EUR.
Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I.
M., ktorý je vedený ..., č. ú.: ... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 1.056,12,-EUR za 2
úkony právnej pomoci podľa ust. § 10, § 14, § 16, § 18 a § 19 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná
sťažnosť - pri úkone právnej pomoci 436,54,- EUR, režijnom paušále 7,21,- EUR a DPH
84,31,- EUR).“
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka
skutočnosťou, že podniká a absencia právnej istoty v prerokúvanej veci má pre ňu citeľné
následky. Právna neistota je zvýraznená jej „nemalými výdajmi v súvislosti s uplatnením
práva (súdny poplatok, trov právneho zastúpenia), samotnou povahou a hodnotou predmetu
konania a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní.. .“.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
č. Spr 1567/2010 doručeným ústavnému súdu 15. novembra 2010, v ktorom predseda tohto
súdu uviedol prehľad jednotlivých procesných úkonov vykonaných vo veci. O konaní, ktoré
sa viedlo pred znovuzriadením okresného súdu, teda o konaní vedenom pred 1. januárom
2008, uviedol, že sa k nemu nevie vyjadriť. K súčasnému stavu konania dodal:
„Po schválení rozvrhu práce Okresného súdu Revúca dňa 23. 1. 2008 bola vec
pridelená zákonnému sudcovi Mgr. P. K. a konanie sa vedie pod sp. zn. 4C/54/2008.
Od vymenovania do funkcie sudcu bolo Mgr. P. K. pridelených z Okresného súdu
Rimavská Sobota v reg. C - 96 vecí, reg. P - 41 vecí a reg. D - 51 vecí. Priemerný mesačný
nápad zákonného sudcu je cca za rok 2008 - 90 vecí, za rok 2009 - 80 vecí a za rok 2010 -
70 vecí.
Zákonný sudca sa náležite venuje práci a vo veciach koná s ohľadom na počet
pridelených vecí. Veci v registri P je potrebné vybavovať prednostne, nakoľko v týchto
veciach je zákonom stanovená lehota na rozhodnutie (napr. § 176 ods. 3 O. s. p., § 180
ods. 6 O. s.o.)
Vzhľadom na náročnosť tejto konkrétnej veci tak po skutkovej, ako aj právnej stránke
bolo nevyhnutné sa dôkladne oboznámiť s celým obsahom spisu a to aj s ohľadom na
vykonané rozsiahle dokazovanie (spisový materiál obsahuje cca 400 strán).
V predmetnej veci zákonný sudca dňa 23. 8. 2010 nariadil ústne pojednávanie na deň
21. 9. 2010.
Dňa 21. 9. 2010 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca
sp. zn. 4C/58/2008-413 zo dňa 21. 9. 2010 podal odporca dňa 5. 11. 2010 odvolanie, ktoré
bolo dňa 8. 11. 2010 zaslané navrhovateľovi na vyjadrenie.
Spis sp. zn. 4C/54/2008 bude po vrátení z Ústavného súdu SR zaslaný na Krajský súd
v Banskej Bystrici na rozhodnutie o podanom odvolaní.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
4 C/54/2008 priebeh a stav konania.
Ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Konanie začalo 13. septembra 2001 návrhom sťažovateľky na vydanie platobného
rozkazu. Dňa 17. októbra 2001 bol súdom vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Rob/209/01-14.
Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor (30. októbra 2001) a vec
bola 11. septembra 2002 prevedená do registra C a vedená pod sp. zn. 3 C 324/2002. Odpor
odporcu bol sťažovateľke zaslaný na vyjadrenie po viac ako roku od jeho podania – až
26. novembra 2002. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 11. septembra 2003. Vo veci sa
ďalej pojednávalo 14. októbra 2003, keď súd rozhodol o pribratí znalca do súdneho
konania. Dňa 27. novembra. 2003 rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní
navrhovateľa proti povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Vo veci
konajúca sudkyňa dala 9. januára 2004 pokyn na doručenie spisu Okresnému súdu Banská
Bystrica pre účely jeho doručenia znalkyni a vypracovania znaleckého posudku. Znalecký
posudok bol dožiadanému súdu doručený 7. apríla 2004, pričom 15. apríla 2004 bolo
dožiadanie vybavené a spis so znaleckým posudkom bol vrátený vo veci konajúcemu súdu.
Vo veci sa ďalej pojednávalo 8. júna 2004 a 6. septembra 2004, keď bolo opätovne prijaté
uznesenie o ustanovení znalca, keďže sťažovateľka nesúhlasila so závermi znaleckého
dokazovania a žiadala konfrontáciu alebo vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom
alebo vedeckým ústavom.
Z dôvodu prechodu súdnictva a zrušenia Okresného súdu Revúca bola
vec od 1. januára 2005 prevedená na Okresný súd Rimavská Sobota a vedená pod sp. zn.
V súvislosti s opätovným vytvorením Okresného súdu Revúca od 1. januára 2008 bol
spis postúpený 2. januára 2008 na tento súd na ďalšie konanie. Po schválení rozvrhu práce
Okresného súdu Revúca bola vec 23. januára 2008 pridelená zákonnému sudcovi a konanie
sa vedie pod sp. zn. 4 C/54/2008.
V predmetnej veci zákonný sudca nariadil ústne pojednávanie na 21. september
2010. Dňa 21. septembra 2010 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozhodnutiu okresného súdu
č. k. 4 C/58/2008-413 podal odporca 5. novembra 2010 odvolanie, ktoré bolo 8. novembra
2010 zaslané navrhovateľovi na vyjadrenie.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98,
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich
veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri
namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie
o zaplatenie náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou odporcu na
poľnohospodárskej produkcii – rastlinnej aj živočíšnej výrobe sťažovateľky. V tomto
prípade ide o konanie, ktoré je skutkovo zložitejšie aj v dôsledku rozdielneho prístupu
znalcov k metodike oceňovania náhrad škôd spôsobených emisiami na poľnohospodárskej
výrobe. Rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré sa vyžadujú odborné
znalosti. Pre objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj opakované
znalecké dokazovanie. Po právnej stránke vec nie je náročná v prípade, že zistený skutkový
stav veci náležite objasňuje celý predmet sporu.
2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie sťažovateľky.
Ústavný súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by mohol konštatovať, že sťažovateľka
svojím konaním vytvorila prekážku, ktorá by bránila okresnému súdu plynule konať vo
veci.
3. Ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde v súčasnej dobe
pod sp. zn. 4 C 54/2008 sa prvé dlhšie obdobie nečinnosti v trvaní takmer 13 mesiacov
vyskytlo v čase od 30. októbra 2001, keď odporca podal proti platobnému rozkazu odpor,
do 26. novembra 2002, keď okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľke. Ďalšie
obdobie nečinnosti v trvaní takmer 9 mesiacov je potrebné datovať od 23. decembra 2002,
keď sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu poskytla vyjadrenie k podanému
odporu, až do 11. septembra 2003, keď sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie.
Okresný súd potom vo veci priebežne konal až do konca roka 2004. Od 1. januára 2005
konal vo veci Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom 29. júla
2005. Po podaní odvolania a zrušení rozhodnutia v odvolacom konaní bola vec vrátená na
prvostupňový súd na nové konanie a rozhodnutie. Vec bola vrátená na pôvodný okresný súd
2. januára 2008, odkedy ústavný súd konštatuje obdobie nečinnosti v trvaní takmer 2 rokov
a 8 mesiacov až do 23. augusta 2010, keď okresný súd určil termín pojednávania na
21. september 2010, pričom v tento deň vyhlásil aj rozsudok vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor
vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.
Po zhodnotení postupu okresného súdu v napadnutej veci možno konštatovať
príčinnú súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri sústredenom postupe
súdu v posudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie právoplatne skončené
ani po viac ako deviatich rokoch od začatia konania. V tejto súvislosti už ústavný súd
judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu
pozornosť jeho urýchleniu (III. ÚS 146/05).
Ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú
a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľke v konaní rýchlu a účinnú ochranu jej
práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný
súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 21. septembra 2010.
Vec bude po vrátení spisu z ústavného súdu postúpená odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o opravnom prostriedku. Odstránenie stavu právnej neistoty nie je v tomto štádiu konania
záležitosťou okresného súdu.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, čo
odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.
Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky a na dovŕšenie
nápravy porušenia základného práva jej priznal po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj
primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 2 výroku nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu
trov v sume 1 056,12 € za dva úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia a za
podanú ústavnú sťažnosť) v sume 436,54 € za jeden úkon právnej služby, režijný paušál 2 x
7,21 € a daň z pridanej hodnoty v sume 84,31 € v zmysle § 10, § 14, § 16, § 18 a § 19
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11
ods. 2 citovanej vyhlášky v sume 120,23 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume
7,21 € za jeden režijný paušál. Suma 254,88 € sa v tomto prípade zvyšuje o 19 % daň
z pridanej hodnoty, t. j. o 48,43 €. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú
preto celkovú sumu 303,31 € (bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2010