Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 378/09
PDF · 122.82 KB
No categories available
II. ÚS 378/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., N., právne
zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 4562/08
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2009
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., N. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 17 Er 4562/08.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresným súdom bol v konaní vedenom pod sp. zn.
18 Rob 277/08 z 3. septembra 2008 vydaný platobný rozkaz v prospech sťažovateľky, na
základe ktorého bol odporca povinný zaplatiť jej sumu 333 332,50 Sk s príslušenstvom.
Tento platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným. Pretože odporca nesplnil
povinnosť uloženú mu súdom, sťažovateľka podala 14. novembra 2008 na Exekútorskom
úrade JUDr. B. V. návrh na výkon rozhodnutia. Pretože okresný súd bol nečinný,
sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi súdu 17. júna 2009 a až na základe tejto sťažnosti
bolo súdnej exekútorke doručené poverenie na uskutočnenie exekúcie a následne bolo
doručené upovedomenie o začatí exekúcie 22. júna 2009, ktoré bolo vydané 13. mája 2009.
Konaním okresného súdu tak došlo k právnej neistote sťažovateľky, o čom svedčí aj
účelová zmena v obchodnej spoločnosti, ktorá má plniť, čo v konečnom dôsledku môže
znamenať neúspešné vymoženie súdom priznanej pohľadávky. Na základe uvedeného
sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1.) Okresný súd v Martine svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.:
17 Er 4562/08, porušil zákonné právo M., s. r. o., so sídlom N.(...) na prerokovanie jeho
veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2.) M., s. r. o., so sídlom N.(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako
náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10.000,- EUR(...).
Zároveň žiadam priznať mi právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl.
655/2004 Z. z., § 11, ods. 2, s poukazom na vetu za bodkočiarkou, odvolávajúcu sa na § 10,
ods. 1, 2(...) spolu 689,38 €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovený zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 4562/08.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu
ústavný súd zistil, že 25. novembra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sťažovateľkou. Súdna exekútorka 3. apríla 2009 a 5. júna
2009 urgovala okresný súd na zaslanie poverenia na uskutočnenie exekúcie. Poverenie
súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie bolo vydané 13. mája 2009 a doručené 22. júna
2009. Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľka podala na okresnom súde 17. júna 2009.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01).
V danej veci ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný vo veci po dobu šesť
mesiacov z vlastnej viny a bez pričinenia iných okolností. Avšak s ohľadom na uvedenú
skutočnosť a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy,
aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí
návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva
sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože neišlo o takú dlhú dobu nečinnosti
súdu, ktorá by mohla ohroziť jej základné právo, ktorého porušenie sťažnosťou namietala.
Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nepripadalo do úvahy rozhodovať o ďalších
nárokoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2009