Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/182/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: ViaStav BB s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2322/39, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 575 077, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jakubom Bílekom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: M - SILNICE SK s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, 010 61 Žilina, IČO: 36 833 380, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom F. F. 1, XXX XX K. V., v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -240 zo dňa 11. júna 2021 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. -266 zo dňa 16. júla 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -240 zo dňa 11. júna 2021 a dopĺňací rozsudok č.k. -266 zo dňa 16. júla 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.355,51 Eur od 16.05.2019 do 22.05.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 36.588,85 Eur od 13.07.2019 do 30.07.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 26.588,85 Eur od 31.07.2019 do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.065,43 Eur od 20.09.2019 do 24.09.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.194,10 Eur od 09.08.2019 do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 98.052,85 Eur od 13.09.2019 do 18.10.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.185,86 Eur od 12.12.2019 do 26.02.2020, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9% z jednotlivých súm a s uvedením období omeškania v odseku 1. odôvodnenia rozhodnutia, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 02.04.2019 Zmluvu o dielo č. , predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Revitalizácia vnútroblokových priestorov na sídlisku Pod Vŕšky - stavebné práce“. V súlade so zmluvou o dielo žalobca zhotovil dielo, pričom v priebehu zmluvného vzťahu žalovanému vystavil faktúry č. 2019011, 2019016, 2019025, 2019028, 2019043, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas, ale tieto uhradil s omeškaním, pričom v zmysle čl. 19.6 zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9%. V súlade s čl. 19.7 zmluvy o dielo boli žalovanému vyúčtované úroky z

omeškania, pričom v zmysle čl. 19.8 zmluvy, povinná strana sa musí k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania vyjadriť najneskôr do 3 (troch) dní odo dňa jeho obdržania, inak má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Žalovaný vyúčtovanie úrokov prevzal dňa 16.03.2020, pričom sa k vyúčtovaniu vyjadril. Žalobca si uplatnil vyúčtovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy jednotlivých faktúr počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry do zaplatenia.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v rámci upomínacieho konania sp.zn. zo dňa 21.04.2020 uviedol, že návrh považuje za nedôvodný. Predmetom návrhu sú výlučne (kapitalizované) úroky z omeškania v zákonnej výške. Tvrdenie žalobcu, že istiny ním vystavených faktúr mal uhradiť v omeškaní, je nesprávne. Faktúry boli uhradené včas v súlade s uzavretou zmluvou o dielo, ktorá je pre sporové strany plne záväzná. Žalobca zamlčal, že splatnosť faktúr je viazaná a podmienená na moment úhrady faktúr od investora stavby Mesto Žiar nad Hronom žalovanému ako zhotoviteľovi. Žalobca ako subdodávateľ s úpravou úrokov z omeškania plne súhlasil, nakoľko toto riešenie bolo obvyklé, nie nevýhodné pre zmluvné strany, o čom svedčí aj obsah uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom, napr. znenie čl. 22.12. Podľa čl. 7.7 tretej vety zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom, objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby. Investorom stavby boli faktúry žalovaného uhrádzané pravidelne v značnom omeškaní. Akonáhle investor uhradil cenu diela, obratom bola vykonaná bezhotovostná platba žalobcovi. Faktúra č. 10190031 splatná dňa 08.06.2019 bola uhradená investorom dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190056 splatná dňa 10.07.2019 bola uhradená investorom dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190069 splatná dňa 08.08.2019 bola uhradená investorom dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190086 splatná dňa 06.09.2019 bola uhradená investorom dňa 16.10.2019, faktúra č. 10190154 splatná dňa 05.12.2019 doposiaľ uhradená investorom nebola. Žalobca počas roku 2019 a prvé mesiace roka 2020 nenamietal a nepoukazoval na údajné omeškanie. Akonáhle bola vyhlásená mimoriadna situácia COVID-19, žalobca účelovo vyúčtoval a bleskovo zažaloval kapitalizované úroky z omeškania. K listu žalobcu datovaného dňa 12.03.2020 sa žalovaný ani nestihol vyjadriť.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd v odseku 4. poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu, v odseku 5. písomné vyjadrenie žalovaného, dôkazy vykonané a hodnotené postupom podľa Čl. 6 ods. 1, Čl. 8, , a z nich zistený skutkový stav, ktorý posúdil za aplikácie , až 3, , , , , , , , , , vo väzbe na Nariadenia vlády SR č. a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

5. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, okresný súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny.

6. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili písomnú zmluvu o dielo. Nesporným medzi stranami sporu bolo, že dielo bolo žalobcom vykonané riadne a včas a vzniklo mu právo na zaplatenie ceny za dielo. Nesporným bolo, že žalobca vystavil žalovanému jednotlivé faktúry na zaplatenie ceny diela, ako aj kedy tieto jednotlivé faktúry boli žalobcovi zo strany žalovaného uhradené. Žalobca vystavil žalovanému faktúry: faktúra č. 2019011 na sumu 21.355,51 Eur (dátum splatnosti 15.05.2019) uhradená dňa 22.05.2019, faktúra č. 2019016 na sumu 36.588,85 Eur (dátum splatnosti 12.07.2019) uhradené dňa 30.07.2019 v sume 10.000,- Eur, dňa 18.09.2019 v sume 12.523,42 Eur, dňa 19.09.2019 v sume 10.000,- Eur, dňa 24.09.2019 v sume 4.065,43 Eur; faktúra č. 2019025 na sumu 21.194,10 Eur (splatná 08.08.2019) uhradená dňa 18.09.2019, faktúra č. 2019028 na sumu 98.052,82 Eur (dátum splatnosti 12.09.2019) uhradená dňa 18.10.2019 a faktúra č. 2019043 na sumu 5.185,86 Eur (dátum splatnosti 11.12.2019) uhradená dňa 26.02.2020.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu za dielo na základe vystavených faktúr riadne a včas, ale tieto uhradil s omeškaním, po splatnosti peňažného záväzku. Žalobca žalovanému vyúčtoval úroky z omeškania, uplatnil svoj nárok s poukazom na článok 19 body 19.6 až 19.8 zmluvy o dielo.

8. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že nebol v omeškaní s úhradou faktúr, nakoľko bol v omeškaní s úhradou investor stavby s poukazom na článok 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo.

9. Okresný súd konštatoval, že sporný medzi stranami sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.

10. V odseku 24. odôvodnenia okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, a to medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Revitalizácia vnútroblokových priestorov na sídlisku Pod Vršky - stavebné práce“, v zmysle podmienok uvedených v tejto zmluve a jej prílohách, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia v zmysle čl. 5 tejto zmluvy. V tomto odseku okresný súd podrobne popísal dojednania v bode 3.3, v článku 7, v bode 9.17, 9.18 písomnej zmluvy.

11. Okresný súd poukázal na ust. , ktoré umožňuje zmluvným stranám (pokiaľ dlžníkom nie je subjekt verejného práva) dohodnúť si čas plnenia peňažného záväzku dlžníka v rámci zákonom stanovených limitov, ktoré ustanovenie je kogentné, a preto ho zmluvné strany nemôžu vylúčiť a ani sa od neho odchýliť. Dohodnutá lehota v zmysle uvedeného ustanovenia v zásade nesmie presiahnuť 60 dní. Táto lehota na splnenie peňažného záväzku začína plynúť buď od doručenia faktúry, výzvy veriteľa alebo odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa . Okresný súd uviedol, že zmluvné strany sa v čl. 7 bod 7.7 prvá a druhá veta dohodli, že objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľa najneskôr do 35 dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň. Okresný súd mal za to, že uvedené dojednanie o splatnosti peňažného záväzku je v súlade s . Zo strany žalobcu boli žalovanému vystavené faktúry na zaplatenie ceny diela, na faktúrach bol čas plnenia peňažného záväzku uvedený v súlade so zmluvou o dielo (článok 7 bod 7.7 prvá veta v spojení s druhou vetou) a v súlade s .

12. Čo sa týka dojednania v čl. 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy, podľa ktorého objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúr, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (mesto Žiar nad Hronom), okresný súd konštatoval, že toto ustanovenie sa týka „predĺženia splatnosti“, teda splatnosť faktúr (čas plnenia peňažného záväzku) je viazané na úhradu faktúr od investora stavby. Okresný súd mal však za to, že takéto zmluvné dojednanie nie je v súlade s a a , že ide o neurčité predĺženie splatnosti peňažného záväzku. Z dojednaného ustanovenia bodu 7.7 tretia veta zmluvy nebolo jednoznačne zrejmé, kedy konkrétne nastáva splatnosť faktúry, teda čas plnenia, splatnosť peňažného záväzku. Je tam uvedené iba veľmi všeobecne a neurčito, že úhrada faktúry zo strany objednávateľa zhotoviteľovi je viazaná na úhradu faktúry od investora stavby (ale ako dlho a aká konkrétna úhrada investora stavby z tohto dojednania vôbec nebolo zrejmé, zároveň predložené faktúry zo strany žalobcu a faktúry vystavené žalovaným investorovi stavby boli v inej výške, iná lehota splatnosti). Okresný súd poukázal na to, že zákon v ust. pripúšťa dohody o dlhšej lehote splatnosti peňažného záväzku, ale za určitých stanovených kritérií, podmienok ich prehlasuje za neplatné. Takéto dojednania v zmluve, teda aj čl. 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy, sa posúdia podľa a , a tam určených kritérií. Podľa okresného súdu zmluvné dojednanie týkajúce sa predĺženia splatnosti peňažného záväzku, t.j. čl. 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo, je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa (žalobcu). S poukazom na kogentné ust. , takéto dojednanie nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku (), nakoľko dojednanie v zmluve predstavuje porušenie rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu, zakladá nerovnosť zmluvných strán (objednávateľ ako dlžník nie je v omeškaní, ak je v omeškaní úhrada investora stavby, ale nie je zrejmé a nie je uvedené ako dlho a aká konkrétna úhrada investora stavby). Mohlo by sa napríklad stať, že by bola úhrada investora stavby v omeškaní aj pár mesiacov, aj rok, potom zhotoviteľ, ktorý riadne a včas vykonal dielo, riadne splnil svoj záväzok zo zmluvy, by neprimerane dlho „čakal“ na zaplatenie ceny za dielo. Podľa okresného súdu takéto dojednanie nemôže požívať právnu ochranu, pretože by bolo pre zhotoviteľa, ktorý si riadne splnil svoje záväzky zo zmluvy, zhotovil dielo riadne a včas, nespravodlivé, a to aj vo vzťahu na povahu predmetu plnenia. Čo sa týka spravodlivého dôvodu na odchýlenie sa dlžníka od splatnosti peňažného záväzku podľa , musí ísť o objektívny dôvod. To, že úhrada faktúry zo strany žalovaného žalobcovi je viazaná na úhradu faktúry žalovanému od investora stavby, ktorý môže byť v omeškaní, podľa názoru okresného súdu objektívny dôvod na

predĺženie času plnenia (splatnosti) peňažného záväzku nie je, naviac uvedené predĺženie splatnosti peňažného záväzku bolo neurčité. Okresný súd uzavrel, že zmluvné dojednanie v článku 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo je v rozpore s a ust. a je neplatné, lebo je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre žalobcu ako veriteľa.

13. Čo sa týka splatnosti peňažného záväzku okresný súd vychádzal z článku 7 bodu 7.7. prvá a druhá veta zmluvy o dielo, z faktúr vystavených žalobcom žalovanému na zaplatenie ceny diela (na faktúrach uvedený dátum splatnosti peňažného záväzku). Vystavenie faktúr, ani výšku fakturovanej sumy žalovaný nerozporoval, uvedené bolo medzi stranami nesporné. Žalovaný vystavené faktúry žalobcom č. 2019011, 2019016, 2019025, 2019028, 2019043 neuhradil riadne a včas, ale s omeškaním.

14. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu úrokov z omeškania listom zo dňa 12.03.2020, úroky z omeškania boli vyúčtované v súlade s článkom 19 bodom 19.7 zmluvy o dielo. Vyúčtovanie úrokov z omeškania bolo žalovanému doručené 16.03.2020, čo bolo nesporné. K poukazu žalovaného, že výzva mu bola doručená počas mimoriadnej situácie v súvislosti COVID-19 a zároveň poukazoval na okresný súd uviedol, že prijaté opatrenia zo strany Vlády SR, zo strany štátu v súvislosti so zabránením šírenia ochorenia COVID-19, nebránili žalovanému sa vyjadriť k vyúčtovaniu úrokov z omeškania. Poukázal na to, že zmluvné strany si v bode 21.13 zmluvy dojednali, že písomná komunikácia podľa zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou, sa bude doručovať nielen poštou, ale aj kuriérom, osobne, prostredníctvom e-mailu, faxom, teda žalovanému nič nebránilo, aby sa k vyúčtovaniu úrokov z omeškania zo strany žalobcu vyjadril v lehote 3 dní od obdržania výzvy, mal možnosť sa vyjadriť, mal mu to oznámiť nielen poštou, ale napr. aj e-mailom alebo faxom. V súvislosti s okresný súd poukázal na to, že ide o zákon zo dňa 25.03.2020, výzva bola zo strany žalobcu doručovaná žalovanému listom zo dňa 12.03.2020 a doručená 16.03.2020, teda ešte pred prijatím tohto zákona. V zmysle čl. 19 bodu 19.8 zmluvy sa mal žalovaný k vyúčtovaniu úrokov z omeškania vyjadriť v lehote 3 dní od obdržania výzvy - inak s vyúčtovaním súhlasí, teda do 19.03.2020, pričom zákon upravoval od jeho účinnosti t.j. od 25.03.2020 lehoty vo vzťahu k podaniam na súd, opatrenia v justícii. Teda zo strany žalovaného citované ustanovenie nemožno na daný prípad aplikovať.

15. Okresný súd konštatoval, že žalovaný sa v lehote 3 dní od doručenia (obdržania) vyúčtovania úrokov z omeškania k výzve nevyjadril a s poukazom na bod 19.8 zmluvy sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Z uvedených skutočností a na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobcovi uplatnené úroky z omeškania priznal. Zopakoval, že žalobca si splnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo, dielo vykonal riadne a včas a vznikol mu nárok na zaplatenie ceny diela, žalovaný sa dostal s úhradami faktúr do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v súlade s čl. 19 bodmi 19.6 - 19.8 zmluvy o dielo, ako aj s ust. a Nariadenia vlády SR č. .

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, okresný súd mu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Okresný súd Žilina dopĺňacím rozsudkom č.k. -266 zo dňa 16. júla 2021 rozhodol tak, že dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -240 zo dňa 11.06.2021 nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, na to, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. -240 zo dňa 11. júna 2021, ktorým žalobe vyhovel. Okresný súd na pojednávaní dňa 11.06.2021 vyhlásil rozsudok vo veci samej, avšak zistil, že výrokom rozsudku nerozhodol o celom predmete konania, nebolo rozhodnuté o žalovanom nároku v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, na ktorých zaplatenie vznikol žalobcovi nárok, keďže žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené. Preto postupom podľa a vyhlásil dopĺňací rozsudok na pojednávaní dňa 16. júla 2021, teda v čase, keď rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s poukazom na a ust. Nariadenia Vlády SR č. .

18. Proti rozsudku okresného súdu a dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu. Namietal, že oba rozsudky sú vecne nesprávne a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný považoval návrh žalobcu za nedôvodný. Uviedol, že predmetom návrhu sú výlučne kapitalizované úroky omeškania v zákonnej výške. Ťažiskové tvrdenie žalobcu, že istiny ním vystavených faktúr žalovaný mal uhradiť v omeškaní, je nesprávne a žalovaný ho popiera. Faktúry uhradil včas v súlade s platne uzavretou zmluvou o dielo, ktorá je pre sporové strany záväzná. Žalobca zamlčal, že splatnosť faktúr je viazaná a podmienená na moment úhrady faktúr od investora stavby Mesto Žiar nad Hronom. Žalobca ako subdodávateľ s úpravou úrokov z omeškania plne súhlasil, nakoľko toto riešenie bolo obvyklé, férové, o čom svedčí obsah uzavretej zmluvy o dielo, jej bod 7.7 tretia veta. Podľa žalovaného okresný súd posudzoval fiktívny stav, ktorý medzi stranami nikdy nenastal, a nevenoval sa konkrétnym okolnostiam tohto prípadu. Bolo preukázané, že investorom stavby - Mestom Žiar nad Hronom boli faktúry žalovaného uhrádzané pravidelne v značnom omeškaní, o čom žalobca vedel. Akonáhle investor uhradil cenu diela, žalovaný obratom vykonal bezhotovostné platby žalobcovi, teda z jeho strany nedochádzalo k žiadnemu zneužívaniu práva, ako sa snaží tvrdiť súd. Okresný súd opomenul, že obe sporové strany sú menšie stavebné firmy, že žalobca zhotovoval celé dielo pre žalovaného v subdodávke, t.j. voči investorovi Mestu Žiar nad Hronom, žalovaný komplexne znášal riziko vád a budúcich reklamácií za všetky práce, ktoré vykonal žalobca. Žalobca voči investorovi a vo vzťahu k prísnej kontrole verejného obstarávania nezodpovedal za nič, jeho právna pozícia bola a je pohodlná, naopak, ak žalovaný znášal celé riziko a zodpovednosť voči investorovi, ako aj vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, žalobca nemal potrebné parametre na uspenie ako samostatný uchádzač vo verejnom obstarávaní, predmetnú zákazku však chcel vykonávať. Od počiatku vedel, že investorom stavby Mestom Žiar nad Hronom budú faktúry žalovaného uhrádzané pravidelne v určitom omeškaní, nakoľko úhrady faktúr musia prejsť najprv prísnou kontrolou verejného obstarávania a vykonané práce budú preberané a kontrolované dôkladne. Preto sa žalovaný so žalobcom pred vstupom do zákazky v zmluve výslovne dohodli, že ako objednávateľ žalovaný nebude v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby. Ide o obvyklú a častú obchodnú prax v danom odvetví a nie neobvyklú. Zmluvná úprava úrokov z omeškania za danej situácie rozhodne nemohla byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu. Sám žalobca v zmluve vyhlásil, že nebola uzavretá za zvlášť nevýhodných podmienok. Rozhodne nejde o prípad zneužívania postavenia voči slabšej strane. Právne dôvody čiastočnej neplatnosti zmluvy o dielo v časti úpravy úrokov z omeškania a rozporu s netvrdil ani sám žalobca v žalobe, ani v ďalších podaniach, ani na pojednávaní, bránil sa výlučne neexistenciou predmetnej zmluvnej úpravy. Dokonca nepravdivo uvádzal, že žiadne také ustanovenie sa v zmluve nenachádza. Žalobca si protirečil, keď začal tvrdiť, že ustanovenie čl. 7.7 zmluvy považuje za neurčité, nejasné a najmä v rozpore s poctivým obchodným stykom, v rozpore s dobrými mravmi, obchádzajúce zákon a ustanovenia o omeškaní dlžníka. Zo strany žalobcu išlo o klasickú taktiku niektorých obchodných subjektov, ktoré po uzavretí zmluvy paušálne a vágne namietajú tie časti zmluvy, ktoré im v danej situácii nevyhovujú. V súdnej praxi pritom prevláda preferencia platnosti právnych úkonov, a to najmä v oblasti obchodných vzťahov, kde platí široká sféra slobodnej zmluvnej dispozície zmluvných strán. Žalobca je podnikateľom, konal s odbornou starostlivosťou a slobodne uzavrel zmluvu v danom znení. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. . K úplnosti uviedol, že žalobca počas roku 2019 a ani prvé mesiace roka 2020 nikdy nenamietal a nepoukazoval na údajné omeškanie žalovaného. Akonáhle bola vyhlásená mimoriadna situácia v dôsledku COVID-19, ihneď listom zo dňa 12.03.2020 účelovo vyúčtoval a zažaloval kapitalizované úroky z omeškania. K listu datovanému dňom 12.03.2020 sa žalovaný ani nestihol vyjadriť. Takéto konanie žalobcu v čase vyhláseného lockdownu nepotrebuje komentár. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

19. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.09.2021 prostredníctvom zástupcu. Žalobca sa stotožnil v plnom rozsahu so závermi uvedenými v napadnutom rozsudku. Žalobcovi nebolo zrejmé, v čom by mal okresný súd dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď skutkový stav bol v danej veci medzi stranami nesporný. Medzi stranami nebolo sporné, že bola uzavretá zmluva o dielo, ako aj jej obsah. Žalobca počas celého konania namietal neplatnosť bodu 7.7 zmluvy, ktorá prakticky mala vylúčiť omeškanie žalovaného ako objednávateľa, a tým postaviť žalobcu do pozície, ktorá by mu neumožňovala domôcť sa svojho nároku, keď pohľadávky žalobcu by na základe tohto ustanovenia nemohli nadobudnúť splatnosť. Čo sa týka právneho posúdenia sporu, mal za to, že toto je v kompetencii súdu, pričom jeho závery sú plne podložené ustanoveniami . Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo by v danom prípade

nemohol súd pri určení neplatnosti bodu 7.7 zmluvy uplatniť ustanovenie , , . Uviedol, že žalovaný opomína, že uvedené ustanovenia sú v zmysle ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa zmluvné strany môžu odchýliť. Podľa žalobcu ustanovenie bodu 7.7 zmluvy je neplatným nielen na základe právneho posúdenia súdu, ale vyplýva to priamo z ustanovení . K okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že skutočnosť, že Mesto Žiar nad Hronom žalovanému uhradilo faktúry po splatnosti, zakladá právo žalovanému od neho požadovať úroky z omeškania, prípadne ďalšie nároky zo zmluvy o dielo, avšak žalobca nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu. Žalobca nemá vedomosť, kedy, aké a vôbec, či boli Mestu Žiar nad Hronom zasielané faktúry z daného právneho vzťahu, čo bolo v kompetencii žalovaného. Tak, ako uviedol v súdnom konaní, z ustanovenia bodu 7.7 zmluvy nie je zrejmé, aká úhrada zo strany investora by mala byť v omeškaní, keď jednotlivé faktúry vystavené žalobcom a žalovaným sa nezhodujú. Takéto ustanovenie nemožno považovať za obvyklé a férové a najmä výhodné pre obe strany. Žalobca nemá žiadnu možnosť ovplyvniť kedy a koľko bude žalovaný fakturovať investorovi, aké má s ním nastavené platobné podmienky, rovnako nemá možnosť zistiť, kedy a akým spôsobom dochádza k plneniu investora objednávateľovi, nakoľko sa jedná o iný záväzkový vzťah. Aj v prípade, ak by súd považoval ustanovenie bodu 7.7 zmluvy za platné, musel by návrhu vyhovieť, keď v súlade s čl. 19.7 zmluvy o dielo boli žalovanému vyúčtované úroky z omeškania, pričom v zmysle čl. 19.8 žalovaný vyúčtovanie úrokov prevzal dňa 16.03.2020, pričom do dnešného sa k vyúčtovaniu nevyjadril. Nie je preto zrejmé, prečo by bod 7.7 zmluvy mal byť vykladaný v prospech žalovaného a následne bod 19.8 zmluvy opomínať. Žalobca mal za to, že v predmetnej veci okresný súd vec správne právne vyhodnotil a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými ustanoveniami. S každým argumentom sa podrobne vysporiadal. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

20. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 08.10.2021. Zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že si úrok z omeškania vyčíslil v súlade so zmluvou a ani, že počas celého konania namietal neplatnosť bodu 7.7 zmluvy o dielo. Právne dôvody pri čiastočnej neplatnosti zmluvy o dielo v časti úpravy úrokov z omeškania bodu 7.7 zmluvy o dielo a rozporu s netvrdil žalobca, a to ani v žalobe, ani v ďalších podaniach, dokonca ani na ústnom pojednávaní, t.j. v danom smere neprodukoval relevantný prostriedok procesného útoku. Žalobca sa najprv bránil výlučne neexistenciou predmetnej zmluvnej úpravy. Vo vyjadrení k odporu žalobca nepravdivo uvádzal, že žiadne takéto ustanovenie v zmluve o dielo sa údajne nenachádza. Súčasne si následne protirečil, keď tiež začal tvrdiť, že ustanovenie bodu 7.7 zmluvy považuje za neurčité, nejasné, najmä v rozpore s poctivým obchodným stykom, v rozpore s dobrými mravmi, pričom obchádza zákon. Zo strany žalobcu išlo o klasickú taktiku. Poukázal na to, že v súdnej praxi prevláda preferencia platnosti právnych úkonov. Tvrdenie žalobcu, že istiny ním vystavených faktúr žalovaný uhradil v omeškaní, je nesprávne, popieral ho v celom rozsahu už od počiatku v podanom odpore. Všetky faktúry by boli uhradené včas v súlade s platne uzavretou zmluvou medzi stranami, ktorá je pre strany plne záväzná. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako subdodávateľ s úpravou úrokov z omeškania plne súhlasil, nakoľko toto riešenie bolo za danej situácie obvyklé, férové, o čom svedčí obsah uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom. Okresný súd aktivisticky za žalobcu začal produkovať a nachádzať právnu argumentáciu, ktorú žalobca netvrdil a posudzoval fiktívny skutkový stav, ktorý nikdy nenastal. Žalobca nepoprel, že obe sporové strany sú menšie stavebné firmy. Žalovaný nie je spôsobilý žalobcovi nanútiť akékoľvek zmluvné podmienky. Rovnako nepoprel, že zhotovoval celé dielo pre žalovaného v subdodávke, t.j. voči investorovi - Mestu Žiar nad Hronom, komplexne znášal riziko vád a budúcich reklamácií za všetky práce, ktoré vykonal žalobca. Žalovaný vedel, že investorom stavby - Mestom Žiar nad Hronom budú faktúry žalovaného uhrádzané pravidelne v určitom omeškaní, nakoľko úhrady faktúr musia prejsť najprv prísnou kontrolou verejného obstarávania a vykonané práce budú preberané a kontrolované dôkladne, čo spôsobuje časový sklz. Zmluvná úprava úrokov z omeškania tak za danej situácie, v tomto konkrétnom prípade nemohla byť rozhodne v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu ako tvrdil okresný súd. Žalobca v zmluve výslovne vyhlásil, že nebola uzavretá za zvlášť nevýhodných podmienok. Žalovaný zopakoval, že žalobca počas roka 2019, ani prvé mesiace roka 2020 nikdy nenamietal a nepoukazoval na údajné omeškanie žalovaného, naopak bol spokojný, že môže celú zákazku, ku ktorej by sa sám nedostal, realizovať v subdodávke. Po realizácii zákazky už žalovaného nepotreboval. Z nevyjadrenia sa žalovaného na výzvu žalobcu za danej situácie, a to mimoriadnej situácie COVID-19

- zákaz vychádzania, nemôže žalobca vyvodzovať hmotné práva, uznanie nároku, tobôž preklúziu, či uznanie práva. Ide výlučne o poriadkovú lehotu. V neposlednom rade okresný súd opomenul, že platnosť

právneho úkonu sa posudzuje ex tunc do času, kedy bol urobený, to platí aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom, lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone.

21. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 04.11.2021. Pridržiaval sa svojho vyjadrenia zo dňa 09.09.2021 a mal za to, že žalovaný neuviedol žiadne nové argumenty ani tvrdenia, ktoré by mali význam pre rozhodnutie vo veci samej. To, že si žalobca úroky z omeškania vyčíslil v súlade so zmluvou, vyplýva z vykonaného dokazovania, rovnako skutočnosť, že od počiatku sporu namietal platnosť ustanovenia bodu 7.7 zmluvy o dielo. Žalovaný sa opomenul vyjadriť k tomu, prečo vo vzťahu k bodu 7.7 zmluvy trvá na striktnosti tohto nezákonného ustanovenia a následne, prečo by sa bod 19.8 zmluvy nemal v danej situácii uplatňovať. Práve žalovaný napriek tomu, že sám zmluvu koncipoval, vyberá zo zmluvy ustanovenia, ktoré mu v danom prípade vyhovujú, avšak aj tieto ustanovenia nemôžu byť v rozpore so zákonom, čo nastalo v rámci posúdenia bodu 7.7 zmluvy, ktoré bolo vyhodnotené okresným súdom ako rozporné s , , , pričom sa jedná o kogentné ustanovenia. Skutočnosť, aká bola lehota splatnosti faktúry a kedy došlo k úhradám faktúr, nebola zo strany žalovaného spochybnená. Ďalšie tvrdenia o vykonávaní diela v subdodávke, ako aj to, že žalobca úroky nepožadoval, nemajú k veci relevantný význam. Pokiaľ žalovanému investor uhrádzal faktúry s omeškaním, takýto nárok si môže žalovaný uplatňovať u investora. Žalobca na tento zmluvný vzťah nemá žiaden dosah. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajského súdu boli rozsudok okresného súdu a dopĺňací rozsudok potvrdené ako vecne správne rozhodnutia podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. , -329 zo dňa 24.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline, v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 21.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, za akceptovania ust. , v spojení s ust. .

24. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že v odvolacom konaní mohol posudzovať rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 31.07.2021. Žalovaný v podanom odvolaní podľa v spojení s vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu, ale v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu.

25. Ani v odvolacom konaní na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného neboli rozporované okolnosti, a to, že dňa 2.4.2019 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená Zmluva o dielo č. , predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Revitalizácia vnútroblokových priestorov na sídlisku Pod Vŕšky - stavebné práce“. Rovnako bolo nesporné, že žalobcom bolo dielo vykonané riadne a včas a že žalovaný na základe riadne a včas vykonaného diela vystavil žalovanému faktúry na zaplatenie ceny diela, a to faktúru č. 2019011, faktúru č. 2019016, faktúru č. 2019025, faktúru č. 2019028, faktúru č. 2019043, ktoré žalovaný uhradil, avšak nie v lehote splatnosti, ktorej dátum bol uvedený na každej jednotlivej faktúre.

26. Predmetom sporu sa stal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý uplatnil v zmysle článku 19 zmluvy o dielo, keď žalovaný namietal, že sa nedostal do omeškania s úhradou uvedených faktúr, a to s odkazom na článok 7 bod 7.7 veta tretia zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby.

27. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , , keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nebolo žiadúce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 8. októbra 2009, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. apríla 2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.“.

28. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.

29. K odvolacím dôvodom krajský súd primárne uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu.

30. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, popísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal, aj jasným, zrejmým a dostatočným spôsobom vysvetlil. Dôvody, ktoré žalovaný uvádza v podanom odvolaní, boli dôvodmi, ktoré použil v rámci konania pred súdom prvej inštancie v rámci prostriedkov procesnej obrany, s ktorými sa okresný súd dôsledne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.

31. Nebolo možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného v tom, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužil námietku o neplatnosti dojednania článku 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo. Žalobca v odseku 4. vyjadrenia k odporu žalovaného (č.l. 118 spisu) k odkazu žalovaného na ustanovenie 7.7 zmluvy vzniesol námietku, že ...,,toto ustanovenie považujeme za neurčité, nejasné a najmä v rozpore s poctivým obchodným stykom, v rozpore s dobrými mravmi, pričom obchádza zákon a ustanovenia o omeškaní dlžníka“. Už v tomto vyjadrení žalobca namietal, že z daného ustanovenia nie je zrejmé, aká úhrada zo strany investora by mala byť v omeškaní, keď jednotlivé faktúry vystavené žalobcom a žalovaným sa nezhodujú. Zároveň na pojednávaní pred okresným súdom do Zápisnice zo dňa 11.06.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v zmysle sa a v súvislosti s omeškaním dlžníka považuje za kogentné ustanovenie, ktoré nemožno obchádzať, nemožno ho teda zmeniť, teda pokiaľ žalovaný odkazuje na to, že k omeškaniu by nemalo dôjsť vo vzťahu k nejakým tretím osobám, s ktorými žalobca nebol v zmluvnom vzťahu, tak vzhľadom na kogentnosť ustanovení o omeškaní dlžníka, uvedené ani nie je možné v zmluve takto upraviť. Z uvedeného preto uvedená námietka žalovaného bola zhodnotená ako nedôvodná.

32. V ďalšom odvolací súd uvádza, že súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý za dôslednej aplikácie vychádzal z medzi stranami nesporných tvrdení a zameral sa na vyhodnotenie článku 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo, vzhľadom na vyvolanú spornosť v tom, či sa žalovaný ako objednávateľ dostal do omeškania s úhradou faktúr vystavených žalobcom.

33. Okresný súd dojednanie článku 7 bod 7.7 zmluvy o dielo posudzoval a vykladal komplexne, s ktorým posúdením a zhodnotením krajský súd súhlasí.

34. K úplnosti i krajský súd považoval za potrebné bod 7.7 Článku 7 zmluvy o dielo zacitovať, podľa ktorého „Objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľa najneskôr do 35 (tridsiatichpiatich) dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň. Objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (Mesto Žiar nad Hronom). Objednávateľ uzná a uhradí zhotoviteľovi len tie vykonané práce a dodávky, ktoré uzná a uhradí investor stavby.“

35. V zhode s okresným súdom i krajský súd posudzoval, či dojednanie v tomto článku je súladné s právnou úpravou v v spojení s , a , od ktorých ustanovení sa v zmysle nemožno odchýliť. V zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že právna úprava v ust. pripúšťa dohody o dlhšej lehote splatnosti peňažného záväzku. Uvedená dohoda o dlhšej lehote splatnosti však musí zodpovedať zákonným kritériám vyjadreným v kogentnom ustanovení , . V danom prípade dojednanie v Článku 7.7 tretia veta zmluvy o dielo aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je dojednaním určitým, ak z neho nevyplývalo jasne a určito dohodnuté predĺženie splatnosti záväzku. Uvedené dojednanie robí splatnosť peňažného záväzku závislou od okolnosti, o ktorej nie je jasné, či nastane a kedy nastane, naviac, ktorú žalobca ako zhotoviteľ a veriteľ žiadnym spôsobom nemá možnosť ovplyvniť. Takéto dojednanie v jeho obsahovom znení je, tak ako správne konštatoval okresný súd, v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, keďže žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniká nárok na cenu vykonaním diela (ust. ). V konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie diela sporné nebolo, pričom splatnosť tejto ceny diela bola v prvej vete dojednania bodu 7.7 zmluvy dohodnutá na 35 dní. Dojednanie o „predĺženej splatnosti“ v bode 7.7. tretia veta zmluvy o dielo viazané na neurčitý stav, kedy žalovaný nie je v omeškaní, predstavovalo tak porušenie rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu a založilo nerovnosť zmluvných strán. Tento hrubý nepomer k právam a povinnostiam žalobcu krajský súd videl aj v tom, že neexistoval spravodlivý dôvod, aby takejto dohode o splatnosti peňažného záväzku priznal právnu relevanciu. Takýmto spravodlivým dôvodom nebol ani poukaz žalovaného na povahu zmluvného záväzku, a to, že predmetná zmluva bola naviazaná na hlavnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným a investorom, ktorým bolo Mesto Žiar nad Hronom v rámci verejného obstarávania. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z doloženej Zmluvy o dielo č. zo dňa 14.3.2019, jej Článku 7 bod 7.7 uzatvorenej medzi žalovaným ako zhotoviteľom a Mestom Žiar nad Hronom ako objednávateľom, v rámci verejného obstarávania, podľa ktorého objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľovi najneskôr do 30 (tridsiatich) dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň. Teda, ak sám žalovaný poukazoval na prepojenosť zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom so zmluvou o dielo uzatvorenou s investorom, čo vyplývalo aj z článku 3 bodu 3.3 zmluvy o dielo, potom aj dojednanie splatnosti ceny diela v prvej vete článku 7 bodu 7.7 zmluvy o dielo, a to najneskôr do 35 dní odo dňa doručenia faktúry zodpovedalo tejto prepojenosti. Predsa v danom prípade, a to s ohľadom na znenie zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a investorom nebola tvrdená a ani preukázaná taká miera rizika/spravodlivý dôvod, ktorý by bol dôvodom odchýlenia sa od zákonom upravenej splatnosti. Rovnako ako okresný súd, je i krajský súd názoru, že dojednanie v článku 7 bodu 7.7 tretia veta zmluvy o dielo pre rozpor s ust. a ust. a , je neplatné.

36. Bolo potrebné konštatovať v konkrétnostiach danej veci, pre ktoré tieto závery boli dané, že žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na zaplatenie ceny ním poskytnutého plnenia, a pokiaľ okresný súd pri splatnosti peňažného záväzku vychádzal z dojednania v článku 7 bodu 7.7 veta prvá a druhá zmluvy o dielo ( v spojení s ) a dátumov vo faktúrach vystavených žalobcom pri posudzovaní omeškania žalovaného, jeho postup bol vecne správny.

37. V súvislosti so zhodnotením predmetnej odvolacej veci poukazuje krajský súd i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , kedy ústavný súd považoval za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. V danom prípade okresný súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti predmetnej veci, a to vo väzbe na posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

38. Zvýrazňuje sa to, že okresný súd všetky vykonané dôkazy posúdil v komplexnosti, ním prijaté závery mali základ v logickej úvahe konajúceho súdu a jeho zhodnotenia mali racionálny základ. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalovaného, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému zo strany žalovaného osobitné odvolacie dôvody neodzneli.

39. Rovnako krajský súd potvrdil i dopĺňací rozsudok okresného súdu, vo vzťahu ku ktorému žalovaný osobitné odvolacie dôvody nezadefinoval.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní so svojim odvolaním žalovaný nebol úspešný, a preto bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.