Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 121/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., PhD. – A.

s. r. o., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Okresnej prokuratúry Košice I v

trestnom konaní vedenom pod ČVS: OUV-833/20-K1-2001, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 10. februára

2012 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v K. (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo PZ“) v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: OUV-833/20-K1-2001 a postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len

,,okresná prokuratúra“), ktorá v uvedenom trestnom konaní vykonávala dozor.

2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol, že je obvinený z trestného činu

podvodu v štádiu pokusu podľa k a účinného

do 31. decembra 2005, pričom obvinenie mu bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva PZ ešte 15. novembra 2001. Trestné konanie proti sťažovateľovi

ku dňu podania sťažnosti nebolo stále právoplatne skončené a nachádzalo sa v štádiu

prerušeného prípravného konania. Sťažovateľ tvrdí, že skutočnosť, že jeho spoluobvinený

nebol počas 8 rokov vypočutý, resp. konfrontovaný, mu nemôže spôsobovať ujmu

na právach vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Obdobne uvádza,

že jeho vinou nie je ani to, že na spoluobvineného je od roku 2009 vydaný príkaz

na zatknutie, a preto bolo trestné stíhanie prerušené, o čom však nebol vyrozumený.

Vychádzajúc z uvedených skutočností podal sťažovateľ 10. novembra 2011 na okresnom

riaditeľstve PZ sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry

vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže trestné stíhanie je od roku 2009 prerušené kvôli

neprítomnosti spoluobvineného, bez ktorého nemožno vec náležite objasniť. Prokurátor

okresnej prokuratúry zároveň sťažovateľovi oznámil, že len čo pominú dôvody prerušenia,

v trestnom stíhaní sa bude pokračovať. Následne sa sťažovateľ 6. decembra 2011 obrátil aj

na Krajskú prokuratúru v K. (ďalej len ,,krajská prokuratúra“) so žiadosťou o preskúmanie

zákonnosti vybavenia jeho podnetu z 10. novembra 2011. Krajská prokuratúra 9. decembra

2011 potvrdila príjem sťažovateľovho podania s tým, že o výsledku jeho vybavenia ho bude

informovať. Aj napriek tomu, že od tohto dátumu ku dňu podania sťažnosti uplynuli viac

ako dva mesiace, z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu nijak nevyplýva, či a ak

áno, tak ako na uvedenú žiadosť krajská prokuratúra odpovedala.

3. V ďalšom sťažovateľ uvádza, že zavinením okresného riaditeľstva PZ je už takmer

11 rokov trestne stíhaný, čím došlo k enormnému prepadu jeho podnikateľskej činnosti

vykonávanej najmä v oblasti odpadového hospodárstva. Jeho obvinenie sa stalo

u podnikateľov zaoberajúcich sa nakladaním s odpadmi všeobecne známe, a to aj preto, že

viacerí z nich boli ako svedkovia v tejto trestnej veci vypočutí, pričom toto malo

za následok rapídny prepad objednávok prác u sťažovateľa. V dôsledku nezákonného

postupu okresného riaditeľstva PZ musel v roku 2008 ukončiť podnikanie, pričom pokles

príjmov z podnikania v rokoch 2002 až 2008 v porovnaní s rokom 2001 vyčíslil na sumu

4 532 059,75 € (136 532 832 Sk). Na základe uvedeného sa domnieva, že má nárok aj

na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa v tejto výške domáha.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom okresnej prokuratúry v trestnom konaní

vedenom proti nemu porušené bolo. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému

riaditeľstvu PZ a okresnej prokuratúre v jeho trestnej veci ďalej konať bez zbytočných

prieťahov a žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 532 059,75 €

a nárok na náhradu trov konania vo výške 18 995,52 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho

odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom

ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného

riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa. K tomu ústavný súd

uvádza, že podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd

vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s všetky

právne prostriedky na ochranu týchto práv.

8. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom

riaditeľstve PZ sťažnosť na prieťahy v konaní 10. novembra 2011, ktorá bola postúpená

na okresnú prokuratúru. Predmetnú sťažnosť z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd

(zhodne s okresnou prokuratúrou) považoval za žiadosť obvineného o preskúmanie postupu

policajta podľa , ktorou sa sťažovateľ ako obvinený domáhal

odstránenia prieťahov v konaní a ktorú bol dozorujúci prokurátor povinný preskúmať

a o výsledku sťažovateľa upovedomiť. Následne podaním zo 6. decembra 2011 žiadal

krajskú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy

v konaní okresnou prokuratúrou. Toto podanie z hľadiska obsahu možno považovať

za podnet podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

9. Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho

prokurátora podľa o preskúmanie postupu policajta z hľadiska

tvrdených zbytočných prieťahov v jeho trestnom stíhaní a následne žiadal krajskú

prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry, však ešte neznamená,

že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho základného práva podľa poskytuje a na ktorých

použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom nie je len

, ale aj už spomenutý zákon o prokuratúre.

10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,

ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre). Ak prokurátor

zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných

predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor

oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri

plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich

vykoná iný podriadený prokurátor.

11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný

právny prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona

o prokuratúre), ktorými sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresnej

prokuratúry v predmetnej veci, pokiaľ napriek tomu, že žiadal o preskúmanie postupu

policajta a žiadal aj o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, táto neprijala efektívne

a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim jej z § 230

ods. 1 a 2 . Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje

sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, prípadne aj generálneho prokurátora Slovenskej

republiky záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj

napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu

sťažovateľa dospeli k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry bol v rozpore

so zákonom (m. m. , ).

12. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými

prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní (pred podaním

obžaloby), je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné

a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie

prieťahov vo vyšetrovaní (podľa ), ako aj prostriedky podľa

až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné

opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2

(uznesenie ústavného súdu z 8. decembra 2004,

uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2004, II. polrok, s. 1136).

13. Sťažovateľ, zastúpený advokátom, v sťažnosti síce podal opakovaný podnet

v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, na ktorý reagovala Krajská prokuratúra v K.

listom z 1. februára 2012, ale už nedal časový priestor orgánom činným v trestnom konaní

preveriť a zasiahnuť do nečinnosti v trestnom konaní, preto, keď sa následne obrátil priamo

na ústavný súd o zjednanie nápravy, musela byť jeho sťažnosť pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietnutá pre neprípustnosť (

ods. 1 v spojení s ). Odmietnutie tejto sťažnosti

neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením

základného práva sťažovateľa podľa v prebiehajúcom trestnom konaní,

avšak iba za predpokladu splnenia všetkých ústavných a zákonných predpokladov a

podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne využil

iné právne prostriedky na ochranu jeho práv a dal možnosť na ne v primeranej dobe

reagovať.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému riaditeľstvu PZ

a okresnej prokuratúre ďalej konať bez zbytočných prieťahov, žiadosť o primerané finančné

zadosťučinenie a náhradu trov konania).

15. Pre úplnosť však ústavný súd považuje za nevyhnutné dať sťažovateľovi

(kvalifikovane zastúpenému advokátom) do pozornosti skutočnosti týkajúce sa vyčíslenia

ním požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil aj svoj návrh na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 4 532 059,75 €, ktorú celkom zjavne stotožňuje s tvrdenou škodou

v podobe ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť podľa jeho názoru protiprávnym trestným

stíhaním a jeho neúmerným predlžovaním. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy,

keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Primerané finančné zadosťučinenie

však nemožno zamieňať s právom sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou

okresného riaditeľstva PZ či okresnej prokuratúry a prípadnými zbytočnými prieťahmi v ich

konaní (m. m. , ). Nárok na náhradu škody má totiž iný ústavný

základ ( v spojení s ) a rozhodujú o ňom príslušné

všeobecné súdy v konaní podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Rovnako pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume

18 995,52 €, sťažovateľ sa celkom zjavne, avšak nesprávne domnieva, že predmetom

konania pred ústavným súdom je ním požadovaná výška primeraného finančného

zadosťučinenia, z ktorej vychádzal pri výpočte odmeny za každý úkon právnej pomoci.

Takýto pohľad totiž nezodpovedá skutočnému charakteru predmetu konania pred ústavným

súdom, ktorým je ochrana základných práv a slobôd, kde odmena za jeden úkon právnej

pomoci predstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov jednu šestinu výpočtového základu, teda v roku 2012

sumu 127,16 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 14. marca 2012