Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 323/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť Dopravných stavieb, a. s., Námestie sv. Michala 171/4,

Jaslovské Bohunice, zastúpených advokátom JUDr. Milanom Kuzmom,

Floriánska 1378/16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd príkazom primátorky mesta Prešov z 20. novembra 2015

na vyhlásenie mimoriadnej situácie a upovedomením Okresnej prokuratúry Prešov č. k.

Pd 316/15/7707-5 z 25. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Dopravných stavieb, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2016

doručená sťažnosť Dopravných stavieb, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom primátorky mesta Prešov

z 20. novembra 2015 na vyhlásenie mimoriadnej situácie (ďalej aj „príkaz primátorky“)

a upovedomením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.

Pd 316/15/7707-5 z 25. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 23. mája 2012 došlo medzi Slovenskou

správou ciest, Bratislava, ako objednávateľkou (ďalej len „objednávateľka“) a združením

HANT BA DS & ANIK (ktorého je sťažovateľka členkou) ako zhotoviteľom k uzatvoreniu

zmluvy o dielo o uskutočnení stavebných prác cesta 1/68 Prešov odb. Škultétyho − ZVL

(ďalej len „zmluva o dielo“). K zmluve o dielo boli následne postupne podpísané štyri

dodatky.

Počas realizácie stavebných prác podľa uzatvorenej zmluvy o dielo v znení jej

dodatkov bolo zistených viacero závažných nedostatkov v projektovej dokumentácii

(nedostatočné protipovodňové zabezpečenie diela, statika diela nezohľadňujúca seizmickú

aktivitu a pod.). Sťažovateľka ako zhotoviteľ diela žiadala objednávateľku o uloženie

jednoznačných pokynov nevyhnutných pre pokračovanie v realizácii stavby vzhľadom

na zistené nedostatky. Napriek jednoznačným výzvam sťažovateľka nedostala zo strany

objednávateľky jednoznačné pokyny, čím došlo z jej strany k zmareniu pokračovania

vo vykonávaní diela.

Dňa 14. októbra 2015 bolo sťažovateľke doručené odstúpenie od časti zmluvy

o dielo. V odstúpení od zmluvy objednávateľka uviedla, že zhotoviteľ je v omeškaní

s riadnym a včasným dokončením stavby, pričom objednávateľka toto omeškanie

považovala za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, v dôsledku čoho od nesplnenej

časti zmluvy o dielo odstúpila.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti primátorka mesta Prešov (ďalej len

„primátorka“) spolu s predstaviteľmi Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky a Prešovského samosprávneho kraja informovali médiá, že

hľadajú optimálne riešenie na dokončenie stavebných prác, čomu bude predchádzať výber

nového zhotoviteľa stavby, pričom je predpoklad, že dokončenie stavebných prác sa týmto

výberom predraží.

Následne po zasadnutí Krízového štábu mesta Prešov, na ktorom zložky

Integrovaného záchranného systému a iné zainteresované subjekty skonštatovali, že

pozastavením stavebnej činnosti na stavbe nastalo obdobie ohrozenia, ktoré vedie k vzniku

udalostí ohrozujúcich život, zdravie a majetok občanov a životného prostredia, primátorka

20. novembra 2015 označeným príkazom vyhlásila mimoriadnu situáciu v meste.

Odôvodnenie napadnutého príkazu primátorky podľa názoru sťažovateľky

nezohľadňuje skutočnosť, že „jediným zodpovedným subjektom za tento stav je Slovenská

správa ciest ako objednávateľ a to z dôvodu neposkytovania potrebnej súčinnosti.

Pozastavenie stavby nemá žiaden ani priamy, ani nepriamy súvis s akýmkoľvek ohrozením

života, zdravia či majetku obyvateľstva.“.

Napadnutý príkaz primátorky je podľa sťažovateľky v časti svojho odôvodnenia

„úplne totožné so znením zákona, ktoré umožňuje verejnému obstarávateľovi postupovať

priamym rokovacím konaním. Takéto rozhodnutie primátorky považujem za účelové, ktoré

malo obstarávateľovi zjednodušiť situáciu.

V žiadnom prípade neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej situácie

v Meste Prešov. Na vyhlásenie mimoriadnej situácie v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o

civilnej ochrane obyvateľstva sa priamo vyžaduje pôsobenie následkov mimoriadnej

udalosti alebo existencia obdobia ohrozenia.“.

Na základe týchto skutočností je sťažovateľka toho názoru, že na vyhlásenie

mimoriadnej situácie neboli splnené hmotnoprávne podmienky a napadnutým rozhodnutím

primátorky došlo k „rozporu so zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva“.

Podľa názoru sťažovateľky bolo napadnuté rozhodnutie primátorky účelové, keď

jeho zrejmým cieľom bolo dosiahnutie takého stavu, v ktorom bude môcť objednávateľka

priamym rokovacím konaním bez nutnosti uskutočniť verejné obstarávanie v zmysle zákona

č. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov zadať dokončenie diela konkrétnemu dodávateľovi.

Sťažovateľka sa preto svojím podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia organu verejnej správy obrátila na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky, ktorá vec postúpila okresnej prokuratúre na prešetrenie. Predmetný podnet

sťažovateľky okresná prokuratúra napadnutým upovedomením odložila bez prijatia

opatrenia. Okresná prokuratúra sa vo vybavení podnetu podľa sťažovateľky obmedzila na

„stručné citácie zákonných ustanovení, ale bližšie sa vôbec nezaoberala skutočnosťami

uvedenými v podnete... Zásadné otázky, ktoré boli v podnete vytýkané, ostali zo strany

Okresnej prokuratúry Prešov nepovšimnuté“, čím došlo podľa nej k porušeniu jej

v sťažnosti označených práv.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že spôsob, akým okresná prokuratúra rozhodla

o podanom podnete, t. j. odložením veci bez prijatia akéhokoľvek opatrenia, ako aj

napadnuté rozhodnutie sú nezákonné a nesprávne. Okresná prokuratúra a primátorka podľa

sťažovateľky svojím konaním porušili všeobecne záväzné právne predpisy, najmä zasiahli

do v sťažnosti označených a dohovorom garantovaných práva sťažovateľky.

Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Rozhodnutím primátorky Mesta Prešov zo dňa 20.11.2015 o vyhlásení mimoriadnej

situácie v meste Prešov a Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu Okresnom

prokuratúrou Prešov, sp. zn.: Pd 316/15/7707- 5 zo dňa 25.01.2016 bolo porušené základné

právo sťažovateľa spoločnosti Dopravné stavby, a.s. (predtým HANT BA DS, a.s.)

na spravodlivé súdne konanie zaručené v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd.

Rozhodnutie primátorky Mesta Prešov zo dňa 20.11.2015 o vyhlásení mimoriadnej

situácie v meste Prešov a Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu sp. zn.:

Pd 316/15/7707-5 zo dňa 25.01.2016 sa zrušujú.

Spoločnosti Dopravné stavby, a.s. (predtým HANT BA DS, a.s.) sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €... .

Spoločnosti Dopravné stavby, a.s. (predtým HANT BA DS, a.s.) sa priznáva náhrada

trov konania... .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide aj vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to aj pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Bez potreby podrobnejšieho priblíženia obsahu napadnutého rozhodnutia primátorky

alebo napadnutého upovedomenia okresnej prokuratúry je potrebné konštatovať, že

sťažnosť je potrebné odmietnuť v rámci predbežného prerokovania veci z týchto dôvodov:

- čo sa týka napadnutého upovedomenia okresnej prokuratúry, je potrebné upriamiť

pozornosť na o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“).

Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu opakovaný podnet podľa § 36

zákona o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (porov.

, , , , ,

a iné).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti neuviedla a nedeklarovala, že by žiadala

o preskúmanie napadnutého upovedomenia okresnej prokuratúry nadriadenou prokuratúrou

podaním opakovaného podnetu.

Sťažovateľka teda nevyčerpala právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jej

základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bola sťažovateľka

oprávnená podľa zákona o prokuratúre. Reflektujúc takto pertraktované závery ústavný súd

odmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia a dohovoru

napadnutým upovedomením okresnej prokuratúry podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

pre neprípustnosť.

- čo sa týka napadnutého opatrenia primátorky, je potrebné sa zaoberať otázkou, či

ústavný súd má právomoc preskúmavať takéto opatrenie.

Ak sa sťažovateľka domnievala, že napadnutým opatrením primátorky mohlo dôjsť

k porušeniu jej ústavných práv, mala podľa názoru ústavného súdu využiť podať žalobu

o preskúmanie takéhoto opatrenia v rámci správneho súdnictva.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka nevyužila na ochranu svojich práv účinné právne

prostriedky, ktoré mala k dispozícii, ústavný súd odmietol jej sťažnosť v tejto časti podľa

v spojení s ako neprípustnú.

Bez toho, aby ústavný súd preskúmal napadnuté opatrenie primátorky, považuje

sťažnosť sťažovateľky aj za zjavne neopodstatnenú, pretože niet príčinnej súvislosti medzi

označeným opatrením primátorky a v sťažnosti označenými právami, porušenie ktorých

sťažovateľka namietala. Ak je sťažovateľka toho názoru, že na odstúpenie od zmluvy

o dielo neboli splnené podmienky, mala podľa názoru ústavného súdu využiť iné právne

prostriedky na ochranu svojich práv (napr. žalobou o určenie, že zmluvný vzťah trvá,

prípadne ak jej odstúpením od zmluvy vznikla škoda, mohla podať žalobu o náhradu

škody...)

Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže tieto sú viazané na vyhovenie sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2016