Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 76/2016
PDF · 163.51 KB
No categories available
II. ÚS 76/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom,
Advokátska kancelária, Krížna 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
upovedomením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 680/15/1100-10 z 29. októbra 2015,
ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB
z 18. októbra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upovedomením Krajskej prokuratúry
v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. Kd 680/15/1100-10 z 29. októbra 2015
(ďalej aj „napadnuté upovedomenie“), ako aj rozhodnutím Krajského stavebného úradu
v Bratislave (ďalej len „krajský stavebný úrad“) č. A/2012/1914/KRB z 18. októbra 2012
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že obec M ako vecne, miestne a správne
príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SU1041/2010/Dst z 13. decembra 2010 dodatočne
povolila sťažovateľovi ako stavebníkovi stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č.
v k. ú. M a zároveň povolila jej užívanie na účel bývania. Rozhodnutie obce
M nadobudlo podľa tvrdenia sťažovateľa právoplatnosť a vykonateľnosť
16. decembra 2010.
2.1 Následne na základe podnetu tretej osoby Okresná prokuratúra Malacky (ďalej
len „okresná prokuratúra“) preskúmala zákonnosť rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby a kolaudačného rozhodnutia s vyznačenou právoplatnosťou k 16. decembru 2010. Pri
preskúmavaní predmetného rozhodnutia okresná prokuratúra zistila viacero pochybení na
strane obce M predchádzajúcich jeho vydaniu, ako aj pochybenie stavebného úradu
pri doručovaní oznámenia o začatí kolaudačného konania a zároveň pri doručovaní
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom rozhodnutí, ktoré obec doručila
len sťažovateľovi. Na základe uvedeného okresná prokuratúra konštatovala, že v dôsledku
pochybenia obce pri doručovaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom
rozhodnutí obec M ako stavebný úrad odňala ostatným účastníkom stavebného
konania (predovšetkým tým, s ktorými už konala) možnosť uplatniť ich zákonné práva
v stavebnom konaní vrátane podania riadneho opravného prostriedku proti dotknutému
rozhodnutiu. Okresná prokuratúra považovala postup stavebného úradu pri doručovaní
rozhodnutia za nezákonný, v dôsledku čoho bola toho názoru, že predmetné rozhodnutie
dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
2.2 Po doručení rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného
rozhodnutia všetkým účastníkom konania proti tomuto podali odvolanie ,
a spoločnosť Na základe podaných odvolaní
krajský stavebný úrad ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie obce
M o dodatočnom povolení stavby a kolaudačné rozhodnutie a vec vrátil stavebnému
úradu obce M na ďalšie konanie.
2.3 Dňa 30. septembra 2015 podal sťažovateľ na krajskej prokuratúre podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia krajského stavebného úradu, ktorým sa
okrem iného domáhal, aby proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného úradu
prokurátor podal protest z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa garantovaného
ústavou a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). Predmetný podnet sťažovateľa krajská prokuratúra
napadnutým upovedomením odložila bez prijatia opatrenia.
3. Sťažovateľ namieta, že spôsob, akým krajská prokuratúra rozhodla o podanom
podnete, t. j. odložením veci bez prijatia akéhokoľvek opatrenia, ako aj napadnuté
rozhodnutie krajského stavebného úradu sú nezákonné a nesprávne. Krajská prokuratúra
a krajský stavebný úrad podľa sťažovateľa svojím konaním porušili všeobecne záväzné
právne predpisy, najmä zasiahli do ústavou garantovaného vlastníckeho práva sťažovateľa.
3.1 Podľa sťažovateľa prípadné pochybenie obce M ako príslušného
stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačnom
rozhodnutí a jeho následnom doručovaní nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu
sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak sťažovateľ splnil všetky podmienky na vydanie
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného rozhodnutia.
3.2 Sťažovateľ argumentuje, že napadnutým rozhodnutím krajského stavebného
úradu, ktorý zrušil právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a kolaudačné
rozhodnutie a následne nekonaním krajskej prokuratúry, ktorá neprijala žiadne opatrenie
a odložila podnet sťažovateľa, bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľa
garantovaného čl. 20 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu, čo nemožno
v demokratickom štáte v žiadnom prípade tolerovať. Napadnutým rozhodnutím
a nekonaním krajskej prokuratúry bol podľa názoru sťažovateľa narušený princíp právnej
istoty, keď už raz právoplatné rozhodnutie stavebného úradu bolo bez akéhokoľvek
zavinenia sťažovateľa, ktorý podľa jeho slov riadne splnil všetky svoje povinnosti a pokyny
stavebného úradu, zrušené. Sťažovateľ tak stratil podľa jeho mienky možnosť vykonávať
svoje vlastnícke právo k stavbe, stratil možnosť užívať stavbu, predovšetkým stratil
možnosť bývať v predmetnej stavbe spôsobom, aby toto bolo v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky. Ad absurdum možno podľa presvedčenia sťažovateľa
konštatovať, že sťažovateľ sa stal „bezdomovcom“, ktorému obec v stavbe zrušila trvalý
pobyt. Sťažovateľ tak bol podľa jeho slov okrem iného nútený zabezpečiť si iné miesto
(adresu), kde si trvalý pobyt nahlási.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry Bratislava
č. Kd 680/15/1100-10 zo dňa 29-10-2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa
článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Krajskej prokuratúry Bratislava
č. Kd 680/15/1100-10 zo dňa 29-10-2015 sa zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB zo dňa
18-10-2012 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/1914/KRB zo dňa
18-10-2012 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,00 €, ktoré
je Krajská prokuratúra Bratislava a Krajský stavebný úrad v Bratislave spoločne
a nerozdielne povinný mu vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ako
sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
III.
6. Bez potreby podrobnejšieho priblíženia obsahu napadnutého rozhodnutia
krajského stavebného úradu alebo napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry je
potrebné konštatovať, že sťažnosť nemožno prijať na ďalšie konanie a je potrebné ju
odmietnuť v rámci predbežného prerokovania veci z týchto dôvodov:
7. Po prvé, čo sa týka napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry, je potrebné
upriamiť pozornosť na zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“).
7.1 Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
7.2 Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu opakovaný podnet podľa § 36
zákona o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (porov.
III. ÚS 343/08, IV. ÚS 158/03, I. ÚS 142/02, I. ÚS 361/09, I. ÚS 112/06, II. ÚS 94/06
a iné).
7.3 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol a nedeklaroval, že by žiadal
o preskúmanie napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry nadriadenou prokuratúrou
(Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky) podaním opakovaného podnetu.
7.4 Sťažovateľ teda nevyčerpal právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľ
oprávnený podľa zákona o prokuratúre. Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd
odmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým
upovedomením krajskej prokuratúry podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde pre neprípustnosť.
8. Po druhé, čo sa týka napadnutého rozhodnutia krajského stavebného úradu,
je potrebné sa zaoberať otázkou možného prieskumu napadnutého rozhodnutia krajského
stavebného úradu v rámci správneho súdnictva.
8.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn.
4 Sžso 30/2009 z 25. júna 2009 vyslovil právny názor, ktorý bol v identickom znení
publikovaný aj ako právna veta: „Rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani nezrušuje konkrétne práva alebo
povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže byť predmetom súdneho
preskúmania podľa V. časti O.s.p.“ Rovnaký právny názor najvyšší súd uviedol v celom
rade svojich rozhodnutí a možno tak hovoriť o konštantnej judikatúre najvyššieho súdu
týkajúcej sa nastolenej otázky (porov. 3 Sžo 28/2013, 1 Sžf 86/2015, ale aj
3 SžoKS 161/2006, 6 Sžo 128/2008, 6 SžoKS 162/2006). Navyše, prezentovaný právny
názor nie je v judikatúre všeobecných súdov Slovenskej republiky nóvum, keďže totožný
právny názor vyslovil už Mestský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 17 S 25/94 z 23. marca
1994 (publikovaný pod č. R 95/1994): „Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu,
ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie
a rozhodnutie z dôvodov nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, nemení nič na
subjektívnych právach účastníkov správneho konania, je iba procesným rozhodnutím,
a preto v zmysle ustanovenia § 248 ods. 2 písm. e) O.s.p., nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom.“
8.2 Na dôvažok ústavný súd dopĺňa, že citovaný právny názor najvyššieho súdu
rešpektuje a reflektuje aj ústavný súd vo svojej judikatúre (k tomu pozri najmä
8.3 Na základe prezentovaných premís možno uzavrieť, že sťažovateľ nemal
k dispozícii žiaden zákonný opravný prostriedok alebo iný zákonný právny prostriedok na
ochranu základných práv alebo slobôd (napr. správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu) v súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajského
stavebného úradu.
8.4 Ak sa teda sťažovateľ domnieval, že napadnutým rozhodnutím krajského
stavebného úradu mohlo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, pričom nemal k dispozícii
žiaden zákonný opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného
úradu, bol oprávnený podať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť priamo ústavnému súdu
pre namietané porušenie jeho ústavných práv napadnutým rozhodnutím krajského
stavebného úradu (čo sťažovateľ podaním prerokovávanej sťažnosti aj učinil), a to v lehote
predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom.
8.5 A práve pri otázke dodržania zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému
súdu je potrebné sa na tomto mieste zastaviť.
8.6 Napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu bolo prijaté 18. októbra
2012. Z príloh priložených k sťažnosti vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského
stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2012. Sťažovateľ podal ústavnému
súdu sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu krajského stavebného úradu 30. decembra
2015 (podanie na poštovú prepravu). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nepodal sťažnosť
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
8.7 Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné sťažnosť v časti namietaného porušenia
čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského stavebného úradu odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre oneskorenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016