Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 312/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti J. F., L., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Prievidza p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý uhradiť J. F. trovy právneho zastúpenia

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. J. V., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

zo 7. októbra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. F. (ďalej len „sťažovateľ“)

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Súdnym konaním, ktoré začalo doručením žaloby súdu dňa 13. 08. 1999

a do dnešného dňa nie len že nie je právoplatne skončené, ale ani nebolo rozhodnuté súdom

prvého stupňa, došlo k porušeniu môjho ústavného práva na rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov, pričom zdôrazňujem, že ide o stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti a následne úrazovú rentu, ktoré nároky mi nie sú vyplácané a tým

je podstatným spôsobom dlhodobo znížená životná úroveň celej mojej rodiny...

Žalobou, doručenou súdu dňa 13. 08. 1999... som si uplatnil nárok na náhradu

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu odškodnenia choroby

z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov končatín z DNJZ, ktorá mi bola

priznaná Fakultnou nemocnicou, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie M. ...

V priebehu konania bolo rozhodnuté medzitímnym rozsudkom Okresného súdu

v Prievidzi sp. zn. -219 zo dňa 06. 06. 2005 a rozsudkom odvolacieho

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. - 251 zo dňa 27. 04. 2006..., že základ

môjho nároku je daný za obdobie od 01. 09. 1998 do 31. 12. 2003.

V priebehu celého konania dochádzalo opakovane k obštrukciám zo strany odporcov,

ktoré súd nedokázal eliminovať, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré nesporne

potvrdilo oprávnenosť môjho nároku, avšak do dnešného dňa nie je rozhodnutie

prvostupňového súdu, ako príklad uvádzam neodôvodnene podané dovolanie Sociálnej

poisťovne B., ktoré bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 26. 09. 2007...

V priebehu dlhotrvajúceho konania, ktoré je nesporne zavinené nečinnosťou

Okresného súdu v Prievidzi, som na prieťahy v konaní upozorňoval už od roku 2001, teda

po dobu niekoľkých rokov listami zo dňa 06. 02., 03. 04., 23. 05. 2001, v roku 2002 listami

zo dňa 11. 02., 11. 11., v roku 2004 listami zo dňa 13. 04., 11. 11., v roku 2005 listom

zo dňa 17. 01., v roku 2007 listami zo dňa 21. 05., 05. 11., 15. 11., 12. 12., v roku 2008

listami zo dňa 26. 02., 27. 03., 31. 07. a v roku 2009 listami zo dňa 27. 05. a 17. 07. ...

Zdôrazňujem, že toto dlhotrvajúce konanie veľmi nepriaznivo pôsobilo a naďalej

pôsobí na môj zdravotný stav, ktorý je veľmi zlý, pričom súd na žiadosti o vytýčenie

pojednávania, ktoré nesporne treba považovať za upozornenia, resp. sťažnosti na prieťahy

v konaní, vôbec nereagoval.“

Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

prebieha od roku 1999. V postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva

zaručeného v . Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

od okresného súdu v sume 10 000 € odôvodnil tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne

skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty. „Nečinnosťou Okresného súdu

v Prievidzi bola naša rodina dlhodobo ukracovaná vo svojich nárokoch, tento stav

pretrváva do dnešného dňa a tvrdím, že dlhotrvajúce súdne konanie veľmi nepriaznivo

pôsobí na môj závažný zdravotný stav.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa ,

prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 670,88 €

na účet jeho právneho zástupcu.

K veci sa listom sp. zn. Spr 927/09 z 10. septembra 2009 vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, ktorá uviedla:

„... V namietanom konaní okresný súd koná na základe návrhu, ktorý bol súdu

doručený dňa 13. 8. 1999. O základe nároku sťažovateľa, ktorý bol medzi účastníkom

sporný, bolo v konaní vzhľadom na skutkovú a právnu náročnosť právoplatne rozhodnuté

medzitýmnym rozsudkom zo dňa 6. 6. 2005, ktorý po odvolaní odporcu a jeho potvrdení

odvolacím súdom nadobudol právoplatnosť dňa 25. 5. 2006. Proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu bolo odporcom podané dovolanie, o ktorom rozhodol dovolací súd uznesením zo dňa

26. 9. 2007, ktorým bolo dovolanie odmietnuté...

Vychádzajúc z uvedeného a obsahu spisuje zrejmé, že konanie vedené na Okresnom

súde Prievidza sp. zn. trvá viac ako 10 rokov, čo je nepochybné dlhá doba.

Napriek tomu treba pri posúdení prieťahov v konaní posúdiť kritérium zložitosti veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bol rozumnou úvahou skutkovými tvrdeniami odporcu

spochybnený právny základ nároku navrhovateľa, čo v konaní viedlo k náročnému

znaleckému dokazovaniu. Po ustálení skutkového stavu bolo okresným súdom rozhodnuté

tak, že základ nároku navrhovateľa je daný, čím bol vytvorený predpoklad pre dohodu

účastníkov o výške uplatneného nároku, ktorá sa dovtedy dôsledku chýbajúcich skutkových

tvrdení a dôkazov navrhovateľa neprejednávala. Navrhovateľ v konaní svoj nárok vyčíslil

až podaním z roku 2004. Skutočnosť, že k predĺženiu konania došlo v dôsledku podania

opravných prostriedkov odporcom, nebola spôsobená nekonaním okresného súdu. Z obsahu

spisu je zrejmé, že i napriek tomu, že rozhodovanie o náhradách za stratu na zárobku patrí

k častým veciam prejednávaným na Okresnom súdu Prievidza, vec je skutkovo a právne

zložitá nielen z pohľadu právneho základu uplatneného nároku, ale aj z pohľadu určenia

výšky náhrady za stratu na zárobku. K predĺženiu navrhovateľom navrhnutého znaleckého

dokazovania došlo predovšetkým z dôvodu, že v dôsledku nesplnenia povinnosti sťažovateľa

tvrdiť a predkladať dôkazy, museli byť dôkazy zabezpečované v priebehu znaleckého

dokazovania, resp. len v námietkach proti znaleckému posudku sa prejavili tvrdenia

navrhovateľa, ktoré považuje za rozhodné pre vyčíslenie svojho nároku...

Okrem uvedených skutočností, ktoré sú rozhodné pre posúdenie sťažnosti

sťažovateľa, považuje okresný súd sťažnosť za nedôvodnú v časti, v ktorej sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- euro. V tejto časti

je návrh sťažovateľa nad rámec vytvorený rozhodovacou činnosťou ústavného súdu.“

Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti z 27. júla 2009 a predsedníčka okresného

súdu v podaní z 19. októbra 2009 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií dospel ústavný súd k týmto

záverom:

1. Predmetom konania je náhrada za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Vec z právneho a skutkového hľadiska vykazuje znaky náročnosti. V konaní bolo vykonané

znalecké dokazovanie a bolo rozhodnuté najprv medzitýmnym rozsudkom o základe nároku

sťažovateľa.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú

závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ

bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka

súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu

doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 13. augusta 1999 sa na okresnom súde začalo súdne

konanie o vyplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti.

Dňa 6. júna 2005 okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ nároku

sťažovateľa na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti a povinnosť

odporcu odškodniť uvedený nárok je daný od 1. septembra 1998 do 31. decembra 2003.

Dňa 3. novembra 2005 podal vedľajší účastník na strane odporcu (Sociálna poisťovňa)

proti tomuto rozsudku odvolanie. Dňa 27. apríla 2006 Krajský súd v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom č. k. -251 potvrdil medzitýmny rozsudok

okresného súdu. Dňa 6. júna 2006 podal odporca proti rozsudku krajského súdu dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 26. septembra 2007

dovolanie odporcu odmietol.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá bola

zistená od 1. decembra 2000, keď okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu

na vyjadrenie, do 29. mája 2002, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť okresného súdu

1 a pol roka).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie

na okresnom súde začalo ešte v roku 1999, konštatuje, že celková dĺžka konania – 10 rokov

(z toho na okresnom súde 8 rokov a 4 mesiace) nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu

požiadavke konania bez zbytočných prieťahov, ako to vyžaduje .

Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd na záver, že právna vec

sťažovateľa nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov a že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa

zaručené (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

od okresného súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok súdneho konania o náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti,

ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 10 rokoch (z toho na okresnom súde

konanie prebieha 8 rokov a 4 mesiace). U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného

súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa,

z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základného práva sťažovateľa,

ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom

tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením

označeného základného práva sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľa si v sťažnosti z 27. júla 2009 uplatnil trovy konania v sume 670,88 €.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €

(20 950 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania v sume 245,70 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej

služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti),

a dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného

súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa (bod 4 výroku

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009