Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 130/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv upravených v , a 2 a

Slovenskej republiky a jeho práva upraveného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo

137/2008 z 25. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. marca 2009 doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv upravených v čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 1 a 2

a (ďalej len „“) a jeho práva upraveného

v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo

137/2008 z 25. novembra 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. januára 2009 mu bolo doručené uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. novembra 2008, ktorým najvyšší súd zastavil

konanie o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 31. januára 2006, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -225 z 2. novembra 2005.

Sťažovateľ namieta skutočnosť, že najvyšší súd zastavil dovolacie konanie z dôvodu

neodstránenia procesného nedostatku dovolacieho konania, a to splnenia podmienky

povinného zastúpenia advokátom, pričom podľa sťažovateľa najvyšší súd ho na odstránenie

tohto procesného nedostatku vôbec nevyzval a dovolacie konanie zastavil, čím mu odňal

možnosť konať pred súdom a porušil (ďalej

len „OSP“), a a 2 . Podľa názoru sťažovateľa „vec nie je

natoľko zložitá, aby odôvodňovala potrebu väčšej ochrany záujmov žalobcu (pozn.

sťažovateľa) advokátom“, a preto považuje postup najvyššieho súdu za nezákonný

a v rozpore s už označenými článkami , ako aj s .

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

«Ústavný súd určuje, že uznesenie č. z 25. 11. 2008 NSSR je

nezákonné, NS SR porušil základné práva MUDr. M. S., zaručené čl. 47 ods. 2; 48 ods. 1,

2; 46 ods. 3 ÚSR, čl. 6 Dohovoru“; „ÚS zrušuje nezákonné uznesenie č.

z 25. 11. 1008 NS SR v plnom rozsahu a vec vracia na ďalšie konanie NS SR“; „ÚS

priznáva MUDr. M. S. podľa čl. 127 ods. 3 ÚSR, primerané finančné zadosťučinenie za

porušenie práva NS SR“.»

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, pričom skúmal, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal z toho, že podľa § 20

ods. 3 je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov

ustanovených v zákone.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď

preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného

prerokovania veci vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie (napr. , , , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , ).

Ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí

(opatrení alebo iných zásahov) všeobecných súdov kontrola zlučiteľnosti účinkov

interpretácie a aplikácie právnych noriem a postupu, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutých rozhodnutí, s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli

so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (podobne , ).

Podľa názoru ústavného súdu z obsahu žiadneho zo sťažovateľom označených

základných práv nemožno vyvodiť nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho

právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní

nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci

všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je

náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod zasahovať (, ,

). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2, čl. 48

ods. 1 a 2 a a práva podľa dohovoru, pretože zastavením

dovolacieho konania sp. zn. mu najvyšší súd odňal možnosť konať pred

súdom.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd preto preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. novembra 2008 a posúdil, či mohlo mať za následok odňatie možnosti

sťažovateľa konať pred súdom a porušiť jeho základné práva podľa čl. 47 ods. 2, čl. 48

ods. 1 a 2 a a právo podľa dohovoru.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd ako súd dovolací

„predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil,

že tieto podmienky konania splnenie nie sú.“.

Tento svoj právny názor odôvodnil najvyšší súd takto:

„Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania) ( ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to

vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania

odstrániť, konanie zastaví ( ).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241

ods. 1 veta druhá ).

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je

možné odstrániť tým, že dovolateľ si zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí

jeho plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie zastaví.

Okresný súd Nitra prípisom z 21. marca 2007 vyzval žalobcu (prípis mu bol

doručený 13. apríla 2007) na odstránenie nedostatku zastúpenia advokátom v dovolacom

konaní v lehote 10 dní predložením plnomocenstva udeleného takémuto zástupcovi a

zároveň ho poučil, že na jeho žiadosť mu môže byť ustanovený zástupca z radov advokátov,

ak sú u neho predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov ( ). Následne

žalobca písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 24. apríla 2007 žiadal

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ktorú žiadosť Okresný súd Nitra uznesením z 11.

septembra 2007 č. k. -242 zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre

uznesením z 30. apríla 2008 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

Napriek uvedenému žalobca, po tom, ako jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov bola právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutá, plnomocenstvo

udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní nepredložil.

Keďže dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie podľa v spojení

s zastavil. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý zastavil dovolacie konanie,

nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti dovolania.“

Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ

nesplnil zákonom ustanovenú podmienku dovolacieho konania, ktorej zákonom

ustanoveným dôsledkom je zastavenie konania. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že ak

sa aj sťažovateľ nazdáva, že v jeho veci nemusí mať vzhľadom na stupeň jej zložitosti

advokáta na svoje zastupovanie, tento názor je irelevantný, ak zákon (v danom prípade

) takúto podmienku konania obsahuje.

So skutočnosťou nekorešponduje ani tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší súd ho

nevyzval na odstránenie tohto nedostatku a konal bez jeho vedomia, hoci v samotnom

rozhodnutí najvyššieho súdu sa explicitne uvádza, že sťažovateľ bol prípisom okresného

súdu z 21. marca 2007 (tento prípis bol doručený sťažovateľovi 13. apríla 2007) vyzvaný na

odstránenie tohto nedostatku do 10 dní. Súčasne bol sťažovateľ poučený o možnosti

požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čo aj sťažovateľ uviedol, avšak

okresný súd aj krajský súd žiadosť sťažovateľa zamietli.

V súvislosti so sťažnosťou je relevantná skutočnosť, že sťažovateľ sa nesťažuje na

to, že všeobecné súdy (okresný a krajský) nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie advokáta

na jeho právne zastupovanie (hoci podmienky podľa svojho názoru spĺňa), ale svoju

sťažnosť spája so zastavením konania, ktoré je právnym dôsledkom nesplnenie zákonom

ustanovenej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom, pričom podkladom

takého rozhodnutia nebolo posúdenie správnosti a zákonnosti, resp. ústavnosti rozhodnutia

všeobecných súdov o žiadosti o ustanovenie advokáta na právne zastupovanie účastníkov

konania (čo sťažovateľ ani nenamieta), ale len splnenie zákonom ustanovenej obligatórnej

podmienky konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že rozhodnutie najvyššieho

súdu je ústavne konformné, zistené skutočnosti nesignalizujú, že po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie podľa by bolo možné

vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, bolo už bez právneho významu vyzývať sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov (doplnenie náležitostí) sťažnosti a rozhodovať o ďalších požiadavkách

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009