Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 187/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., vo veci návrhu na prehodnotenie uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -15 z 24. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 31. decembra

2012 doručené podanie J. K. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť II pre

spochybnenie: SR“. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa dospel

k názoru, že jeho úmyslom bolo podať sťažnosť podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha „prehodnotenia uznesenia

-15 s podporou Listiny čl. 38/2/“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti detailne opisuje genézu veci, ako aj celý následný

priebeh jeho sporu s obchodnou spoločnosťou Východoslovenská energetika, a. s. (ďalej

len „žalovaná“), odvíjajúceho sa od zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného

zákonníka, na základe ktorej bol právny predchodca žalovanej povinný zhotoviť pre

sťažovateľa dielo – výstavbu veternej elektrárne... a spracovať východiskovú revíznu

správu. Sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

14. novembra 2003 domáhal od žalovanej odstránenia vád veternej elektrárne. Sťažovateľ

sa tiež domáhal zaplatenia sumy 20 749,22 € ako náhrady jeho viacerých nárokov, ktoré

mu z titulu poškodenia a nefunkčnosti veternej elektrárne mali vzniknúť. Konanie bolo

vedené okresným súdom pod sp. zn. . V priebehu konania sťažovateľ

niekoľkokrát menil výšku a rozsah nárokov uplatňovaných proti žalovanej. Okresný súd

vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. z 27. januára 2010 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu z 27. januára 2010“), ktorým žalobu sťažovateľa zamietol.

Okresný súd týmto rozsudkom nepripustil sťažovateľom vykonané zmeny žaloby a zároveň

určil, že o trovách konania, trovách štátu a odmene ustanovenej právnej zástupkyne

sťažovateľa bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku okresného

súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 24. marca 2011 tak, že potvrdil

rozsudok, ktorým bola žaloba sťažovateľa zamietnutá, a vo zvyšnej časti odvolanie

odmietol.

Sťažovateľ podal proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku krajského súdu z 24. marca

2011 dovolanie, v ktorom žiadal, aby bol rozsudok krajského súdu v tejto časti zrušený

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 22. marca 2012,

ktorým dovolanie sťažovateľa odmietol. Najvyšší súd dospel k názoru, že dovolanie

smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie

je prípustný, a zároveň nezistil ani žiadnu z podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

.

Sťažovateľ, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. P. H., s. r. o., P., doručil

25. júna 2012 ústavnému súdu sťažnosť podľa (ďalej

aj „predchádzajúca sťažnosť“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie. Predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa smerovala proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 27. januára 2010 a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 24. marca 2011 a postupu predchádzajúceho jeho

vydaniu, ako aj proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 22. marca 2012.

Ústavný súd o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením č. k.

-15 z 24. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie ústavného súdu“),

ktorou ju odmietol (pre nedostatok svojej právomoci, zjavnú neopodstatnenosť

a oneskorenosť).

Touto sťažnosťou sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd na základe argumentácie

v nej obsiahnutej jeho predchádzajúcu sťažnosť preskúmal a znovu vo veci rozhodol.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa ním

navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

S prihliadnutím na účel predloženej sťažnosti treba ju pokladať za opravný

prostriedok, prostredníctvom ktorého sťažovateľ napáda konkrétne rozhodnutie ústavného

súdu. výslovne vylučuje akýkoľvek opravný prostriedok (riadny alebo mimoriadny),

čiže nielen odvolanie, ale napr. aj návrh na obnovu konania, pomocou ktorého by sa dalo

uchádzať o preskúmanie rozhodnutia ústavného súdu. Neprichádza preto do úvahy

primerané použitie ( ) relevantných ustanovení

.

Ústavný súd v predmetnej veci pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje,

že táto sťažnosť doručená mu 31. decembra 2012 sa týka tých istých konaní okresného

súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré už ústavný súd posúdil v súvislosti

s predbežným prerokovaním predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa 24. októbra 2012

a uznesením č. k. -15 ju odmietol (pre nedostatok svojej právomoci, zjavnú

neopodstatnenosť a oneskorenosť).

Z uvedeného je zrejmé, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci,

o ktorej už právoplatne rozhodol.

Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti

( ) je v dôsledku zvolenej podoby špecializovaného a koncentrovaného modelu

ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním jednoinštančným a rozhodnutia

ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo

právnické osoby, ktorých sa týkajú. Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd

a presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to

ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí

rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo všeobecnosti a fortiori o opravných

prostriedkoch, ktorými sa fyzické osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania

rozhodnutí ústavného súdu, proti ktorým podľa a podľa zákona

o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný.

Ku skúmaniu sťažovateľových argumentov a k prehodnoteniu správnosti záverov

predchádzajúceho uznesenia ústavného súdu č. k. -15 z 24. októbra 2012

ústavný súd nemohol pristúpiť, pretože mu v tom zjavne bráni prekážka neprípustnosti jeho

sťažnosti v zmysle citovaného ustanovenia . Jeden

zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v ,

vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného princípu (ktorý musí

rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto, čo sa týka medzí, rozsahu a spôsobu, môže

uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci. V súlade s ústavnou normou

obsiahnutou v , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno

podať opravný prostriedok, ani možnosť opravného konania

vo vzťahu k rozhodnutiam ústavného súdu nepripúšťa (obdobne pozri ).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu,

ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným

dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemožno preskúmať v konaní

o sťažnosti podľa . O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade

možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných

slobodách pred orgánmi vytvorenými na ochranu práv priznaných medzinárodnými

dohovormi (mutatis mutandis ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej neprípustnosť [ ].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013