Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 76/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom,

Advokátska kancelária, Krížna 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na ochranu vlastníctva podľa

upovedomením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 680/15/1100-10 z 29. októbra 2015,

ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB

z 18. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) upovedomením Krajskej prokuratúry

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. Kd 680/15/1100-10 z 29. októbra 2015

(ďalej aj „napadnuté upovedomenie“), ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úradu

v Bratislave (ďalej len „krajský stavebný úrad“) č. A/2012/1914/KRB z 18. októbra 2012

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že obec M ako vecne, miestne a správne

príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SU1041/2010/Dst z 13. decembra 2010 dodatočne

povolila sťažovateľovi ako stavebníkovi stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č.

v k. ú. M a zároveň povolila jej užívanie na účel bývania. Rozhodnutie obce

M nadobudlo podľa tvrdenia sťažovateľa právoplatnosť a vykonateľnosť

16. decembra 2010.

2.1 Následne na základe podnetu tretej osoby Okresná prokuratúra Malacky (ďalej

len „okresná prokuratúra“) preskúmala zákonnosť rozhodnutia o dodatočnom povolení

stavby a kolaudačného rozhodnutia s vyznačenou právoplatnosťou k 16. decembru 2010. Pri

preskúmavaní predmetného rozhodnutia okresná prokuratúra zistila viacero pochybení na

strane obce M predchádzajúcich jeho vydaniu, ako aj pochybenie stavebného úradu

pri doručovaní oznámenia o začatí kolaudačného konania a zároveň pri doručovaní

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom rozhodnutí, ktoré obec doručila

len sťažovateľovi. Na základe uvedeného okresná prokuratúra konštatovala, že v dôsledku

pochybenia obce pri doručovaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom

rozhodnutí obec M ako stavebný úrad odňala ostatným účastníkom stavebného

konania (predovšetkým tým, s ktorými už konala) možnosť uplatniť ich zákonné práva

v stavebnom konaní vrátane podania riadneho opravného prostriedku proti dotknutému

rozhodnutiu. Okresná prokuratúra považovala postup stavebného úradu pri doručovaní

rozhodnutia za nezákonný, v dôsledku čoho bola toho názoru, že predmetné rozhodnutie

dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

2.2 Po doručení rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného

rozhodnutia všetkým účastníkom konania proti tomuto podali odvolanie ,

a spoločnosť Na základe podaných odvolaní

krajský stavebný úrad ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie obce

M o dodatočnom povolení stavby a kolaudačné rozhodnutie a vec vrátil stavebnému

úradu obce M na ďalšie konanie.

2.3 Dňa 30. septembra 2015 podal sťažovateľ na krajskej prokuratúre podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia krajského stavebného úradu, ktorým sa

okrem iného domáhal, aby proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného úradu

prokurátor podal protest z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa garantovaného

a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). Predmetný podnet sťažovateľa krajská prokuratúra

napadnutým upovedomením odložila bez prijatia opatrenia.

3. Sťažovateľ namieta, že spôsob, akým krajská prokuratúra rozhodla o podanom

podnete, t. j. odložením veci bez prijatia akéhokoľvek opatrenia, ako aj napadnuté

rozhodnutie krajského stavebného úradu sú nezákonné a nesprávne. Krajská prokuratúra

a krajský stavebný úrad podľa sťažovateľa svojím konaním porušili všeobecne záväzné

právne predpisy, najmä zasiahli do garantovaného vlastníckeho práva sťažovateľa.

3.1 Podľa sťažovateľa prípadné pochybenie obce M ako príslušného

stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom

rozhodnutí a jeho následnom doručovaní nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu

sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak sťažovateľ splnil všetky podmienky na vydanie

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného rozhodnutia.

3.2 Sťažovateľ argumentuje, že napadnutým rozhodnutím krajského stavebného

úradu, ktorý zrušil právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a kolaudačné

rozhodnutie a následne nekonaním krajskej prokuratúry, ktorá neprijala žiadne opatrenie

a odložila podnet sťažovateľa, bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľa

garantovaného , ako aj dodatkového protokolu, čo nemožno

v demokratickom štáte v žiadnom prípade tolerovať. Napadnutým rozhodnutím

a nekonaním krajskej prokuratúry bol podľa názoru sťažovateľa narušený princíp právnej

istoty, keď už raz právoplatné rozhodnutie stavebného úradu bolo bez akéhokoľvek

zavinenia sťažovateľa, ktorý podľa jeho slov riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokyny

stavebného úradu, zrušené. Sťažovateľ tak stratil podľa jeho mienky možnosť vykonávať

svoje vlastnícke právo k stavbe, stratil možnosť užívať stavbu, predovšetkým stratil

možnosť bývať v predmetnej stavbe spôsobom, aby toto bolo v súlade s právnymi

predpismi Slovenskej republiky. Ad absurdum možno podľa presvedčenia sťažovateľa

konštatovať, že sťažovateľ sa stal „bezdomovcom“, ktorému obec v stavbe zrušila trvalý

pobyt. Sťažovateľ tak bol podľa jeho slov okrem iného nútený zabezpečiť si iné miesto

(adresu), kde si trvalý pobyt nahlási.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry Bratislava

č. Kd 680/15/1100-10 zo dňa 29-10-2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

článku 20 ods. 1 .

Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry Bratislava

č. Kd 680/15/1100-10 zo dňa 29-10-2015 sa zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB zo dňa

18-10-2012 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1

Slovenskej republiky.

Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB zo dňa

18-10-2012 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,00 €, ktoré

je Krajská prokuratúra Bratislava a Krajský stavebný úrad v Bratislave spoločne

a nerozdielne povinný mu vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ako

sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

III.

6. Bez potreby podrobnejšieho priblíženia obsahu napadnutého rozhodnutia

krajského stavebného úradu alebo napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry je

potrebné konštatovať, že sťažnosť nemožno prijať na ďalšie konanie a je potrebné ju

odmietnuť v rámci predbežného prerokovania veci z týchto dôvodov:

7. Po prvé, čo sa týka napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry, je potrebné

upriamiť pozornosť na o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“).

7.1 Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

7.2 Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu opakovaný podnet podľa § 36

zákona o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (porov.

, , , , ,

a iné).

7.3 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol a nedeklaroval, že by žiadal

o preskúmanie napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry nadriadenou prokuratúrou

(Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky) podaním opakovaného podnetu.

7.4 Sťažovateľ teda nevyčerpal právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľ

oprávnený podľa zákona o prokuratúre. Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd

odmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia napadnutým

upovedomením krajskej prokuratúry podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde pre neprípustnosť.

8. Po druhé, čo sa týka napadnutého rozhodnutia krajského stavebného úradu,

je potrebné sa zaoberať otázkou možného prieskumu napadnutého rozhodnutia krajského

stavebného úradu v rámci správneho súdnictva.

8.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn.

z 25. júna 2009 vyslovil právny názor, ktorý bol v identickom znení

publikovaný aj ako právna veta: „Rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani nezrušuje konkrétne práva alebo

povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže byť predmetom súdneho

preskúmania podľa V. časti “ Rovnaký právny názor najvyšší súd uviedol v celom

rade svojich rozhodnutí a možno tak hovoriť o konštantnej judikatúre najvyššieho súdu

týkajúcej sa nastolenej otázky (porov. , , ale aj

, , ). Navyše, prezentovaný právny

názor nie je v judikatúre všeobecných súdov Slovenskej republiky nóvum, keďže totožný

právny názor vyslovil už Mestský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. z 23. marca

1994 (publikovaný pod č. R 95/1994): „Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu,

ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie

a rozhodnutie z dôvodov nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, nemení nič na

subjektívnych právach účastníkov správneho konania, je iba procesným rozhodnutím,

a preto v zmysle ustanovenia , nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom.“

8.2 Na dôvažok ústavný súd dopĺňa, že citovaný právny názor najvyššieho súdu

rešpektuje a reflektuje aj ústavný súd vo svojej judikatúre (k tomu pozri najmä

).

8.3 Na základe prezentovaných premís možno uzavrieť, že sťažovateľ nemal

k dispozícii žiaden zákonný opravný prostriedok alebo iný zákonný právny prostriedok na

ochranu základných práv alebo slobôd (napr. správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu) v súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajského

stavebného úradu.

8.4 Ak sa teda sťažovateľ domnieval, že napadnutým rozhodnutím krajského

stavebného úradu mohlo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, pričom nemal k dispozícii

žiaden zákonný opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného

úradu, bol oprávnený podať podľa sťažnosť priamo ústavnému súdu

pre namietané porušenie jeho ústavných práv napadnutým rozhodnutím krajského

stavebného úradu (čo sťažovateľ podaním prerokovávanej sťažnosti aj učinil), a to v lehote

predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom.

8.5 A práve pri otázke dodržania zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému

súdu je potrebné sa na tomto mieste zastaviť.

8.6 Napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu bolo prijaté 18. októbra

2012. Z príloh priložených k sťažnosti vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského

stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2012. Sťažovateľ podal ústavnému

súdu sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného úradu 30. decembra

2015 (podanie na poštovú prepravu). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nepodal sťažnosť

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

8.7 Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné sťažnosť v časti namietaného porušenia

napadnutým rozhodnutím krajského stavebného úradu odmietnuť podľa

v spojení s pre oneskorenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016