Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 378/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., N., právne

zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., N. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresným súdom bol v konaní vedenom pod sp. zn.

z 3. septembra 2008 vydaný platobný rozkaz v prospech sťažovateľky, na

základe ktorého bol odporca povinný zaplatiť jej sumu 333 332,50 Sk s príslušenstvom.

Tento platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným. Pretože odporca nesplnil

povinnosť uloženú mu súdom, sťažovateľka podala 14. novembra 2008 na Exekútorskom

úrade JUDr. B. V. návrh na výkon rozhodnutia. Pretože okresný súd bol nečinný,

sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi súdu 17. júna 2009 a až na základe tejto sťažnosti

bolo súdnej exekútorke doručené poverenie na uskutočnenie exekúcie a následne bolo

doručené upovedomenie o začatí exekúcie 22. júna 2009, ktoré bolo vydané 13. mája 2009.

Konaním okresného súdu tak došlo k právnej neistote sťažovateľky, o čom svedčí aj

účelová zmena v obchodnej spoločnosti, ktorá má plniť, čo v konečnom dôsledku môže

znamenať neúspešné vymoženie súdom priznanej pohľadávky. Na základe uvedeného

sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.) Okresný súd v Martine svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.:

, porušil zákonné právo M., s. r. o., so sídlom N.(...) na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.) M., s. r. o., so sídlom N.(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako

náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10.000,- EUR(...).

Zároveň žiadam priznať mi právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl.

, , ods. 2, s poukazom na vetu za bodkočiarkou, odvolávajúcu sa na ,

ods. 1, 2(...) spolu 689,38 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovený zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu

ústavný súd zistil, že 25. novembra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sťažovateľkou. Súdna exekútorka 3. apríla 2009 a 5. júna

2009 urgovala okresný súd na zaslanie poverenia na uskutočnenie exekúcie. Poverenie

súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie bolo vydané 13. mája 2009 a doručené 22. júna

2009. Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľka podala na okresnom súde 17. júna 2009.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(napr. ). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ().

V danej veci ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný vo veci po dobu šesť

mesiacov z vlastnej viny a bez pričinenia iných okolností. Avšak s ohľadom na uvedenú

skutočnosť a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy,

aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí

návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného v , pretože neišlo o takú dlhú dobu nečinnosti

súdu, ktorá by mohla ohroziť jej základné právo, ktorého porušenie sťažnosťou namietala.

Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nepripadalo do úvahy rozhodovať o ďalších

nárokoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009