Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 350/09
PDF · 122.97 KB
No categories available
III. ÚS 350/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., vo veci namietaného porušenia
čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ústavného súdu Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 130/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2009
doručená sťažnosť MUDr. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“) podaná podľa čl. 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 3 ústavy v konaní ústavného súdu vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 130/09.
V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že 5. júna 2009 mu bolo doručené uznesenie
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 130/09 z 23. apríla 2009, ktorým bola ako zjavne
neopodstatnená odmietnutá jeho sťažnosť podaná ústavnému súdu 23. marca 2009, a to
i napriek tomu, že mu podľa jeho názoru všeobecné súdy procesným postupom odňali
možnosť konať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Sťažovateľ argumentuje, že sťažnosť podáva pre porušenie jeho „základných práv
podľa č. 127 ods. 1 Ústavy SR, a to Ústavným súdom SR, ktorý v konaní pod č.k. IV.ÚS
130/09 porušil čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, lebo rozhodol evidentne nezákonne, po očividne
povrchnom oboznámení sa s návrhom!“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa
zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že návrh sťažovateľa je v podstate z hľadiska
jeho obsahu opravným prostriedkom, ktorým je napadnuté konkrétne konanie,
resp. rozhodnutie ústavného súdu. Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je v dôsledku zvolenej podoby
špecializovaného a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike
konaním jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky
orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný
orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie.
Podrobnosti ustanoví zákon (čl. 129 ods. 7 ústavy).
Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom o ústavnom súde
presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí rozhodovanie o opravných
prostriedkoch vo všeobecnosti a fortiori o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické
osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti
ktorým podľa čl. 133 ústavy a podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde žiaden opravný
prostriedok nie je prípustný.
Druhy konania pred ústavným súdom a ich dôvody taxatívne vypočítava ústava,
a preto možnosť primeraného použitia ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (§ 31a zákona o ústavnom súde) nemôže viesť k ich
rozšíreniu, ale môže slúžiť iba pre postup pri konaniach, ktoré sú v ústave a v zákone
o ústavnom súde výslovne uvedené.
V spojitosti s tým ústavný súd uvádza, že v okolnostiach daného prípadu
neprichádzalo v rámci predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákon o ústavnom
súde) do úvahy ani skúmanie splnenia podmienok na konanie o sťažnosti, pretože ide
o návrh, ktorý ústava ani zákon o ústavnom súde neupravuje, a vzhľadom na to na jeho
prerokovanie ani neustanovuje akékoľvek podmienky.
Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2
ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán
ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu
(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto, čo sa týka medzí, rozsahu a
spôsobu, môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2
ústavy), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non
pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok.
Vychádzajúc z citovanej ústavnej normy zákon o ústavnom súde vyriešil otázku
podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že návrh nie je
prípustný v prípade, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného
súdu [§ 24 písm. c) zákona o ústavnom súde].
Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že v čase
jeho rozhodovania o sťažnosti nemá opodstatnenie ani vecná námietka sťažovateľa týkajúca
sa formulácie «navyše ÚSSR vôbec nepostrehol, že formulácia: „vec nie je natoľko zložitá,
aby odôvodňovala potrebu väčšej ochrany záujmov žalobcu advokátom“ je právnym
názorom OS Nitra a KS Nitra, kým tento nekompetentný tzv, „právny názor“ pripísal
sťažovateľovi !» v I. časti odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavného súdu č. k.
IV. ÚS 130/09-5, pretože v následnom opravnom uznesení vydanom 19. augusta 2009 v tej
istej veci bola táto zrejmá nesprávnosť odstránená.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24
písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2009