Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 121/2012
PDF · 141.12 KB
No categories available
I. ÚS 121/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., PhD. – A.
s. r. o., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Okresnej prokuratúry Košice I v
trestnom konaní vedenom pod ČVS: OUV-833/20-K1-2001, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 10. februára
2012 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v K. (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo PZ“) v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: OUV-833/20-K1-2001 a postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len
,,okresná prokuratúra“), ktorá v uvedenom trestnom konaní vykonávala dozor.
2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol, že je obvinený z trestného činu
podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005, pričom obvinenie mu bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva PZ ešte 15. novembra 2001. Trestné konanie proti sťažovateľovi
ku dňu podania sťažnosti nebolo stále právoplatne skončené a nachádzalo sa v štádiu
prerušeného prípravného konania. Sťažovateľ tvrdí, že skutočnosť, že jeho spoluobvinený
nebol počas 8 rokov vypočutý, resp. konfrontovaný, mu nemôže spôsobovať ujmu
na právach vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Obdobne uvádza,
že jeho vinou nie je ani to, že na spoluobvineného je od roku 2009 vydaný príkaz
na zatknutie, a preto bolo trestné stíhanie prerušené, o čom však nebol vyrozumený.
Vychádzajúc z uvedených skutočností podal sťažovateľ 10. novembra 2011 na okresnom
riaditeľstve PZ sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry
vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže trestné stíhanie je od roku 2009 prerušené kvôli
neprítomnosti spoluobvineného, bez ktorého nemožno vec náležite objasniť. Prokurátor
okresnej prokuratúry zároveň sťažovateľovi oznámil, že len čo pominú dôvody prerušenia,
v trestnom stíhaní sa bude pokračovať. Následne sa sťažovateľ 6. decembra 2011 obrátil aj
na Krajskú prokuratúru v K. (ďalej len ,,krajská prokuratúra“) so žiadosťou o preskúmanie
zákonnosti vybavenia jeho podnetu z 10. novembra 2011. Krajská prokuratúra 9. decembra
2011 potvrdila príjem sťažovateľovho podania s tým, že o výsledku jeho vybavenia ho bude
informovať. Aj napriek tomu, že od tohto dátumu ku dňu podania sťažnosti uplynuli viac
ako dva mesiace, z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu nijak nevyplýva, či a ak
áno, tak ako na uvedenú žiadosť krajská prokuratúra odpovedala.
3. V ďalšom sťažovateľ uvádza, že zavinením okresného riaditeľstva PZ je už takmer
11 rokov trestne stíhaný, čím došlo k enormnému prepadu jeho podnikateľskej činnosti
vykonávanej najmä v oblasti odpadového hospodárstva. Jeho obvinenie sa stalo
u podnikateľov zaoberajúcich sa nakladaním s odpadmi všeobecne známe, a to aj preto, že
viacerí z nich boli ako svedkovia v tejto trestnej veci vypočutí, pričom toto malo
za následok rapídny prepad objednávok prác u sťažovateľa. V dôsledku nezákonného
postupu okresného riaditeľstva PZ musel v roku 2008 ukončiť podnikanie, pričom pokles
príjmov z podnikania v rokoch 2002 až 2008 v porovnaní s rokom 2001 vyčíslil na sumu
4 532 059,75 € (136 532 832 Sk). Na základe uvedeného sa domnieva, že má nárok aj
na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa v tejto výške domáha.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom okresnej prokuratúry v trestnom konaní
vedenom proti nemu porušené bolo. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému
riaditeľstvu PZ a okresnej prokuratúre v jeho trestnej veci ďalej konať bez zbytočných
prieťahov a žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 532 059,75 €
a nárok na náhradu trov konania vo výške 18 995,52 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného
prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv
a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho
odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom
ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného
riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa. K tomu ústavný súd
uvádza, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd
vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky
právne prostriedky na ochranu týchto práv.
8. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom
riaditeľstve PZ sťažnosť na prieťahy v konaní 10. novembra 2011, ktorá bola postúpená
na okresnú prokuratúru. Predmetnú sťažnosť z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd
(zhodne s okresnou prokuratúrou) považoval za žiadosť obvineného o preskúmanie postupu
policajta podľa § 210 Trestného poriadku, ktorou sa sťažovateľ ako obvinený domáhal
odstránenia prieťahov v konaní a ktorú bol dozorujúci prokurátor povinný preskúmať
a o výsledku sťažovateľa upovedomiť. Následne podaním zo 6. decembra 2011 žiadal
krajskú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy
v konaní okresnou prokuratúrou. Toto podanie z hľadiska obsahu možno považovať
za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
9. Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho
prokurátora podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu policajta z hľadiska
tvrdených zbytočných prieťahov v jeho trestnom stíhaní a následne žiadal krajskú
prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry, však ešte neznamená,
že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu
zákon na ochranu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých
použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom nie je len
Trestný poriadok, ale aj už spomenutý zákon o prokuratúre.
10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,
ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre). Ak prokurátor
zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných
predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri
plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich
vykoná iný podriadený prokurátor.
11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný
právny prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona
o prokuratúre), ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresnej
prokuratúry v predmetnej veci, pokiaľ napriek tomu, že žiadal o preskúmanie postupu
policajta a žiadal aj o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, táto neprijala efektívne
a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim jej z § 230
ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje
sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, prípadne aj generálneho prokurátora Slovenskej
republiky záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj
napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu
sťažovateľa dospeli k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry bol v rozpore
so zákonom (m. m. III. ÚS 261/05, I. ÚS 361/09).
12. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými
prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní (pred podaním
obžaloby), je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné
a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie
prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31
až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné
opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2
Trestného poriadku (uznesenie ústavného súdu III. ÚS 365/04 z 8. decembra 2004,
uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2004, II. polrok, s. 1136).
13. Sťažovateľ, zastúpený advokátom, v sťažnosti síce podal opakovaný podnet
v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, na ktorý reagovala Krajská prokuratúra v K.
listom z 1. februára 2012, ale už nedal časový priestor orgánom činným v trestnom konaní
preveriť a zasiahnuť do nečinnosti v trestnom konaní, preto, keď sa následne obrátil priamo
na ústavný súd o zjednanie nápravy, musela byť jeho sťažnosť pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53
ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Odmietnutie tejto sťažnosti
neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prebiehajúcom trestnom konaní,
avšak iba za predpokladu splnenia všetkých ústavných a zákonných predpokladov a
podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne využil
iné právne prostriedky na ochranu jeho práv a dal možnosť na ne v primeranej dobe
reagovať.
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal
ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému riaditeľstvu PZ
a okresnej prokuratúre ďalej konať bez zbytočných prieťahov, žiadosť o primerané finančné
zadosťučinenie a náhradu trov konania).
15. Pre úplnosť však ústavný súd považuje za nevyhnutné dať sťažovateľovi
(kvalifikovane zastúpenému advokátom) do pozornosti skutočnosti týkajúce sa vyčíslenia
ním požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil aj svoj návrh na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 4 532 059,75 €, ktorú celkom zjavne stotožňuje s tvrdenou škodou
v podobe ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť podľa jeho názoru protiprávnym trestným
stíhaním a jeho neúmerným predlžovaním. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného
súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy,
keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno
napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Primerané finančné zadosťučinenie
však nemožno zamieňať s právom sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou
okresného riaditeľstva PZ či okresnej prokuratúry a prípadnými zbytočnými prieťahmi v ich
konaní (m. m. III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03). Nárok na náhradu škody má totiž iný ústavný
základ (čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 4 ústavy) a rozhodujú o ňom príslušné
všeobecné súdy v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Rovnako pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume
18 995,52 €, sťažovateľ sa celkom zjavne, avšak nesprávne domnieva, že predmetom
konania pred ústavným súdom je ním požadovaná výška primeraného finančného
zadosťučinenia, z ktorej vychádzal pri výpočte odmeny za každý úkon právnej pomoci.
Takýto pohľad totiž nezodpovedá skutočnému charakteru predmetu konania pred ústavným
súdom, ktorým je ochrana základných práv a slobôd, kde odmena za jeden úkon právnej
pomoci predstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov jednu šestinu výpočtového základu, teda v roku 2012
sumu 127,16 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 14. marca 2012