Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 350/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., vo veci namietaného porušenia

postupom Ústavného súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2009

doručená sťažnosť MUDr. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“) podaná podľa čl. 127 ods. 1

(ďalej len „“) vo veci namietaného porušenia

ods. 3 v konaní ústavného súdu vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že 5. júna 2009 mu bolo doručené uznesenie

ústavného súdu sp. zn. z 23. apríla 2009, ktorým bola ako zjavne

neopodstatnená odmietnutá jeho sťažnosť podaná ústavnému súdu 23. marca 2009, a to

i napriek tomu, že mu podľa jeho názoru všeobecné súdy procesným postupom odňali

možnosť konať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Sťažovateľ argumentuje, že sťažnosť podáva pre porušenie jeho „základných práv

podľa č. 127 ods. 1 SR, a to Ústavným súdom SR, ktorý v konaní pod č.k. IV.ÚS

130/09 porušil SR, lebo rozhodol evidentne nezákonne, po očividne

povrchnom oboznámení sa s návrhom!“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa

zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že návrh sťažovateľa je v podstate z hľadiska

jeho obsahu opravným prostriedkom, ktorým je napadnuté konkrétne konanie,

resp. rozhodnutie ústavného súdu. Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti ( ) je v dôsledku zvolenej podoby

špecializovaného a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike

konaním jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky

orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný

orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie.

Podrobnosti ustanoví zákon ( ).

Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd a

presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje

za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí rozhodovanie o opravných

prostriedkoch vo všeobecnosti a fortiori o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické

osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti

ktorým podľa a podľa žiaden opravný

prostriedok nie je prípustný.

Druhy konania pred ústavným súdom a ich dôvody taxatívne vypočítava ,

a preto možnosť primeraného použitia ustanovení Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov ( ) nemôže viesť k ich

rozšíreniu, ale môže slúžiť iba pre postup pri konaniach, ktoré sú v ústave a v zákone

o ústavnom súde výslovne uvedené.

V spojitosti s tým ústavný súd uvádza, že v okolnostiach daného prípadu

neprichádzalo v rámci predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákon o ústavnom

súde) do úvahy ani skúmanie splnenia podmienok na konanie o sťažnosti, pretože ide

o návrh, ktorý ani neupravuje, a vzhľadom na to na jeho

prerokovanie ani neustanovuje akékoľvek podmienky.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2

ods. 2 , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu

(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto, čo sa týka medzí, rozsahu a

spôsobu, môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2

), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non

pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

Vychádzajúc z citovanej ústavnej normy vyriešil otázku

podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že návrh nie je

prípustný v prípade, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného

súdu [ ].

Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že v čase

jeho rozhodovania o sťažnosti nemá opodstatnenie ani vecná námietka sťažovateľa týkajúca

sa formulácie «navyše ÚSSR vôbec nepostrehol, že formulácia: „vec nie je natoľko zložitá,

aby odôvodňovala potrebu väčšej ochrany záujmov žalobcu advokátom“ je právnym

názorom OS Nitra a KS Nitra, kým tento nekompetentný tzv, „právny názor“ pripísal

sťažovateľovi !» v I. časti odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavného súdu č. k.

-5, pretože v následnom opravnom uznesení vydanom 19. augusta 2009 v tej

istej veci bola táto zrejmá nesprávnosť odstránená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24

písm. c) odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009