Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)I. ÚS 361/09
PDF · 131.04 KB
No categories available
I. ÚS 361/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. E., Holandsko, zastúpeného advokátom
JUDr. J. H., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v M. v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: OUV-559/10-MI-1998 a postupom Okresnej prokuratúry v M. v konaní vedenom
pod sp. zn. Pv 430/04, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. E. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2009
doručená sťažnosť Ing. J. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v M. (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: OUV-559/10-MI-1998 a postupom Okresnej prokuratúry v M. (ďalej len
„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 430/04.
2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol, že je obvinený z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona, pričom obvinenie mu bolo
vznesené uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ ešte 20. augusta 1998.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1 T 62/2004 z 22. septembra 2004
bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 14 mesiacov. Na odvolanie sťažovateľa
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6 To 6/2006 z 29. marca 2006 zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Michalovce a vrátil vec okresnému prokurátorovi na došetrenie.
Po vrátení veci do prípravného konania v roku 2006 boli podľa sťažovateľa vykonané
len dva procesné úkony v roku 2008 (výsluch znalca a výsluch svedkyne – poškodenej).
Následne bolo uznesením okresného riaditeľstva PZ z 28. novembra 2008 trestné stíhanie
prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť sťažovateľa (obvineného) nemožno vec náležite
objasniť.
Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v priebehu prípravného konania bola
jeho trestná vec postúpená do Holandska, a tam bola právoplatne skončená rozhodnutím
Okresnej prokuratúry v H. č. k. 15-050272-01 zo 4. septembra 2001, ktorým bolo trestné
stíhanie proti nemu zastavené z dôvodu nedostatku zákonných dôkazov. V tejto súvislosti
sťažovateľ poukázal na to, že justičné orgány Slovenskej republiky napriek tomu odmietajú
rešpektovať zásadu „ne bis in idem“ a trestné stíhanie proti nemu do dňa podania sťažnosti
nebolo právoplatne skončené.
3. Za zásah do svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov považuje skutočnosť, že trestné stíhanie proti nemu trvá už jedenásty rok a stále
je v štádiu prípravného konania. Tvrdí, že od počiatku popiera svoje zavinenie
na dopravenej nehode, že je nevinný a dlhé roky trvajúce trestné stíhanie veľmi zle vplýva
na jeho psychický stav, rodinný život a dotýka sa aj jeho pracovného a podnikateľského
zázemia.
4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že sťažnosť na prieťahy v jeho trestnej veci už podal
5. decembra 2008 okresnému riaditeľstvu PZ, ako aj okresnej prokuratúre. Podľa jeho
tvrdení do dňa podania sťažnosti na ústavnom súde žiadnu odpoveď ani stanovisko
od okresného riaditeľstva PZ ani do okresnej prokuratúry nedostal.
5. V petite sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom okresnej prokuratúry v trestnom
konaní vedenom proti nemu bolo porušené. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal
okresnému riaditeľstvu PZ v jeho trestnej veci ďalej konať bez zbytočných prieťahov
a uplatnil si aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a nárok
na náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí
návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného
riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa. K tomu ústavný súd
uvádza:
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma,
či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne
prostriedky na ochranu týchto práv.
9. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť
na prieťahy v konaní 5. decembra 2008, ktorá bola (obsahovo totožná) odoslaná okresnému
riaditeľstvu PZ, ako aj okresnej prokuratúre. Podľa tvrdení sťažovateľa do dňa podania
sťažnosti na ústavnom súde (teda viac ako sedem mesiacov) odpoveď nedostal. Predmetnú
žiadosť z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd považoval za žiadosť obvineného
o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku, ktorou sa sťažovateľ
ako obvinený domáhal odstránenia prieťahov v konaní a ktorú bol dozorujúci prokurátor
povinný preskúmať a o výsledku sťažovateľa upovedomiť.
10. Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho
prokurátora podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu policajta z hľadiska
tvrdených zbytočných prieťahov v jeho trestnom stíhaní, však ešte neznamená,
že pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých použitie
bol oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom totiž nie je len
Trestný poriadok, ale aj zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní
a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť,
že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný
právny prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona
o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresnej
prokuratúry v predmetnej veci, pokiaľ napriek tomu, že žiadal o preskúmanie postupu
policajta a žiadal aj o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, neprijala efektívne a účinné
opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim jej z § 230 ods. 1 a 2
Trestného poriadku. Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje
sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc krajského prokurátora
(prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným pokynom
nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu
okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospeli k záveru, že tento
postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom (mutatis mutandis III. ÚS 261/05).
12. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými
prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní (pred podaním
obžaloby, príp. po vrátení veci na došetrenie), je povinný pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť
o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210
Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre,
ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy
aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku (uznesenie
sp. zn. III. ÚS 365/04 z 8. decembra 2004 uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky 2004, II. polrok, s. 1136).
13. Sťažovateľ zastúpený advokátom v sťažnosti nepreukázal a ani netvrdil,
že by podal podnet alebo opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre,
ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť
(§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Odmietnutie tejto sťažnosti
neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prebiehajúcom trestnom konaní,
avšak iba za predpokladu splnenia všetkých ústavných a zákonných predpokladov
a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne
využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal
ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému riaditeľstvu PZ
ďalej konať bez zbytočných prieťahov, žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie
a náhradu trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009