Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 328/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

vo veci sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. I., s.

r. o., Ž., v mene ktorej koná advokát JUDr. I. M., pre porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Revúca j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti P., s. r. o., trovy

právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej

právneho zástupcu advokáta JUDr. I. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 21. septembra 2010

prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. I., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokát JUDr.

I. M., v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Revúca (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie náhrady

škody v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Konanie, v ktorom

sťažovateľka namieta prieťahy, začalo jej žalobným návrhom z 5. septembra 2001. Okresný

súd v predmetnej veci vydal 17. októbra 2001 platobný rozkaz, ktorý napadol odporca

odporom zaslaným sťažovateľke na vyjadrenie viac ako po roku od jeho podania.

Sťažovateľka sa k odporu vyjadrila listom z 18. decembra 2002, v ktorom zároveň

požiadala konajúci súd o urýchlené nariadenie termínu súdneho pojednávania. V sťažnosti

sa ďalej uvádza: „Sťažnosťou zo dňa 24. 03. 2003 požiadal navrhovateľ predsedu

konajúceho súdu v súlade s ust. § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov o odstránenie

zbytočných prieťahov v označenej právnej veci. Tento listom zo dňa 22. 05. 2003 označil

našu sťažnosť za odôvodnenú.

Konanie v predmetnej právnej veci ďalej prebiehalo na Okresnom súde

Revúca pod sp. zn. a následne na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.

. Okresným súdom Rimavská Sobota bolo vo veci rozhodnuté dňa

29. 07. 2005, a to rozsudkom sp. zn. RA-3C 324/02-171. Proti uvedenému rozhodnutiu

podal navrhovateľ aj odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici

dňa 31. 03. 2006, uznesením sp. zn. -206. Uvedeným uznesením Krajský

súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

K 1. januáru 2008 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Rimavská Sobota na

Okresný súd Revúca. Predmetné konanie sa na Okresnom súde Revúca vedie pod sp. zn.

. Od prechodu agendy Okresného súdu Rimavská Sobota na Okresný súd

Revúca nebolo do dnešného dňa vo veci Okresným súdom Revúca nariadené pojednávanie

na prejednanie veci, a teda do dnešného dňa konajúci súd v predmetnej veci neuskutočnil

nijaký procesné relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty. Prieťahy, ktoré

boli spôsobené príslušným súdom, tak podľa nášho názoru zodpovedajú trvaniu viac ako

940 - tich dní.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Právo sťažovateľa – P., s. r. o., T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa a v Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Revúca, sp.

zn.: vo veci žalobného návrhu o náhradu škody 805.101,10,- Sk (t. j.

26.724,46,-EUR) s prísl. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s Slovenskej

republiky prikazuje Okresnému súdu Revúca, sp. zn.: vo veci žalobného návrhu

o náhradu škody 805.101,10,- Sk (t. j. 26.724,46,- EUR) s prísl. konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.660,- EUR.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I.

M., ktorý je vedený ..., č. ú.: ... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 1.056,12,-EUR za 2

úkony právnej pomoci podľa ust. § 10, § 14, § 16, § 18 a § 19 Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná

sťažnosť - pri úkone právnej pomoci 436,54,- EUR, režijnom paušále 7,21,- EUR a DPH

84,31,- EUR).“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka

skutočnosťou, že podniká a absencia právnej istoty v prerokúvanej veci má pre ňu citeľné

následky. Právna neistota je zvýraznená jej „nemalými výdajmi v súvislosti s uplatnením

práva (súdny poplatok, trov právneho zastúpenia), samotnou povahou a hodnotou predmetu

konania a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní.. .“.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

č. Spr 1567/2010 doručeným ústavnému súdu 15. novembra 2010, v ktorom predseda tohto

súdu uviedol prehľad jednotlivých procesných úkonov vykonaných vo veci. O konaní, ktoré

sa viedlo pred znovuzriadením okresného súdu, teda o konaní vedenom pred 1. januárom

2008, uviedol, že sa k nemu nevie vyjadriť. K súčasnému stavu konania dodal:

„Po schválení rozvrhu práce Okresného súdu Revúca dňa 23. 1. 2008 bola vec

pridelená zákonnému sudcovi Mgr. P. K. a konanie sa vedie pod sp. zn. .

Od vymenovania do funkcie sudcu bolo Mgr. P. K. pridelených z Okresného súdu

Rimavská Sobota v reg. C - 96 vecí, reg. P - 41 vecí a reg. D - 51 vecí. Priemerný mesačný

nápad zákonného sudcu je cca za rok 2008 - 90 vecí, za rok 2009 - 80 vecí a za rok 2010 -

70 vecí.

Zákonný sudca sa náležite venuje práci a vo veciach koná s ohľadom na počet

pridelených vecí. Veci v registri P je potrebné vybavovať prednostne, nakoľko v týchto

veciach je zákonom stanovená lehota na rozhodnutie (napr. ,

ods. 6 O. s.o.)

Vzhľadom na náročnosť tejto konkrétnej veci tak po skutkovej, ako aj právnej stránke

bolo nevyhnutné sa dôkladne oboznámiť s celým obsahom spisu a to aj s ohľadom na

vykonané rozsiahle dokazovanie (spisový materiál obsahuje cca 400 strán).

V predmetnej veci zákonný sudca dňa 23. 8. 2010 nariadil ústne pojednávanie na deň

21. 9. 2010.

Dňa 21. 9. 2010 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca

sp. zn. -413 zo dňa 21. 9. 2010 podal odporca dňa 5. 11. 2010 odvolanie, ktoré

bolo dňa 8. 11. 2010 zaslané navrhovateľovi na vyjadrenie.

Spis sp. zn. bude po vrátení z Ústavného súdu SR zaslaný na Krajský súd

v Banskej Bystrici na rozhodnutie o podanom odvolaní.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

priebeh a stav konania.

Ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Konanie začalo 13. septembra 2001 návrhom sťažovateľky na vydanie platobného

rozkazu. Dňa 17. októbra 2001 bol súdom vydaný platobný rozkaz č. k. -14.

Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor (30. októbra 2001) a vec

bola 11. septembra 2002 prevedená do registra C a vedená pod sp. zn. . Odpor

odporcu bol sťažovateľke zaslaný na vyjadrenie po viac ako roku od jeho podania – až

26. novembra 2002. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 11. septembra 2003. Vo veci sa

ďalej pojednávalo 14. októbra 2003, keď súd rozhodol o pribratí znalca do súdneho

konania. Dňa 27. novembra. 2003 rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní

navrhovateľa proti povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Vo veci

konajúca sudkyňa dala 9. januára 2004 pokyn na doručenie spisu Okresnému súdu Banská

Bystrica pre účely jeho doručenia znalkyni a vypracovania znaleckého posudku. Znalecký

posudok bol dožiadanému súdu doručený 7. apríla 2004, pričom 15. apríla 2004 bolo

dožiadanie vybavené a spis so znaleckým posudkom bol vrátený vo veci konajúcemu súdu.

Vo veci sa ďalej pojednávalo 8. júna 2004 a 6. septembra 2004, keď bolo opätovne prijaté

uznesenie o ustanovení znalca, keďže sťažovateľka nesúhlasila so závermi znaleckého

dokazovania a žiadala konfrontáciu alebo vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom

alebo vedeckým .

Z dôvodu prechodu súdnictva a zrušenia Okresného súdu Revúca bola

vec od 1. januára 2005 prevedená na Okresný súd Rimavská Sobota a vedená pod sp. zn.

.

V súvislosti s opätovným vytvorením Okresného súdu Revúca od 1. januára 2008 bol

spis postúpený 2. januára 2008 na tento súd na ďalšie konanie. Po schválení rozvrhu práce

Okresného súdu Revúca bola vec 23. januára 2008 pridelená zákonnému sudcovi a konanie

sa vedie pod sp. zn. .

V predmetnej veci zákonný sudca nariadil ústne pojednávanie na 21. september

2010. Dňa 21. septembra 2010 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozhodnutiu okresného súdu

č. k. -413 podal odporca 5. novembra 2010 odvolanie, ktoré bolo 8. novembra

2010 zaslané navrhovateľovi na vyjadrenie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (,

).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri

namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie

o zaplatenie náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou odporcu na

poľnohospodárskej produkcii – rastlinnej aj živočíšnej výrobe sťažovateľky. V tomto

prípade ide o konanie, ktoré je skutkovo zložitejšie aj v dôsledku rozdielneho prístupu

znalcov k metodike oceňovania náhrad škôd spôsobených emisiami na poľnohospodárskej

výrobe. Rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré sa vyžadujú odborné

znalosti. Pre objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj opakované

znalecké dokazovanie. Po právnej stránke vec nie je náročná v prípade, že zistený skutkový

stav veci náležite objasňuje celý predmet sporu.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie sťažovateľky.

Ústavný súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by mohol konštatovať, že sťažovateľka

svojím konaním vytvorila prekážku, ktorá by bránila okresnému súdu plynule konať vo

veci.

3. Ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde v súčasnej dobe

pod sp. zn. sa prvé dlhšie obdobie nečinnosti v trvaní takmer 13 mesiacov

vyskytlo v čase od 30. októbra 2001, keď odporca podal proti platobnému rozkazu odpor,

do 26. novembra 2002, keď okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľke. Ďalšie

obdobie nečinnosti v trvaní takmer 9 mesiacov je potrebné datovať od 23. decembra 2002,

keď sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu poskytla vyjadrenie k podanému

odporu, až do 11. septembra 2003, keď sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie.

Okresný súd potom vo veci priebežne konal až do konca roka 2004. Od 1. januára 2005

konal vo veci Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom 29. júla

2005. Po podaní odvolania a zrušení rozhodnutia v odvolacom konaní bola vec vrátená na

prvostupňový súd na nové konanie a rozhodnutie. Vec bola vrátená na pôvodný okresný súd

2. januára 2008, odkedy ústavný súd konštatuje obdobie nečinnosti v trvaní takmer 2 rokov

a 8 mesiacov až do 23. augusta 2010, keď okresný súd určil termín pojednávania na

21. september 2010, pričom v tento deň vyhlásil aj rozsudok vo veci samej.

Podľa ustanovenia v platnom znení len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor

vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

Po zhodnotení postupu okresného súdu v napadnutej veci možno konštatovať

príčinnú súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru. Pri sústredenom postupe

súdu v posudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie právoplatne skončené

ani po viac ako deviatich rokoch od začatia konania. V tejto súvislosti už ústavný súd

judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu

pozornosť jeho urýchleniu ().

Ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú

a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľke v konaní rýchlu a účinnú ochranu jej

práv podľa a , a preto rozhodol, že okresný

súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 21. septembra 2010.

Vec bude po vrátení spisu z ústavného súdu postúpená odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku. Odstránenie stavu právnej neistoty nie je v tomto štádiu konania

záležitosťou okresného súdu.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, čo

odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky a na dovŕšenie

nápravy porušenia základného práva jej priznal po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu

trov v sume 1 056,12 € za dva úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia a za

podanú ústavnú sťažnosť) v sume 436,54 € za jeden úkon právnej služby, režijný paušál 2 x

7,21 € a daň z pridanej hodnoty v sume 84,31 € v zmysle § 10, § 14, § 16, § 18 a § 19

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11

ods. 2 citovanej vyhlášky v sume 120,23 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume

7,21 € za jeden režijný paušál. Suma 254,88 € sa v tomto prípade zvyšuje o 19 % daň

z pridanej hodnoty, t. j. o 48,43 €. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

preto celkovú sumu 303,31 € (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010