Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 142/02
PDF · 120.64 KB
No categories available
I. ÚS 142/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., t. č. Ústav na výkon väzby B. B., vo veci
porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd postupom Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. V. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. septembra
2002 doručené podanie J. V., t. č. Ústav na výkon väzby B. B. (ďalej len „sťažovateľ“),
označené ako „Návrh na začatí konání ve věci individuální ochrany základních práv
a svobod“ (ďalej len „sťažnosť“), v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Ústavu na výkon väzby Banská
Bystrica (ďalej len „ústav“).
Sťažovateľ uviedol, že porušenia označených základných práv sa ústav dopustil tým,
že odmietol vyhovieť jeho žiadosti z 29. júla 2002 o vyhotovenie fotokópií súdnych
rozhodnutí pre potreby jeho obhajoby pred Európskym súdom pre ľudské práva. Toto
odmietnutie ústav odôvodnil tým, že nie je povinný vyhotovovať obvineným fotokópie,
pretože neexistuje spôsob vyúčtovania úhrady za vyhotovenie fotokópií, ako aj tým, že
v prípade potreby sa môže obrátiť na svojho právneho zástupcu. Sťažovateľ preto žiadal,
aby ústavný súd nariadil ústavu vyhotovenie týchto fotokópií a priznal mu nemajetkovú
ujmu vo výške 3 000 000 Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,
svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný
súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 40 ods. 3 listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Ak si
obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať, ustanoví mu ho súd. Zákon ustanoví,
v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 17 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z.
o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) obvinený
môže na zabezpečenie svojich práv podávať sťažnosti a žiadosti štátnym orgánom, ktorých
odoslanie je ústav povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať. Podľa § 17 ods. 2 zákona
o výkone väzby ak o to obvinený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo
ním povereným príslušníkom zboru; rozhovor sa mu umožní aj s osobou, ktorá v ústave
vykonáva dozor nad výkonom väzby alebo jeho kontrolu. V zmysle § 18 ods. 1 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to,
aby v miestach, kde sa vykonáva väzba (...), sa dodržiavali zákony a ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava
zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov (...) aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre
podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu
opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Na základe § 18
ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť
alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich
správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore
so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
Predmetom sťažnosti je údajné porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 40 ods. 3 listiny postupom ústavu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa z 29. júla 2002
o vyhotovenie fotokópií súdnych rozhodnutí pre potreby jeho obhajoby pred Európskym
súdom pre ľudské práva. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že podľa Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sa jeho zmluvné strany zaviazali,
že nebudú žiadnym spôsobom brániť účinnému výkonu práva ustanoveného v čl. 34
Dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní neskúmal, či
namietanú skutočnosť možno považovať za takéto bránenie práva podľa Dohovoru ani či
existuje priama súvislosť medzi namietanou skutočnosťou a označenými základnými
právami, ktorá musí byť splnená na to, aby sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nebola zjavne
neopodstatnená (I. ÚS 122/02), pretože v každom prípade bráni prijatiu predmetnej
sťažnosti na ďalšie konanie dôvod ustanovený v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosti a žiadosti obvinených podľa § 17 ods. 1 zákona o výkone väzby vrátane
žiadostí podľa § 17 ods. 2 zákona o výkone väzby sú právnymi prostriedkami, ktoré zákon
o výkone väzby v spojitosti s podnetom podľa § 18 a opakovaným podnetom podľa § 34
zákona o prokuratúre poskytuje obvineným na ochranu ich práv a právom chránených
záujmov. Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo
sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľ podal podnet príslušnému prokurátorovi na preskúmanie
zákonnosti postupu ústavu ani či podal opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti
vybavenia jeho podnetu, ktorý vybaví nadriadený prokurátor, podľa § 18 ods. 1, resp. 34
ods. 1 zákona o prokuratúre. Sťažovateľ, ktorý ako osoba nachádzajúca sa vo väzbe je
povinne zastúpený advokátom, má právo požiadať advokáta o právnu pomoc vo veci, ktorá
nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je vo väzbe (§ 8 ods. 2 zákona o výkone väzby).
Sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie nevyužitia
všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.
Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že ústav porušil jeho základné
práva podľa označených článkov ústavy a listiny, nevyužil tie právne prostriedky, ktoré mu
zákon poskytuje na ochranu jeho práv voči ústavu.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je
prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany
základných práv a slobôd, a rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. novembra 2002